Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-15Csp/43/2020 1120210558 22. 05. 2024 JUDr. Beata Bizoňová ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: W. U., I.. X.XX.XXXX, Z. M. I. W. XXX, XXX XX M. I. W., zastúpený URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o. advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.234,- EUR , takto rozhodol: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom priemerného finančného zadosťučinenia sumu vo výške 1.234,- EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I (od 1.6.2023 Mestský súd Bratislava IV) dňa 24.6.2020 domáhal od žalovaného (do 20.7.2021 Poštová banka a.s.) zaplatenia priemerného finančného zadosťučinenia vo výške 734,-EUR. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.000,- EUR, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,90 EUR. Po uzatvorení uvedenej spotrebiteľskej zmluvy zistil, že predmetná zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vyzval preto žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže si žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, rozhodol sa uplatniť si predmetný nárok prostredníctvom civilného sporového konania. Dňa 27.2.2020 bol Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 14Csp/52/2017, vydaný platobný rozkaz, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Právnym základom spotrebiteľskej žaloby, ktorej výsledkom bol uvedený platobný rozkaz vydaný, bola bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Predmetný platobný rozkaz OS Bratislava I, sp. zn.: 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.5.2020. Žalobca v konaní vedenom pred OS Bratislava I, sp. zn. 14Csp/52/2017 odôvodňoval bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru tými skutočnosťami, že predmetná zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti, ktoré vyplývajú z § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd vydaním platobného rozkazu sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020 s konečnou platnosťou deklaroval hmotnoprávne tvrdenie žalobcu ohľadom absencie obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli v rozpore so zákonnom č. 129/2010 Z.z. a v dôsledku toho sa daný spotrebiteľský úver stal bezúročný a bez poplatkov. Na základe § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov mu vzniklo právo domáhať
sa primeraného finančného zadosťučinenia. Toto ustanovenie v súčasnosti nevyžaduje privodenie akejkoľvek ujmy spotrebiteľovi, resp. spôsobilosť privodenia akejkoľvek ujmy spotrebiteľovi, tak ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úpravy. Zákonná právna úprava v § 3 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. ako jedinú podmienku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje úspech v súdnom konaní týkajúcom sa porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 129/2010 Z z. alebo osobitnými predpismi. Zákonná úprava k výške primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného neuvádza žiadne kritéria a preto je vždy túto potrebné posudzovať individuálne na základe voľnej úvahy súdu pre ten ktorý prípad porušenia spotrebiteľovho (žalobcovho) práva. Žalobca si cez zmluvu o spotrebiteľskom úvere od žalovaného požičal sumu vo výške 1.000,- EUR. Vrátiť bol v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný sumu vo výške 1.551,27 EUR. Ako sa neskôr ukázalo jednoduchým výpočtom bolo zistené, že konečná suma, ktorú by žalobca zaplatil žalovanému v dohodnutých mesačných splátkach by predstavovala skutočnú sumu vo výške 1.734 EUR a nie 1.551,27 EUR, ergo bol daný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť mala vplyv na psychický stav žalobcu. Neistota, ktorá vychádzala z daného spotrebiteľského vzťahu trvala až do právoplatného rozhodnutia OS Bratislava I vo veci samej. Žalovaný je navyše veľká a silná banka so stabilným postavením na finančnom trhu, čo spotrebiteľ ako fyzická osoba vnímal ako značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach. Žalobca prioritne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia cez predžalobnú výzvu žalobcu adresovanú žalovanému a s tým spojenú vzájomnú úpravu práv a povinností ale keďže žalovaný nereagoval na túto predžalobnú výzvu bol žalobca nútený, domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Pre fyzickú osobu, ktorá nemá skúsenosť s civilným sporovým konaním predstavuje takéto riešenie ďalšie navýšenie psychickej záťaže a miery neistoty až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Jediným dôvodom pre začatie civilného sporového konania žalobcom bol pasívny postoj, prístup a neochota žalovaného, protiprávne konanie žalovaného nevynímajúc a to porušenie zákona č. 129/2010 Z z., čo s konečnou platnosťou bolo potvrdené platobným rozkazom OS Bratislava I, sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020. Bol toho názoru, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bude mať značné následky voči žalovanému, resp. iným dodávateľom, zamedziť ďalšiemu identickému konaniu, na základe ktorého sa do rovnakej pozície môžu dostať aj iní spotrebitelia. Pokiaľ by žalobca zostal nečinný a podrobil by sa vôli žalovaného, prišiel by žalobca v konečnom dôsledku o sumu vo výške 734,- EUR. Uvedená suma je podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká vzhľadom k výške sumy 1.000,- EUR, ktorá bola predmetom spotrebiteľského úveru. Bol toho názoru, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobcu od žalovaného môže motivovať žalovaného k zákonnému postupu pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch pro futuro. Na využívanie silnejšieho právneho a ekonomického postavenie v neprospech slabšej strany spotrebiteľa už v súčasnosti priestor nie je. Bol toho názoru, že je spravodlivé požadovať od žalovaného rovnakú výšku sumy, o ktorú by bol žalobca ukrátený, t.j. o sumu 734,EUR. Obdobný názor má aj súdna prax, keď napríklad KS v Prešove uviedol, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom (rozsudok KS v Prešove zo dňa 7.12.2017, sp. zn. 3Co/101/2017). 3. Na preukázanie žalobného nároku žalobca v podanej žalobe navrhol vykonanie dokazovania platobným rozkazom OS Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 2.6.2017 podanou na Okresnom súde Bratislava I, predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 26.5.2017. 4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 4.11.2020. Žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že snahou žalobcu je zneužívať právo a rôznorodé rozhodovanie súdov v obdobných veciach v snahe obohatiť sa na úkor žalovaného. Namietal, že žalobca nepripojil k žalobe také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali zákonné podmienky uplatneného nároku. Poukázal na to, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú so žalobcom dňa 30.4.2015 uzavrel, nebola prvou ani poslednou zmluvou o úvere, ktorú strany uzavreli. Žalobca si žalovaného opakovane a dobrovoľne vybral za zmluvného partnera pre získanie úverových zdrojov, opakovane akceptoval podmienky poskytnutia úveru. Prvý úver si vzal už v roku 2014, potom v apríl 2015 a v júny 2015. Žalobca pri tom akceptoval podmienky, spôsoby a správanie sa žalovaného, aby ich následne účelovo napadol s cieľom sa obohatiť na úkor žalovaného. Odpor voči platobnému rozkazu OS Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020 nepodal z dvoch jednoduchých, pragmatických a logických dôvodov. Úverový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 bol v tom čase ukončený, žalobcom splatený a podanie odporu vzhľadom na výšku sporu 10,- EUR považoval za nehospodárne. Nikdy však
neuznal tvrdenie žalobcu uvádzané v návrhu na vydanie platobného rozkazu sp.zn. 14Csp/52/2017 a tieto popiera. Uviedol, že povinnosť uloženú mu platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/52/2017 splnil po jeho právoplatnosti dňa 18.3.2020. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalovaný však vo vzťahu k žalobcovi nezodpovedá za žiadne porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom alebo inými osobitnými predpismi a žalobca túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Mal za to, že žalobca predložením právoplatného platobného rozkazu ani nepreukázal, že úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo inými osobitnými predpismi zo strany žalovaného, preto žalobcom žiadané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 734,- EUR označil za nedôvodné, neprimerané a uplatnené špekulatívne. Zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie vo výške 10,EUR už žalobcovi uhradil. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. pritom jednoznačne považuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere pre nedodržanie niektorých zákonných náležitostí ako sankciu pre dodávateľa za takéto porušenie. Inštitút bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere má pritom nepochybne aj zásadný sankčný rozmer a má pôsobiť odstrašujúco, nakoľko jeho uplatnením veriteľ stráca v podstate akúkoľvek odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Strata akejkoľvek odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov má pre veriteľa vrátane žalovaného nezanedbateľný ekonomický dosah, keďže sú mu odčerpané finančné prostriedky slúžiace na chod podniku, teda náklady na prevádzku, mzdové náklad a pod. Mal preto za to že, samotné nútené zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavuje pre žalovaného zákonom predpokladanú sankciu. Priznanie akéhokoľvek ďalšieho peňažného plnenia titulom primeraného finančného zadosťučinenia bez toho, aby boli zo strany žalobcu preukázané závažné okolnosti predovšetkým nemajetkovej povahy (preukázanie významného psychického stresu a pod.) by preto neprimerane zvýhodňovalo spotrebiteľa a žalovaného v podstate postihovalo niekoľkonásobnou sankciou za rovnaké minoritné porušenie právneho predpisu, čo je situácia v právnom štáte v zásade neprípustná. Mal za to, že súd by sa mal vysporiadať aj s tým, či uplatnením práv takýmto spôsobom zo strany žalobcu nedochádza k výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ by súd vyhodnotil, že nárok žalobcu je daný (s čím žalovaný zásadne nesúhlasí), nemožno sa za žiadnych okolností stotožniť s navrhovanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia. 5. Na svoju obranu žalobný navrhol vykonanie dokazovania potvrdením o úhrade povinnosti uloženej platobným rozkazom dňa 18.3.2020. 6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval písomne, podaním doručeným súdu dňa 11.11.2020, v ktorom sa vyjadril k údajným nekalým praktikám žalobcu a primeranému finančnému zadosťučineniu. Pokiaľ sa týka údajných nekalých praktík žalobcu zneužívaním práva uviedol, že takéto tvrdenia žalovaného na adresu žalobcu, sú nemiestne a neetické. Hodnotiť konanie žalobcu môže len súd. Pokiaľ sa týka primeraného finančného zadosťučinenia zrekapituloval skutkový stav, výklad ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a citoval z rozsudkov KS v Prešove zo dňa 30.3.2016 sp.zn. 13Co/80/2016, zo dňa 25.3.2019 sp. zn. 7Co/158/2018, zo dňa 6. 12. 2017 sp. zn. 3Co/101/2017, KS Banská Bystrica zo dňa 16.5.2018 sp.zn. 15Co/76/2017, zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 13Co/124/2019, uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010, sp. zn. 6 Cdo 389/2015 zo dňa 14.09.2016. Bol toho názoru, že je spravodlivé požadovať od žalovaného rovnakú výšku sumy o ktorú by bol žalobca ukrátený, t.j. o sumu 734,- EUR a dal do pozornosti súdne konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/90/2016 na Okresnom súde Prešov, v ktorom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3,- EUR, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a odvolací súd, KS v Prešove, rozsudkom zo dňa 27.9.2018 zmenil tento napádaný rozsudok, tak že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu vo výške 300,- EUR, nakoľko bolo skonštatované, že musí zodpovedať primeranosti zásahu a porušovania zo strany dodávateľov. Žalobca touto cestou poukázal na dodržiavanie primeranosti samotnej výšky zadosťučinenia všeobecnými súdmi vo vzťahu k zásahu do práv spotrebiteľa. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.4.2017 sp. zn. II. ÚS 229/2017-15 uviedol, že „(...) súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi (...) Poukázal na totožný skutkový stav a právne posúdenie veci zo strany KS v Banskej Bystrici, ktorý skonštatoval nasledovné „I podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej
inštancie správne z obsahu spisu zistil, že rozsudkom OS Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/30/2018 sa žalobca domáhal s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 728,52 EUR s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy zo dňa 21.5.2014. V žalobe uviedol, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň poukázal na neplatne dohodnutú výšku úrokov. Vo veci OS Banská Bystrica vydal platobný rozkaz zo dňa 28.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2018. Žalovaný nepodal vo veci odpor. V prípade, zˇe by žalovaný mal za to, zˇe úverová zmluva je platná obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a teda nenasleduje sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, bol by sa v danom konaní bránil opravným prostriedkom, čo neučinil.“(rozsudok KS v Banskej Bystrici zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 13Co/124/2019). Konštatoval, že žalovaný v danom prípade tiež nepodal odpor voči vydanému platobnému rozkazu, čo uviedol aj vo svojom vyjadrení, čím potvrdil správnosť a zákonnosť platobného rozkazu. Akýkoľvek argument žalovaného ohľadom hospodárnosti pri podávaní odporu voči platobnému rozkazu nemôže obstáť, nakoľko jedine formou odporu by bol žalovaný vyjadril svoj nesúhlas so znením platobného rozkazu a podal by proti nemu prostriedok procesnej obrany. Avšak nakoľko platobný rozkaz nadobudol súčasne právoplatnosť a vykonateľnosť v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje svoj nárok zo žaloby, tak je možné skonštatovať, že v tom okamihu žalovaný svoje zákonné právo podať odpor nevyužil. A nakoľko podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ právo patrí bdelým, tak nevyužitím zákonnej možnosti podania odporu a následne zaplatením pohľadávky vo výške 10,- EUR uznal žalovaný platobný rozkaz čo do rozsahu, výšky a správnosti. Mal za to, že preukázal porušenie povinností žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo s konečnou platnosťou právoplatne deklaroval aj OS Bratislava I vydaním platobného rozkazu, sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.0.2020, na základe čoho mu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. 7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.2.2023 rozšíril žalobu o 500,- EUR za emocionálnu ujmu, ako finančnú kompenzáciu za spôsobené útrapy ako spotrebiteľovi, na 1.234,- EUR. Uviedol, že už samotná skutočnosť, že žalobca, ako spotrebiteľ, bol odkázaný podať žalobu voči žalovanému na OS Bratislava I, vplývala na žalobcu nepriaznivo po psychickej stránke. Od momentu doručenia rovnopisu žaloby na súd sa mu zhoršilo životné obdobie a začali dni plné stresu a nepokoja, nevedel sa vyrovnať so skutočnosťou prebiehajúceho súdneho sporu. Žalovaný je navyše veľká a silná banka so stabilným postavením na finančnom trhu, čo spotrebiteľ ako fyzická osoba vnímal ako značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach. Miera neistoty a psychickej záťaže žalobcu bola subjektívne vyvolaná výhradne žalovaným. Jednak spočívala v žalovaného nekalých praktikách, na základe ktorých formulárová a prednastavená spotrebiteľská zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nespĺňala všetky zákonom ustanovené predpoklady a taktiež v následnej žalovaného pasivite a neochote riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným mimosúdnou formou. Žalobca bol donútený konaním žalovaného v zmysle uvedeného riešiť daný spor súdnou cestou a znášať tak navyše aj ďalšie finančné náklady na súdne konanie a právne zastúpenie. Súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 29.9.2023 v zmysle § 142 ods.2 CSP. 8. Žalovaný sa k návrhu na zmeny žaloby vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 27.2.2023. Všetky tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na zmenu žalobného návrhu označil za účelové, poprel ich, návrh na zmenu žaloby označil za absolútne nedôvodný. Uviedol, že už prvotne žalobcom navrhovanú výšku bezdôvodného obohatenia považoval za absolútne neadekvátnu, a to vzhľadom na skutočnosti a okolnosti „základného konania“, ktoré žalovaný už špecifikoval vo svojom vyjadrení k žalobe (odsek 4.). Ako už žalovaný uvádzal, žalobca uzavrel so žalovaným dobrovoľne viacero zmlúv o pôžičkách, teda sám svojím pričinením, tým, že dobrovoľne tieto zmluvy uzatvoril sa dostal do postavenia, v ktorom si bol vedomý, že tieto zmluvy následne budú vyhlásené za bezúročné a bezpoplatkové, a preto i sám svojím pričinením vstupoval do týchto zmluvných vzťahov dobrovoľne, pričom bolo v jeho záujme zaoberať sa týmito skutočnosťami už pri uzatváraní týchto zmlúv, keďže ich uzatváral opakovane s uvedenými podmienkami. Preto nemožno konštatovať, že je možné priznať len vinu žalovanému, keďže samotný žalobca sa v danom prípade svojím konaním dostal do vzniknutej situácie. Žalovaný ďalšie navýšenie primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalobcu považoval za špekulatívne. Takéto konanie žalobcu je nevyhnutné považovať za zjavné a bezprecedentné zneužívanie práva a postup žalobcu, ktorý je v príkrom rozpore s čl. 5 CSP a zásadou „nemo turpitudinem suam allegare potest“, nakoľko nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Vzhľadom na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok pracuje s možnosťou postihu procesnoprávnych úkonov vo forme nepriznania právnej ochrany vykonávanému právu, potom možno toto nepriznanie právnej
ochrany aplikovať na každý procesnoprávny úkon, vrátane podaní vo veci samej, ako aj v rozsahu podaní, ktoré nie sú podaním vo veci samej. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 17CoCsp/24/2020 zo dňa 18.8.2020, KS v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co 76/2017 zo dňa 16.5.2018, OS Martin sp. zn. 1OCsp/59/2019. Uviedol, že nie je postačujúce, že žalobca navrhuje určitú sumu finančného zadosťučinenia, avšak ním požadovanú výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodňuje v tom smere, aký vplyv malo resp. mohlo mať porušenie práv spotrebiteľov na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Zdôraznil, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľov. Suma, ktorej priznania sa žalobca v tomto spore domáha, naviac evidentne nespĺňa ani podmienku primeranosti a jej výška nie je ničím relevantným odôvodnená. Uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal psychickú záťaž a neistotu, ktoré údajne utrpel. V základnom konaní súd rozhodol platobným rozkazom, v konaní teda nebolo nariaďované pojednávania vo veci, čo spochybňuje tiež to, aký diskomfort s daným konaním vlastne mal žalobca pociťovať. Skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa neistoty a psychickej záťaže žalobcu ako aj emocionálna ujma, ktorú mal údajne žalobca utrpieť a na podklade čoho si žalobca nárokuje zmenu žalobného návrhu tak ostávajú len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení žalobcu, rovnako ako aj všetky ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom, ktorými odôvodňuje svoj návrh. Uvedené potvrdzuje aj odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/25/2022 zo dňa 14.12.2022. Opakovane poukázal na skutočnosť, že finančné zadosťučinenie je nárok, ktorý je priznávaný navyše, pre primeranosť nároku ktorého súd má umožnené aplikovať voľnú úvahu, obmedzenú tak, aby táto nebola arbitrárna ale logicky zdôvodniteľná. Keďže v tomto prípade jedinou podmienkou kladenou na výšku finančného zadosťučinenia je primeranosť, musí súd rozhodujúci o finančnom zadosťučinení skúmať a zohľadňovať všetky okolnosti, na základe ktorých by dospel k primeranému finančnému zadosťučineniu. Pokiaľ by súd vyhodnotil, že nárok žalobcu je daný (s čím žalovaný zásadne nesúhlasí), nemožno sa za žiadnych okolností stotožniť s navrhovanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ by teda súd mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, bolo by možné uvažovať len o určitej „symbolickej“ sume (max. vo výšky 200,- EUR), nie o sume, ktorú požaduje žalobca. Suma vo výške 1.234,- EUR označil za neadekvátnu s tým, že jej priznanie by malo za následok spôsobenie značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami žalovaného a žalobcu. 9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: platobným rozkazom OS Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 2.6.2017 podanou na Okresnom súde Bratislava I, predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 26.5.2017, výpisom z účtu žalovaného zo dňa 18.3.2020 a zistil nasledovný skutkový stav: 10. Zo žaloby žalobu zo dňa 2.6.2017 súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 2.6.2017 domáhal na Okresnom súde Bratislava I od žalovaného zaplatenia sumy 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,- EUR od 19.6.2015 (vrátane) do zaplatenia. K žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 30.4.2015, žiadosť o úver Lepšia splátka zo dňa 18.6.2015, zmluvu o spotrebiteľskom úvere Lepšia s plátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2015, výpis z obchodného registra SR žalovaného, predžalobnú výzvu zo dňa 26.5.2017, podnet žalobcu podaný na NBS zo dňa 2.6.2017. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.4.2015, ako spotrebiteľ, uzavrel so žalovaným, ako podnikateľom, formulárovú vopred pripravenú zmluvu, ktorú nemohol pripomienkovať. Išlo o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová zmluva) s číselným označením XXXXXXXXXX. Túto zmluvu treba posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmluvou žalovaný poskytol žalobcovi spotrebný úver vo výške 1.000,- EUR, ktorý mal žalobca splatiť v 60 splátkach po 28,90 EUR (pričom táto suma zahŕňala mesačnú anuitnú splátku vo výške 27,- EUR a mesačné náklady spojené s poistením schopnosti s plácať úver vo výške 1,90 EUR), čím mal uhradiť spolu 1.551,27 EUR. Celkovými nákladmi žalobcu, ako spotrebiteľa, spojenými so spotrebiteľským úverom teda podľa zmluvy je suma 1.551,27 EUR, pričom RPMN bola určená v zmluve na 21,90%, úroková sadzba na 19,90% a priemerná hodnota RPMN bola podľa zmluvy 13,95%. Žalobca na základe tejto zmluvy čerpal spotrebný úver vo výške 1.000,- EUR a splácal ho tým spôsobom, že dňa 20.5.2015 uhradil 1 mesačnú splátku vo výške 28,90 EUR a následne uhradil na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX dňa 19.6.2015 (teda cez iný spotrebný úver od žalovaného) jednorazovo vo forme predčasného splatenia úveru sumu 983,- EUR. Žalobca tak uhradil žalovanému spolu 1.011,90 EUR (28,90 EUR + 983,- EUR). Namietal, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. c), l) k) zákona č. 129/2010 Z.z. je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v zmluve nie je stanovená konkrétna výška istiny a ani konkrétna výška úroku platených žalobcom podľa zmluvy, je nesprávne stanovená celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť, RPMN je určená nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, v zmluve nie je uvedená adresa veriteľa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Poukázal na to, že na základe žiadosti o úver Lepšia splátka zo dňa 18.6.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX na základe ktorej mu žalovaný poskytol ďalší úver, ktorý bol určený na refinancovanie záväzkov žalobcu. Jedným so záväzkov, ktorý mal byť prostredníctvom predmetného refinancovania uhradený bol aj spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015, teda zmluvy na základe ktorej si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10,- EUR. Načerpaním splátky nového úveru došlo de iure a de facto medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dohody o úhrade úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 formou mimoriadnej splátky a k uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve. V dôsledku dohody zmluvných strán o úhrade úvere formou mimoriadnej splátky došlo v podstate k predčasnému splateniu úveru a tým sa zmenili aj obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré v tomto prípade neboli nikde zadefinované. Vadou spočívajúcou v absencií obligatórnych ustanovení v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. trpí aj dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 nakoľko dodatok vo forme dohody o predčasnom splatení úvere formou mimoriadnej splátky nemal dodržanú písomnú formu. V dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 nebolo uvedených minimálne 5 obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010, ktoré nie je možné prevziať zo zmluvy a to: výška RPMN po zapracovaní zmien v dodatku, celkové náklady spotrebiteľa v dodatku po zohľadnení výšky mimoriadnej splátky v dodatku, priemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia dodatku, nakoľko priemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola iná než priemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia dodatku, identifikácia/rozlíšenie sumy mimoriadnej splátky na konkrétnu výšky istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré sa v dôsledku splatenia spotrebiteľského úveru formou mimoriadnej splátky zmenili. Nakoľko je zmluva v znení dodatku k zmluve podľa § 11 ods. 1 psím. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, mal žalobca uhradiť v prospech žalovaného iba dlžnú sumu podľa zmluvy, teda sumu 1.000,- EUR. Nakoľko žalobca uhradil žalovanému spolu 1.011,90 EUR, tak suma 10,- EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného (1.011,90 EUR- 1.000,- EUR poistné vo výške 1,90 EUR). Žalovaný nevyhovel predžalobnej výzve žalobcu na úhradu 10,- EUR s príslušenstvom, preto podal túto žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo s umy 10,- EUR od 10.6.2015 do zaplatenia. 11. Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, právoplatným dňa 6.5.2020, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobnému rozkazu istinu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,- EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 61,08 EUR alebo podať v tej istej lehote odpor. 12. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 26.5.2017 súd zistil, že žaloba dňa 26.5.2017 vyzval žalovaného, aby zabezpečil riadne uhradenie dlžnej istiny 10,- EUR a príslušenstva na účet IBAN: M. v lehote do 1.6.2017, inak pristúpi k exekúcii. 13. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 18.3.2020 súd, že žalovaný dňa 18.3.2020 uhradil na účet XXXXXXXXXX/XXXX sumu 73,48 EUR. 14. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 10.6.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 2 písmeno a, b, zákona č. 250/2007 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (30.4.2015), na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b)predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (30.4.2015), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (30.4.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. V predmetnom konaní sa žalobca, ako spotrebiteľ, domáhal nároku na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. potom, ako Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, uvedeným v odseku 11., zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo preplatením spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo dňa 30.4.2015. 16. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je ochrana porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. 17. V konaní bolo nesporé, že strany dňa 30.4.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľom úvere. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaným žalobcovi vo výške 1.000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 28,90 EUR. Žalobca po uzatvorení tejto spotrebiteľskej zmluvy zistil, že predmetná zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vyzval preto žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže si žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, rozhodol sa uplatniť si predmetný nárok prostredníctvom civilného sporového konania na základe žaloby uvedenej v odseku 10. Súd na základe vykonaného dokazovania, platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, uvedeným v odseku 11., mal za preukázané, že Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, právoplatným dňa 6.5.2020, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobnému rozkazu istinu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,- EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 61,08 EUR alebo podať v tej istej lehote odpor. Vzhľadom k tomu, že tieto žalobcom uvedené skutkové tvrdenia žalovaný v konaní nepoprel, považoval ich súd v zmysle § 151 ods. 1
CSP za nesporné a nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 14Csp/52/2017. 18. Súd platobným rozkazom podľa § 265 CSP rozhodne ak je možné vo veci rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dôkazov, a to aj bez vyjadrenia žalovaného. Podľa názoru súdu keď Okresný súd Bratislava I vydal dňa 27.2.2020 vydal platobný rozkaz sp. zn. 14Csp/52/2017, uvedený v odseku 11., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobnému rozkazu istinu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,- EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 61,08 EUR alebo podať v tej istej lehote odpor, mal za to, že vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným z uplatneného titulu je dôvodné, lebo boli porušené povinnosti žalovaného ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. tak, ako ich v žalobe popísal a listinnými dôkazmi žalobca preukázal. Takéto právoplatné rozhodnutie podľa názoru súdu zakladá právny nárok žalobcu na uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle §3 ods. 5 zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. To je jedinou podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku. Zákon na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. od 10.6.2013 nevyžaduje aby žalobcovi vznikla nejaká ujma. Súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, stačí možnosť vzniku ujmy. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný na základe právoplatného platobného rozkazu uhradil nepredstavuje finančné zadosťučinenie, ale len vrátenie toho, čo získal bez právneho dôvodu. Až nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje skutočnú sankciu žalovaného z dôvodu porušenia jeho povinnosti podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože až tento nárok predstavuje plnenie z jeho majetku. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a hlavným kritériom pre jej priznanie je primeranosť. Žalobca si v danom prípade ako primerané finančné zadosťučinenie uplatnil sumu 734,- EUR o ktorú by zaplatil za poskytnutý spotrebiteľský úver viac + 500,- EUR za psychickú záťaž a mieru neistoty do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd výšku uplatneného nároku s poukazom na súdnu prax uvedenú v súdnych rozhodnutiach citovaných žalobcom v odseku 6., považoval za primeranú a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.4.2017 sp.zn. II. ÚS 229/2017 - 15 uviedol, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Súdom priznané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/20007 Z.z. predstavuje sumu 734,- EUR, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000,- EUR a sumou, ktorú mal žalobca uhradiť na základe zmluvy o spotrebiteľom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 (60 splátok po 28,90 EUR = 1.734,- EUR) v prípade, že by sa v inom súdnom konaní, v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 14Csp/52/2017, nedomáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo preplatením poskytnutého spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 a jej dodatku- zmluvy o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2015 (1.011,90 EUR), ktorá bola súdom v uvedenom konaní vyhodnotená ako zmluva bez úrokov a poplatkov podľa § 11 ods. 1, písm. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. c), f), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa názoru súdu je priznanie takého finančného zadosťučinenia spravodlivé za účelom splnenia jeho satisfakčnej a sankčnej funkcie za porušenie povinností žalovaným vyplývajúcich mu z § 9 ods. 2 písm. c),f), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z. už na začiatku zmluvného vzťahu, kedy zneužil svoje postavenie silnejšej strany. Súdom priznané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/20007 Z.z. predstavuje tiež sumu 500,- EUR, ako finančnú kompenzáciu za emocionálnu ujmu a útrapy spôsobné žalobcovi ako spotrebiteľovi, tým, že podanie žaloby voči žalovanému, ako bankovej inštitúcii, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bolo deklarované porušenie jeho spotrebiteľského práva, pre neho, ako osoby bez skúseností so súdnym konaní, vyžadovalo úsilie na zabezpečenie si právneho zastúpenia a bezpochyby predstavovalo psychickú záťaž spojenú s obavami o jej výsledok a možných finančných následkov v prípade jej neúspechu. 19. Súd nevykonal dokazovanie lustráciou všetkých konaní vedených voči žalovanému o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa navrhnutým žalobcom na pojednávaní dňa 22.5.2024 z dôvodu, že zákonný sudca na pojednávaní dňa 29.9.2023 skoncentroval konanie podľa § 153 CSP a strany poučil, že na neskoršie návrhy procesného útoku a obrany nebude prihliadať. 20. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
21. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.