{"guid": "fa443da0-69a0-4629-b1f6-3d65897007ed:7f8e5384-9ac9-4357-98f0-dd71becc0877", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8", "spisova_znacka": "B1-15Csp/43/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-15Csp/43/2020 z 22. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 22. mája 2024, sp. zn. B1-15Csp/43/2020, ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8", "identifikacne_cislo": "1120210558", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Beata Bizoňová", "sudca_id": 1662, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-bizonova-1662", "datum_vydania": "2024-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f8e5384-9ac9-4357-98f0-dd71becc0877", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-15Csp/43/2020\n1120210558\n22. 05. 2024\nJUDr. Beata Bizoňová\nECLI:SK:MSBA4:2024:1120210558.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu:\nW. U., I.. X.XX.XXXX, Z. M. I. W. XXX, XXX XX M. I. W., zastúpený URBAN STEINECKER GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s.r.o. advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: 365.bank, a.s.,\nDvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/\nA, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.234,- EUR , takto\nrozhodol:\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom priemerného finančného zadosťučinenia sumu vo\nvýške 1.234,- EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nSúd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I (od 1.6.2023 Mestský súd Bratislava\nIV) dňa 24.6.2020 domáhal od žalovaného (do 20.7.2021 Poštová banka a.s.) zaplatenia priemerného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 734,-EUR.\n2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške\n1.000,- EUR, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,90\nEUR. Po uzatvorení uvedenej spotrebiteľskej zmluvy zistil, že predmetná zmluva obsahuje zmluvné\ndojednania, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,\nv dôsledku čoho je potrebné predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a\nbez poplatkov. Vyzval preto žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže si žalovaný\nsvoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, rozhodol sa uplatniť si predmetný nárok prostredníctvom civilného\nsporového konania. Dňa 27.2.2020 bol Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 14Csp/52/2017, vydaný\nplatobný rozkaz, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo\nvýške 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy, titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia. Právnym základom spotrebiteľskej žaloby, ktorej výsledkom bol uvedený\nplatobný rozkaz vydaný, bola bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi\nžalobcom a žalovaným. Predmetný platobný rozkaz OS Bratislava I, sp. zn.: 14Csp/52/2017 zo dňa\n27.2.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.5.2020. Žalobca v konaní vedenom pred\nOS Bratislava I, sp. zn. 14Csp/52/2017 odôvodňoval bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského\núveru tými skutočnosťami, že predmetná zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti, ktoré vyplývajú\nz § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd vydaním platobného rozkazu sp. zn. 14Csp/52/2017 zo\ndňa 27.2.2020 s konečnou platnosťou deklaroval hmotnoprávne tvrdenie žalobcu ohľadom absencie\nobligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli v rozpore so zákonnom č.\n129/2010 Z.z. a v dôsledku toho sa daný spotrebiteľský úver stal bezúročný a bez poplatkov. Na\nzáklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov mu vzniklo právo domáhať\n\nsa primeraného finančného zadosťučinenia. Toto ustanovenie v súčasnosti nevyžaduje privodenie\nakejkoľvek ujmy spotrebiteľovi, resp. spôsobilosť privodenia akejkoľvek ujmy spotrebiteľovi, tak ako\ntomu bolo v predchádzajúcej právnej úpravy. Zákonná právna úprava v § 3 ods. 5 zákona č. 129/2010\nZ.z. ako jedinú podmienku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje úspech v\nsúdnom konaní týkajúcom sa porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 129/2010\nZ z. alebo osobitnými predpismi. Zákonná úprava k výške primeraného finančného zadosťučinenia\nuplatneného neuvádza žiadne kritéria a preto je vždy túto potrebné posudzovať individuálne na základe\nvoľnej úvahy súdu pre ten ktorý prípad porušenia spotrebiteľovho (žalobcovho) práva. Žalobca si\ncez zmluvu o spotrebiteľskom úvere od žalovaného požičal sumu vo výške 1.000,- EUR. Vrátiť bol\nv zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný sumu vo výške 1.551,27 EUR. Ako sa neskôr\nukázalo jednoduchým výpočtom bolo zistené, že konečná suma, ktorú by žalobca zaplatil žalovanému\nv dohodnutých mesačných splátkach by predstavovala skutočnú sumu vo výške 1.734 EUR a nie\n1.551,27 EUR, ergo bol daný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť mala\nvplyv na psychický stav žalobcu. Neistota, ktorá vychádzala z daného spotrebiteľského vzťahu trvala\naž do právoplatného rozhodnutia OS Bratislava I vo veci samej. Žalovaný je navyše veľká a silná\nbanka so stabilným postavením na finančnom trhu, čo spotrebiteľ ako fyzická osoba vnímal ako\nznačnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach. Žalobca prioritne vyzval žalovaného\nna vydanie bezdôvodného obohatenia cez predžalobnú výzvu žalobcu adresovanú žalovanému a s\ntým spojenú vzájomnú úpravu práv a povinností ale keďže žalovaný nereagoval na túto predžalobnú\nvýzvu bol žalobca nútený, domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Pre fyzickú osobu, ktorá nemá\nskúsenosť s civilným sporovým konaním predstavuje takéto riešenie ďalšie navýšenie psychickej záťaže\na miery neistoty až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Jediným dôvodom pre začatie\ncivilného sporového konania žalobcom bol pasívny postoj, prístup a neochota žalovaného, protiprávne\nkonanie žalovaného nevynímajúc a to porušenie zákona č. 129/2010 Z z., čo s konečnou platnosťou\nbolo potvrdené platobným rozkazom OS Bratislava I, sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020. Bol\ntoho názoru, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bude mať značné následky voči\nžalovanému, resp. iným dodávateľom, zamedziť ďalšiemu identickému konaniu, na základe ktorého sa\ndo rovnakej pozície môžu dostať aj iní spotrebitelia. Pokiaľ by žalobca zostal nečinný a podrobil by sa\nvôli žalovaného, prišiel by žalobca v konečnom dôsledku o sumu vo výške 734,- EUR. Uvedená suma je\npodľa názoru žalobcu neprimerane vysoká vzhľadom k výške sumy 1.000,- EUR, ktorá bola predmetom\nspotrebiteľského úveru. Bol toho názoru, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pre\nžalobcu od žalovaného môže motivovať žalovaného k zákonnému postupu pri uzatváraní zmlúv o\nspotrebiteľských úveroch pro futuro. Na využívanie silnejšieho právneho a ekonomického postavenie v\nneprospech slabšej strany spotrebiteľa už v súčasnosti priestor nie je. Bol toho názoru, že je spravodlivé\npožadovať od žalovaného rovnakú výšku sumy, o ktorú by bol žalobca ukrátený, t.j. o sumu 734,EUR. Obdobný názor má aj súdna prax, keď napríklad KS v Prešove uviedol, že čo sa týka výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá\nhrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom (rozsudok KS v Prešove zo dňa\n7.12.2017, sp. zn. 3Co/101/2017).\n3. Na preukázanie žalobného nároku žalobca v podanej žalobe navrhol vykonanie dokazovania\nplatobným rozkazom OS Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, žalobou o vydanie\nbezdôvodného obohatenia zo dňa 2.6.2017 podanou na Okresnom súde Bratislava I, predžalobnou\nvýzvou žalobcu zo dňa 26.5.2017.\n4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 4.11.2020. Žiadal\nžalobu zamietnuť. Namietal, že snahou žalobcu je zneužívať právo a rôznorodé rozhodovanie súdov v\nobdobných veciach v snahe obohatiť sa na úkor žalovaného. Namietal, že žalobca nepripojil k žalobe\ntaké listinné dôkazy, ktoré by preukazovali zákonné podmienky uplatneného nároku. Poukázal na to,\nže zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú so žalobcom dňa 30.4.2015 uzavrel, nebola prvou ani\nposlednou zmluvou o úvere, ktorú strany uzavreli. Žalobca si žalovaného opakovane a dobrovoľne vybral\nza zmluvného partnera pre získanie úverových zdrojov, opakovane akceptoval podmienky poskytnutia\núveru. Prvý úver si vzal už v roku 2014, potom v apríl 2015 a v júny 2015. Žalobca pri tom akceptoval\npodmienky, spôsoby a správanie sa žalovaného, aby ich následne účelovo napadol s cieľom sa\nobohatiť na úkor žalovaného. Odpor voči platobnému rozkazu OS Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017\nzo dňa 27.2.2020 nepodal z dvoch jednoduchých, pragmatických a logických dôvodov. Úverový vzťah\nvyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 bol v tom čase ukončený, žalobcom\nsplatený a podanie odporu vzhľadom na výšku sporu 10,- EUR považoval za nehospodárne. Nikdy však\n\nneuznal tvrdenie žalobcu uvádzané v návrhu na vydanie platobného rozkazu sp.zn. 14Csp/52/2017\na tieto popiera. Uviedol, že povinnosť uloženú mu platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/52/2017 splnil\npo jeho právoplatnosti dňa 18.3.2020. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalovaný však vo vzťahu k\nžalobcovi nezodpovedá za žiadne porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom\nalebo inými osobitnými predpismi a žalobca túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Mal\nza to, že žalobca predložením právoplatného platobného rozkazu ani nepreukázal, že úspešne uplatnil\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo inými osobitnými predpismi zo strany\nžalovaného, preto žalobcom žiadané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 734,- EUR označil za\nnedôvodné, neprimerané a uplatnené špekulatívne. Zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie vo výške 10,EUR už žalobcovi uhradil. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. pritom jednoznačne považuje\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere pre nedodržanie niektorých zákonných náležitostí\nako sankciu pre dodávateľa za takéto porušenie. Inštitút bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy\no úvere má pritom nepochybne aj zásadný sankčný rozmer a má pôsobiť odstrašujúco, nakoľko\njeho uplatnením veriteľ stráca v podstate akúkoľvek odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov.\nStrata akejkoľvek odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov má pre veriteľa vrátane žalovaného\nnezanedbateľný ekonomický dosah, keďže sú mu odčerpané finančné prostriedky slúžiace na chod\npodniku, teda náklady na prevádzku, mzdové náklad a pod. Mal preto za to že, samotné nútené\nzaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavuje pre žalovaného zákonom predpokladanú sankciu.\nPriznanie akéhokoľvek ďalšieho peňažného plnenia titulom primeraného finančného zadosťučinenia bez\ntoho, aby boli zo strany žalobcu preukázané závažné okolnosti predovšetkým nemajetkovej povahy\n(preukázanie významného psychického stresu a pod.) by preto neprimerane zvýhodňovalo spotrebiteľa\na žalovaného v podstate postihovalo niekoľkonásobnou sankciou za rovnaké minoritné porušenie\nprávneho predpisu, čo je situácia v právnom štáte v zásade neprípustná. Mal za to, že súd by sa mal\nvysporiadať aj s tým, či uplatnením práv takýmto spôsobom zo strany žalobcu nedochádza k výkonu\npráva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ by súd vyhodnotil, že nárok\nžalobcu je daný (s čím žalovaný zásadne nesúhlasí), nemožno sa za žiadnych okolností stotožniť s\nnavrhovanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia.\n5. Na svoju obranu žalobný navrhol vykonanie dokazovania potvrdením o úhrade povinnosti uloženej\nplatobným rozkazom dňa 18.3.2020.\n6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval písomne, podaním doručeným súdu dňa 11.11.2020, v\nktorom sa vyjadril k údajným nekalým praktikám žalobcu a primeranému finančnému zadosťučineniu.\nPokiaľ sa týka údajných nekalých praktík žalobcu zneužívaním práva uviedol, že takéto tvrdenia\nžalovaného na adresu žalobcu, sú nemiestne a neetické. Hodnotiť konanie žalobcu môže len súd.\nPokiaľ sa týka primeraného finančného zadosťučinenia zrekapituloval skutkový stav, výklad ustanovenia\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a citoval z rozsudkov KS v Prešove zo dňa 30.3.2016 sp.zn.\n13Co/80/2016, zo dňa 25.3.2019 sp. zn. 7Co/158/2018, zo dňa 6. 12. 2017 sp. zn. 3Co/101/2017, KS\nBanská Bystrica zo dňa 16.5.2018 sp.zn. 15Co/76/2017, zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 13Co/124/2019,\nuznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010, sp. zn. 6 Cdo 389/2015 zo dňa 14.09.2016. Bol toho názoru,\nže je spravodlivé požadovať od žalovaného rovnakú výšku sumy o ktorú by bol žalobca ukrátený, t.j. o\nsumu 734,- EUR a dal do pozornosti súdne konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/90/2016 na Okresnom\nsúde Prešov, v ktorom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobkyni 3,- EUR, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a odvolací súd, KS v Prešove, rozsudkom\nzo dňa 27.9.2018 zmenil tento napádaný rozsudok, tak že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi z\ntitulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu vo výške 300,- EUR, nakoľko bolo skonštatované,\nže musí zodpovedať primeranosti zásahu a porušovania zo strany dodávateľov. Žalobca touto cestou\npoukázal na dodržiavanie primeranosti samotnej výšky zadosťučinenia všeobecnými súdmi vo vzťahu k\nzásahu do práv spotrebiteľa. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.4.2017 sp. zn. II. ÚS 229/2017-15\nuviedol, že „(...) súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia,\ntreba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby\ndostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi\n(...) Poukázal na totožný skutkový stav a právne posúdenie veci zo strany KS v Banskej Bystrici,\nktorý skonštatoval nasledovné „I podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi vznikol nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej\n\ninštancie správne z obsahu spisu zistil, že rozsudkom OS Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/30/2018 sa\nžalobca domáhal s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka od žalovaného\nvydania bezdôvodného obohatenia vo výške 728,52 EUR s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy\nzo dňa 21.5.2014. V žalobe uviedol, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle\nzákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň poukázal na neplatne dohodnutú výšku úrokov. Vo veci\nOS Banská Bystrica vydal platobný rozkaz zo dňa 28.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n23.3.2018. Žalovaný nepodal vo veci odpor. V prípade, zˇe by žalovaný mal za to, zˇe úverová zmluva\nje platná obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a teda nenasleduje sankcia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti, bol by sa v danom konaní bránil opravným prostriedkom, čo neučinil.“(rozsudok KS v\nBanskej Bystrici zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 13Co/124/2019). Konštatoval, že žalovaný v danom prípade\ntiež nepodal odpor voči vydanému platobnému rozkazu, čo uviedol aj vo svojom vyjadrení, čím potvrdil\nsprávnosť a zákonnosť platobného rozkazu. Akýkoľvek argument žalovaného ohľadom hospodárnosti\npri podávaní odporu voči platobnému rozkazu nemôže obstáť, nakoľko jedine formou odporu by bol\nžalovaný vyjadril svoj nesúhlas so znením platobného rozkazu a podal by proti nemu prostriedok\nprocesnej obrany. Avšak nakoľko platobný rozkaz nadobudol súčasne právoplatnosť a vykonateľnosť v\ndôsledku čoho si žalobca uplatňuje svoj nárok zo žaloby, tak je možné skonštatovať, že v tom okamihu\nžalovaný svoje zákonné právo podať odpor nevyužil. A nakoľko podľa zásady „vigilantibus iura scripta\nsunt“ právo patrí bdelým, tak nevyužitím zákonnej možnosti podania odporu a následne zaplatením\npohľadávky vo výške 10,- EUR uznal žalovaný platobný rozkaz čo do rozsahu, výšky a správnosti. Mal\nza to, že preukázal porušenie povinností žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nčo s konečnou platnosťou právoplatne deklaroval aj OS Bratislava I vydaním platobného rozkazu,\nsp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.0.2020, na základe čoho mu vzniklo právo na primerané finančné\nzadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\n7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.2.2023 rozšíril žalobu o 500,- EUR za emocionálnu ujmu,\nako finančnú kompenzáciu za spôsobené útrapy ako spotrebiteľovi, na 1.234,- EUR. Uviedol, že už\nsamotná skutočnosť, že žalobca, ako spotrebiteľ, bol odkázaný podať žalobu voči žalovanému na OS\nBratislava I, vplývala na žalobcu nepriaznivo po psychickej stránke. Od momentu doručenia rovnopisu\nžaloby na súd sa mu zhoršilo životné obdobie a začali dni plné stresu a nepokoja, nevedel sa vyrovnať\nso skutočnosťou prebiehajúceho súdneho sporu. Žalovaný je navyše veľká a silná banka so stabilným\npostavením na finančnom trhu, čo spotrebiteľ ako fyzická osoba vnímal ako značnú nerovnováhu vo\nvzájomných právach a povinnostiach. Miera neistoty a psychickej záťaže žalobcu bola subjektívne\nvyvolaná výhradne žalovaným. Jednak spočívala v žalovaného nekalých praktikách, na základe ktorých\nformulárová a prednastavená spotrebiteľská zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nespĺňala\nvšetky zákonom ustanovené predpoklady a taktiež v následnej žalovaného pasivite a neochote riešiť\nspor zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným mimosúdnou formou. Žalobca\nbol donútený konaním žalovaného v zmysle uvedeného riešiť daný spor súdnou cestou a znášať tak\nnavyše aj ďalšie finančné náklady na súdne konanie a právne zastúpenie. Súd zmenu žaloby pripustil\nna pojednávaní dňa 29.9.2023 v zmysle § 142 ods.2 CSP.\n8. Žalovaný sa k návrhu na zmeny žaloby vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 27.2.2023.\nVšetky tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na zmenu žalobného návrhu označil za účelové, poprel ich,\nnávrh na zmenu žaloby označil za absolútne nedôvodný. Uviedol, že už prvotne žalobcom navrhovanú\nvýšku bezdôvodného obohatenia považoval za absolútne neadekvátnu, a to vzhľadom na skutočnosti\na okolnosti „základného konania“, ktoré žalovaný už špecifikoval vo svojom vyjadrení k žalobe (odsek\n4.). Ako už žalovaný uvádzal, žalobca uzavrel so žalovaným dobrovoľne viacero zmlúv o pôžičkách,\nteda sám svojím pričinením, tým, že dobrovoľne tieto zmluvy uzatvoril sa dostal do postavenia, v\nktorom si bol vedomý, že tieto zmluvy následne budú vyhlásené za bezúročné a bezpoplatkové, a\npreto i sám svojím pričinením vstupoval do týchto zmluvných vzťahov dobrovoľne, pričom bolo v jeho\nzáujme zaoberať sa týmito skutočnosťami už pri uzatváraní týchto zmlúv, keďže ich uzatváral opakovane\ns uvedenými podmienkami. Preto nemožno konštatovať, že je možné priznať len vinu žalovanému,\nkeďže samotný žalobca sa v danom prípade svojím konaním dostal do vzniknutej situácie. Žalovaný\nďalšie navýšenie primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalobcu považoval za špekulatívne.\nTakéto konanie žalobcu je nevyhnutné považovať za zjavné a bezprecedentné zneužívanie práva\na postup žalobcu, ktorý je v príkrom rozpore s čl. 5 CSP a zásadou „nemo turpitudinem suam\nallegare potest“, nakoľko nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Vzhľadom\nna skutočnosť, že Civilný sporový poriadok pracuje s možnosťou postihu procesnoprávnych úkonov\nvo forme nepriznania právnej ochrany vykonávanému právu, potom možno toto nepriznanie právnej\n\nochrany aplikovať na každý procesnoprávny úkon, vrátane podaní vo veci samej, ako aj v rozsahu\npodaní, ktoré nie sú podaním vo veci samej. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia\npoukázal na rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 17CoCsp/24/2020 zo dňa 18.8.2020, KS v Banskej\nBystrici sp. zn. 15 Co 76/2017 zo dňa 16.5.2018, OS Martin sp. zn. 1OCsp/59/2019. Uviedol, že nie\nje postačujúce, že žalobca navrhuje určitú sumu finančného zadosťučinenia, avšak ním požadovanú\nvýšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodňuje v tom smere, aký vplyv malo resp.\nmohlo mať porušenie práv spotrebiteľov na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto\nprípadu. Zdôraznil, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok\nnáhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľov. Suma, ktorej priznania\nsa žalobca v tomto spore domáha, naviac evidentne nespĺňa ani podmienku primeranosti a jej výška nie\nje ničím relevantným odôvodnená. Uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal psychickú záťaž\na neistotu, ktoré údajne utrpel. V základnom konaní súd rozhodol platobným rozkazom, v konaní teda\nnebolo nariaďované pojednávania vo veci, čo spochybňuje tiež to, aký diskomfort s daným konaním\nvlastne mal žalobca pociťovať. Skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa neistoty a psychickej\nzáťaže žalobcu ako aj emocionálna ujma, ktorú mal údajne žalobca utrpieť a na podklade čoho si\nžalobca nárokuje zmenu žalobného návrhu tak ostávajú len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení\nžalobcu, rovnako ako aj všetky ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom, ktorými odôvodňuje svoj návrh.\nUvedené potvrdzuje aj odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/25/2022\nzo dňa 14.12.2022. Opakovane poukázal na skutočnosť, že finančné zadosťučinenie je nárok, ktorý\nje priznávaný navyše, pre primeranosť nároku ktorého súd má umožnené aplikovať voľnú úvahu,\nobmedzenú tak, aby táto nebola arbitrárna ale logicky zdôvodniteľná. Keďže v tomto prípade jedinou\npodmienkou kladenou na výšku finančného zadosťučinenia je primeranosť, musí súd rozhodujúci o\nfinančnom zadosťučinení skúmať a zohľadňovať všetky okolnosti, na základe ktorých by dospel k\nprimeranému finančnému zadosťučineniu. Pokiaľ by súd vyhodnotil, že nárok žalobcu je daný (s čím\nžalovaný zásadne nesúhlasí), nemožno sa za žiadnych okolností stotožniť s navrhovanou výškou\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ by teda súd mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na\npriznanie finančného zadosťučinenia, bolo by možné uvažovať len o určitej „symbolickej“ sume (max.\nvo výšky 200,- EUR), nie o sume, ktorú požaduje žalobca. Suma vo výške 1.234,- EUR označil za\nneadekvátnu s tým, že jej priznanie by malo za následok spôsobenie značnej nerovnováhy medzi\nprávami a povinnosťami žalovaného a žalobcu.\n9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: platobným rozkazom OS Bratislava I sp. zn.\n14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 2.6.2017\npodanou na Okresnom súde Bratislava I, predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 26.5.2017, výpisom z\núčtu žalovaného zo dňa 18.3.2020 a zistil nasledovný skutkový stav:\n10. Zo žaloby žalobu zo dňa 2.6.2017 súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 2.6.2017 domáhal na\nOkresnom súde Bratislava I od žalovaného zaplatenia sumy 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,05% ročne zo sumy 10,- EUR od 19.6.2015 (vrátane) do zaplatenia. K žalobe pripojil zmluvu\no spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným\n30.4.2015, žiadosť o úver Lepšia splátka zo dňa 18.6.2015, zmluvu o spotrebiteľskom úvere Lepšia s\nplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2015, výpis z obchodného registra SR žalovaného, predžalobnú\nvýzvu zo dňa 26.5.2017, podnet žalobcu podaný na NBS zo dňa 2.6.2017. Žalobu odôvodnil\ntým, že dňa 30.4.2015, ako spotrebiteľ, uzavrel so žalovaným, ako podnikateľom, formulárovú vopred\npripravenú zmluvu, ktorú nemohol pripomienkovať. Išlo o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých\nprípadoch (štandardná, formulárová zmluva) s číselným označením XXXXXXXXXX. Túto zmluvu\ntreba posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmluvou žalovaný poskytol\nžalobcovi spotrebný úver vo výške 1.000,- EUR, ktorý mal žalobca splatiť v 60 splátkach po\n28,90 EUR (pričom táto suma zahŕňala mesačnú anuitnú splátku vo výške 27,- EUR a mesačné\nnáklady spojené s poistením schopnosti s plácať úver vo výške 1,90 EUR), čím mal uhradiť spolu\n1.551,27 EUR. Celkovými nákladmi žalobcu, ako spotrebiteľa, spojenými so spotrebiteľským úverom\nteda podľa zmluvy je suma 1.551,27 EUR, pričom RPMN bola určená v zmluve na 21,90%, úroková\nsadzba na 19,90% a priemerná hodnota RPMN bola podľa zmluvy 13,95%. Žalobca na základe\ntejto zmluvy čerpal spotrebný úver vo výške 1.000,- EUR a splácal ho tým spôsobom, že dňa\n20.5.2015 uhradil 1 mesačnú splátku vo výške 28,90 EUR a následne uhradil na základe zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX dňa 19.6.2015 (teda cez iný spotrebný úver od\nžalovaného) jednorazovo vo forme predčasného splatenia úveru sumu 983,- EUR. Žalobca tak uhradil\nžalovanému spolu 1.011,90 EUR (28,90 EUR + 983,- EUR). Namietal, že zmluva o spotrebiteľskom\n\núvere je podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. c), l) k)\nzákona č. 129/2010 Z.z. je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v zmluve nie je stanovená konkrétna\nvýška istiny a ani konkrétna výška úroku platených žalobcom podľa zmluvy, je nesprávne stanovená\ncelková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť, RPMN je určená nesprávne v neprospech žalobcu ako\nspotrebiteľa, v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, v zmluve nie\nje uvedená adresa veriteľa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Poukázal\nna to, že na základe žiadosti o úver Lepšia splátka zo dňa 18.6.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu\no spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX na základe ktorej mu žalovaný poskytol\nďalší úver, ktorý bol určený na refinancovanie záväzkov žalobcu. Jedným so záväzkov, ktorý mal byť\nprostredníctvom predmetného refinancovania uhradený bol aj spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015, teda\nzmluvy na základe ktorej si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10,- EUR. Načerpaním\nsplátky nového úveru došlo de iure a de facto medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dohody o\núhrade úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č.\nXXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 formou mimoriadnej splátky a k uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve.\nV dôsledku dohody zmluvných strán o úhrade úvere formou mimoriadnej splátky došlo v podstate k\npredčasnému splateniu úveru a tým sa zmenili aj obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré v tomto prípade\nneboli nikde zadefinované. Vadou spočívajúcou v absencií obligatórnych ustanovení v zmysle zákona\nč. 129/2010 Z.z. trpí aj dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX\nzo dňa 30.4.2015 nakoľko dodatok vo forme dohody o predčasnom splatení úvere formou\nmimoriadnej splátky nemal dodržanú písomnú formu. V dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere\nč. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 nebolo uvedených minimálne 5 obligatórnych náležitostí podľa\nzákona č. 129/2010, ktoré nie je možné prevziať zo zmluvy a to: výška RPMN po zapracovaní zmien v\ndodatku, celkové náklady spotrebiteľa v dodatku po zohľadnení výšky mimoriadnej splátky v dodatku,\npriemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia dodatku, nakoľko priemerná hodnota RPMN v čase\nuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola iná než priemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia\ndodatku, identifikácia/rozlíšenie sumy mimoriadnej splátky na konkrétnu výšky istiny, úrokov a poplatkov,\ndoba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré sa v dôsledku splatenia\nspotrebiteľského úveru formou mimoriadnej splátky zmenili. Nakoľko je zmluva v znení dodatku k\nzmluve podľa § 11 ods. 1 psím. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), k), l), z) zákona č. 129/2010\nZ.z. bezúročná a bez poplatkov, mal žalobca uhradiť v prospech žalovaného iba dlžnú sumu\npodľa zmluvy, teda sumu 1.000,- EUR. Nakoľko žalobca uhradil žalovanému spolu 1.011,90 EUR,\ntak suma 10,- EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného (1.011,90 EUR- 1.000,- EUR poistné vo výške 1,90 EUR). Žalovaný nevyhovel predžalobnej výzve žalobcu na úhradu 10,- EUR s\npríslušenstvom, preto podal túto žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 10,- EUR\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo s umy 10,- EUR od 10.6.2015 do zaplatenia.\n11. Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020,\nprávoplatným dňa 6.5.2020, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia\nplatobnému rozkazu istinu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo\nsumy 10,- EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho\nzastúpenia vo výške 61,08 EUR alebo podať v tej istej lehote odpor.\n12. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 26.5.2017 súd zistil, že žaloba dňa 26.5.2017 vyzval\nžalovaného, aby zabezpečil riadne uhradenie dlžnej istiny 10,- EUR a príslušenstva na účet IBAN: M.\nv lehote do 1.6.2017, inak pristúpi k exekúcii.\n13. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 18.3.2020 súd, že žalovaný dňa 18.3.2020 uhradil na účet\nXXXXXXXXXX/XXXX sumu 73,48 EUR.\n14. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 10.6.2013, proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\n\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\nPodľa § 2 písmeno a, b, zákona č. 250/2007 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere (30.4.2015), na účely tohto zákona sa rozumie\na)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci\npredmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,\nb)predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\npodnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.\nPodľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere (30.4.2015), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere\nzmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje\nposkytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom\núvere (30.4.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana\ndostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je\ndostupné spotrebiteľovi.\nPodľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nPodľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné\nustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na\nprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých\núčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by\nsa inak mali použiť normy obchodného práva.\nPodľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n15. V predmetnom konaní sa žalobca, ako spotrebiteľ, domáhal nároku na finančné zadosťučinenie\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. potom, ako Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom\nsp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, uvedeným v odseku 11., zaviazal žalovaného na zaplatenie\nbezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo preplatením spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcovi\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo dňa 30.4.2015.\n16. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa\nžiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho\npráva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je\nochrana porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.\n17. V konaní bolo nesporé, že strany dňa 30.4.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľom úvere. Predmetom\ntejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaným žalobcovi vo výške 1.000,- EUR, ktorý\nsa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 28,90 EUR. Žalobca po uzatvorení tejto\nspotrebiteľskej zmluvy zistil, že predmetná zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore\ns ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné\npredmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vyzval preto\nžalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže si žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne\nnesplnil, rozhodol sa uplatniť si predmetný nárok prostredníctvom civilného sporového konania na\nzáklade žaloby uvedenej v odseku 10. Súd na základe vykonaného dokazovania, platobným rozkazom\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020, uvedeným v odseku 11., mal za\npreukázané, že Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.2.2020,\nprávoplatným dňa 6.5.2020, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia\nplatobnému rozkazu istinu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo\nsumy 10,- EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho\nzastúpenia vo výške 61,08 EUR alebo podať v tej istej lehote odpor. Vzhľadom k tomu, že tieto žalobcom\nuvedené skutkové tvrdenia žalovaný v konaní nepoprel, považoval ich súd v zmysle § 151 ods. 1\n\nCSP za nesporné a nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Bratislava\nI sp.zn. 14Csp/52/2017.\n18. Súd platobným rozkazom podľa § 265 CSP rozhodne ak je možné vo veci rozhodnúť na základe\nskutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú\nz predložených listinných dôkazov, a to aj bez vyjadrenia žalovaného. Podľa názoru súdu keď Okresný\nsúd Bratislava I vydal dňa 27.2.2020 vydal platobný rozkaz sp. zn. 14Csp/52/2017, uvedený v odseku\n11., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobnému rozkazu\nistinu 10,- EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,- EUR od\n19.6.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške\n61,08 EUR alebo podať v tej istej lehote odpor, mal za to, že vydanie bezdôvodného obohatenia\nžalovaným z uplatneného titulu je dôvodné, lebo boli porušené povinnosti žalovaného ustanovené\nzákonom č. 129/2010 Z.z. tak, ako ich v žalobe popísal a listinnými dôkazmi žalobca preukázal. Takéto\nprávoplatné rozhodnutie podľa názoru súdu zakladá právny nárok žalobcu na uplatnenie nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie v zmysle §3 ods. 5 zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.\nTo je jedinou podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku. Zákon na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. od 10.6.2013 nevyžaduje aby\nžalobcovi vznikla nejaká ujma. Súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, stačí možnosť\nvzniku ujmy. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný na základe právoplatného platobného rozkazu\nuhradil nepredstavuje finančné zadosťučinenie, ale len vrátenie toho, čo získal bez právneho dôvodu.\nAž nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje\nskutočnú sankciu žalovaného z dôvodu porušenia jeho povinnosti podľa osobitných predpisov na\nochranu spotrebiteľa, pretože až tento nárok predstavuje plnenie z jeho majetku. Výška priznaného\nfinančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a hlavným kritériom pre jej priznanie je primeranosť.\nŽalobca si v danom prípade ako primerané finančné zadosťučinenie uplatnil sumu 734,- EUR o ktorú\nby zaplatil za poskytnutý spotrebiteľský úver viac + 500,- EUR za psychickú záťaž a mieru neistoty do\nprávoplatného rozhodnutia vo veci. Súd výšku uplatneného nároku s poukazom na súdnu prax uvedenú\nv súdnych rozhodnutiach citovaných žalobcom v odseku 6., považoval za primeranú a žalobe vyhovel\nv celom rozsahu. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.4.2017 sp.zn. II. ÚS 229/2017 - 15 uviedol,\nže aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho,\nže primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú\ntak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému\nspotrebiteľovi. Súdom priznané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/20007 Z.z.\npredstavuje sumu 734,- EUR, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000,- EUR a sumou, ktorú mal\nžalobca uhradiť na základe zmluvy o spotrebiteľom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 (60 splátok\npo 28,90 EUR = 1.734,- EUR) v prípade, že by sa v inom súdnom konaní, v konaní pred Okresným súdom\nBratislava I sp.zn. 14Csp/52/2017, nedomáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré\nmu vzniklo preplatením poskytnutého spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nč. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 a jej dodatku- zmluvy o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.\nXXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2015 (1.011,90 EUR), ktorá bola súdom v uvedenom konaní vyhodnotená\nako zmluva bez úrokov a poplatkov podľa § 11 ods. 1, písm. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. c),\nf), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa názoru súdu je priznanie takého finančného zadosťučinenia\nspravodlivé za účelom splnenia jeho satisfakčnej a sankčnej funkcie za porušenie povinností žalovaným\nvyplývajúcich mu z § 9 ods. 2 písm. c),f), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z. už na začiatku zmluvného\nvzťahu, kedy zneužil svoje postavenie silnejšej strany. Súdom priznané finančné zadosťučinenie podľa\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/20007 Z.z. predstavuje tiež sumu 500,- EUR, ako finančnú kompenzáciu\nza emocionálnu ujmu a útrapy spôsobné žalobcovi ako spotrebiteľovi, tým, že podanie žaloby voči\nžalovanému, ako bankovej inštitúcii, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bolo deklarované\nporušenie jeho spotrebiteľského práva, pre neho, ako osoby bez skúseností so súdnym konaní,\nvyžadovalo úsilie na zabezpečenie si právneho zastúpenia a bezpochyby predstavovalo psychickú záťaž\nspojenú s obavami o jej výsledok a možných finančných následkov v prípade jej neúspechu.\n19. Súd nevykonal dokazovanie lustráciou všetkých konaní vedených voči žalovanému o primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa navrhnutým žalobcom na\npojednávaní dňa 22.5.2024 z dôvodu, že zákonný sudca na pojednávaní dňa 29.9.2023 skoncentroval\nkonanie podľa § 153 CSP a strany poučil, že na neskoršie návrhy procesného útoku a obrany nebude\nprihliadať.\n20. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\n21. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto\nrozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia, písomne, dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh\nna vykonanie exekúcie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd68a357-089a-4db0-811a-eaed82c3eaaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1"}, {"guid": "897cc9b0-931d-42ca-9ebb-5635583273e9:99e587c1-d1e6-4805-9327-27170854d6c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/25/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoCsp/25/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/897cc9b0-931d-42ca-9ebb-5635583273e9:99e587c1-d1e6-4805-9327-27170854d6c7"}, {"guid": "02870e2c-239c-4c7e-ae3f-2f9da48d84a3:42ef848a-26b4-49dc-bd57-902c5b9f3e4a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616213940.1", "spisova_znacka": "15Co/76/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/76/2017 z 15. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616213940.1"}, {"guid": "9455fdc6-19b7-42c9-808e-2fed072e6f2e:2d565b7c-c603-4fbb-b1f6-4b1c8b5ff619", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/52/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Csp/52/2017 z 27. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9455fdc6-19b7-42c9-808e-2fed072e6f2e:2d565b7c-c603-4fbb-b1f6-4b1c8b5ff619"}], "citovane_v": []}