Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-8C/193/2008 z 31. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV B1-8C/193/2008 1108235103 31. 10. 2024 Mgr. Róbert Bardač PhD. ECLI:SK:MSBA4:2024:1108235103.41

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Miloš Barbuš, advokát so sídlom Štúrova 13, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: 1. FROLKOVIČ Legal s.r.o. o sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 50 106 228, 2. E. F. G. so sídlom Majerníkova 1A, Bratislava, IČO: 47 334 229, a 3. WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co KG, organizačná zložka so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 36 063 894, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy v sume 16.986 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Co/119/2023 sa zamieta. II. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 27.05.2002, uskutočnené listom žalovaného zo dňa 21.08.2008, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 04.09.2008, je neplatné. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 16.986 € s úrokom z omeškania – 8,5% ročne zo sumy 495,43 € od 22.10.2008 do zaplatenia, – 7,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.11.2008 do zaplatenia, – 5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.12.2008 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.01.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.02.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.03.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.04.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.05.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.06.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.07.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.08.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.09.2009 do zaplatenia, – 8,5% ročne zo sumy 919,96 € od 10.10.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Súd určuje, že pracovný pomer žalobkyne, ktorý vznikol medzi stranami na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej stranami dňa 27.05.2002, stále trvá. V. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

VI. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je povinný v tomto rozsahu zaplatiť žalovaný žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. VII. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 1.299 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2008 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.08.2008 doručeného jej dňa 04.09.2008. Ďalej sa domáhala určenia, že jej pracovný pomer trvá a po špecifikácii žalovanej sumy (č. l. 392) náhrady mzdy za prvých 12 mesiacov spolu vo výške 16.986 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy odo dňa 22.09.2008 až do zaplatenia, a náhradu trov konania. Tvrdila, že pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 27.05.2002 v znení jej dodatkov. Pracovala na pracovnej pozícii referent II. Dňa 11.03.2008 založila spolu s ďalšími zamestnancami žalovaného A. H. F. a I. J. spoločnosť ASAP 4 YOU, s. r. o., Nevädzová č. 2/a, 821 01 Bratislava, IČO: 44 069 260 (ďalej len „spoločnosť“ alebo „ASAP 4 YOU, s. r. o.“). Spoločnosť vznikla dňom zápisu do obchodného registra 01.04.2008. Žalobkyňa bola do 25.07.2008 v tejto spoločnosti konateľkou a spoločníčkou. Dňa 04.09.2008 jej bol žalovaným doručený list žalovaného zo dňa 21.08.2004 označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný v ňom uviedol, že s žalobkyňou končí okamžite jej pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že bez súhlasu žalovaného si založila spoločnosť a od 01.04.2008 bola spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti, pričom popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje s popisom činnosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne. Týmto žalobkyňa porušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce, ďalej ustanovenie čl. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku účinného od 01.04.2008, a ustanovenie čl. 3. 12 Globálneho kódexu Compliance žalovaného (ďalej aj „Globálny kódex Compliance“ alebo „Kódex“). Listom zo dňa 22.09.2008 žalobkyňa žalovanému oznámila, že nesúhlasí s okamžitým skončením jej pracovného pomeru, považuje ho za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Okamžité skončenie pracovného pomeru považovala žalobkyňa za neplatné, pretože vyššie uvedeným konaním neporušila pracovnú disciplínu. Predmet činnosti spoločnosti nebol zhodný s predmetom činnosti žalovaného, preto žalobkyňa nebola povinná mať na založenie spoločnosti a na to, aby bola v spoločnosti konateľkou a spoločníčkou predchádzajúci súhlas žalovaného. Predmetom činnosti žalovaného boli bankové činnosti. Predmetom činnosti spoločnosti bolo vedenie účtovníctva a iné obdobné činnosti, ktoré sa ani len sčasti neprekrývajú s činnosťou žalovaného. Dokonca od 25.07.2008 (teda ani v čase vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 21.08.2008, ani v čase jej doručenia dňa 04.09.2008) žalobkyňa už ani nebola konateľkou a spoločníčkou spoločnosti, pretože na valnom zhromaždení tejto spoločnosti dňa 25.07.2008 sa vzdala funkcie konateľa. Preto podľa žalobkyne nedošlo predmetným konaním k porušeniu ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa žalobkyne nedošlo týmto jej konaním k porušeniu ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce aj z toho dôvodu, že nejde o zhodnú „zárobkovú" činnosť, pretože spoločnosť reálne podnikateľskú činnosť nevykonávala, nevykonávala žiadnu zárobkovú činnosť. Preto nemohlo dôjsť ku konaniu žalobkyne, ktoré by bolo v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného, tak ako to predpokladá ustanovenie § 81 písm. e) Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je závažné porušenie povinností zamestnanca uvedených v ustanovení § 81 Zákonníka práce, čo musí byť posudzované objektívne a nie s poukazom na vymedzenie obsahu pojmu závažné porušenie pracovnej disciplíny vo vnútropodnikových predpisoch žalovaného, s ktorými ani žalobkyňa nebola oboznámená. Preto nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny v danej veci ani s poukazom na ustanovenie čl. 7.3 písm. b), c) Pracovného poriadku a ustanovenie čl. 3.12. Kódexu. Ďalej žalobkyňa namietala, že okamžité skočenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že pred doručením jej okamžitého skončenia pracovného pomeru sa žalobkyňa nemala možnosť ku skončeniu pracovného pomeru vyjadriť, čím žalovaný porušil ustanovenie § 63 ods. 5 Zákonníka práce. Žalobkyňa ďalej namietala, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné i z toho dôvodu, že ďalší z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru – využívanie pracovných nástrojov pridelených žalovaným na súkromnú činnosť žalobkyne, sa nezakladá na pravde a tento dôvod žalovaný nepreukázal. Žalobkyňa sa predmetným návrhom domáhala podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce i náhrady mzdy za prvých 12

mesiacov od skončenia jej pracovného pomeru spolu vo výške 16.986 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy odo dňa 22.09.2008, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na podaní návrhu (neskôr to upresnila, že až od podania návrhu na súd 22.10.2008) až do zaplatenia (č. l. 392). Pri výpočte náhrady mzdy vychádzala žalobkyňa zo mzdových listov, ktoré počas konania predložil súdu žalovaný, čiže z mesačnej mzdy vo výške 42.644 Sk, čo za 12 mesiacov predstavuje sumu 511.729 Sk. 2. Právny zástupca žalobkyne sa k predmetnej veci vyjadril rozsiahlymi písomnými podaniami doručenými súdu dňa 08.01.2013, (č. l. 391, 405), dňa 28.02.2013 (č. l. 439), dňa 12. 03. 2014, (č. l. 613), a rozsiahlymi osobnými prednesmi na jednotlivých pojednávaniach. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.11.2008 (č. 1. 36). Žalovaný v písomných podaniach a počas celého konania uvádzal, že žalobkyňa v rámci jej pracovného zaradenia ako špecialista pre ľudské zdroje II vykonávala, okrem iného, tiež pracovné činnosti účtovného charakteru a personálnej správy. Predmet činnosti žalovaného je potrebné ponímať širšie, ako to uvádzala žalobkyňa, pretože žalovaný nevykonával iba bankovú činnosť, zapísanú v obchodnom registri, ale aj vedľajšiu nebankovú činnosť podľa ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorá sa nezapisovala do obchodného registra. Podľa tohto ustanovenia banky mohli vykonávať i iné činnosti ako bankové na základe povolenia NBS a to pre určený okruh subjektov, ak tieto vedľajšie nebankové činnosti súviseli s prevádzkou banky. Žalovaný vykonával personálnu správu na základe povolenia NBS č. UBD 232/2005 zo dňa 10.03. 2005, právoplatného dňa 23.03.2005, ako inú činnosť ako bankovú. Preto mal žalovaný zhodný predmet činnosti (personálna správa) ako bol predmet činnosti spoločnosti (administratívne služby, personálne poradenstvo okrem personálneho leasingu). Ak ďalšia zárobková činnosť zamestnanca bola zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bol zamestnanec povinný si na takúto ďalšiu zárobkovú činnosť vyžiadať súhlas. Nesplnenie tejto povinnosti sa považovalo za závažné porušenie pracovnej disciplíny bez ohľadu, či došlo k faktickému konkurenčnému správaniu alebo nie, bez ohľadu na to, či inú zárobkovú činnosť i fakticky praktizoval a či zamestnancovi priniesla zárobok. Žalobkyňa, ktorá podľa žalovaného vykonávala ďalšiu zárobkovú činnosť založením spoločnosti, kde bola konateľkou a spoločníčkou, zhodnú s predmetom činnosti žalovaného, nepožiadala žalovaného o predchádzajúci súhlas na vykonávanie tejto ďalšej zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom činnosti žalovaného, čím závažne porušila pracovnú disciplínu. Žalobkyňa vzhľadom na to, že chcela založiť spoločnosť so zhodným predmetom činnosti ako má žalovaný, i jej pracovných činností, ktoré vykonávala, mala požiadať žalovaného o súhlas, čo však neurobila. Tento súhlas bol potrebný podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Súhlas bol potrebný i podľa interných predpisov žalovaného a to podľa ustanovenia čl. 7.3. písm. b), c) Pracovného poriadku účinného od 01.04.2008 a ustanovenia čl. 3.12. Kódexu. Žalobkyňa bola oboznámená s Pracovným poriadkom dňa 17.06.2002, jej priamou nadriadenou A. G. G., pri jej nástupe do zamestnania. Táto skutočnosť je podľa žalovaného preukázaná listinným dôkazom nástupným listom (položka základné vnútropodnikové predpisy - Organizačný poriadok, Pracovný poriadok, Kolektívna zmluva, Odmeňovanie zamestnancov) (č. 1. 138), ktorý žalobkyňa i podpísala. Žalobkyňa bola podľa žalovaného oboznámená a preškolená aj s Kódexom účinným od 01.12.2004 do 28.02.2009 a to prostredníctvom elektronického školenia E-compliance dňa 20.11.2006 o 14.34 h, test vykonala na 100%, čo žalovaný preukazoval listinným dôkazom, prehľadom vzdelávania žalobkyne počas pracovného pomeru (č. l. 137) a listinným dôkazom, print screen obrazovky zo vzdelávacieho systému žalovaného. Elektronické školenie u žalovaného, vzhľadom na veľký počet zamestnancov, prebiehalo tak, že zamestnanec pod svojím kontom osobného čísla a pod svojím jedinečným zvoleným heslom vstupuje do svojho počítača, čím je mu umožnený prístup do systému vzdelávania a v ňom absolvuje školenie, ktoré zostáva v systéme zadokumentované. Výsledkom bolo, že zamestnanec bol oboznámený a preškolený s príslušnou oblasťou školenia. Žalobkyňa bola prvý krát s Kódexom (so skoršou verziou) oboznámená dňa 02. 11. 2004 formou školenia, ústnou prednáškou, čo žalovaný preukazoval listinným dôkazom, prehľadom školení, ktoré žalobkyňa absolvovala (č. l. 136). Žalobkyňa bola oboznámená s Kódexom účinným od 01.04.2002 podľa ustanovenia čl. XVI bod 11 pracovnej zmluvy už i v čase podpisovania samotnej pracovnej zmluvy dňa 27.05.2002. Žalovaný namietal, že by žalobkyňa nebola oboznámená pred doručením jej okamžitého skončenia pracovného pomeru s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ešte pred samotným skončením pracovného pomeru s žalobkyňou bol dňa 04.09.2008 vykonaný so žalobkyňou pohovor, z ktorého bol vyhotovený i písomný záznam (č. l. 226). Na tomto pohovore sa zúčastnili žalobkyňa, jej priama nadriadená A. G. G., K. I. L., vedúci sekcie vnútorné záležitosti, a lng. J. C., riaditeľ divízie ľudských zdrojov. Ďalej žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného na vykonávanie činnosti spoločnosti využívala pracovné

nástroje pridelené žalobkyni žalovaným na plnenie si jej pracovných povinností a to i v pracovnom čase, čím rovnako porušila pracovnú disciplínu. Žalovaný je bankou, ktorej klienti zverujú svoje finančné prostriedky a osobné dáta. Divízia ľudských zdrojov, kde pracovala žalobkyňa spracováva osobné dáta všetkých zamestnancov žalovaného. Zamestnanci tejto divízie majú prístup k osobným údajom zamestnancom žalovaného a zamestnancov dcérskych spoločností žalovaného. Činnosť bánk obsahuje významné rizikové prvky, ktoré kladú na jeho zamestnancov vysoké nároky z hľadiska plnenie si ich pracovných povinností. Je preto nutné, aby žalovaný mal presne stanovené vnútorné interné normy a pravidlá, ktoré upravujú povinnosti zamestnancov. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto i porušenie povinností zamestnancov posudzuje zásadnejšie a prísnejšie, a to v záujme ochrany osobných údajov zamestnancov žalovaného, ale najmä ochrany údajov klientov, ktoré tvoria bankové tajomstvo. 4. Žalovaný sa k veci vyjadril počas konania písomnými podaniami doručenými súdu dňa 20.04.2012, 05.12.2012, 25.02.2013, 25.10.2013. Žalovaný sa počas konania ďalej vyjadril i písomným podaním doručeným súdu dňa 03.03.2014, písomným podaním doručeným súdu dňa 19.03.2014. 5. Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 22.04.2014, č. k. 8C/193/2008-717. Na odvolanie žalobkyne tento rozsudok Krajský súd v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 31.07.2017, č. k. 7Co/55/2015-826 (ďalej len „odvolacie uznesenie“), a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolacom uznesení (v ods. 49 odôvodnenia) odvolací súd uviedol, že po vrátení „úlohou súdu prvej inštancie bude jednoznačne ustáliť, odkedy žalovaný získal vedomosť (dozvedel sa), že sa žalobkyňa sa dopustila takéhoto konania, ktoré môže zakladať dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a či k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo v lehote podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou v lehote podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, bude potrebné 1/ posúdiť, či a v akom rozsahu sa popis činnosti spoločnosti M. X N., G. zhodoval s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvorili obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne, 2/ dôkladne posúdiť, či žalovaným uvedené a preukázané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou možno považovať za závažné porušenie pracovných povinností vychádzajúce z ustanovení Zákonníka práce, Pracovnej zmluvy, Pracovného poriadku, ako i iných interných predpisov s tým, že súd nie je viazaný pri kvalifikácii konania zamestnanca predstavujúceho možné závažné porušenie pracovnej disciplíny, iba ich skutkovým vymedzením. Pri skúmaní intenzity prípadného závažného porušenia pracovnej disciplíny bude úlohou súdu prvej inštancie prihliadať a vyhodnotiť aj doterajší prístup žalobkyne k práci a k funkcii, ktorú zastávala, k dobe a situácii, v ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa s tým, že dôkazné bremeno ohľadne samotnej existencie skutku, ktorý mal predstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny a existencie okolností majúcich vplyv na jeho intenzitu, zaťažuje v konaní žalovaného. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.8.2008 daného žalobkyni, bude musieť v konaní ďalej posúdiť skutkovo a právne posúdiť aj žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá a o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru“. 6. Po vrátení veci Okresný súd Bratislava I a neskôr tunajší súd, na ktorého od 01.06.2023 prešla pôsobnosť k danej veci, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v odvolacom uznesení opätovne prejednal, doplnil dokazovanie a rozhodol. (i) Dokazovanie 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne (č. l. 217-219, 222-225) a výsluchom svedkýň I. J. (č. l. 239-241), K. B. (č. l. 244-246, 329-332), G. O. (č. l. 242-243) a JUDr. Beatrica Melichárová (č. l. 327-329, 475-477) a A. P. O. (č. l. 933-937). 8. Súd na návrh žalobkyne vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré žalobkyňa navrhla vykonať ako dôkazy, ktorými boli: výpis z obchodného registra spol. ASAP 4 YOU, s. r. o. (č. l. 6-7), výpis z obchodného registra žalovaného (č. l. 8-14), pracovná zmluva žalobkyne (č. l. 15-22), dodatok k pracovnej zmluve z 28.05.2002 (č. l. 23-24), dodatok k pracovnej zmluve z 16.06.2004 (č. l. 25-27), dodatok k pracovnej zmluve z 20.09.2004 (č. l. 28), dodatok k pracovnej zmluve z 14.06.2006 (č. l. 29), dodatok k pracovnej zmluve z 05.06.2008 (č. l. 30), okamžité skončenie pracovného pomeru

z 21.08.2008 (č. l. 31-32), nesúhlas žalobkyne so skončením pracovného pomeru a oznámenie o trvaní jeho ďalšej existencie (č. l. 33-34), pracovný poriadok žalovaného (č. l. 67-96), globálny kódex Compliance žalovaného (č. l. 97-118), mzdové listy (č. l. 235-236), žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru (č. l. 337-338), odpoveď na žiadosť zo 04.09.2008 (č. l. 336), elektronická komunikácia A. C. a K. J., predložená žalovaným (č. l. 354-355), potvrdenie Okresného súdu Bratislava I o vykonaní zápisu (č. l. 398-401), zápisnica z valného zhromaždenia z 25.07.2008 (č. l. 402-404), a dovolanie I. J. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23.10.2018, sp. zn. 14Co/114/2017-778 (č. l. 1097-1140). 9. Súd na návrh žalovaného vykonal výsluch svedkov I. J. (č. l. 239-241), A. J. C. (č. l. 294-300), Q. Q. (č. l. 275-280), G. G. (č. l. 280-287), a K. I. L. (č. l. 477-480). 10. Súd na návrh žalovaného vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré žalovaný navrhol vykonať ako dôkazy, ktorými boli: pracovná zmluva žalobkyne (č. l. 41-48), dodatky k pracovnej zmluve žalobkyne z 28.5.2002, 03.06.2003, 20.04.2004, 16.06.2004, 20.09.2004, 27.01.2005, 14.06.2006, 22.11.2007, 05.06.2008 (č. l. 49-61), job description – špecialista pre ĽZ II (č. l. 62-63), rozhodnutie NBS z 10.03.2005, č. R./XXXX (č. l. 64-66), pracovný poriadok žalovaného (č. l. 67-96), globálny kódex Compliance žalovaného (č. l. 97-118), prehľad školení žalobkyne (č. l. 136), prehľad vzdelávania (č. l. 137), nástupný list (č. l. 138, 142), pracovný pokyn č. 202 novelizácia pracovného poriadku z 01.06.2000 (č. l. 143-154), pracovný poriadok žalovaného účinný od 1.4.2008 (č. l. 155-169), pracovný pokyn - globálny kódex dodržiavania právnych a etických noriem compliance v G., M. z 28.03.2002 (č. l. 170-183), globálny kódex Compliance Slovenskej sporiteľne, M. účinný od 01.12.2004 (č. l. 184-194), printscreen obrazovky zo vzdelávacieho systému (č. l. 195-198), e-maily z elektronickej pošty žalobkyne (č. l. 199-210), záznam z prejednania okamžitého skončenia pracovného pomeru z 04.09.2008 (č. l. 226-227), výpis z obchodného registra spol. ASAP 4 YOU, s. r. o. (č. l. 333-335), e-mailové správy p. K. B. odoslané tretím osobám spolu s prílohami (č. l. 339-352), pracovná zmluva žalobkyne z 30.10.2008 v spol. SLOVLEK, a. s. (č. l. 370-373) pracovná zmluva žalobkyne z 10.05.2012 v spol. UNIFIN, a. s. (č. l. 376-377), stratégia informačnej bezpečnosti (č. l. 430-431), zápisnica o pojednávaní vo veci 14C/193/2008 z 08.10.2013 (č. l. 458-461), e-maily p. B. s prílohami (č. l. 465-473), výpis z registra (č. l. 557, 580), potvrdenie pre účely súdneho konania z 28.01.2014 (č. l. 557, 581), prihláška za člena Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva SR (č. l. 558, 582), stanovy Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva (č. l. 558-573, 583-612), zápisnica o pojednávaní Okresného súdu Bratislava I z veci so sp. zn. 14C 193/2008 z 29.01.2014 (č. l. 652-654, 668-672), potvrdenie A. P. O. (č. l. 861-867), potvrdenie podnikového výboru OZ žalovaného z 21.01.2019 (č. l. 907-908, 915-916), zápisnica o pojednávaní Okresného súdu Bratislava I z 16.02.2010 z konania so sp. zn. 14C 160/2008 (č. l. 938-942, 944-948), rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 14C/193/2008-698 (č. l. 1010-1047), a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 14Co/114/2017-778 (č. l. 1048-1082). 11. Súd si aj bez návrhu podľa § 120 ods. 1 druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, ktorý bol účinný v rozhodnom čase, pripojil spis Okresného súdu Bratislava I so sp. zn. 14C/193/2008 a z tohto spisu skopíroval ako dôkazy listiny: kolektívna zmluva žalovaného na obdobie 1.1.2008 – 31.12.2010 (č. l. 483-491), dohoda o vzájomnej spolupráci a delegovaní kompetencií (č. l. 492-533), ktoré založil do spisu; tieto listiny vykonal ako dôkaz. Aj bez návrhu vykonal ako dôkaz výpis z obchodného registra spol. ASAP 4 YOU, s. r. o. (č. l. 362-363). 12. Dôkazy navrhnuté žalobkyňou, a to stanovy Podnikového výboru ZO OZ pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva, zápisnica z ustanovujúceho PV - OZ SLSP, a. s., protokol z volieb PV OZ SLSP, a. s. a zakladacia listina odborového orgánu, Podnikového výboru OZ SLSP, a. s. súd nevykonal, pretože neexistujú. Žalobkyňa navrhla dodatočne vypočuť svedkyňu K. B. (č. l. 898). Tento dôkaz napokon súd nevykonal, pretože svedkyňa už bola vypočutá a jej opakovaný výsluch by s ohľadom na prijaté závery súdu bolo nadbytočné. Súd nevykonal na pôvodný návrh žalovaného výsluchy svedkov Ing. Ladislav Nižníka a JUDr. Peter Kováča, pretože na ich návrhu už netrval (č. l. 134). Ďalšie dôkazy nežiadali strany vykonať ani na pojednávaní dňa 30.09.2024. Ako dôkaz nevykonal súd listinu - rozhovor o výkonnosti a rozvoji ROZA (č. l. 272-273), predložený svedkyňou počas jej výsluchu, pretože tento dôkaz nenavrhla vykonať žiadna zo strán a súd nevykonáva dôkazy na návrh svedkov. Súd na pojednávaní oznámil, že ako dôkazy vykoná listiny predložené stranami, nie svedkami. 13. Z takto vykonaného dokazovania (ods. 7-12) zistil nasledovný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci 14. Žalovaný vznikol 01.04.1994 zápisom do obchodného registra, čo je preukázané z výpisu z obchodného registra o zápise žalovaného (č. l. 8). Ďalej je z neho preukázané, že predmetom činnosti žalovaného sú bankové činnosti. Ako konanie v mene žalovaného je uvedené v obchodnom registri, že „vo všetkých veciach sú oprávnení konať v mene spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne. Prokurista je oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s členom predstavenstva alebo spoločne s ďalším prokuristom. Osoby poverené pri podnikaní spoločnosti určitou činnosťou sú oprávnené konať v mene spoločnosti všetky úkony ku, ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza pričom sú oprávnené konať spoločne najmenej dve osoby. V mene spoločnosti sú oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti alebo pokiaľ je to vzhľadom na ich funkcie alebo pracovné zaradenie obvyklé. Predstavenstvo môže písomne poveriť zamestnancov spoločnosti, aby konali v mene spoločnosti, pričom rozsah oprávnenia povereného zamestnanca musí byť uvedený v písomnom poverení. Podpisovanie pri konaní v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripojí svoj podpis, prokurista s dodatkom označujúcim prokúru“. 15. Z pracovného poriadku žalovaného s účinnosťou od 01.06.2000 (č. l. 143-154) je preukázané, že tento poriadok obsahuje ustanovenie čl. 5, bod 5.3 v znení: „a) Zamestnanci sporiteľne môžu popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti sporiteľne uvedenej v obchodnom registri, len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Súhlas udeľuje generálny riaditeľ divízie ľudské zdroje. Inou zárobkovou činnosťou sú všetky formy zárobkovej činnosti (napr. podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, súbežné pracovné pomery a pod., ktoré sú zhodné s predmetom činnosti sporiteľne uvedenej v obchodnom registri). Toto obmedzenie sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti. b) Zamestnanci sporiteľne nemôžu vykonávať inú zárobkovú činnosť, pri ktorej by mohli zneužiť informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pracovnej činnosti. c) Zamestnanci sú povinní písomne informovať sporiteľňu o členstve v štatutárnych orgánoch a dozorných radách obchodných spoločností“. Porušenie zákazu vykonávať inú zárobkovú činnosť zhodnú s predmetom činnosti sporiteľne bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu je hodnotená podľa čl. 6, bod 6.4 písm. b) ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. 16. Žalovaný vydal s účinnosťou od 01.04.2002 Globálny kódex dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v SLSP, a.s. (č. l. 170-183). 17. Dňa 27.05.2002 uzatvorili strany pracovnú zmluvu (č. l. 15-22), z ktorej je preukázané, že sa žalobkyňa ako zamestnanec zaviazala pre žalovaného ako zamestnávateľa vykonávať pracovné činnosti v pozícii: Referent II. Opis pracovnej činnosti spočíva v tom, že zamestnanec vedie pridelenú agendu – zaznamenáva, monitoruje a vyhodnocuje definované položky s cieľom získania prehľadu o čerpaní súvisiacich rozpočtov/vývoji procesov. Spracováva opakujúcu sa dokumentáciu a evidenciu využívaním platných metodických pokynov, sleduje termíny úloh nižších org. zložiek/iných útvarov. Komunikuje s inými org. útvarmi a s externými subjektami. Spracováva štatistiky z rôznych zdrojov do definovaných formulárov. Predkladá podnet na zmeny IS v príslušnej oblasti (čl. II ods. 2). Miestom výkonu práce je pracovisko žalovaného – ústredie Bratislava (čl. III ods. 1). Pracovný pomer vznikol dňom nástupu do práce 10.06.2002 (čl. IV). Základná mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 15.000 Sk (čl. V ods. 1). Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie vo výplatnom termíne do 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (čl. V ods. 6). Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (čl. VI). Ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca je 37,5 h (čl. VIII ods. 1). Strany sporu sa dohodli v zmluve, že odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer je žalobkyňa povinná podľa pokynov žalovaného vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na práci ňou vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám (čl. XI). Ďalej sa dohodli, že povinnosť, ktorú zamestnancovi ukladá § 81 písm. e) Zákonníka práce nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa sa konkretizuje tak, že zamestnanec je povinný najmä ochraňovať dôverné informácie zamestnávateľa a jeho ďalšie interné informácie. Pri ochrane dôverných informácií zamestnávateľa a jeho ďalších interných informácií je zamestnanec povinný

najmä sa zdržať konania, ktorým by zamestnanec tretej osobe neoprávnene, t. j. bez predošlého písomného súhlasu zamestnávateľa oznámil, sprístupnil, pre seba alebo pre tretiu osobu by využil dôverné informácie, ktoré by sa mohli, čo i len potenciálne využiť v hospodárskej súťaži a o ktorých sa dozvedel tým, že sa mu informácie zverili alebo inak stali prístupnými na základe jeho pracovného pomeru k zamestnávateľovi; vlastným alebo cudzím pričinením, ktoré je v rozpore so zákonom (čl. XIII). Žalobkyňa sa zaviazala, že bez predošlého písomného súhlasu zamestnávateľa sa nebude zúčastňovať priamo alebo nepriamo majetkovo alebo inak (napr. ako člen orgánu spoločnosti), na podnikaní právnických alebo fyzických osôb s takým istým alebo podobným (čo i len čiastočne) predmetom činnosti ako je predmet činnosti zamestnávateľa, resp. ktoré fakticky konkurujú zamestnávateľovi (čl. XVI. ods. 2). Strany sa ďalej dohodli, že zamestnanec potvrdí svojim podpisom na internom tlačive, že bol v deň nástupu do práce oboznámený s nasledovnými predpismi: s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami Zákonníka práce upravujúcimi zákaz diskriminácie. Zamestnanec bol zároveň oboznámený s Globálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v G., M. (čl. XVI ods. 11). 18. Z nástupného listu žalobkyne z 10.06.2002 (č. l. 138) je preukázané, že pri nástupe k žalovanému sa žalobkyňa dňa 17.06.2002 oboznámila so základnými vnútropodnikovými predpismi, medzi ktorými je v poznámke k tomuto bodu uvedené: organizačný poriadok, pracovný poriadok, kolektívna zmluva, odmeňovanie zamestnancov SLSP, a. s. Z výsluchu žalobkyne je preukázané, že podpis priamej nadriadenej na nástupnom liste je podpisom A. G., ktorá bola jej priamou nadriadenou, čo potvrdila aj táto svedkyňa vo svojom výsluchu. Súd v tomto smere neuveril žalobkyni, že s pracovným poriadkom nebola oboznámená, pretože sama potvrdila vo výsluchu potvrdila, že so znením nástupného listu sa oboznámila, prečítala si čo podpisuje. Preto, ak tvrdí, že sa pri podpise nemohla oboznámiť s vnútropodnikovými predpismi nepovažuje súd za vierohodné. 19. Z dodatku pracovnej zmluvy zo 16.06.2004 je preukázané, že strany sporu sa dohodli na zmene pracovnej činnosti na Referent III od 01.07.2004 so mzdou 20.750 Sk mesačne. Stručná charakteristika práce bola stranami dohodnutá nasledovne: „Vedie zložitú agendu, alebo viacero agend, spracováva výstupy, použitím analýzy údajov a 'vlastným úsudkom, spracováva návrhy položiek plánov v príslušnej oblasti. Koordinuje prácu podriadených v menšom oddelení/sekcii. Konzultuje a koordinuje riešenia mimo vlastný úsek/divíziu. Kontroluje dodržiavanie metodických postupov a spolupracuje ňa tvorbe pracovných postupov, alebo koncepcií. Poskytuje poradenstvo nižším organizačným zložkám, alebo kolegom mimo vlastného útvaru. Koordinuje alebo samostatne účtuje pridelené účtovné položky“. 20. S účinnosťou od 01.12.2004 vydal žalovaný Globálny kódex Compliance Slovenská sporiteľňa, a. s. (č. l. 97-118, 184-194). 21. Z rozhodnutia Národnej banky Slovenska z 10.03.2005, č. k. R./XXXX je preukázané, že nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2005 a týmto rozhodnutím Národná banka Slovenska udelila súhlas žalovanému, okrem iného, na vykonávanie činností v súvislosti so zabezpečením riadneho chodu spoločností patriacich do konsolidovaného a subkonsolidovaného celku banky a to compliance, metodická pomoc, a spolupráca pri tvorbe interných smerníc a poradenstvo pri ich aplikácii, poradenstvo pri tvorbe procesov, nákup a zásobovanie, audit a vnútorná kontrola, marketing, personálna správa, informačné technológie, credit risk managment, manažment bezpečnostných systémov, centrálne riadenie rizík, donášku poštových zásielok, vedenie účtovníctva a controling. Z výpisu z obchodného registra žalovaného je preukázané, že tieto činnosti v zmysle tohto rozhodnutia Národnej banky Slovenska neboli zapísané v obchodnom registri. Z výsluchu žalobkyne je preukázané, že nemala informáciu o rozhodnutí Národnej banky Slovenska do okamžitého skončenia pracovného pomeru; žalovaný nepreukázal, že by o tomto bola informovaná do skončenia pracovného pomeru. 22. Z výsluchu žalobkyne je preukázané, že sa zúčastnila rôznych školení potrebných pre jej prácu. Z printscreenu obrazovky zo vzdelávacieho systému (č. l. 195-198) vyplýva v časti „Správa kurzov“ zaškrtnuté zaškrtávacie políčko (check box) pri položke „Compliance“, „Compliance Test (ústredie)“ s tým, že testovanie „E-Compliance“ absolvovala dňa 20.11.2006. Z prehľadu vzdelávania počas pracovného pomeru (č. l. 137) je preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila dňa 13.11.2006 školenia ECompliance; nie je preukázané, čo konkrétne bolo podstatou tohto školenia, ani to nepreukazuje, že by

bola žalobkyňa oboznámená s vtedy aktuálnym Globálnym kódexom. S čím konkrétne bola oboznámená (vyškolená) v rámci označenia kurzu „Codex compliance“ nie je preukázané ani z prehľadu školení (č. l. 136), k čomu došlo dňa 02.11.2004. Preukázanie oboznámenia sa s Globálnym kódexom nie je preukázané ani z výsluchu svedkyne Q., ktorý uviedla, že novým zamestnancom dávajú v papierovej podobe pracovný poriadok a globálny kódex, resp. že ona sama s ním bola oboznámená. V takom prípade z pohľadu súdu je namieste očakávať, že žalovaný ako zamestnávateľ dal tieto dokumenty žalobkyni proti podpisu, čo preukázané v prípade Globálneho kódexu nebolo. Súčasne len z toho, že sa s nimi oboznámila svedkyňa nie je preukázané, že s nimi bola oboznámená žalobkyňa. Svedkyňa Q. totiž nevidela, či obdržala žalobkyňa tieto dokumenty v písomnej podobe. Z výsluchu žalobkyne a z výsluchu svedkyne O. má súd za preukázané, že školenia neabsolvovala žalobkyňa, ale realizovala ich za ňu iná kolegyňa, čo ako možné pripustila aj svedkyňa Q., o ktorej vierohodnosti výpovede súd nemal pochybnosť, keďže so žalobkyňou nie sú v kontakte a vo výsluchu sa vyjadrovala aj negatívne o žalobkyni (napr. v otázke jej dochádzky cez víkendy, či v otázke tzv. kávičkovania, a pod.). Bolo teda dokazovaním preukázané, že kolegyne si v rámci týchto školení pomáhali vzájomne, aj keď svedkyňa nevidela, že by niekto za niekoho robil tesť, no pripustila, že mohol tento test vykonať niekto iný. Možnosť, že žalobkyňa nebola s dokumentmi oboznámená nevylúčila ani svedkyňa G.; uviedla len, že by šlo o porušenie pracovnej disciplíny, ale nevylúčila to. Súd preto uvedené uzatvára tak, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa bola od nástupu do pracovného poriadku oboznámená s ktoroukoľvek verziou Globálneho kódexu žalovaného vydaného v rokoch 2002 a 2004 (ods. \* MERGEFORMAT 16 a \* MERGEFORMAT 20 vyššie), čo je v súlade so závermi odvolacieho súdu v odvolacom uznesení (ods. 43, str. 17 na č. l. 834). 23. Z dodatku pracovnej zmluvy zo 22.11.2007 je preukázané, že strany sporu sa dohodli na zmene druhu práce na Špecialista na LZ II od 01.12.2007 so mzdou 32.000 Sk mesačne. Stručná charakteristika práce bola stranami dohodnutá nasledovne: „Vykonáva analýzy a samostatne navrhuje riešenia ucelených okruhov v pridelenej oblasti ĽZ (odmeňovania, výberu, rozvoja, vzdelávania, pracovného prostredia, pracovno-právnych a kolektívnych vzťahov a príslušnej legislatíve). Vytvára nástroje riadenia ĽZ a komplexne realizuje systémy v tejto oblasti. Samostatne spracováva rôzne návrhy riešení, stanoviská, usmernenia, metodické pokyny, interné predpisy a podklady na prerokovanie. Spolupracuje s externými firmami a pri výberových konaniach. Podieľa sa na vypracovaní zmlúv. Realizuje výber zamestnancov, testovanie a spracováva odporúčania pre manažérov. Zabezpečuje lektorskú činnosť vrátane prípravy študijných materiálov a vyhodnocovania vzdelávacích akcií. Má účasť na projektovom riadení. Poskytuje konzultácie a poradenstvo klientom“. Uvedené je preukázané aj z obsahu dokumentu Job description (č. l. 62), z ktorého vyplýva popis a účel pracovnej pozície „Špecialista pre ĽZ II“. 24. Uvedené je zhodne preukázané aj z výpovede žalobkyne, keď uviedla, že žalovanému nastúpila dňa 10.06.2002 do pozície referent II, čo bola najnižšia pozícia. Neskôr postúpila do pozície referenta III, konkrétne od 01. 07. 2004. Asi v roku 2007 postúpila do pozície špecialista ľudských zdrojov II. Jej náplňou bolo konkrétne personalistika a mzdy ľudských zdrojov. Konkrétne mala na starosti sprevádzkovanie, spojazdnenie, dochádzkového systému. V praxi to znamenalo, že zamestnanci si sami zadávali do svojho počítača svoju dochádzku, automaticky sa to potom preklápalo do systému miezd. K dochádzke mala na starosti robiť príručky pre zamestnancov, školila i manažérov. Čo sa týka dochádzky spomínané činnosti neriešila technicky, ale organizačne. Ďalej jej náplňou práce bolo školiť jej kolegov vo veci ročného zúčtovania dane, ak boli sporné prípady týkajúce sa ročného zúčtovania, kolegyne to riešili s ňou. Ďalej jej náplňou práce bolo robenie ročného zúčtovania zdravotného poistenia pre jej zamestnancov. Ďalej robila kompletizáciu mesačných uzávierok miezd, odvodov. Ďalej bola gestorom archivácie. Musela zmapovať všetky písomnosti, osobné zložky, spolupracovala s archivárom, dávala do archívu vyhľadávať požadované písomnosti. 25. Z kolektívnej zmluvy uzatvorenej žalovaným a Podnikovým výborom odborového zväzu Slovenskej sporiteľne, a. s. z decembra 2007 (bez bližšieho datovania) (č. l. 483) je preukázané, že bola uzatvorená na obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2010. Z čl. 27 bod 27.1 vyplýva, že žalovaný uplatňuje pracovný čas 37,5 h týždenne. Zo znenia zmluvy nie je preukázané, že by u žalovaného pôsobila iná odborová organizácia. Z dohody o vzájomnej spolupráci a delegovaní zo 16.04.2002 (č. l. 492) je preukázané, že jednotlivé odborové organizácie pôsobiace pri jednotlivým mestských pobočkách u žalovaného sa dohodli, že podnikový výbor je oprávnený prerokovávať (čl. 1 dohody).

26. Z e-mailu p. I. J. zo 07.02.2008 (č. l. 199-201), v ktorom sa podpísala pracovným podpisom, je preukázané, že menovaná zaslala e-mail žalobkyni, H. F., a K. B., v ktorom menovaným zaslal na pripomienkovanie a návrhy, resp. korekcie dokumenty označené ako „Cenník služieb.doc“ a „Popis živnosti.doc“. Pripojený dokument „Cenník služieb – platnosť 1 rok doba určitá“ obsahuje ceny služieb v mzdovej agende, štatistike, travellingu, stravenkách a účtovníctve. 27. Z e-mailu p. I. J. zo 26.02.2008 (č. l. 202-203) je preukázané, že menovaná odoslala tento e-mail na e-mail S. a v kópii K. B. a žalobkyni; mail obsahoval pripojenú cenovú ponuku. Z e-mailu p. I. J. zo 17.03.2008 (č. l. 204) je preukázané, že žalobkyni a H. F., v kópii tiež K. B. oznámila, že 25.03.2008 majú naplánované stretnutie u advokátky, účasť je nutná a treba priniesť 20 tisíc Sk. Z výsluchu žalobkyne je preukázané, že toto stretnutie sa malo uskutočniť o 16,00 h, čiže po pracovnej dobe. 28. Dňa 01.04.2008 zápisom do obchodného registra vznikla spoločnosť ASAP 4 YOU, s. r. o. so sídlom Nevädzová 2/a, Bratislava, IČO: 44 069 260 (ďalej len „ASAP 4 YOU“), čo je preukázané z výpisu z obchodného registra o zápise spoločnosti (č. l. 6-7, 333-335). Jej predmetom činnosti je vedenie účtovníctva, administratívne služby, personálne poradenstvo. Spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti sú I. J., A. H. F. a žalobkyňa, všetci od 01.04.2008, pričom každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Z neskoršieho výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti je preukázané, že žalobkyňa bola ako spoločníčka a konateľka tejto spoločnosti vymazaná z obchodného registra dňa 5.11.2008 (č. l. 362-363). Z potvrdenia o vykonaní zápisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5Nre/367/2008 (č. l. 398-401) a zo zápisnice z valného zhromaždenia tejto spoločnosti (č. l. 402) je zhodne preukázané, že funkcia konateľky žalobkyne v tejto spoločnosti skončila dňa 25.07.2008. 29. Z pracovného poriadku žalovaného (č. l. 67-96, 155-169) je preukázané, že tento poriadok účinný od 01.04.2008 obsahuje ustanovenie čl. 2 bod 2.2, podľa ktorého právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za zamestnávateľa robia v mene zamestnávateľa vždy spoločne dvaja členovia predstavenstva alebo spoločne dvaja písomne poverení vedúci zamestnanci (z toho jeden z divízie ľudských zdrojov). V písomnom poverení musí byť vždy uvedený rozsah oprávnenia povereného vedúceho zamestnanca. Ďalej je súčasťou tohto poriadku ustanovenie čl. 7 bod 7.1 písm. i), podľa ktorého zamestnanec povinný dodržiavať Globálny kódex dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v G.. Podľa čl. 7 bod 7.3 písm. b) tohto kódexu zamestnanci nemôžu vykonávať inú zárobkovú činnosť, pri ktorej by mohli zneužiť informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pracovnej činnosti. Podľa čl. 7 bod 7.3 písm. b) zamestnanci sú povinní pri výkone funkcie v štatutárnych orgánoch a dozorných radách iných podnikateľských subjektov ako aj pri zastupovaní banky z titulu jej kapitálovej účasti na nich, riadiť sa príslušnými ustanoveniami Globálneho kódexu dodržiavania právnych a etických noriem Compliance G.. Podľa čl. 8 bod 8.1 je porušením pracovnej disciplíny je zamestnancom zavinené konanie alebo opomenutie, ktorým pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušil Zákonník práce, iný všeobecne záväzný právny predpis, vnútorný predpis zamestnávateľa. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje podľa čl. 8 bod 8.4 písm. c) denné viacnásobné používanie pracovných prostriedkov (telefónu, internetu, e-mailu, PC a pod.) na osobné účely zamestnanca v rozpore s vnútornými predpismi zamestnávateľa. Podľa čl. 8 bod 8.6 písm. b) za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä vykonávanie inej zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom činnosti zamestnávateľa bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa, výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase. 30. Zo žiadneho dôkazu nie je preukázané, že by žalobkyňa bola oboznámená s pracovným poriadkom účinným od 01.04.2008. 31. Z e-mailu p. I. J. z 09.04.2008 (č. l. 205-206) je preukázané, že žalobkyni, H. F. a K. B. zaslala návrh vizitiek v súbore nesúcom názov spoločnosti žalobkyne „ASAP 4 you vizitky.doc“. 32. Z dodatku pracovnej zmluvy z 05.06.2008 je preukázané, že strany sporu sa dohodli na zvýšení mesačnej mzdy žalobkyne na sumu 40.000 Sk. 33. Z e-mailu p. I. J. zo 04.07.2008 (č. l. 207) je preukázaná neformálna e-mailová komunikácia žalobkyne zaslaná p. K. B., I. J. a H. F. „To je super!“. To nadväzuje na e-mailovú komunikáciu p. K. B. s p. P. O. z 03. a 04.07.2008, v ktorej komunikovali o možnom stretnutí; p. K. B. komunikovala z adresy B..

34. Z e-mailu p. K. B. zo 14.07.2008 (č. l. 209-210) je preukázané, že menovaná zaslala P. O. z e-mailu M. cenovú ponuku služieb (s názvom pripojeného súboru „Cenník služieb Poisťovňa.doc“, za čo P. O. poďakovala. Z potvrdenia A. P. O. (č. l. 861-867) a jej výsluchu je preukázané, že tieto e-maily p. P. O. obdržala a komunikovala s p. K. B.. Z uvedeného má súd za preukázané, že p. K. B. sa podieľala aktívne na oslovovaní klientov pre spol. ASAP 4 YOU. 35. Svedkyňa K. B. vedela o založení spoločnosti ASAP 4 YOU zo strany žalobkyne, čo je preukázané z jej výsluchu. Zamestnanci, ktorí túto spoločnosť založili boli za ňou. Jej stanovisko bolo, že keďže činnosti firmy neboli zhodné s činnosťami žalovaného v obchodnom registri, bolo to v poriadku. Porovnávala to so zápismi v obchodnom registri. Svedkyňa bola priama nadriadená žalobkyne v rozhodnom čase. Svedkyňa sa aktívne nezúčastňovala na prípravách založenia spoločnosti. Z e-mailových správ p. K. B. odoslaných tretím osobám spolu s prílohami (č. l. 339-352, 465-473) je preukázané, že menovaná ešte v minulosti odosielala tretím osobám v pracovnom čase a s pracovnými prostriedkami žalovaného dokumenty, ktoré mali personálny a mzdový charakter a netýkali sa činnosti žalovaného. Súd neuveril žalobkyni, ktorá namietala, že táto e-mailová komunikácia nie je pravdivá. Obsahovo zapadala do komunikácie svedkyne B. so svedkyňou O., ktorá túto komunikáciu potvrdila. V súvislosti s uvedenými dôkazmi (ods. 31 až 35 vyššie) žalobkyňa namietala, že ide o výsledok protiprávneho monitorovania svedkyne a celkovo zamestnancov, čo bolo neprípustné a takto vzniknutý dôkaz je nezákonný. Podľa čl. 16 ods. 2 CSP súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Súd dospel k záveru, že predmetné e-mailové správy neboli získané v rozpore so zákonom. Išlo o e-maily, ktoré boli získané po tom, čo žalovaný začal šetriť prípadné porušenie právnych predpisov žalobkyne, t. j. nejde o výsledok monitorovania e-mailov. E-maily sú súčasťou dátovej stopy na serveroch žalovaného, žalovaný ich teda má k dispozícii a disponuje nimi zákonne. Námietka žalobkyne preto nebola dôvodná. 36. Z výsluchu svedkyne G. G. je preukázané, že bola nadriadenou žalobkyne. Konkrétne, v rozhodnom čase bola svedkyňa vedúca odboru zamestnaneckých služieb a žalobkyňa bola zamestnankyňa oddelenia personálnej správy. Bezprostredne nadriadená žalobkyne bola pani B. a svedkyňa bola nadriadená pani B.. Svedkyňa B. dala výpoveď, čo je preukázané z jej výpovede (výpovedná doba skončila 31.07.2008). Z výsluchu Svedkyne Szórádovej je preukázané, že následne dňa 06.06.2008 bola následne menová nová vedúca pani D.. Svedkyňa predpokladá, že tým, že prišla nová vedúca sa zamestnanci oddelenia trochu uvoľnili a povedali jej to čo starej vedúcej nemohli. Je pravdou, že s pani B. mala veľmi dobrý vzťah. Predpokladá že zamestnanci oddelenia sa báli k nej prísť vzhľadom na jej dobrý vzťah k pani B.. S pani B. mala veľmi intenzívny pracovný vzťah. Zamestnanci potom novej vedúcej ohlásili ich založenie spoločnosti žalobkyne a tá následne túto skutočnosť oznámila svedkyni G.. Z výsluchu svedkyne G. je preukázané, že dňa 29.07.2008 sa dozvedela od pani D. priamej nadriadenej žalobkyne, že žalobkyňa si založila obchodnú spoločnosť. Pred tým o tejto skutočnosti nevedela od nikoho. 37. Z listu žalovaného datovaného dňom 21.08.2008 je preukázané, že žalovaný oznamuje žalobkyni, že s ňou okamžite zrušuje pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že: „Odo dňa 1.4.2008 ste spoločníkom a konateľom spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o., so sídlom Nevädzová 2/a, 821 01 Bratislava, IČO 44 069 260, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 51423/B (ďalej len „Spoločnosť"), veľkosť obchodného podielu, ktorého ste vlastníkom je vo veľkosti 80.000,00 Sk (základné imanie spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o. je vo veľkosti 240.000 Sk). Popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje s popisom činnosti a zodpovednosťami, ktoré tvoria obsah popisu práce Vášho pracovného miesta. Uvedeným došlo k porušeniu povinnosti v rámci pracovnej disciplíny podľa článku 8.6. písm. b) Pracovného poriadku, podľa § 47 ods. 1 písm. b) a § 83 ods. 1 Zákonníka práce a podľa článku 3.12. Globálneho kódexu Compliance Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý hovorí: „Bez predchádzajúceho súhlasu predstavenstva G. nemôžu zastávať jeho zamestnanci funkcie (či už výkonné alebo iné) v štatutárnych orgánoch, dozorných radách, stať sa partnermi, spoločníkmi aj tichými, prokuristami alebo akcionármi akýchkoľvek súkromných alebo verejných spoločností.“ Podľa §83 ods. 1 Zákonníka práce a taktiež podľa článku 7.3 písm. b) a c) Pracovného poriadku môžu zamestnanci vykonávať inú zárobkovú činnosť popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom za predpokladu, že nezneužijú informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pracovnej činnosti. Pri výkone práce v štatutárnych orgánoch sú zároveň povinní

riadiť sa príslušnými ustanoveniami Globálneho kódexu týkajúcimi sa dodržiavania právnych a etických noriem Compliance G.. Slovenská sporiteľňa, a.s. Vám neudelila predchádzajúci písomný súhlas na výkon tejto zárobkovej činnosti, nebol Vám udelený súhlas na založenie predmetnej Spoločnosti ani na výkon činnosti konateľa v Spoločnosti v súlade s §83 ods. 1 Zákonníka práce a článkom 3.12. Globálneho kódexu Compliance Slovenskej sporiteľne, a.s. Spoločnosť má ako jednu z vykonávaných činností zapísaných ako predmet činnosti v Obchodnom registri aj výkon administratívnych služieb, personálne poradenstvo okrem personálneho leasingu a táto činnosť je zhodná s činnosťou Slovenskej sporiteľne, a.s. vykonávanou na základe povolenia Národnej banky Slovenska č. UBD 232/2005 a to konkrétne na „výkon personálnej správy pre spoločnosti patriace do konsolidovaného celku Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG, Graben 21, Viedeň a Slovenskej sporiteľne, a.s.“ Činnosť pre Spoločnosť ste zároveň vykonávali v pracovnom čase, kedy ste mali plniť úlohy pridelené Slovenskou sporiteľňou, a.s. podľa pracovnej zmluvy a zároveň ste na činnosť pre Spoločnosť využívali pracovné nástroje (PC, SW, papier, telefóny atď.) pridelené Slovenskou sporiteľňou, a.s., čím ste porušili článok 8.6 písm. b) Pracovného poriadku a článok 7.1 písm. b) toho istého predpisu a dopustili sa tým ďalších porušení pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené sa jedná z Vašej strany o závažné porušenie pracovnej disciplíny; porušenie je navyše úmyselné - založenie Spoločnosti, vykonávať postavenie konateľov v Spoločnosti sa dá vykonať len úmyselne. Uvedené skutočnosti boli zistené na základe skutočností uvedených v obchodnom registri SR dňa 30.07.2008. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 4.9.2008, Ku dňu doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ Slovenská sporiteľňa, a.s. odvoláva všetky plnomocenstva a poverenia, ktoré Vám do tohto dňa udelil. Váš pracovný pomer sa končí doručením tohto oznámenia“. Za žalovaného konali pri tomto úkone Mag. Regina T., predsedníčka predstavenia, a A. J. C., riaditeľ divízie ľudských zdrojov. Na záver textu v časti „Vyjadrenie zamestnanca“ nie je uvedená žiadna poznámka. 38. U žalovaného pôsobila k 04.09.2008 jediná odborová organizácia a to Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva so sídlom Vajnorská 1, Bratislava, IČO: 30 845 416, čo je preukázané z potvrdenia žalovaného z 28.01.2014 (č. l. 557) a potvrdenia A. J. (č. l. 907). Z výpisu z registra odborových organizácií Ministerstva vnútra SR z 20.02.2014 (č. l. 557) je preukázané, že táto organizácia vznikla dňa 04.03.1993. Zo stanov tejto odborovej organizácie (č. l. 583) je preukázané, že štruktúru organizácie tvoria základné organizácie a podnikové organizácie alebo im na roveň postavené základné organizácie (č. l. 15). Z potvrdenia Podnikového výboru OZ z 21.01.2019 (č. l. 907) je preukázané, že rokovací poriadok predsedníctva podnikového výboru neexistuje. 39. Z e-mailu A. J. C. z 04.09.2008 je preukázané, že o 09,01 h v tento deň odoslal e-mailom D. J. žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Súčasťou emailu bola aj príloha súbor „Odborová organizácia – prerokovanie.doc“. Zo žiadosti (bez datovania) adresovanej Odborovej organizácii SLSP, a. s. je preukázané, že touto žiadosťou bola táto organizácia požiadaná o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne. V závere listiny je uvedený nečitateľný podpis so slovom „prevzala“ a dátumom 04.09.2008. Z odpovede predsedníčky Podnikového výboru OZ SLSP, a. s. zo dňa 04.09.2008 z 09,31 h (č. l. 355) je preukázané, že odborový orgán žiadosť prerokoval a súhlasí s rozhodnutím na okamžité skončenie pracovného pomeru. Súčasne z listu Podnikového výboru OZ SLSP, a. s. zo dňa 04.09.2008 (č. l. 336) je preukázané, že táto odborová organizácia oznámila žalovanému, že sa oboznámila so žiadosťou žalovaného o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, dňa 04.09.2008 ju prerokovalo a zobralo na vedomie. 40. Z ručne písanej poznámky na liste žalovaného z 21.08.2008, zo záznamu z prejednania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom zo dňa 04.09.2008 (č. l. 226) a z výsluchu žalobkyne, svedkov A. J. C., G. G., K. I. L. je zhodne preukázané, že list o okamžitom skončení pracovného pomeru bol žalobkyni doručený dňa 04.09.2008 v budove žalovaného na U. XX P. D., kde sa uskutočnilo stretnutie za účasti žalobkyne a riaditeľom divízie ľudské zdroje žalovaného A. J. C., kde bola žalobkyňa oboznámená s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru. V listine sa uvádza, že skončenie prevzala, čo potvrdila podpisom. Záznam z prejednania okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bol spísaný dodatočne, na základe poznámok, čo je preukázané z výsluchu svedka JUDr. Richarda Földeša. Z výsluchu svedka A. C. je preukázané, že okamžité skončenie dali žalobkyni až po tom, čo získal

poverenie a odbory mu na to dali súhlas, aj keď to bolo pripravené od 21.08.2009. Okamžité skončenie bolo dané po tom, čo vedel, že je eliminované operačné riziko, keďže sa pripravovali mzdy. 41. Z listu žalobkyne z 22.09.2008 (č. l. 33) je preukázané, že žalobkyňa dňa 22.09.2008 doručila žalovanému list, v ktorom mu oznámila, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatná z vecného i formálneho hľadiska. Vzhľadom na pridelenú prácu trvá na ďalšom zamestnávaní podľa uzavretej pracovnej zmluvy a na prideľovaní práce na pracovisku s tým, že ak jej to nebude umožnené, bude žiadať aj náhradu mzdy. Doručenie listiny korešponduje s obsahom výpovede žalobkyne, ktorá uviedla, že ju doručila do podateľne žalovaného dňa 22.09.2008. 42. Žalobkyňa mala u žalovaného mesačnú mzdu 32.400 Sk od 01.01.2008, resp. 40.000 Sk od 01.07.2008, čo je preukázané zo mzdového listu (č. l. 235). Z mzdových listov za rok 2008 (č. l. 236) je preukázané, že v mesiacoch 04-06/2008 (kvartál predchádzajúci kvartálu, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní) odpracovala žalobkyňa celkovo 64 dní (22 dní v 04/2008, 22 dní v 05/2008 a 20 dní v 06/2008), čo s ohľadom na ustanovený pracovný čas žalobkyne (37,5 h/ týždeň, t. j. 7,5 hodiny/deň) zodpovedá 480 odpracovaným hodinám. Za obdobie 04-06/2008 dosiahla žalobkyňa hrubý príjem 32.400 Sk za 04/2008, 92.950 Sk za 05/2008 (z toho bonus 58.560 Sk) a 32.913 Sk za 06/2008. Za mesiac 06/2008 jej bola súčasne preplatená náhrada za čerpanú dovolenku 2.056 Sk. 43. Žalobkyňa od 04.09.2008 do 31.10.2008 bola nezamestnaná, čo je preukázané z jej výpovede. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2008 (č. l. 370) a z výpovede žalobkyne je zhodne preukázané, že žalobkyni ako zamestnankyni od 01.11.2008 vznikol pracovný pomer so spoločnosťou SLOVLEK, a.s., Znievska 13, Bratislava, ako zamestnávateľom, na pozíciu mzdová účtovníčka. 44. Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2012 (č. l. 376) je preukázané, že žalobkyni dňa 01.06.2012 na dobu určitú do 31.05.2013 vznikol v spol. UNIFIN spol. s r. o., Stará Prievozská 2, Bratislava, pracovný pomer na pozíciu spracovanie miezd a vedenie personálnej agendy. 45. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Takto zistený skutkový stav (ods. 14-44) posúdil súd po právnej stránke nasledovne. (iii) Relevantná právna úprava 46. Podľa § 9 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi (ods. 1). Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca (ods. 2). Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (ods. 3). 47. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 48. Podľa § 38 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako

doporučenú zásielku (ods. 1). (…) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (ods. 4). 49. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 50. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 51. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 52. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 53. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 54. Podľa § 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (ods. 1). Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov (ods. 2). 55. Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. 56. Podľa § 83 Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom (ods. 1). Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov (ods.

2). Obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti (ods. 3). 57. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 58. Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok 59. Podľa § 134 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (ods. 1). Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). (…) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (ods. 4). 60. Podľa § 229 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok a) spolurozhodovaním, b) prerokovaním, c) právom na informácie, d) kontrolnou činnosťou. 61. Podľa § 232 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa. 62. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 63. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 64. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 65. Podľa § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ods. 1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2). 66. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“) v znení účinnom do

31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 67. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 01.01.2009 do 30.06.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (iv) Aplikácia relevantnej právnej úpravy na zistený skutkový stav (a) Prerušenie konania 68. Žalovaný navrhol podaním z 26.03.2024 (č. l. 1234) prerušiť predmetné konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave so sp. zn. 8Co/119/2023, v ktorom sa rieši obdobný spor I. J., v ktorom sa rieši odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 03.11.2016, č. k. 14C/193/2008-698. 69. Súd je názoru, že dôvod pre prerušenie konania podľa § 164 CSP môže byť daný len, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, no taká otázka sa v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave so sp. zn. 8Co/119/2023 nerieši. Akékoľvek otázky, ktoré rieši odvolací súd v spore zamestnankyne Ruženy Mrázovej (tá mala v celej veci odlišné postavenie – napr. jej aktívna komunikácia v e-mailoch; bližšie v ods. 26 a 27), čiže nie žalobkyne, akokoľvek budú vyriešené nemajú priamy dopad na daný spor. Súd chápe argument žalovaného, že naplnenie právnej istoty je mimoriadne významné. V situácii, kedy bolo súdu v danej veci uložené Ústavným súdom Slovenskej republiky konať bez zbytočných prieťahov by však odďaľovanie rozhodnutia a vyčkávanie na riešenie otázok, ktoré si súd môže vyriešiť sám bolo neprimeraným zásahom do základného práva strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto súd pre nesplnenie podmienok podľa § 164 CSP na fakultatívne prerušenie konania návrh žalovaného zamietol vo výroku I. (b) Procesná úprava použiteľná na danú vec 70. Súd sa zaoberal otázkou, aký procesný režim je potrebné uplatniť na dané konanie o určenie požadovanej neplatnosti a či je žaloba v tejto časti prípustná, pretože konanie začalo pred účinnosťou CSP. S poukazom na § 470 ods. 1 CSP sa podľa súdu na konanie sa uplatňujú ustanovenia CSP, aj keď konanie začalo pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na to, že možnosť zamestnanca domáhať sa neplatnosti skončenia okamžitým skončením pracovného pomeru vyplýva priamo z § 77 Zákonníka práce, ide o prípustnú žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pretože sa ňou požaduje určenie právnej skutočnosti a toto určenie vyplýva z osobitného predpisu. (c) Včasnosť podania žaloby 71. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobkyni dňa 04.09.2008. Žalobu doručila súdu žalobkyňa dňa 22.10.2018. Žaloba teda bola súdu doručená včas v súlade s § 77 Zákonníka práce. (d) Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru 72. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ musí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 95/2009 z 29. apríla 2010). Zároveň zamestnávateľ nemôže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer bez časového obmedzenia. Zákonník práce túto možnosť limituje v ustanovení § 68 ods. 2 a stanovuje 2 mesačnú subjektívnu lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Najneskôr však do jedného roka odo

dňa, keď tento dôvod vznikol. Pre samotný úkon platia pre zamestnanca aj zamestnávateľa rovnaké pravidlá. K účinnosti ukončenia pracovného pomeru dochádza v okamihu doručenia tohto úkonu druhej strane, nebežia žiadne výpovedné lehoty. V danom prípade bolo nesporným splnenie prvých dvoch formálnych náležitostí okamžitého skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, a to jeho písomná forma a doručenie žalobkyni. 73. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, predstavuje jednostranný právny úkon zamestnávateľa adresovaný zamestnancovi. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len výnimočne, z taxatívne ustanovených zákonných dôvodov. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu totiž predstavuje jednu zo základných povinností každého zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje, aby išlo o zavinené porušenie zo strany zamestnanca, ktoré dosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. 74. Zákonník práce priamo nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom porušenie pracovnej disciplíny. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Zákonník práce ani neustanovuje, ako treba postupovať pri posudzovaní, či sa jedná o menej závažné alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny, a z čoho pri tom vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 12/2008, sp. zn. 3 Cdo 218/2007). Najčastejšie sa bude jednať o konanie zamestnanca, ktoré súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 Zákonníka práce, z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov a predpisov zamestnávateľa, kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku. 75. Povinností zamestnanca predstavujú predovšetkým povinnosti základné, vyplývajúce z pracovného pomeru, obsiahnuté v § 47 Zákonníka práce; vrátane povinnosti dodržovať pracovnú disciplínu. Pojem pracovná disciplína v sebe zahŕňa povinnosť zamestnanca dodržiavať povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru a uložené mu všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Zákonníkom práce, vnútornými predpismi zamestnávateľa a záväznými pokynmi nadriadených zamestnancov. Ak dôjde k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom, je nutné vždy skúmať, či ide o porušenie zavinené, s tým, že porušenie pracovnej disciplíny, hoci nie je nikde pojmovo definované, rozlišuje Zákonník práce v dvoch intenzitách: menej závažné porušenie a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Iba porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity je dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 76. Zohľadňujúc charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojej úvahy s ohľadom na všetky okolnosti prípady sám túto hypotézu vymedzil. Je teda vecou súdu, aby posúdil, či zamestnanec sa dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny sa v danom prípade jednalo. V tomto uvažovaní nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či mantinelmi, ale berie do úvahy iba špecifiká danej veci a podporne aj platnú judikatúru všeobecných súdov. Podľa doterajšej súdnej praxe sa za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom považuje napríklad dlhšie trvajúca neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci, fyzické napadnutie, krádež majetku väčšieho rozsahu, požívania alkoholických nápojov a podobne (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.z n. IV. ÚS 367/03 zo dňa 21.4.2004). 77. Súd nie viazaný právnou kvalifikáciou, z ktorej vychádzal zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom, ale musí vychádzať zo skutkového opisu dôvodov, či už pre výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru. Pretože okamžité zrušenie pracovného pomeru je inštitútom

výnimočným, kladie zákon dôraz na to, že zamestnávateľ musí mať dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru zistený, nestačí iba podozrenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cz/29/75). 78. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite zrušuje a zároveň platí, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, nakoľko pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné iba vtedy, keby sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite zrušený. Výklad prejavu vôle môže smerovať iba k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nemožno nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal alebo, ktorú síce mal, ale ju neprejavil (rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo/2374/2000). 79. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Pri skúmaní intenzity porušenia služobnej disciplíny môže súd prihliadať k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu služobných povinností, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu služobnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (rozsudky Najvyšší súd ČR: sp. zn. 2 lCdo/379/2000, sp. zn. 21Cdo/1080/2000, a Najvyšší súd SR: sp. zn. 3 Cdo/12/2008, sp. zn. 3 Cdo/218/2007). Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ v pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie zamestnanca (R 21/2001), nakoľko ak vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu, nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise určil, či vôbec, ku ktorým okolnostiam a v akej miere má byť prihliadnuté. 80. V danej veci je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 21.08.2008, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 04.09.2008, o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá a o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalovaný skutkovo odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.08.2008 so žalobkyňou tým, že: a) odo dňa 1.4.2008 bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti M. X N., G., so sídlom Nevädzová 2/a, 821 01 Bratislava, IČO : 44 069 260, b) popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne, čím došlo k porušeniu povinnosti v rámci pracovnej disciplíny podľa 51. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku spoločnosti, podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) a § 83 ods. 1 Zákonníka práce a podľa ustanovenia čl. 3. 12 Globálneho kódexu Compliance. Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce a podľa ustanovenia čl. 7. 3. písm. b), c) Pracovného poriadku môžu zamestnanci vykonávať inú zárobkovo činnosť popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom za predpokladu, že nezneužijú informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pracovnej činnosti. Pri výkone práce v štatutárnych orgánoch sú zároveň povinní riadiť sa príslušnými ustanoveniami Globálneho kódexu a týkajúcimi sa dodržiavania právnych a etických noriem Compliance. Žalovaný neudelil žalobkyni predchádzajúci súhlas na výkon tejto zárobkovej činnosti, nebol jej udelený súhlas na založenie spoločnosti ani na výkon činnosti konateľa tejto spoločnosti v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovením 51. 3. 12 Globálneho kódexu Compliance. Spoločnosť má ako jednu z vykonávaných činností zapísaných ako predmet činnosti v obchodnom registri aj výkon administratívnych služieb, personálne poradenstvo okrem personálneho leasingu, a tieto činnosti sú zhodné s činnosťou odporcu vykonávanou na základe povolenia Národnej banky Slovenska č. UBD 232/2005 zo dňa 10.3.2005 na výkon personálnej správy pre spoločnosti patriace do konsolidovaného celku Erste bank der oesterreichichen Sparkassen AG, Graben 21, Viedeň a žalovaného, c) činnosť pre spoločnosť žalobkyňa vykonávala v pracovnom čase, kedy mala plniť úlohy pridelené jej žalovaným podľa pracovnej zmluvy a súčasne na činnosť spoločnosti využívala pracovné nástroje (PC, SW, papier, telefóny atd.) pridelené žalobkyni žalovaným, čím porušila ustanovenie čl. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku a ustanovenie čl. 7. 1. písm. b) Pracovného poriadku.

81. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný písomnou formou a postupom podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce doručil žalobkyni dňa 04.09.2008 okamžité skončenie pracovného pomeru. 82. Následne bolo potrebným v konaní skúmať splnenie podmienky uvedenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. dodržanie subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá začína bežať odo dňa, odkedy zamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takéhoto konania, ktoré môže zakladať dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Zamestnávateľ sa o dôvode k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dozvie dňom, kedy jeho vedúci zamestnanec alebo vyššie nadriadený tomu kto porušil pracovnú disciplínu, získa vedomosť (dozvie sa), že sa zamestnanec dopustil takéhoto konania, ktoré môže zakladať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (rozsudok NS ČR zo dňa 26.03.1998, sp. zn. 2 Cdon 600/97). Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. 83. Žalobkyňa namietala, že žalovaný zamestnávateľ sa o skutku, ktorý je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dozvedel v deň, kedy sa o tomto skutku dozvedela priama nadriadená žalobkyne pani K. B., t. j. v marci 2008 a preto subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou žalovanému uplynula v máji 2008. S tým sa súd nestotožnil. Z výsluchu svedkyne B. bolo preukázané, že o založení spoločnosti ASAP 4 YOU, s. r. o. žalobkyňou vedela, čo sama potvrdila a nevidela v tom problém. Bolo tiež preukázané, že bola nadriadenou žalobkyne, čo potvrdila aj svedkyňa G.. V inom prípade by v takom prípade bolo dôvodné uznať námietku žalobkyne, že žalovaný sa o skutku, ktorý je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel momentom, kedy sa to dozvedela priama nadriadená žalobkyne pani B. v marci 2008. Tu však ide o iný prípad. Dôvodom je, že svedkyňa B. bola do protiprávneho konania žalobkyne zainteresovaná. Do aktivít žalobkyne v súvislosti so zakladaním spoločnosti ASAP 4 YOU, s. r. o. bola priamo zapojená, pretože bola súčasťou komunikácie p. I. J., H. F. a žalobkyne (ods. \* MERGEFORMAT 31, \* MERGEFORMAT 33 a \* MERGEFORMAT 34 vyššie); boli jej zasielané napr. informácie o tom, kedy bude stretnutie u advokáta, aký bude cenník služieb, vzor vizitiek a pod. Sotva si možno predstaviť, že by uvedené informácie boli so svedkyňou komunikované (aj keď len v neformálnej rovine), ak by sa týchto aktivít nezúčastňovala. Je pravda, že svedkyňa B. nemala formalizované postavenie (napr. ako konateľka alebo spoločníčka), ale zjavne sa v prospech tejto skupiny angažovala, čo sa napokon prejavilo aj tým, že oslovila dcérsku spoločnosť žalovaného a kontaktovala s možnosťou spolupráce p. O. so zámerom aktívneho získania klientov. Sama v minulosti odosielala tretím osobám informácie majúce personálny a mzdový charakter a neprišlo jej to vôbec neprimerané. Možno teda uzavrieť, že tým, že sa o aktivitách žalobkyne dozvedela svedkyňa B. v marci 2008 sa o protiprávnom konaní žalobkyne žalovaný ešte nedozvedel. Prvýkrát sa preto žalovaný dozvedel o konaní žalobkyne až dňa 29.07.2008, kedy sa to dozvedela svedkyňa G. od jej podriadenej D., ktorá nahradila svedkyňu B. v postavení priamej nadriadenej žalobkyne (ods. \* MERGEFORMAT 36 vyššie). Žalovaný preto okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou v dvojmesačnej subjektívnej lehote predpísanej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce, pretože sa tak stalo už 04.09.2008, čo je menej ako dva mesiace od kedy sa o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný dozvedel dňa 29.07.2008. 84. V súvislosti s obsahom okamžitého skončenia žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.09.2024 namietala, že tento úkon neurobili na to oprávnené osoby. Z dokazovania vyplynulo, že právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonali za žalovaného spoločne Mag. Regina T., predsedníčka predstavenia, a A. J. C., riaditeľ divízie ľudských zdrojov. Z obsahu zápisu o žalovanom v obchodnom registri je preukázané (ods. \* J. 14 vyššie), že za žalovaného boli oprávnení konať najmenej dvaja členovia predstavenstva žalovaného spoločne. V danom prípade konala za žalovaného spomedzi členov predstavenstva len Mag. Regina Ovesny-Straka. Preto tento spôsob konania nie je v súlade so zápisom v obchodnom registri. Podľa obchodného registra mohli za žalovaného konať aj ďalšie osoby, pokiaľ to je určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti. Z pracovného poriadku platného v čase, kedy žalovaný so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer bolo preukázané (ods. 29 vyššie), že právne úkony môžu podľa čl. 2 bod 2.2 robiť za žalovaného ako zamestnávateľa aj dvaja písomne poverení zamestnanci. V danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal len jeden zamestnanec a to riaditeľ divízie ľudských zdrojov A. J. C., t. j. nebola splnená podmienka predpokladaná pracovným poriadkom žalovaného pre to, aby takto vykonaný úkon bol vykonaný v mene žalovaného ako zamestnávateľa. Súčasne nebolo preukázané, že by druhá podpisujúca (Mag. Ovesny-Straka) bola

zamestnancom žalovaného (bola predsedníčkou predstavenstva spoločnosti); nebol preukázaný ani obsah písomného poverenia udeleného A. J. C., ktoré na daný úkon vyžaduje citovaný čl. 2 bod 2.2 pracovného poriadku. Takýto úkon preto nebol vykonaný žalovaným v zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka práce a nevyvolal zamýšľané účinky a je neplatný. Súd preto vyhovel žalobe vo vzťahu k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru už len z tohto dôvodu. 85. Nad rámec toho súd uvádza, že neplatným je okamžité skončenie pracovného pomeru aj z ďalších dôvodov. Súd totiž, v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že že zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou neurčito a nezrozumiteľne skutkovo vymedzil v poradí tretí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce v časti, v ktorej zamestnávateľ uviedol „činnosť pre spoločnosť žalobkyňa vykonávala v pracovnom čase, kedy mala plniť úlohy pridelené jej žalovaným podľa pracovnej zmluvy a súčasne na činnosť spoločnosti využívala pracovné nástroje (PC, SW, papier, telefóny atď.) pridelené žalobkyni žalovaným, čím porušila ustanovenie čl. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku a ustanovenie čl. 7. 1. písm. b) Pracovného poriadku“. Z takto neurčito uvedeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno vyvodiť, aké činnosti a konkrétne kedy vykonávala žalobkyňa pre spol. ASAP X N., G. kedy a aké pracovné nástroje zamestnávateľa používala v prospech svojej spoločnosti. V tejto časti nie je dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou uvedený určite, zrozumiteľne a spôsobom predpokladajúcim v ustanovení § 70 Zákonníka práce. 86. Súd považuje za určito a zrozumiteľne skutkovo vymedzené dva dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, a to, že prvý dôvod, že žalobkyňa bola od 01.04.2008 spoločníčkou a konateľkou spol. ASAP 4 YOU, s. r. o. a druhý dôvod, že popis činnosti tejto spoločnosti (ASAP 4 YOU, s. r. o.) sa takmer zhoduje s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne. 87. V prípade prvého dôvodu súd z dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa skutočne od 01.04.2008 bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ASAP 4 YOU. 88. V prípade druhého dôvodu súd skúmal, či a v akom rozsahu sa popis činnosti spoločnosti ASAP 4 YOU zhoduje s popis činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne. Súd je z tohto hľadiska viazaný skutkovým vymedzením dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou a preto skúmal, či „popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne“. 89. Pri zisťovaní zhody podrobil prieskumu dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 22.11.2007, v ktorom je uvedená stručná charakteristika pracovnej pozície žalobkyne „vykonáva analýzy a samostatne navrhuje riešenia ucelených okruhov v pridelenej oblasti ľudských zdrojov (odmeňovania, výberu, rozvoja, vzdelávania, pracovného prostredia, pracovno-právnych a kolektívnych vzťahov a príslušnej legislatíve), vytvára nástroje riadenia ľudských zdrojov a komplexne realizuje systémy v tejto oblasti, samostatne spracováva rôzne návrhy riešení, stanoviská, usmernenia, metodické pokyny, interné predpisy a podklady na prerokovanie, spolupracuje s externými firmami pri výberových konaniach, podieľa sa na vypracovaní zmlúv, realizuje výber zamestnancov, testovanie a spracováva odporúčania pre manažérov, zabezpečuje lektorskú činnosť vrátane prípravy študijných materiálov a vyhodnocovanie vzdelávacích akcií, má účasť na projektovom riadení, poskytuje konzultácie a poradenstvo klientom“ a predmet činnosti spol. ASAP 4 YOU zapísaný v obchodnom registri ,,vedenie účtovníctva, administratívne služby, personálne poradenstvo okrem personálneho leasingu, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb v rozsahu automatizovaného spracovania dát, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb v rozsahu predaja leteckých prepravných služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb v rozsahu cestovných lístkov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb v rozsahu cestnej dopravy, reklamné a marketingové služby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. 90. Súd týmto porovnaním dospel k záveru, že predmet činnosti „personálne poradenstvo okrem personálneho leasingu“ zodpovedá charakteristike činností a zodpovedností pracovnej pozície žalobkyne v tej časti, v ktorej vytvára nástroje riadenia ľudských zdrojov a komplexne realizuje systémy v tejto oblasti a realizuje výber zamestnancov. Predmet činnosti „vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej

činnosti“ zodpovedá charakteristike pracovnej pozície žalobkyne v tej časti, v ktorej zamestnanec zabezpečuje lektorskú činnosť vrátane prípravy študijných materiálov a vyhodnocovanie vzdelávacích akcií. Napokon aj zvyšok charakteristiky pracovnej pozície žalobkyne v časti, v ktorej vykonáva analýzy a samostatne navrhuje riešenia ucelených okruhov v pridelenej oblasti, samostatne spracováva rôzne návrhy riešení, stanoviská, usmernenia, metodické pokyny, interné predpisy a podklady na prerokovanie, spolupracuje s externými firmami pri výberových konaniach, podieľa sa na vypracovaní zmlúv, realizuje testovanie a spracováva odporúčania pre manažérov, má účasť na projektovom riadení, a poskytuje konzultácie a poradenstvo klientom zodpovedá predmetu činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. 91. Následne súd pristúpil k skúmaniu, či uvedené konanie je porušením pracovnej disciplíny, aké pracovné povinnosti konkrétne žalobkyňa porušila, či išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a či uvedené porušenie dosahuje intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. 92. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nikdy nebola oboznámená s vnútornými predpismi zamestnávateľa, ktoré citoval v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to s pracovným poriadkom, ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2008 ani s pracovným poriadkom, ktorý nadobudol účinnosť dňa 06.02.2004 a rovnako nebola oboznámená ani s Globálnym kódexom Compliance žalovaného. 93. Súd poukazuje na § 84 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, ktorý uvádza, že pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov a nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený. Je povinnosťou zamestnávateľa, aby každý zamestnanec bol s pracovným poriadkom oboznámený, pričom pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. S pracovným poriadkom musia byť oboznámení všetci zamestnanci a musí byť aj verejne prístupný. Zákon bližšie neurčuje, akým spôsobom má zamestnávateľ tieto povinnosti zabezpečiť. Oboznámenie zamestnancov s pracovným poriadkom by malo byť neformálne, ale účinné, aby jeho obsahu porozumeli a uvedomili si jeho hlavné zásady a ustanovenia. 94. Žalobkyňa bola oboznámená len s pracovným poriadkom účinným k 17.06.2002 pri nástupe do zamestnania, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 2 Zákonníka práce. Zásady, ktoré platia pri vydávaní pracovného poriadku, sa však vzťahujú aj na vykonávanie zmien jeho obsahu, pričom so zmenami pracovného poriadku musia byť oboznámení aj všetci zamestnanci a aj tu platí povinnosť tieto zmeny zverejniť, čo má vplyv na ich účinnosť. Záver, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa bola oboznámená s interným predpisom Globálnym kódexom Complience Slovenskej sporiteľne účinným od 1.12.2004 do 28.2.2009, možno subsumovať aj vo vzťahu k nepreukázaniu oboznámenia žalobkyne s Globálnym kódexom Complience žalovaného v deň nástupu do zamestnania. Z nástupného listu žalobkyne (č. l. 142) vyplýva, že bola priamym nadriadeným dňa 17.06.2002 oboznámená so základným vnútropodnikovými predpismi, a to organizačným poriadkom, pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou a odmeňovaním zamestnancov SLSP, a.s. V kontexte s čl. XVI bod 11 pracovnej zmluvy zo dňa 27.5.2002, možno analogicky vyvodiť, že ak zamestnanec svojim podpisom na internom tlačive nepotvrdil oboznámenie s Globálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v SLSP, a.s., možno konštatovať, že s ním nebol oboznámený. 95. Nebolo preto preukázané, že by žalobkyňa porušila ustanovenia pracovného poriadku platného ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani ustanovenia Globálneho kódexu Compliance tak ako to tvrdil žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 04.09.2008. Nemožno totiž vyčítať zamestnancovi porušenie pracovného poriadku, resp. iného vnútorného predpisu žalovaného, ak s ním zamestnanec nebol oboznámený. 96. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny je konaním zamestnanca, ktoré súvisí najmä so zavineným porušením základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 Zákonníka práce, z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, ako aj z interných pokynov a predpisov zamestnávateľa, kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku. Pri posudzovaní dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu súd preto nie je viazaný tým, na aké interné predpisy zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného poriadku odkazoval. Nakoľko platí, že ustanovenia pracovného poriadku musia byť v súlade so Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, pracovný poriadok nemôže zamestnanca obmedzovať v jeho zákonných právach ani mu priznávať

nároky, ktoré nemajú zákonnú oporu. Takisto nie je možné, aby zamestnávateľovi určoval oprávnenia nad rámec daný Zákonníkom práce či inými právnymi predpismi. Rovnaká analógia platí aj vo vzťahu k obsahu pracovnej zmluvy. 97. Žalovaný preto nesmel nad rámec Zákonníka práce rozširovať súhlas s výkonom zárobkovej činnosti a nemožno prihliadnuť na čl. XVI bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2002, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa sa nebude zúčastňovať priamo alebo nepriamo majetkovo alebo inak (napr. ako člen orgánu spoločnosti), na podnikaní právnických alebo fyzických osôb s takým istým, alebo podobným (čo i len čiastočne) predmetom činnosti ako je predmet činnosti zamestnávateľa, resp. ktoré fakticky konkurujú zamestnávateľovi. 98. Pri skúmaní či dôvod, že žalobkyňa bola od 01.04.2008 spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ASAP 4 YOU, s. r. o. možno považovať za porušenie pracovných povinností žalobkyne, je potrebné vychádzať prednostne z § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Výkon funkcie žalobkyne ako konateľa (na rozdiel od postavenia spoločníka) v spoločnosti ASAP 4 YOU napĺňa pojem konkurenčného výkonu zárobkovej činnosti podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce a jedná sa o zárobkovú činnosť, ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa. 99. Pre konkurenčný výkon činnosti podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce je rozhodujúcim predmet činnosti zamestnávateľa je vymedzený v obchodnom registri, živnostenskom oprávnení, prípadne v zriaďovacej listine, štatúte, v zákone a pod, pričom konkurenčný charakter sa posudzuje individuálne v každom konkrétnom prípade vo väzbe na produkciu, úlohy, poslanie, ciele, zriadenie, pôsobenie a funkciu zamestnávateľa. Pri posudzovaní vykonávania zárobkovej činnosti žalobkyne, je potrebné posudzovať predmet činnosti žalovaného uvedený v príslušnom obchodnom registri (administratívne služby, personálne poradenstvo okrem personálneho leasingu), ako aj predmet činnosti žalovaného uvedený v rozhodnutí Národnej banky Slovenska č. k. ÚBD-232/2005 zo dňa 10.3.2005, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je právnickou osobou podnikajúcou podľa osobitného predpisu (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách). 100. Pri skúmaní intenzity prípadného závažného porušenia pracovnej disciplíny súd prihliadal na doterajší prístup žalobkyne k práci a k funkcii, ktorú zastávala, k dobe a situácii, v ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa s tým, že dôkazné bremeno ohľadne samotnej existencie skutku, ktorý mal predstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny a existencie okolností majúcich vplyv na jeho intenzitu, zaťažovalo v konaní žalovaného. 101. Súd z dokazovania nezistil, že by žalobkyňa bola interne sankcionovaná. Naopak, zo mzdových listov vyplýva, že v máji 2008 obdržala v mzdovom hodnotení žalobkyňa bonus, čo by zrejme nebolo možné, ak by bol žalovaný s výkonmi žalobkyne nespokojný. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalovanému konaním žalobkyne vznikla akákoľvek ujma. Vznik akejkoľvek ujmy žiaden svedok nepotvrdil; nevyplynula ani z iného dôkazu. Súd sa nestotožnil s tým, že by závažnosť situácie spočívala v operačnom riziku. Toto tzv. operačné riziko totiž sa netýkalo činnosti konateľky v spol. ASAP 4 YOU, s. r. o., ktorou v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru už ani nebola, ale výlučne súviselo s tým, že žalovaný sa obával, že ak okamžite ukončí pomer so žalobkyňou, nebudú pripravené mzdy pre zamestnancov žalovaného. Teda riziko nebolo v tom, že by žalovanému konaním žalobkyne vznikla akákoľvek ujma v príčinnej súvislosti s konaním žalobkyne, ale výlučne s tým, že by takpovediac prácu žalobkyne (a jej kolegov, s ktorými končil žalovaný pracovný pomer) nemal kto iný urobiť. 102. Žalobkyňa bola v pozície špecialistky, no v pracovnej zmluve mala uvedené, že nemôže zúčastňovať na podnikaní osôb s takým istým alebo čiastočne podobným predmetom činnosti ako je predmet činnosti žalovaného, k čomu došlo. Nemožno však žalobkyni vyčítať na úrovní úmyselného zavinenia, že vykonala činnosť, ktorá bola v rozpore s povolením Národnej banky Slovenska, pretože toto rozhodnutie nemala k dispozícii, nebola s ním oboznámená. Súd to uvádza preto, že to zoslabuje zavinenie konania žalobkyne na úroveň nedbanlivosti. Svedok A. C. vo výsluchu poukazoval na to, že žalobkyňa mala v pracovnom poriadku uvedený postup, ktorý mala použiť na overenie si toho, či nejde o konkurenčný charakter, no s týmto poriadkom jednak nebola oboznámená a jednak z hľadiska obsahu pracovnej zmluvy nemala odkiaľ vedieť, že existuje rozhodnutie Národnej banky Slovenska, ktoré umožňuje vykonávať žalovanému aj iné činnosti než sú tie, ktoré sú zapísané v obchodnom

registri. Nič pritom žalovanému nebránilo, aby žalovaný s týmto dokumentom oboznámil. Z dokazovania bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa bola konateľkou len od 01.04.2008 do 25.07.2008, t. j. v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru už nebola konateľkou, reálne k výkonu žiadnej obchodnej činnosti nedošlo z jej strany a nebolo preukázané, že by pri činnosti konateľky spol. ASAP 4 YOU využila informácie, ktoré mala k dispozícii u žalovaného a nebolo preukázané, že by aktívne za túto spoločnosť komunikovala voči tretím osobám v rámci obchodného, či iného styku; všetky e-mailové komunikácie jej boli len doručované, nebolo preukázané, že by nejaké vytvárala (s výnimkou jedného e-mailu, v ktorom bol len prejav „to je super“. Možno preto uzavrieť, že porušenie zákonnej povinnosti podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce zo strany žalobkyne nie je v kontexte týchto všetkých okolností veci závažným porušením pracovnej disciplíny, ale len menej závažným porušením pracovnej disciplíny, čo neumožňovalo žalovanému, aby so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 04.09.2008 je i pre tento dôvod neplatné. 103. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že z hľadiska formálnej stránky došlo riadne k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou. Zákonník práce v § 74 sankcionuje nesplnenie podmienky vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, neplatnosťou, pričom partnerom zamestnávateľa je odborový orgán v prípade, ak u neho nie je zriadená zamestnanecká rada. Odborovým orgánom je príslušný odborový orgán, ktorý je na účely zákona o kolektívnom vyjednávaní orgánom oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch vzťahujúcich sa na vecnú pôsobnosť zákona o kolektívnom vyjednávaní (§ 32 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní) v mene príslušnej odborovej organizácie. 104. V danom prípade súd poukazuje na Stanovy Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva, časť 1 Základné ustanovenia, čl. 1 Spoločné ustanovenia bod 1.6. v ktorých je uvedené, že odborový zväz (Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva) je právnickou osobou s právnou subjektivitou na základe evidencie vykonanej v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. v znení neskorších zmien o združovaní občanov na Ministerstve vnútra SR pod číslom VVS/1-2200/90-247 zo dňa 4.3.1993 a evidenciou nadobudol Odborový zväz a jeho základné a podnikové organizácie samostatnú právnu subjektivitu. 105. S ohľadom na ust. § 232 ods. 1 Zákonníka práce, tak možno považovať Dohodu o vzájomnej spolupráci a delegovaní kompetencií zo dňa 16.4.2002 uzavretú medzi základnými organizáciami odborového zväzu a podnikovým výborom odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri SLSP, a.s. (ďalej len Dohoda), ako dohodu popri sebe pôsobiacich odborových organizácií, ktorá je v súlade s ust. Zákonníka práce. Podľa čl. I písm. c) Dohody sa jednotlivé odborové organizácie pôsobiace pri jednotlivých mestských pobočkách v SLSP, a.s. dohodli, že podnikový výbor odborového zväzu SLSP, a.s. je oprávnený prerokovávať. Pri definovaní slova „prerokovávať“ je potrebné vychádzať z prvej vety ust. § 232 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré jednoznačne uvádza „ak všeobecné záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluvy vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu“, čím sa myslí aj prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce. Vzhľadom k uvedenému vecne príslušným na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bolo predsedníctvo podnikového výboru odborového zväzu pri G., M., k čomu aj došlo. 106. Okamžité skončenie pracovného pomeru je datované dňom 21.08.2008, pričom k prerokovaniu s odborovou organizáciou došlo dňa 04.09.2008. Právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastanú až doručením zamestnancovi, preto rozhodným momentom, kedy organizácia prejaví svoju vôľu takto skončiť pracovný pomer so zamestnancom je jej doručenie zamestnancovi. Predchádzajúci súhlas odborového orgánu s okamžitým skončením pracovného pomeru, tak musí byť daný pred týmto rozhodným okamihom, kedy zamestnávateľ účinne prejavil svoju vôľu skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 04.09.2008, rozhodným momentom, kedy zamestnávateľ prejavil svoju vôľu bol deň 04.09.2008, pričom v danom čase bola splnená aj podmienka predchádzajúceho súhlasu odborového orgánu s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. 107. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vo výroku II. v celom rozsahu vyhovel.

(e) Náhrada mzdy – istina 108. Vzhľadom na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne je neplatné, patrí žalobkyni podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce náhrada mzdy. Žalobkyňa požadovala priznať náhradu mzdy za 12 mesiacov; nebol preto dôvod pre zníženie požadovanej náhrady podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce. 109. S poukazom na citované zákonné ustanovenia je rozhodujúcim obdobím v danom prípade druhý štvrťrok roku 2008, t. j. mesiace apríl až jún 2008, nakoľko tento kalendárny štvrťrok predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok a ktorým je tretí štvrťrok 2008, pretože žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22.09.2008 oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomer zo dňa 04.09.2008 považuje za neplatné a trvá na prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy. Z dokazovania vyplynulo (ods. \* MERGEFORMAT 42 vyššie), že žalobkyňa v rozhodujúcom období, t. j. v druhom štvrťroku roku 2008 odpracovala celkovo 480 hodín. 110. Následne súd počítal priemerný hodinový zárobok zo mzdy zúčtovanej žalobkyni na výplatu v rozhodujúcom období, s tým, že žalobkyňa v mesiaci 04/2008 dosiahla hrubú mzdu vo výške 32.400 Sk, v 05/2008 vo výške 92.950 Sk a v 06/2008 vo výške 32.913 Sk, t. j. celkovo jej za rozhodné obdobie bola vyplatená hrubá mzda v sume spolu 158.263 Sk (5.253,37 €). 111. Za rozhodné obdobie jej bola zároveň vyplatená náhrada mzdy za dovolenku v sume 68,25 € (2.056 Sk), ktorá sa v zmysle § 116 ods. 1 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu, preto túto čiastku súd odpočítal od dosiahnutej hrubej mzdy za rozhodné obdobie (právna úprava nepredpisuje, že by sa na výpočet náhrada mzdy v tomto prípade mala v zmysle § 134 ods. 9 Zákonníka práce použiť čistá mzda). Celková výška hrubej mzdy tak u žalobkyne za obdobie apríl 2008 až jún 2008 zúčtovanej jej na výplatu predstavovala sumu 5.185,12 € (156.207 Sk). Po vydelení tejto sumy 5.185,12 € počtom odpracovaným hodín žalobkyňou v rozhodujúcom období (480 h) predstavuje priemerný hodinový zárobok žalobkyne sumu 10,80 €. 112. Po takto zistenom hodinovom zárobku žalobkyne v rozhodujúcom období súd vypočítal priemerný mesačný zárobok podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny, ktorý bol zhodne preukázaný z pracovnej zmluvy (ods. \* MERGEFORMAT 17 vyššie) a kolektívnej zmluvy (ods. 25 vyššie), je priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac 163,125 hodín. 113. Po vynásobení priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac dosiahneme priemerný mesačný zárobok v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce, t. j. 10,80 €/h × 163,125 h/mesiac = 1.761,75 €/mesiac. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne určený podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce tak predstavuje sumu 1.761,75 €. 114. Žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy za obdobie od 22.09.2008 do 21.09.2009. V zmysle zisteného priemerného mesačného zárobku žalobkyne predstavuje náhrada mzdy sumu 21.170,36 € (t. j. 616,61 € za pomernú časť 7 pracovných dní z 20 pracovných dní mesiaca 09/2008, 1.761,75 € za každý z 11 mesiacov obdobia 10/2008 až 08/2009, a 1.174,50 € za pomernú časť 14 pracovných dní z 21 pracovných dní mesiaca 09/2009). 115. Žalobkyňa si za uvedené obdobie, celkovo tvoriace 12 mesiacov, uplatnila náhradu v sume 16.986 € (1.415,51 € mesačne), čo je menej ako žiadať mohla. Súd preto podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zaviazal žalovaného vo výroku III. k zaplateniu náhrady mzdy žalobkyni v tejto výške. (f) Náhrada mzdy – príslušenstvo 116. Žalobkyňa požadovala priznať aj úrok z omeškania 8,5% ročne z tejto sumy od 22.10.2008 do zaplatenia. V tejto časti žaloba bola sčasti nedôvodná. 117. Z dokazovania vyplynulo, že mzda žalobkyne bola splatná do 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (ods. 17 vyššie). S poukazom na § 129 a § 132 Zákonníka práce túto zmluvne dojednanú splatnosť treba vztiahnuť aj na splatnosť náhrady za mzdu.

118. Žalovaný sa tak postupne nevyplatením tej ktorej náhrady mzdy za jednotlivé mesiace obdobia od 22.09.2008 do 21.09.2009 dostával do omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka s peňažným plnením voči žalobkyni ako zamestnancovi a preto jej je povinný zaplatiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad miezd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. úroky z omeškania v sadzbe platnej pre obdobie, kedy bola splatná jednotlivá mesačná náhrada mzdy žalobkyne od dňa nasledujúceho po splatnosti náhrady mzdy (mzda bola splatná 9. deň, omeškania preto začali vždy v 10. deň) do zaplatenia. 119. Úrokové sadzby má právo žalobca žiadať, pretože v prípade žalovaných nárokov treba akcentovať na sociálnu funkciu náhrady mzdy a i zamestnávateľ sa môže dostať do omeškania rovnako ako každý iný dlžník a nie je dôvod, aby nebol povinný za svoje omeškanie úrok z omeškania platiť. Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s výplatou náhrady mzdy v deň nasledujúci po výplatnom termíne a od tohto momentu aj súdna prax zamestnancom úrok z omeškania priznáva (v tomto zmysle napr. rozhodnutia NS SR so sp. zn. 1 Cdo 116/2008 zo 17. decembra 2009, sp. zn. 2 Cdo 76/2011 z 31. mája 2012, sp. zn. 5 MCdo 8/2012 z 26. januára 2015). Názor, podľa ktorého by zamestnávateľa nestíhala sankcia v podobe úroku z omeškania, pokiaľ sa dostane do omeškania s plnením mzdy, náhrady mzdy a obdobných záväzkov voči zamestnancovi, nie je ústavne udržateľný (uznesenie Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017). Ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. 120. Základné úrokové sadzby Národnej banky Slovenska boli 4,25% v období od 25.04.2007 do 28.10.2008, 3,75% od 29.10.2008 do 11.11.2008, 3,25% od 12.11.2008 do 09.12.2008, a 2,50% od 10.12.2008 do 31.12.2008. Úrokové sadzby pre hlavné refinančné operácie určené Európskou centrálnou bankou, ktoré sa považujú za základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike boli vo vzťahu k rozhodnému obdobiu tieto: 2,50% platná od 01.01.2009, 2% platná od 21.01.2009, 1,50% platná od 11.03.2009, 1,25% platná od 08.04.2009 a 1% platná od 13.05.2009. 121. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy 495,43 € (pomerná časť zo žalobkyňou požadovanej mesačnej náhrady 1.415,51 €) za obdobie 7 pracovných dní od 22.09.2008 (t. j. od kedy požiadala žalobkyňa o prideľovanie práce) do 30.09.2008 dostal do omeškania dňa 10.10.2008. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 4,25%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom do 31.12.2008 zodpovedá zákonná úroková sadzba 8,50%. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008. Súd preto priznal žalobkyni aj úrok z omeškania 8,50% ročne zo sumy 495,43 € od 22.10.2008 do zaplatenia. 122. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za október 2008 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.11.2008. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 3,75%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom do 31.12.2008 zodpovedá zákonná úroková sadzba 7,50% ročne; v prevyšujúcej časti žalobkyňou požadovaná úroková sadzba nie je dôvodná. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.11.2008. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 7,50% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.11.2008 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 123. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za november 2008 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.12.2008. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 2,50%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom do 31.12.2008 zodpovedá zákonná úroková sadzba 5% ročne; v prevyšujúcej časti žalobkyňou požadovaná úroková sadzba nie je dôvodná. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.12.2008. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 124. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za december 2008 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.01.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 2,50%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom do 01.01.2009 do 30.06.2010

zodpovedá zákonná úroková sadzba 10,5% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.01.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.01.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 125. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za január 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.02.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 2%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 10% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.02.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.02.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 126. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za február 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.03.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 2%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 10% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.03.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.03.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 127. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za marec 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.04.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1,25%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9,25% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.04.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.04.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 128. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za apríl 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.05.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1,25%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9,25% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.05.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.05.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 129. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za máj 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.06.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.06.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.06.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 130. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za jún 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.07.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.07.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5%

ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.07.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 131. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za júl 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.08.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.08.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.08.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 132. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy za august 2009 v žalobkyňou požadovanej sume 1.415,51 € dostal do omeškania dňa 10.09.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9% ročne, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.09.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.415,51 € od 10.09.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 133. Žalobca sa nevyplatením náhrady mzdy 919,96 € za obdobie 14 pracovných dní od 01.09.2009 do 21.09.2009 (pomerná časť zo žalobkyňou požadovanej mesačnej náhrady 1.415,51 € znížená na sumu 919,96 € tak, aby súčet istín, z ktorých sa počíta príslušenstvo nepresiahlo sumu 16,986 €, pretože žalobkyňa požaduje náhradu mzdy celkovo v tejto výške, čo je menej ako žiadať mohla) dostal do omeškania dňa 10.10.2009. Ku dňu omeškania platila základná úroková sadzba 1%, čomu podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 zodpovedá zákonná úroková sadzba 9%, pričom žalobkyňa žiadala priznať len úrok 8,5% ročne. Príslušenstvo požadovala žalobkyňa priznať od 22.10.2008, čo nie je dôvodné, pretože úrok z omeškania možnosti priznať až od vzniku omeškania, k čomu došlo dňa 10.10.2009. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania 8,50% ročne zo sumy 919,96 € od 10.10.2009 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 134. O trojdňovej lehote na plnenie rozhodol súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP. (g) Určenie, že pracovný pomer žalobkyne trvá 135. Žalobkyňa sa domáhala tiež určenia, že jej pracovný pomer trvá. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer okamžite, no toto skončenie je neplatné, a žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer žalobkyne podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce neskončil a stále trvá, čo súd v samostatnom výroku v súlade s návrhom žalobkyne určil vo výroku \* MERGEFORMAT IV. 136. Súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Dôvody pre opačný postup totiž nemôžu spočívať v samotnom dôvode, ktorý bol podkladom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Preukázanie dôvodov, pre ktoré by mal súd napriek neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru rozhodnúť, že pomer netrvá aj ďalej je povinnosť žalovaného, ktoré v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Toto bremeno žalovaný neuniesol a preto súd vyhovel žalobe aj v tomto rozsahu. (v) Trovy konania 137. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2). 138. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2). 139. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná. Súd jej preto podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o práve na náhradu trov konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. (vi) Súdny poplatok 140. Podľa § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 141. Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. 142. Podľa § 7a písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol. 143. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok. 144. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená, bolo dôvodné podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. zaviazať k úhrade súdneho poplatku žalovaného, keďže žalovaný sám od súdneho poplatku oslobodený nie je. 145. Výšku súdneho poplatku súd určil vo vzťahu k časti konania za požadované peňažné plnenie náhrady mzdy podľa § 7 ods. 1 prvá veta a položky 1 písm. a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 6% zo súdom priznaného nároku zaokrúhleného na celé euro nadol (16.986 €), čo s potrebou zaokrúhliť vypočítaný poplatok (1.019,16 €) podľa § 7a písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. na celé euro nadol zodpovedá výške súdneho poplatku vo výške 1.019 €. Za zvyšok konania (za určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a za určenie, že pracovný pomer trvá), t. j. za dva určovacie výroky zodpovedá súdny poplatok za každý tento určovací výrok sume poplatku podľa položky 1 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 140 € za každý výrok. To spolu zodpovedá súdnemu poplatku 1.299 € (1.019 € + 140 € + 140 €). 146. O splatnosti súdneho poplatku v lehote troch dní súd rozhodol v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a to v nadväznosti na právoplatnosť tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.