Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 83Cb/24/2026 1326201760 24. 03. 2026 JUDr. Lucia Hatalová ECLI:SK:MSBA3:2026:1326201760.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava III v konaní žalobcu: APEX Services, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 517 755, zastúpeného: act legal s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, so sídlom Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 687 308, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca návrhom doručeným súdu 12.3.2026 žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky 3.347.180,- Eur vedenými na jeho bankových účtoch IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré nepodliehajú exekúcii, najmä tieto finančné prostriedky vybrať z účtu alebo previesť na iný účet, s výnimkou ich prevodu na účet vedený u žalobcu IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tieto zaťažiť právami tretích osôb, založiť alebo zmeniť majiteľa účtu, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. 2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že 1.9.2025 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407, Nitra, IČO: 51 836 921 (ďalej len „spoločnosť Best Press“) kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal predať a dodať obchodnej spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 245 GB a spoločnosť Best Press sa zaviazala uhradiť žalobcovi odplatu vo výške 3.541.485,- eur (ďalej len „kúpna zmluva“). Dňa 1.9.2025 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o ručení podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal, že ak spoločnosť Best Press nezaplatí žalobcovi riadne a včas kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve, kúpnu cenu uhradí žalobcovi žalovaný po doručení písomnej výzvy žalobcu na jej zaplatenie. Žalobca uviedol, že tovar podľa kúpnej ceny riadne dodal spoločnosti Best Press, kúpna cena sa stala splatnou 30.10.2025, avšak spoločnosť Best Press mu neuhradila kúpnu cenu ani len sčasti. Žalobca zaslal 7.11.2025 spoločnosti Best Press predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia a o jej zaslaní informoval aj žalovaného listom z 10.11.2025. Keďže spoločnosť Best Press neuhradila žalobcovi kúpnu cenu ani v dodatočnej lehote, žalobca si uplatnil voči žalovanému predžalobnou výzvou z 8.12.2025, doručenou 8.12.2025, sumu 3.541.485,Eur s príslušenstvom. K úhrade kúpnej ceny zo strany žalovaného však nedošlo ani napriek písomnému uznaniu peňažného záväzku na úhradu kúpnej ceny 3.347.180,- Eur spoločnosťou Best Press dňa 23.1.2026. Žalobca zdôraznil, že z verejných registrov vyplýva, že voči spoločnosti Best Press je vedené exekučné konanie sp. zn. konania 76Ek/2032/2025 v prospech oprávneného PROLASER, société per actions simplifiée, a preto existuje dôvodný predpoklad, že spoločnosť Best Press ako hlavný dlžník nebude schopná splniť svoj dlh. Žalobca podal voči spoločnosti Best Press a žalovanému 13.2.2026
návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie kúpnej ceny 3.347.180,- Eur s príslušenstvom v upomínacom konaní, ktorému Okresný súd Banská Bystrica vyhovel a 24.2.2026 vydal platobný rozkaz sp. zn. 40Up/186/2026. 3. Žalobca v návrhu poukázal na to, že žalovaný ako národný športový zväz pri plnení svojich úloh hospodári s pomerne rozsiahlym rozpočtom, ale jeho cieľom nie je tvorba zisku a v rámci jeho plánovaných rozpočtov sa každoročne počíta len s minimálnym ziskom na úrovni niekoľkých tisíc eur. Žalovaný okrem toho opakovane odmieta plniť záväzky vyplývajúce z dohody o ručení. Žalobca uviedol, že prvotným dôvodom na podanie návrhu je opakovane verejne deklarovaný odmietavý postoj žalovaného k jeho povinnosti ako ručiteľa za splnenie pohľadávky spoločnosti Best Press spojený s aktívnymi krokmi žalovaného smerujúcimi k faktickému znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca mal dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie, ktorá je založená na preukázateľnom finančnom vyčerpaní žalovaného a existencii záložných práv v prospech veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka. Z verejne dostupných informácií, ktoré boli publikované v médiách 27.2.2026, vyplýva, že žalovaný sa nachádza v závažnej finančnej situácii, ktorá ohrozuje jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Podľa informácií z médií minister W. H. zablokoval platbu príspevku pre žalovaného v objeme 3.600.000,- Eur, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do situácie, kedy nebol schopný plniť svoje záväzky z vlastných zdrojov. Prezident žalovaného S. J. v liste členom zväzu uviedol, že súčasná situácia v oblasti financovania športu zo strany štátu vykazuje značnú mieru neistoty, a vzhľadom na reálne riziko výpadku rozpočtových príjmov je nevyhnutné, aby žalovaný ako zodpovedná organizácia disponoval alternatívnym mechanizmom zabezpečenia financovania. Následne bola medializovaná informácia, že príspevok bude ministerstvom uvoľnený v prospech žalovaného len v rozsahu, v ktorom sa jedná o účelovo viazané plnenie nepostihnuteľné exekúciou podľa osobitného predpisu, a teda toto plnenie nemôže byť použité na úhradu pohľadávok žalobcu. Ak žalovaný pri zadržaní jediného príspevku nie je schopný plniť svoje bežné prevádzkové záväzky bez získania externého financovania, bolo podľa žalobcu vysoko nepravdepodobné, že by bol schopný splniť ručiteľský záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 3.347.180,- Eur. Žalobca mal za to, že je potrebné zohľadniť najmä evidentne zlú ekonomickú situáciu žalovaného, na ktorú dlhodobo poukazuje nielen minister cestovného ruchu a športu, ale aj jeho hlavná účtovníčka O. H., ktorá sa na rokovaní volebnej konferencie SFZ konanej 27.2.2026 vyjadrovala k dlhodobo zlej finančnej situácii žalovaného s tým, že na začiatku tohto kalendárneho roka mal žalovaný disponovať na svojich bankových účtoch len peňažnou čiastkou neprevyšujúcou ani 21.000,- Eur a jeho dlhy mali predstavovať sumu takmer 8 miliónov eur. Medzi dlhmi neboli pravdepodobne v plnej miere zarátané ani nároky žalobcu a ďalšie medializované pohľadávky predstavujúce spolu čiastku presahujúcu 22 miliónov eur. Žalobca poukázal aj na zjavne nehospodárne nakladanie s majetkom žalovaného, vyplývajúce z informácií zverejnených portálom Športweb dňa 2.3.2026 v článku označenom ako „Ďalšia rana pre J.. Dlhy SFZ odhalili astronomický plat Calzonu, Weiss bral polovicu“. Jeho obsah potvrdil enormnú zadlženosť žalovaného, ale aj vôľu žalovaného pokračovať v nezodpovednom hospodárení v roku 2026 schválením rozpočtu dňa 27.2.2026. Žalobca mal za to, že finančná situácia žalovaného je zhoršená i skutočnosťou, že jeho úverové možnosti sú de facto vyčerpané. Žalovaný už v minulosti čerpal úverové zdroje, pričom tieto úvery sú zabezpečené záložným právom na jeho nehnuteľnom majetku. Na budovu sídla žalovaného na T. ulici v D. (ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného, ale dcérskej spoločnosti SFZ Marketing s.r.o.) a na objekty Národného tréningového centra v I. je zriadené záložné právo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Skutočnosť, že podstatná časť nehnuteľného majetku žalovaného je už zaťažená záložným právom v prospech iného veriteľa, zásadne obmedzuje možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z tohto majetku v budúcej exekúcii a odôvodňuje návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný aktívne podniká kroky smerujúce k ďalšiemu zaťaženiu svojho nehnuteľného majetku záložnými právami v prospech tretích osôb. Na volebnej konferencii žalovaného 27.2.2026 bol zaradený bod programu, ktorého predmetom bolo schválenie zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného a jeho dcérskej spoločnosti SFZ Marketing s.r.o. v prospech banky Slovenská sporiteľňa, a.s. k existujúcim zmluvám o úvere, konkrétne na pohľadávky a účty v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. Ako zábezpeku pre úver navrhoval žalovaný ručiť banke budovou svojho sídla, Národným tréningovým centrom v I. a Národným tréningovým centrom v N.. Predmetný návrh napokon nebol schválený, avšak taký návrh môže byť v budúcnosti opätovne predložený a prípadne aj schválený, najmä pri zhoršujúcej sa finančnej situácii žalovaného. Z mediálnych správ podľa žalobcu ďalej vyplývalo, že voči žalovanému si aktívne uplatňujú nároky ďalšie spoločnosti (SWAN a. s., ASBIS SK spol. s.r.o.) vo výške prevyšujúcej sumu 20 miliónov eur. Pluralita veriteľov podľa žalobcu tiež potvrdzovala naliehavosť okamžitého dočasného upravenia pomerov neodkladným opatrením.
4. Žalobca mal za to, že prípadné nariadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením nebude účinné, pretože neumožňuje priamo blokovať peňažné prostriedky na bankovom účte dlžníka a možno ho realizovať až v štádiu výkonu záložného práva, nie v štádiu jeho existencie. Samotná existencia záložného práva neumožňuje záložnému veriteľovi okamžite disponovať s predmetom zálohu, ale zakladá iba právo na budúce uspokojenie sa z tohto predmetu za splnenia zákonných podmienok. Okrem toho, peňažné prostriedky na bankovom účte sú vysoko likvidným aktívom, ktoré možno previesť okamžite, bez akýchkoľvek formálnych prekážok a prakticky bez možnosti spätného zistenia ich osudu. Zatiaľ čo záložné právo zakladá iba právo na budúce uspokojenie pohľadávky (t. j. pôsobí do budúcnosti po splatnosti zabezpečenej pohľadávky), neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami pôsobí okamžite a priamo zabraňuje odčerpaniu prostriedkov z účtu. Žalobca ďalej poukázal na reálnu aplikačnú prax slovenských bánk, ktorá potvrdzuje neúčelnosť zabezpečovacieho opatrenia v podobe záložného práva k pohľadávkam z bankového účtu. Z praktických skúseností vyplýva, že banky ako poddlžníci v zmysle záväzkového vzťahu z vedenia bankového účtu spravidla nerešpektujú záložné právo zriadené v prospech súkromného veriteľa tak, ako by rešpektovali príkaz súdu alebo exekútora. Žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá banke povinnosť odmietnuť výplatu peňažných prostriedkov majiteľovi účtu len z dôvodu existencie záložného práva tretej osoby k pohľadávke z účtu, v praxi zmluvné ustanovenia medzi zákazníkom a bankovým domom obsahujú ustanovenia, ktoré zabraňujú postúpeniu pohľadávky z účtu. Existuje aj riziko zodpovednosti banky voči majiteľovi účtu - ak by banka odmietla vykonať platobnú operáciu na príkaz majiteľa účtu s odôvodnením, že k pohľadávke z účtu existuje záložné právo tretej osoby, vystavila by sa riziku žaloby zo strany majiteľa účtu pre porušenie zmluvy o účte. Povinný by aj napriek existencii záložného práva mohol kedykoľvek disponovať s prostriedkami na svojom účte, previesť ich na iný účet, vybrať ich v hotovosti alebo ich inak použiť spôsobom, ktorý by zmaril budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Jediným efektívnym nástrojom ochrany práv žalobcu je preto neodkladné opatrenie, ktorým súd priamo prikáže žalovanému zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na bankovom účte a tým súčasne prikáže banke ako poddlžníkovi nevykonávať platobné operácie na ťarchu účtu nad stanovenú výšku. Nemožno vopred ani predvídať, kedy sa žalovaný o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skutočne dozvie; môže k tomu dôjsť už v deň jeho odoslania. Na druhej strane je veľmi ťažké, aby bolo uznesenie v rovnakom čase doručené notárovi na registráciu, notár túto registráciu vykonal, veriteľovi vydal výpis z registra záložných práv a veriteľ preukázal banke vznik záložného práva, čo môže zmariť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalobca mal preto za to, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a nemala by sa uplatniť priorita zabezpečovacích opatrení. Nebolo zrejmé ani to, či možno zriadiť záložné právo aj k pohľadávke z účtu v banke, ak postúpenie pohľadávky odporuje zmluve medzi bankou a dlžníkom. Žalobca uviedol, že nedisponuje zmluvou medzi bankou a žalovaným, a preto sa k tejto skutočnosti nevie vyjadriť. Ak by dojednanie medzi bankou a žalovaným ako majiteľom účtu zakazovalo prevod pohľadávky, s poukazom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka by takáto pohľadávka nebola prevoditeľná a nemohla by byť ani zálohom, a preto by účel dočasného opatrenia nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca mal za to, že jeho obava zo zmarenia exekúcie žalovaného nároku je nielen reálna, ale aj bezprostredná. Vydanie neodkladného opatrenia nie je v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej pohľadávky a okrem vlastnej štruktúry aktív žalovaného vyplýva primeranosť neodkladného opatrenia aj z už existujúceho záložného práva. 5. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: 5.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5.2. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5.4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5.5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
5.6. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 5.7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 5.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 6. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ide o opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok prípadného budúceho sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy alebo existenciu ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného. Súd je povinný uvedené skutočnosti zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch strán sporu. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčenie znamená, že súd prostredníctvom označených a pripojených dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva, zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Jednotlivé skutočnosti je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov však musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Táto podmienka je v zásade splnená vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. 7. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov, ktoré posúdil nasledovne. 8. Podstatnými argumentami žalobcu, ktorými odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo ohrozenie exekúcie jeho splatnej pohľadávky v sume 3.347.180,- Eur voči spoločnosti Best Press, za ktorú žalovaný ručil, a ktorú neuhradila ani spoločnosť Best Press a na následnú výzvu ani žalovaný ako ručiteľ. Žalobca poukazoval najmä na opakované popieranie ručenia zo strany žalovaného, ako aj na celkovú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného. Žalobca argumentoval, že nehnuteľný majetok žalovaného už je zaťažený záložným právom banky a žalovaný mal v úmysle zriadiť ďalšie záložné právo na svojom majetku, ako aj majetku spoločnosti SFZ Marketing s. r. o. Žalobca sa obával, že úverové možnosti žalovaného sú vyčerpané, a hoci nateraz zriadenie ďalšieho záložného práva nebolo schválené, do budúcnosti ho nemožno vylúčiť. Budúca exekúcia jeho pohľadávky je podľa názoru žalobcu ohrozená, keďže finančné prostriedky žalovaného nepostačujú ani na jeho bežnú prevádzku. Žalobca mal za to, že zabezpečovacie opatrenie v podobe záložného práva na účty žalovaného v banke by v tomto prípade neviedlo k naplneniu svojho účelu, a preto je účelnejšie zakázať žalovanému nakladať s jeho peňažnými prostriedkami na účtoch v banke v sume ním žalovanej pohľadávky.
9. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca a spoločnosť Best Press uzatvorili 1.9.2025 kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal najneskôr do 5.9.2025 dodať spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 256GB za cenu 1.145 Eur bez DPH za kus, t. j. za kúpnu cenu 3.541.485,- Eur bez DPH s tým, že kúpna cena sa stane splatnou 30.10.2025. Z dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako ručiteľom 1.9.2025 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na zabezpečení uspokojenia peňažných pohľadávok žalobcu, ktoré mal voči spoločnosti Best Press z kúpnej zmluvy z 1.9.2025, a to vo vzťahu k peňažnej pohľadávke žalobcu na cenu za tovar, prípadné zmluvné pokuty, nároky na náhradu škody a/alebo vydanie bezdôvodného obohatenia do maximálnej výšky kúpnej ceny tovaru uvedenej v kúpnej zmluve, vrátane príslušenstva pohľadávky. Žalovaný v dohode o ručení vyhlásil, že ak spoločnosť Best Press nezaplatí žalobcovi zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, uspokojí žalobcu ručiteľ, a to v lehote 20 dní od doručenia prvej písomnej výzvy. Z predžalobnej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo 7.11.2025 súd zistil, že žalobca vyzval spoločnosť Best Press na zaplatenie sumy 3.541.485,- Eur s úrokom z omeškania do desiatich dní od doručenia predžalobnej výzvy. Z prvej písomnej výzvy na úhradu z 10.11.2025 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 3.541.485,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že spoločnosť Best Press svoj záväzok voči žalobcovi neuhradila ani čiastočne; výzva bola žalovanému doručená 10.11.2025. Z predžalobnej výzvy na úhradu z 8.12.2025 súd zistil, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy 3.541.485,- Eur s príslušenstvom; výzva bola žalovanému doručená 8.12.2025. Súd mal z uznania dlhu spoločnosti Best Press preukázané, že spoločnosť Best Press 23.1.2026 uznala svoj dlh v sume 3.347.180,- Eur z titulu kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 256GB za dohodnutú kúpnu cenu 3.541.485,- Eur. Súd z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/186/2026 z 24.2.2026 zistil, že súd uložil spoločnosti Best Press a žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.347.180,- Eur s úrokom z omeškania 11,15 % ročne zo sumy 3.347.180,- Eur od 31.10.2025 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným. Súd konštatuje, že zo žalobcom predložených dôkazov mal pre účely tohto konania osvedčenú pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Best Press v sume 3.347.180,- Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal voči žalovanému ako ručiteľovi na základe dohody o ručení z 1.9.2025 a ktorá doposiaľ nebola zo strany spoločnosti Best Press a žalovaného splnená. Zároveň súd uvádza, že dôvodnosť uvedenej pohľadávky a prípadné námietky spoločnosti Best Press a žalovaného bude posudzovať súd v konaní o nároku na zaplatenie sumy 3.347.180,- Eur s príslušenstvom. 10. Nariadiť neodkladné opatrenie možno len subsidiárne za podmienky, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa zriadením záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva záložné právo garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. 11. Podľa názoru súdu nebola v danej veci naplnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia. V tomto prípade je totiž možné na majetok žalovaného zriadiť záložného právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pričom existuje pluralita predmetov, na ktorých záložné právo možno zriadiť. Ak mal žalobca za to, že zriadením záložného práva k bankovým účtom žalovaného nemožno dosiahnuť reálne zabezpečenie jeho pohľadávky pre prípad budúcej exekúcie, mohol sa domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného. Tomu podľa súdu nebráni ani skutočnosť, že niektoré nehnuteľnosti žalovaného (napr. Národné tréningové centrum v I.) už sú zaťažené záložným právom v prospech banky. V prípade plurality záložných práv by mal totiž žalobca zachované relevantné poradie záložného práva podľa dátumu jeho zriadenia. Naviac, z článku z 27.2.2026 s názvom SFZ si chcel zobrať úver a ručiť zaň svojím majetkom: Delegáti povedali NIE!, na ktorý žalobca poukazoval, vyplýva, že nehnuteľný majetok žalovaného Národné tréningové centrum v N. nebolo k uvedenému dátumu zaťažené žiadnou ťarchou, a teda obava žalobcu, že by nedisponoval v poradí prvým záložným právom nebola v tomto prípade naplnená. Okrem toho, súd pripomína, že ani nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva k
účtom žalovaného nie je úplne vylúčené. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je umožniť žalobcovi okamžite disponovať s predmetom zálohu, ale naopak zabezpečiť majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho judikovanú pohľadávku budúcou exekúciou (ak by žalovaný medzitým túto nesplnil dobrovoľne). Súd nepovažoval za dôvodný ani argument žalobcu, že banky spravidla nerešpektujú záložné právo zriadené v prospech súkromného veriteľa, keďže v prípade žalobcu by bolo záložné právo zriadené na základe súdneho rozhodnutia, na nie na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložcom a záložným veriteľom. Z toho istého dôvodu preto nebola dôvodná ani obava žalobcu, že banka by sa vystavila riziku podania žaloby zo strany majiteľa účtu pre porušenie zmluvy o účte, keďže banka by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rešpektovala súdne rozhodnutie. Súd sa nestotožňuje ani s obavou žalobcu ohľadom neprevoditeľnosti pohľadávky na účte - zálohu, pretože žalobca by bol zo zálohu uspokojovaný až v prípade exekúcie jeho judikovanej pohľadávky. Napokon je podľa názoru súdu hypotetická aj obava žalobcu ohľadom možnosti zmarenia účelu zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu rozdielneho času doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a skutočného vzniku záložného práva a samotná takáto obava nevylučuje možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola naplnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia a žalobca sa mohol domáhať zabezpečenia svojej pohľadávky návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 12. Okrem toho, podmienku nariadenia neodkladného opatrenia je aj potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa obával ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky. To znamená, že musia reálne existovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že prípadný výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97). V súlade s uvedeným je súd toho názoru, že len samotná existencia pohľadávky žalobcu a prípadne aj ďalších veriteľov nie je dostačujúca na prijatie záveru, že budúca exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená. V tomto konaní súd nemal osvedčenú ani skutočnosť, že žalovaný podniká kroky k zníženiu hodnoty jeho majetku. Pokiaľ žalobca poukazoval na zaťaženie nehnuteľného majetku žalovaného záložnými právami v prospech banky, z kontextu veci je zrejmé, že tieto záložné práva vznikli ešte pred vznikom pohľadávky žalobcu, ktorej zaplatenia sa domáha voči žalovanému ako ručiteľovi. Skutočnosť, že žalobca v rámci vnútorných procesov zvažoval možnosť zriadenia ďalších záložných práv voči banke, ku ktorých schváleniu napokon nedošlo, taktiež neosvedčuje ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Na prijatie záveru o existencii konania podstatne nepriaznivo ovplyvňujúceho majetkové pomery žalovaného nepostačuje ani hypotetická obava žalobcu, že v budúcnosti môže žalobca zriadiť záložné právo na svoj majetok. Súd preto konštatuje, že v danom prípade nemal osvedčené také konanie žalovaného, ktoré by podstatne nepriaznivo ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. 13. Pokiaľ žalobca namietal existenciu súčasnej nepriaznivej finančnej situácie žalovaného súd túto nemal na základe dôkazov predložených žalobcom do konania dostatočne osvedčenú. V článkoch, ktoré predložil žalobca sa uvádza rôzna zadlženosť žalovaného od viac ako 6,5 milióna eur (článok z 2.3.2026 Ďalšia rana pre J.. Dlhy SFZ odhalili astronomický plat Calzonu, Wiess bral polovicu) či 8 miliónov eur (článok H. zastavil financovanie pre Slovenský futbalový zväz. Budeme sa brániť právnou cestou, odkázal SFZ, v ktorom sa malo jednať o vyjadrenie ministra cestovného ruchu a športu o výške dlhov žalovaného z októbra minulého roka). Podľa názoru súdu informácie o dlhu a celkovo finančných pomeroch žalovaného nie sú osvedčené relevantnými dokladmi a vyplývajú len z internetových článkov, na ktoré poukazoval žalobca alebo ide o všeobecné vyjadrenia týkajúce sa majetkových pomerov a rozpočtu žalovaného. Nie je jasné, či uvedené informácie zodpovedajú skutočnému aktuálnemu stavu žalovaného a z akých zdrojov autori týchto článkov, resp. výrokov čerpali informácie o zadlženosti a finančnej situácii žalovaného. Je tiež potrebné vziať do úvahy, že majetok žalovaného nie je tvorený len pasívami, ale aj aktívami (žalovaný podľa predložených článkov napríklad disponuje nehnuteľným majetkom - tréningovými centrami v I., N. a N.), o aktuálnej hodnote ktorých sa žalobca nezmienil. Žalobca uviedol, že žalovaný hospodári s pomerne vysokým rozpočtom, ktorého výšku však nešpecifikoval. Súd poukazuje na to, že z predloženej účtovnej závierky žalovaného za rok 2024 vyplýva, že žalovaný dosiahol kladný výsledok hospodárenia po zdanení 12.214,92 Eur, pričom sám žalobca uviedol, že účtovná závierka za minulý rok ešte nie je k dispozícii. Podľa názoru súdu
nemožno prihliadať len na samotnú veličinu dlhov žalovaného, ale aj na existenciu ostatného aktívneho majetku žalovaného. To najmä preto, že exekúciu pohľadávky žalobcu je možné vykonať viacerými spôsobmi a postihnutie finančného majetku je len jednou z foriem exekúcie, ktorou možno uspokojiť jeho pohľadávku. 14. K majetkovým pomerom žalovaného súd poukazuje i na skutočnosť, že protichodná bola argumentácia žalobcu, keď na jednej strane uviedol, že úverové možnosti žalovaného sú vyčerpané, no na druhej strane poukázal na to, že žalovaný v rámci svojich vnútorných štruktúr rokoval o možnosti vziať si úver a v tejto súvislosti zriadiť záložné právo na majetok SFZ a SFZ Marketing s. r. o. v prospech banky Slovenská sporiteľňa, a. s. Pokiaľ ide o pozastavenie príspevku z Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, sám žalobca uviedol, že ministerstvo príspevok napokon uvoľnilo, pričom prípadný účel použitia týchto prostriedkov môže byť bez ohľadu na to limitovaný príslušnými právnymi predpismi (napr. príspevok na mládežnícky futbal a podobne). Ako ale súd už uviedol vyššie, v danom prípade nebolo osvedčené, že by existovali také kroky žalovaného alebo taká finančná situácia žalovaného, ktoré by zakladali dôvodnú obavu o ohrození budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení by žalovaný nemohol nakladať s pomerne vysokou sumou peňazí po dobu trvania súdneho sporu o zaplatenie pohľadávky žalobcu (ktorý môže trvať niekoľko mesiacov až rokov), čo by mohlo viesť k značnému a neprimeranému obmedzeniu činnosti žalovaného. 15. Je tiež zrejmé, že žalobca sa domáha priznania svojej pohľadávky voči spoločnosti Best Press a žalovanému v upomínacom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Žalobca však neuviedol nič o tom, či predmetný platobný rozkaz už nadobudol právoplatnosť alebo či žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. Skutočnosť, že žalovaný neuznáva nárok žalobcu voči nemu ako dôvodný a oprávnený a jeho prípadné argumenty v tomto smere budú predmetom posúdenia v konaní o zaplatenie pohľadávky žalobcu. Obrana žalovaného voči nároku žalobcu však nemôže byť sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a ani bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť obavy žalobcu o ohrození budúcej exekúcie jeho pohľadávky. 16. S poukazom na vyššie uvedené závery súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že sledovaný účel - zabezpečenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ako aj z dôvodu, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená. V konaní teda neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení. 17. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. V tomto prípade nebol spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia podaný aj návrh vo veci samej, naopak z návrhu žalobcu vyplýva, že zaplatenia pohľadávky sa domáha voči žalovanému a spoločnosti Best Press v upomínacom konaní, a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto by mu patrila náhrada trov tohto konania. Súd však zároveň konštatuje, že žalovanému v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti vyjadrenou v čl. 17 CSP. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 359 CSP. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ustanovenia § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia § 363 CSP.