Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-25Cb/19/2020 1120211792 07. 02. 2025 JUDr. Lukáš Ilenin ECLI:SK:MSBA3:2025:1120211792.13
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 512,07 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 512,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 512,07 eura od 06.02.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 23.07.2020 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 512,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 512,07 eura od 06.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že 06.06.2018 o 11:45 hod. došlo na ulici Halenárska 6 v Trnave k škodovej udalosti, keď vodič motorového vozidla U. M. Y.: F pri pripájaní sa na hlavnú cestu narazil do zadnej časti motorového vozidla R. XXX N. Y.: D („poškodené motorové vozidlo“), ktoré cúvalo z domu a rozbiehalo sa na hlavnej ceste. Účastníci škodovej udalosti spísali správu o nehode. Poškodené motorové vozidlo bolo v čase škodovej udalosti havarijne poistené u žalobkyne a vozidlo U. M. malo u žalovanej uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa na základe faktúry č. 066/2018 poukázala svojmu poistenému z havarijného poistenia sumu 723,12 eura. Vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo z poškodeného na žalobkyňu právo na náhradu škody voči žalovanej. Žalobkyňa preto listami zo 14.08.2018, z 18.09.2018, z 25.10.2018, z 10.12.2018 a z 21.01.2019 vyzvala žalovanú na refundáciu vyplateného poistného plnenia po zohľadnení spoluviny v celkovej sume 512,07 eura, pričom žalovaná refundáciu poistného plnenia neposkytla. Uplatnila si preto proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 512,07 eura spolu s úrokom z omeškania. Tvrdenia preukazovala správou o nehode zo 06.06.2018, zápisom o poškodení motorového vozidla, oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, poistkou č. 6821157379, faktúrou č. 066/2018 z 23.07.2018, oznámeniami o poistnom plnení z 13.08.2018 a z 18.09.2018, výpismi z účtu o úhrade sumy 605,05 eura a 118,07 eura, listami adresovanými žalovanej zo 14.08.2018, z 18.09.2018, z 25.10.2018, z 10.12.2018 a z 21.01.2019 a elektronickou komunikáciou žalovanej z 28.03.2019.
2. Okresný súd Bratislava I vydal 08.09.2020 platobný rozkaz sp. zn. 25Cb/19/2020, ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Označený platobný rozkaz bol zrušený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/19/2020 zo 16.10.2020. 3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že jej poistený si nesplnil povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, a to aj napriek výzvam z 28.09.2018, z 24.11.2018 a z 31.05.2019. Keďže žalovaná nemá k dispozícii vyjadrenie svojho poisteného k škodovej udalosti a k zodpovednosti za jej vznik, ani k pravosti predloženej správy o nehode nepristúpila k plneniu. Zo správy o nehode nevyplýva škodca / vinník škodovej udalosti a ani jej základné údaje, pretože je nečitateľná. Vzniesla námietku premlčania a žiadala predloženie dokladu, z ktorého by poškodenému bola známa výška škody. Nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súde v Bratislave sp. zn. 3Cob/93/2015 z 15.02.2017, podľa ktorého prechod práva na náhradu škody na poisťovateľa je limitovaný výškou plnenia, ktorú poisťovateľ vyplatil poistenému. Nárok na úroky z omeškania by na poisťovateľa prešiel len vtedy, ak by poškodenému hradil aj tieto úroky. K odporu priložila výzvy k nahláseniu škodovej udalosti z 31.05.2019 a z 28.09.2018 4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 09.11.2020, v ktorom zotrvala na svojich tvrdeniach a právnej argumentácii. Nenahlásenie škodovej udalosti žalovanej zo strany jej poistenca nemôže ísť na ťarchu poškodeného resp. žalobkyne. Povinnosť vykonať šetrenie a poskytnúť náhradu škody nie je viazané na moment ohlásenia udalosti poisteným, ale na oznámenie poškodeného o škodovej udalosti. Zo správy o nehode podľa žalobkyne dostatočne vyplýva, že škodovú udalosť zavinil poistený žalovanej. Nesúhlasila, že jej nárok je premlčaný, pretože faktúra s kalkuláciou jej boli doručené 01.08.2018, a teda tento deň sa žalobkyňa (poškodený) o škode dozvedela. K vyjadreniu priložila kalkuláciu č. 9976 zo 17.07.2018. 5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila. 6. Súd nariadil pojednávanie na 21.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa nesúhlasila s námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Poukázala na to, že faktúra je síce z 23.07.2018, ale žalobkyni bola doručená 01.08.2018 a žaloba bola podaná 23.07.2020, a teda nárok premlčaný nie je. Žalovaná nárok žalobkyne označila za premlčaný, pretože premlčanie je potrebné odvodzovať od toho, kedy sa o škode dozvedel poškodený a nie žalobkyňa, pretože na ňu len prešlo právo na náhradu škody. Poškodený sa o škode dozvedel podľa zápisu o poškodení vozidla 18.06.2018. Na podporu tvrdení predložila súdu kalkuláciu č. 8013670499 z 18.06.2018. Ak sa súd nestotožní s námietkou premlčania poukázala na nedostatočnosť správy o nehode, pretože je v nej uvedená spoluvina. Zavinenie nie je jasné, kto sa ako podieľal na zavinení škodovej udalosti. 7. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/19/2020 z 18.06.2021, ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. 8. V predchádzajúcom bode označený rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/124/2021 z 31.05.2023. V rozhodnutí okrem iného uviedol, že je povinnosťou súdu prvej inštancie uviesť, ktoré ustanovenia zákona o cestnej premávke boli jednotlivými vodičmi (prevádzkovateľmi) motorových vozidiel porušené a v nadväznosti na to určiť, v akej miere zodpovedajú za vznik škody na motorovom vozidle zn. XXXXX N., Y.: D Je totiž rozdiel, ak motorové vozidlo narazí už do rozbiehajúceho sa vozidla (napr. § 3 ods. 2, § 16 zákona o cestnej premávke) a keď vozidlo narazí do vozidla cúvajúceho na cestu (§ 21, 22 zákona o cestnej premávke). Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode totiž vyjadruje i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzkovateľa / prevádzkovateľov, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Ak ide o také okolnosti, alebo konanie, resp. opomenutie, s ktorým škodlivý následok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká tým ani zodpovednosť, ani dôvod na vyporiadanie (R 64/1972, R 3/1984). Pri hodnotení miery účasti oboch prevádzateľov na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa § 431 OZ je treba skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli hlavnými príčinami, a to nielen izolovane, ale všetky vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. Okrem fyzickej účasti vozidiel na strete sa tak posudzuje aj druh porušeného pravidla cestnej premávky, pričom otázka, ktorý účastník cestnej
premávky dopravnú nehodu zavinil, resp. v akom rozsahu sa na nej podieľal, je otázkou právnou, ktorú možno zodpovedať po riadne zistenom skutkovom priebehu nehody. 9. Na pojednávaní konanom 29.11.2023 súd ako svedka vypočul G.. D. E. - vodiča motorového vozidla R. XXX N. Y.: D Svedok popísal, že vycúval von z nehnuteľnosti (zo starej historickej brány, do ktorej vošiel prednou časťou motorového vozidla, pričom vo vnútri sa otáčať nedá) na jednosmernú ulicu a odchádzal preč. Oproti je veľké parkovisko, z ktorého vodiči vychádzajúcich vozidiel tým, že je to jednosmerná ulica pozerajú do pravej strany. Keď odchádzal vodička druhého vozidla išla z parkoviska veľmi pružne až tak, že ho dokázala zachytiť - narazila do neho zozadu. Vodička druhého vozidla pozerala len do jednosmernej ulice, akcelerovala a dokázala svedka dobehnúť ako on už odchádzal preč. Vodička druhého motorového vozidla si bola vedomá toho, že pri odbáčaní sa pozerala len do jednej strany. Svedok už odchádzal, necúval proti nej. Nikto tam v tom čase nebol, vycúval a odchádzal. Nevedel uviesť prečo v správe o nehode je označená spoluvina, žiadnu spoluvinu necíti. Vodička druhého motorového vozidla sa tam zjavila náhle, musela ísť strašne rýchlo (mala elektromobil). Je tam dopravná značka daj prednosť v jazde všetkým vozidlám. Svedok opakovane uvádzal, že keď do neho narazila vodička druhého motorového vozidla, jeho motorové vozidlo už bolo v pohybe. 10. Vodička motorového vozidla U. M. Y.: F K. W. bola vypočutá dožiadaným súdom - Okresným súdom Trnava 18.10.2024. Potvrdila, že sa stala škodová udalosť, pričom označené motorové vozidlo (elektromobil) šoférovala. K škodovej udalosti došlo tak, že vychádzala z parkoviska, pozerala doprava, pretože ide o jednosmernú ulicu a zároveň je to aj hlavná cesta. Z dvora cúvalo auto, s ktorým sa stretli. Keď druhé motorové vozidlo cúvalo, dávala prednosť z pravej strany (je tam značenie daj prednosť v jazde) a odbáčala doľava (rozbehla sa a vyšla na hlavnú cestu). Vinu zobrala na seba, keďže vie, že vinník je ten, kto narazí dozadu do auta. Správu o nehode nevypĺňala, len ju podpísala. Škodová udalosť vznikla z dôvodu nepozornosti oboch vodičov motorových vozidiel, vinu ale zobrala na seba, keďže narazila do druhého motorového vozidla zozadu. Uviedla ale aj to, že bola vinníkom nehody na 50 %, ona spredu a vodič druhého motorového vozidla zozadu. 11. Na pojednávaní konanom 08.01.2025 strany sporu zotrvali na písomných podaniach a ústnych prednesoch. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si uplatňuje spoluvinu v rozsahu 50 %, pričom táto spoluvina vyplýva aj z výsluchu svedkyne Q. Žalovaná tvrdila, že z výsluchu svedkyne XX. Na vyplýva, že vodič druhého motorového vozidla v čase škodovej udalosti cúval, a teda nárok žalobkyne je aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci nedôvodný. Žalobkyňa si podľa žalovanej neuplatňuje 50 % ako tvrdí, ale až 70 %. Žalobkyňa nesúhlasila so žalovanou, pretože svedok E. opakovane vypovedal tak, že jeho motorové vozidlo bolo v čase nárazu už v pohybe. Svedok E. sa pohyboval na hlavnej ceste a svedkyňa W. vychádzala z vedľajšej cesty, pričom ohrozila motorové vozidlo na hlavnej ceste. 12. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či boli splnené podmienky zakladajúce povinnosť žalovanej nahradiť za poisteného nárok poškodeného, ktorý prešiel na jeho poistiteľa, na náhradu škody, keď podľa žalovanej je správa o nehode nedostatočná (otázka zavinenia, spoluviny) a poistenec žalovanej nenahlásil žalovanej škodovú udalosť. Sporným je aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania a napokon premlčanie nároku žalobkyne. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch opätovne opakovať. 13. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 15. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
16. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 19. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%. 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 21. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 22. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. 23. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. 24. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 26. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZCP“) účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 3 ods. 1 ZCP účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
28. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZCP účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 29. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. 30. Podľa § 16 ods. 1 ZCP vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. 31. Podľa § 19 ods. 1 ZCP pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. 32. Podľa § 21 ods. 1 ZCP pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. 33. Podľa § 22 ods. 2 ZCP vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. 34. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade posúdil opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania. Vyššie citovaný § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (bod 13. tohto rozsudku) vyjadruje zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej cesie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému, ktorý prechod nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu. Zmena v osobe veriteľa totiž podľa § 111 Občianskeho zákonníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, a preto poistiteľ musí uplatniť právo na náhradu škody v rámci premlčacej doby. Občiansky zákonník v časti o poistení nevymedzuje pojem regresu alebo regresného práva, pod ktoré právo sa v praxi niekedy zaraďuje aj právo na náhradu škody, ktoré z poisteného prechádzajú na poistiteľa podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozlišovanie regresu od zákonnej cesie (prechodu) práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa je veľmi dôležité z hľadiska plynutia premlčacích lehôt určených na uplatnenie práva poistiteľa voči poistenému alebo voči zodpovednému subjektu. Ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide o občianskoprávny vzťah a pri posudzovaní tohto nároku sa aplikuje § 106 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody.
37. S poukazom na uvedené v danom prípade nastala škodová udalosť 06.06.2018, teda trojročná objektívna doba uplynula 06.06.2021. Subjektívna doba začala plynúť dňom vystavenia faktúry poškodenému za opravu motorového vozidla dňa 23.07.2018, ktorého dňa sa poškodený podľa názoru súdu mohol najskôr dozvedieť výšku spôsobenej škody. O tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvedel podľa súdu 06.06.2018, t. j. v deň kedy došlo ku škodovej udalosti. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je ale viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach, a to o škode a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Dvojročná subjektívna doba preto uplynula najskôr 23.07.2020, keďže okamih vedomosti poškodeného o škode nasledoval okamih vedomosti o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, dotknuté premlčacie doby, vzťahujúce sa na poškodeného, platia aj pre poistiteľa. Bez právnej relevancie je, kedy prešlo právo poistného z poškodeného subjektu na jeho poistiteľa (žalobkyňu) a rovnako aj to, kedy boli príslušné dokumenty doručené žalobkyni. Tvrdenia žalobkyne v tomto smere sú preto právne irelevantné. Súd považuje za potrebné dodať, že na začatie subjektívnej premlčacej lehoty nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Je preto bez právneho významu, kedy sa o škode dozvedela žalobkyňa, podstatné je len to, kedy sa o škode dozvedel poškodený. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch natoľko, aby bolo možné právo na náhradu dôvodne uplatniť na súde. Za tento okamih súd považoval deň vystavenia faktúry autoservisom, ktorý opravoval poškodené motorové vozidlo t. j. 23.07.2018. Kalkulácie predložené či už zo strany žalobkyne alebo žalovanej z 18.06.2018 a zo 17.07.2018 túto vedomosť nezakladajú, pretože z obsahu spisu a predložených listín nevyplýva, že by poškodený mal vedomosť o týchto kalkuláciách. Kalkulácia z 18.06.2018 bola vyhotovená zamestnancom žalovanej a vypracovaná ako to vyplýva z jej prvého listu v zmysle obhliadky technika Slovexperty. Teda logicky musela byť vyhotovená až po obhliadnutí vozidla. Listina zápis o poškodení motorového vozidla z 18.06.2018 síce preukazuje, že poškodený bol prítomný pri obhliadke vozidla vykonanej v tento deň, ale nepreukazuje, že sa s kalkuláciou oboznámil, čo vyplýva aj z bodu 3. informácií pre klienta, v ktorom je uvedené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) prevzala od technika tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a zoznam zmluvných servisov. Žiadna kalkulácia sa v zápise nespomína. Rovnako v kalkulácii zo 17.07.2018 je uvedená spoločnosť LEAS.SK s. r. o. a ako opravovňa MOTOR CAR BRATISLAVA, teda subjekty odlišné od vystaviteľa faktúry - XX.XX.XXXX.G. G.. F. kalkulácia predchádzala vystaveniu faktúry a nič nepreukazuje, že by bol poškodený s touto kalkuláciou oboznámený. Za relevantný okamih vedomosti poškodeného o škode je preto potrebné ako už bolo vyššie uvedené považovať najskôr deň vystavenia faktúry t. j. 23.07.2018. Faktúru č. 066/2018 z 23.07.2018 je potom potrebné považovať za relevantný a datovaný doklad, z ktorého je poškodenému známa výška škody. Ide tak podľa súdu o doklad, ktorého predloženie žalovaná v odpore od žalobkyne požadovala. Súd si je vedomý, že predpokladom plynutia subjektívnej lehoty je preukázaná vedomosť poškodeného o škode, ale pre posúdenie premlčania postačuje vychádzať z najskoršieho možného okamihu tejto vedomosti a tým je vystavenie faktúry. 38. Keďže žalobkyňa podala žalobu 23.07.2020 a súd ako už uviedol vyššie za najskorší možný začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval 23.07.2018, bola žaloba žalobkyne podaná v rámci premlčacej doby, a preto nárok žalobkyne premlčaný nie je. 39. Keďže nárok žalobkyne súd za premlčaný nepovažoval, zaoberal sa následne jeho dôvodnosťou. Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia. 40. Z predložených listinných dôkazov (správa o nehode zo 06.06.2018 a oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla), ako aj z výsluchu svedkov dostatočne vyplýva že 06.06.2018 došlo na Halenárskej ulici v Trnave ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo havarijne poistené u žalobkyne a vozidlo U. M. Y.: F ktoré škodu spôsobilo bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Pri škodovej udalosti došlo k poškodeniu nárazníka, čo vyplýva okrem správy o nehode aj z listiny „Zápis o poškodení vozidla“ a kalkulácie č. 9976 zo 17.07.2018, ako aj kalkulácie z 18.06.2018. Z faktúry č. 066/2018 z 23.07.2018 vyplýva hodnota opravy motorového vozidla v sume
971,88 eura bez DPH, ktorá bola podľa oznámení o poistnom plnení z 13.08.2018 a z 18.09.2018 krátená o spoluúčasť a neprimerane účtované náklady na sumu 723,12 eura. Uvedená suma bola poukázaná poškodenému (autoservisu), čo napokon vyplýva aj z výpisu účtu predloženého žalobkyňou. 41. Z listiny „oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla“ vyplýva, že škodovú udalosť zavinil vodič motorového vozidla U. M. Y.: F ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. V správe o nehode podpísanou vodičom poškodeného motorového vozidla, ako aj vodičom motorového vozidla U. M. Y.: F sa zúčastnené osoby dohodli na tom, že vinníkom škodovej udalosti je vodič motorového vozidlaQ.Y.: F ako aj na spoluvine. Žalobkyňa spoluvinu zohľadnila a od celkovo poskytnutej sumy 723,12 eura odpočítala sumu 211,05 eura a požadovala zaplatiť sumu 512,07 eura, t. j. spoluvina poškodeného 29,18 %. 42. Pojem „účasť na spôsobení škody“ (bod 16. tohto rozsudku) nevyjadruje nevyhnutnú mieru zavinenia daného prevádzkovateľa, ale mieru, ktorou sa povaha jeho prevádzky spolupodieľala (v zmysle kauzality) na vzniku škody. Tým, samozrejme, nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzkovateľov (prípadne u všetkých) bude tou skutočnosťou, ktorá viedla k stretu prevádzok a k vzniku škody zavinený protiprávny úkon (napr. prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, nedanie prednosti v jazde). Zavinené konanie alebo opomenutie prevádzkovateľa, ktoré bolo vo vzťahu príčinnej súvislosti so vznikom škody, predstavuje v tomto prípade iba objektívnu mieru účasti na vzniku škody. Situáciu stretu prevádzok, kde u jedného z prevádzkovateľov bolo prítomné zavinenie (napr. nedodržanie povolenej rýchlosti), pričom u druhého prevádzkovateľa takéto zavinenie nebolo možné identifikovať, nemožno bez ďalšieho posudzovať v zmysle, že zavinenie jedného vylučuje spoluúčasť druhého. Aj prevádzkovateľ, ktorý sa na strete nepodieľal svojím zavinením, bude v rámci vyporiadania medzi prevádzkovateľmi znášať tú časť zodpovednosti, ktorá je spätá s objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody (napr. nezavinená technická chyba dopravného prostriedku, ktorá bola jednou z príčin vzniku škody pri strete). Obdobne platí, že zavinené konanie alebo opomenutie prevádzkovateľa nemožno bez posúdenia ďalších relevantných okolností posudzovať ako vyšší podiel účasti na spôsobení škody. Vyporiadanie podľa (spolu)účasti na vzniku škody predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností daného stretu prevádzok, pričom dôraz treba klásť na tie okolnosti, ktoré boli hlavnými príčinami vzniku škody. Ak by na strane prevádzkovateľa boli dané také okolnosti, s ktorými vznik škody nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká ani zodpovednosť ani dôvod na vyporiadanie. Identifikácia hlavných príčin vzniku škody (v zmysle uplatnenia právnej kauzality) je nasledovaná ustálením miery, akou sa každá z týchto okolností spolupodieľala na vzniku škody (v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom). Posúdenie účasti jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť aj do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. 43. V oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla svedok W.uviedol, že svedkyňa Z. narazila do jeho motorového vozidla po vycúvaní a následnom rozbiehaní sa. Uvedené opakovane tvrdil aj počas svojho výsluchu. Svedok E. zároveň uvádzal, že svedkyňa W. musela ísť rýchlo, pretože ho dobehla. Žiadnu vinu na svojej strane nepociťoval. Na pojednávaní svedok E. označil miesto škodovej udalosti aj v mapách spoločnosti Google. Z týchto mapových podkladov je zrejmé, že brána, z ktorej svedok E. vycúval a vedľajšia cesta, z ktorej prichádzala svedkyňa W. sú takmer v jednej rovine. Svedkyňa W. by cúvajúce motorové vozidlo preto musela vidieť, ak by riadne sledovala stav v cestnej premávke pri výjazde z vedľajšej cesty (parkoviska). Okrem toho sa svedkovia zhodli, že vodič motorového vozidla E. do motorového vozidla vedeného W. nenacúval. Momentom vycúvania z brány bolo motorové vozidlo vedené E.m motorovým vozidlom na hlavnej ceste, ktoré svedkyňa W. nesmela ohroziť. Svedkovia sa zhodli, že v tom čase tam bola značka daj prednosť v jazde. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že svedok E. neporušil žiadnu povinnosť ustanovenú ZCP. Aj keby súd pripustil možnosť, že svedok E. cúval (čo sám svedok vylučoval), tak vyšiel na hlavnú cestu. Svedkyňa W. bola obmedzená dopravnou značkou - daj prednosť v jazde, a preto nemohla vyjsť na hlavnú cestu, kým tam motorové vozidlo vedené E.m uskutočňovalo manéver spojený s cúvaním. Napokon pre záver, že svedkyňa W. sa už nachádzala na hlavnej ceste, keď svedok E. začal cúvať, neexistuje vo vykonanom dokazovaní žiadny podklad. 44. Naproti tomu svedkyňa W. pri odbočovaní vľavo nesledovala stav pozemnej komunikácie vľavo, ale len stav vozovky vpravo (uvedené vyplynulo z výsluchov svedkov), keďže bola povinná dať prednosť
motorovým vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. Aj keď išlo o jednosmernú cestu, to neznamená, že vodič odbočujúci doľava bude sledovať len jednu stranu komunikácie - odkiaľ prichádzajú motorové vozidla, ale musí sledovať dianie okolo seba. Svedkyňa W. preto porušila § 4 ods. 1 písm. c) ZCP, keď sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, porušila § 16 ods. 1 ZCP, keď neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Nejazdila zároveň primeranou rýchlosťou, aby bola schopná zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mala rozhľad. Ak by uvedené svedkyňa dodržala nebola by narazila zozadu do motorového vozidla vedeného E.m. Svedkyňa W. ďalej porušila § 19 ods. 1 ZCP, keď pri odbočovaní doľava nedbala na zvýšenú opatrnosť a napokon porušila aj § 21 ods. 1 ZCP, keď pri vychádzaní z parkoviska, nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste, keďže v tom čase sa tam už vodič E. nachádzal a narazila do neho zozadu. 45. Aplikáciou § 431 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že v danom spore je jednoznačne daná 100 % vina svedkyne E., ktorá porušila hneď niekoľko ustanovení Q., pričom pri ich plnom rešpektovaní a riadnom sledovaní situácie v cestnej premávke, by škodová udalosť nenastala. U vodiča Seleckého nie je daná žiadna miera, ktorou sa povaha jeho prevádzky spolupodieľala (v zmysle kauzality) na vzniku škody. 46. V nadväznosti na uvedené možno preto konštatovať, že boli splnené všetky podmienky uvedené v bode 39. tohto rozsudku potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej. Bolo zároveň dostatočne preukázane, že žalobkyňa plnenie v sume 723,12 eura poškodenému za žalovanú uhradila, čím prešlo na ňu právo poškodeného. Pokiaľ žalovaná namietala, že jej nebola škodová udalosť ohlásená zo strany poisteného, táto skutočnosť nemá vplyv na vznik jej povinnosti nahradiť za poisteného nárok poškodeného na náhradu škody, pretože zákon s porušením tejto povinnosti spája len nárok poisťovateľa voči poistenému / poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že v čase škodovej udalosti bola žalovaná poisťovateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Vozidlo je nezameniteľne identifikované Y.: F čo postačuje na zistenie jeho poisťovateľa v čase škodovej udalosti. Tieto údaje sú overiteľné aj prostredníctvom verejného registra https://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml? lang=sk. Pokiaľ žalovaná uviedla, že správa je nečitateľná súd uvádza, že správu o nehode, ktorá je obsahom spisu, a ktorá je čitateľná predložil žalovanej k nahliadnutiu na pojednávaní konanom 21.05.2021 a celú ju aj prečítal. V rámci správy o nehode sú účastníci škodovej udalosti riadne identifikovaní, sú zaznamenané poškodenia motorových vozidiel, ako aj plánik nehody. Účastníci škodovej udalosti správu o nehode na znak súhlasu riadne podpísali, splnili si tak povinnosť podľa § 66 ods. 6 ZCP a súd tento listinný dôkaz považuje za dostatočný. Pokiaľ žalovaná namietala nedostatočnosť správy o nehode v rámci spoluviny, ide o otázku, ktorú posúdila žalobkyňa v rámci podanej žaloby (70,82 % : 29,18 %). Výsluchom účastníkov škodovej udalosti a po zohľadnení predložených listinných dôkazov, súd navyše dospel k jednoznačnému zavineniu škodovej udalosti (100 %) zo strany svedkyne W.. Okolnosti škodovej udalosti dostatočne vyplývajú z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, v ktorom poškodený uviedol, že po vycúvaní z domu a následnom rozbiehaní sa, narazilo do zadnej časti poškodeného motorového vozidla vozidlo U. , ktoré sa pripájalo na hlavnú cestu, čo napokon potvrdil aj v rámci svojho výsluchu. V tomto dokumente a v správe o nehode je ako vinník nehody označený vodič U., t. j. vozidla poisteného u žalovanej, ktorá v rámci svojho výsluchu priznala, že pri odbočovaní vľavo sledovala stav v cestnej premávke len vpravo. 47. Súd vychádzal zo spoluviny tak ako ju určila žalobkyňa, pretože ju v konečnom dôsledku určila priaznivejšie pre žalovanú, t. j. žalobkyňa požaduje menej než by jej patrilo, keďže súd dospel k záveru o 100 % vine svedkyne W.. Aj keď svedkyňa W. opakovane uviedla, že vodič poškodeného motorového vozidla cúval (čo svedok E. vylučoval a opakovane tvrdil, že sa rozbiehal), tak uvedené tvrdenia pôsobia nedôveryhodne, pretože sama svedkyňa uviedla, že sa pozerala len doprava. Ak by skutočne videla cúvajúce auto, tak potom by do jeho zadnej časti narazila vedome. Nemožno opomenúť ani fakt, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo na hlavnej ceste, a teda malo za každých okolností (cúvanie / akcelerovanie) voči vozidlu odbáčajúcemu doľava z parkoviska prednostné postavenie. Súd znova opakuje, že svedok E. nenacúval motorovým vozidlom do motorového vozidla W., ale práve svedkyňa W. narazila do zadnej časti motorového vozidla E. - čo napokon sama potvrdila. Plnú vinu na spôsobenej škodovej udalosti má preto svedkyňa W. ako vodička motorového vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty.
48. Keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej, súd žalobe žalobkyne vyhovel, a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 512,07 eura žalobkyni. 49. Čo sa týka úrokov z omeškania platí, že prechod práva na náhradu škody voči zodpovednému subjektu na poistiteľa je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Teda nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu ak uhradila poškodenému aj tieto úroky. V danom spore síce žalobkyňa nahradila svojmu poistenému (poškodenému) hodnotu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, čo ale neznamená, že voči nej sa žalovaná nemohla dostať do omeškania. Nič nebráni aplikácii § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vzťah medzi stranami sporu pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania. Žalovaná sa po následnej refundácii poistného plnenia žalobkyňou dostala po jej márnej výzve na úhradu toho, čo uhradila žalobkyňa poškodenému do omeškania. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP a ani Občianskeho zákonníka. Ak zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase, je rovnako zmyslom zabezpečiť v čo najkratšom čase poisťovateľovi poškodeného refundáciu tejto škody. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa sa nedostala do omeškania s refundáciou riadne vyplateného poistného plnenia. Tu nejde o vstup do práv poškodeného, ale o vlastný peňažný nárok poisťovne žiadajúcej refundáciu, s ktorej poskytnutím je druhá strana v omeškaní. Tento nárok nevylučuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, práve naopak tento záver znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP v spojení s § 563 a § 517 Občianskeho zákonníka podporuje. Poisťovňa (žalovaná) musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného resp. žiadneho plnenia dostane do omeškania, a to nielen voči poškodenému ale aj následne voči jeho poisťovateľovi v prípade, že poisťovateľ poškodenému poistné plnenie vyplatí. Opačný záver by bol celkom zjavne nespravodlivý a umožnil by poisťovniam ignorovať žiadosti iných poisťovní o refundáciu škody bez toho, aby znášali dôsledky vlastného pochybenia - nesprávneho posúdenia poskytnutia poistného plnenia. 50. Žalobkyňa vyzvala listami zo 14.08.2018, 18.09.2018, 25.10.2018, 10.12.2018 a 21.01.2019 žalovanú, aby jej refundovala škodu v sume 512,07 eura poskytnutú z havarijného poistenia za škodu spôsobenú motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Už v liste zo 14.08.2018 žiadala sumu 453,03 eura poskytnúť do 15 dní od prevzatia listu a v liste z 18.09.2018 žiadala sumu 59,04 eura rovnako poskytnúť do 15 dní od prevzatia listu. Žalovaná refundáciu neposkytla a na výzvy žalobkyne reagovala až e-mailom z 28.03.2019 tak, že škodová udalosť jej nahlásená nebola. Dostala sa preto s plnením sumy 512,07 eura do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 19. tohto rozsudku) zo sumy 512,07 eura od žalobkyňou požadovaného (podľa názoru súdu neskoršieho dňa než by mala nárok) dňa 06.02.2019 do zaplatenia. 51. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci sp. zn. 1Cob/124/2021 z 31.05.2023, ktorý uviedol, že V ostatnej časti týkajúcej sa právneho posúdenia úrokov z omeškania považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie postupoval správne, keď nárok na zaplatenie úrokov z omeškania posudzoval podľa § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 zákona o PZP. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorú podporuje odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v 3Cob/93/2015 („nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu, ak uhradila poškodenému aj tieto úroky“), nakoľko predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu nie je nárok poisteného voči poistiteľovi, preto nie je možné posudzovať omeškanie vo vzťahu k žalovanému ani podľa § 11 ods. 6 a § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalobca svojmu poistenému uhradil poistné plnenie, čím na neho v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Skutočnosť, že žalobca neuhradil poškodenému úroky z omeškania, má podľa názoru odvolacieho súdu taký vplyv na nárok na úroky z omeškania, že si žalobca nemôže uplatňovať úroky z omeškania, ktoré vznikli poškodenému voči žalovanému, a ktoré žalobca poškodenému neuhradil. Žalobca si však výzvou (márnou) zo dňa 14.08.2018, a následne zo dňa 18.09.2018, 25.10.2018, 10.12.2018 a 21.01.2019 uplatnil u žalovaného zaplatenie refundácie vyplateného poistného plnenia zníženého o spoluvinu vo výške 453,03 eur + dolikvidácia vo výške 59,04
eur a žalovaný žalobcovi uplatnený nárok nezaplatil. Preto v prípade, ak súd prvej inštancie vzhliadne opakovane po doplnení dokazovania nárok žalobcu ako opodstatnený, bude dôvodný i postup súdu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania priamo voči žalobcovi s platením regresného nároku. V danom prípade sa totiž nejedná o vstup do práv poškodeného na úroky z omeškania, ale o vlastný nárok poisťovne, na ktorú prešiel nárok poškodeného v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka, na jeho refundovanie zo strany žalovaného, s ktorého poskytnutím je žalovaný v omeškaní. 52. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.