Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-40Cbi/1/2023 1123200208 10. 12. 2024 JUDr. Lenka Kudravá ECLI:SK:MSBA3:2024:1123200208.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v spore žalobcu: RYG Investments s. r. o., so sídlom Trstínska 11, 841 06 Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 50 408 003, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Posluchom, so sídlom Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: Arca Investments, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, právne zastúpený: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I. sa žalobca voči žalovanému domáhal, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze (ďalej len „úpadca“), so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava ,IČO: 36756288, vo výške 117.191,62 Eur, zapísanou do zoznamu pohľadávok pod číslom 17 ako pohľadávka nezabezpečená, nepodmienená, v poradí iná pohľadávka. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I. dňa 27.09.2022. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a sumy. Ako dôvod popretia pohľadávky žalobcu, žalovaný uviedol, že neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by pohľadávka vôbec vznikla a na základe ktorého by vznikla práve v uplatnenej výške (2 % p.a. zo sumy úveru za sledované obdobie). Žalobca ako veriteľ doložil k prihláške pohľadávky jedine listinné dôkazy, ktoré preukazujú uzavretie zmluvy o úvere a vystavenie ručiteľskej listiny, nedoložil však žiadny dôkaz o vzniku tvrdenej pohľadávky. Neexistuje žiadna zmluva, dohoda, iný právny úkon medzi úpadcom a C. Y. alebo iná právna skutočnosť (všetky uvedené alternatívy spolu ďalej len „zmluvný základ“), ktorý (mysliac tým zmluvný základ) by zakladal, t.j. ktorý by bol právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku na tom právnom základe, že úpadca ako dlžník a spoločnosť C., a.s., so sídlom J. XX, XXX XX H., V.: XXXXXXXX, (ďalej ako „C.“), uzavreli dňa 27.5.2019, Zmluvu o úvere č. 15/2019 (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere sa C. zaviazala, že poskytne úpadcovi úver v sume 5.000.000,- Eur (ďalej len „Úver“). V článku IV, bod 1, ods. 1.4 Zmluvy o úvere sa dohodlo, že splnenie záväzku Dlžníka zaplatiť spoločnosti C. Úver s príslušenstvom (ďalej len „Záväzok zo Zmluvy o úvere“) sa zabezpečuje ručiteľskou listinou č. XX/XXXX/X, vystavenou V.. C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, H. (ďalej aj len ako „Ručiteľ“ alebo aj len ako „Veriteľ“), v prospech spoločnosti C.. Dňa 9.7.2019, Ručiteľ podpísal a odovzdal C. Ručiteľskú listinu č. XX/XXXX/X, ktorou prevzal ručenie za splnenie záväzku úpadcu ako dlžníka, zaplatiť C. Úver aj s príslušenstvom. Odplata za uvedené zabezpečenie záväzku ručením nebola písomne dohodnutá, avšak žalobca sa domnieva, že obvyklá odplata predstavuje 2% p.a. z výške zabezpečovaného peňažného záväzku, t.j. zo sumy 5-.000.000 Eur a za obdobie od 9.7.2019 do
31.7.2020, čo predstavuje sumu 106. 575 Eur (ďalej len „pohľadávka“). Pôvodný veriteľ a spoločnosť RYG lnvestments s.r.o., so sídlom Trstínska 11,841 06 Bratislava , IČO: 50408003 (ďalej len "veriteľ"), uzatvorili dňa 22.3.2021, zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej aj len "zmluva“), na základe ktorej pôvodný veriteľ ako postupca, postúpil pohľadávku vrátane jej príslušenstva na veriteľa ako postupníka. Listom zo dňa 22.3.2021, doručeným úpadcovi dňa 24.3.2021, Pôvodný veriteľ a veriteľ, oznámili úpadcovi postúpenie pohľadávky na veriteľa a zároveň tým istým listom veriteľ písomne vyzval úpadcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 106.575,- Eur, s príslušenstvom a to najneskôr do 3 dní odo dňa doručenia oznámenia, t.j. do 27.3.2021. Pohľadávka nebola zo strany úpadcu uhradená a to ani sčasti. Žalobca ako veriteľ si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením pohľadávky vo výške 9 % p.a. zo sumy 106.575,- Eur, za obdobie omeškania trvajúce od 9.10.2020 do 16.11.2021, t.j. úroky z omeškania vo výške 10.616,62 Eur. S ohľadom na vyššie uvedené, celková výška uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom, predstavuje sumu vo výške 117.191,62 Eur. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 22.06.2023, v ktorom argumentoval nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie keď žalobca ako žalovaného označil žalovaného, ktorý nie je veriteľom, ktorý poprel pohľadávku. Veriteľom, ktorý poprel pohľadávku je obchodná spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856. Žaloba zároveň nespĺňa náležitosti podľa ust. § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže nesmeruje voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku (resp. v prípade žaloby táto nesmeruje voči nikomu z tých, ktorí popreli pohľadávku), nakoľko aj správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku a teda bolo právne správne označiť aj správcu za žalovaného (nútené spoločenstvo). Z uvedených dôvodov by žaloba mala byť v súlade s ust. § 78 ods. 2 CSP bez ďalšieho zamietnutá pre rozpor s ust. § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak by aj žaloba spĺňala podmienky podľa ust. § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (čo nespĺňa), žalovaný trvá na tom, že popretie pohľadávky spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s. a rovnako popretie pohľadávky správcom sú správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Žalobca nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky a žalovaný má za to, že pohľadávka je v celom rozsahu fiktívna a neexistentná. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 4. Súd vo veci samej nariadil na deň 10.12.2024 pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že došlo k mylnému označeniu žalovaného s tým, že nakoľko v tomto označení nebolo uvedené ani IČO žalovaného, má za to, že súd mal postupovať v zmysle § 129 C.s.p. a nie konať s označeným subjektom (žalovaný). Má za to, že predmetná žaloba dostatočne preukazuje nárok žalobcu. Vo zvyšku sa pridŕžal argumentácie uvedenej v žalobe. Právny zástupca žalovaného taktiež zotrval na svojej procesnej obrane uvedenej v písomnom podaní. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledujúcimi podstatnými listinami a zistil tento skutkový a právny stav: 6. Z listiny označenej ako Popretie pohľadávky veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu LOCUS PLUS, s.r.o., IČO: 36756288, vedenom pod č.k. 31R/3/2021 súd zistil, že veriteľ obchodná spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, poprela pohľadávku žalobcu č. 17 čo do právneho dôvodu a sumy, dňa 12.12.2022. 7. Správca konkurznej podstaty úpadcu obchodná spoločnosť Čechová Insolvency Services k.s., poprel pohľadávku žalobcu č. 17 čo do právneho dôvodu a sumy, dňa 08.12.2022. 8. Podľa ustanovenia § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), stranami sú žalobca a žalovaný. 9. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. 10. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé,
čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 11. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase podania žaloby), veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 13. Medzi stranami nebola sporná otázka včasnosti podania žaloby a nebolo sporným ani postavenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky úpadcu prihlásenej do konkurzu úpadcu obchodnej spoločnosti LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava ,IČO: 36756288, vo výške 117.191,62 Eur, zapísanou do zoznamu pohľadávok pod číslom 17 ako pohľadávka nezabezpečená, nepodmienená, v poradí iná pohľadávka. Naopak sporným bolo v prvom rade označenie žalovaných, t.j. pasívna vecná legitimácia a nútené spoločenstvo podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojitosti s § 78 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 14. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 15. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). 16. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/197/2010 zo dňa 31.07.2010). 17. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žalobu je potrebné zamietnuť v prvom rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd sa preto stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v časti nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Pokiaľ žalobca na pojednávaní argumentoval tým, že súd mal vyzvať na odstránenie vád podania doplnením identifikačného čísla organizácie alebo zisťovať aký subjekt na strane žalovaného mal žalobca v úmysle žalovať, súd sa s touto argumentáciou stotožniť nemôže z nasledujúcich dôvodov. Uznesením súdu sp.zn. 40Cbi/1/2023 zo dňa 10.02.2023, súd vyzval žalobcu na doplnenie identifikačného čísla žalovaného. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.04.2023 (č.l. 46) doplnil nasledujúce identifikačné číslo žalovaného: 35 975 041. Uvedené identifikačné číslo sa zhoduje s identifikačným číslom obchodnej spoločnosti uvedenej pod obchodným názvom Arca Investments, a.s. (žalovaný) a teda súd nemal žiadne pochybnosti o označení žalovaného. Navyše rovnaké označenie žalovaného žalobca použil i v nasledujúcom podaní (č.l. 82). Na základe uvedeného bolo potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Subjektom, ktorý mal vystupovať na strane žalovaného je obchodná spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, čo vyplýva z listiny označenej ako Popretie pohľadávky veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu LOCUS PLUS, s.r.o., IČO: 36756288, vedenom pod č.k. 31R/3/2021, ktorá poprela pohľadávku žalobcu č. 17 čo do právneho dôvodu a sumy, dňa 12.12.2022. 18. Uvedená skutočnosť sama o sebe postačuje na zamietnutie žaloby. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že aj správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku žalobcu. Veriteľ tak mal právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou. Žaloba tak mala byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli. Žalobca však nepreukázal, že by podal žalobu voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli, z dôvodu ktorého súd žalobu zamietne v nadväznosti na § 78 ods. ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, kedy súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, sa súd ďalej vecnou stránkou sporu nezaoberal. 20. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).