Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-25Cb/4/2022 1122200593 30. 10. 2024 JUDr. Lukáš Ilenin ECLI:SK:MSBA3:2024:1122200593.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne CAMIONSERVICE NZ, s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta 23, Nové Zámky 940 01, IČO: 46 943 391, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.060 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta. II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 21.01.2022 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3.060 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že došlo k poškodeniu u žalovanej havarijne poisteného vozidla, ktoré patrilo A&S Team spol. s r.o. Poškodené vozidlo bolo opravené u žalobkyne, ktorá za opravu vystavila faktúru č. 1602191027 znejúcu na sumu 3.400 eur bez DPH. Žalovaná ukončila šetrenie škodovej udalosti a poistné plnenie nepriznala z dôvodu výluky z poistenia. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.11.2021 bola pohľadávka postúpená na žalobkyňu. Žalobkyňa s uplatnenou výlukou nesúhlasila a obrátila sa na súd. Žalovaná suma predstavuje neposkytnuté poistné plnenie na základe vystavenej faktúry za opravu po odpočítaní 10 % spoluúčasti. Tvrdenia preukazovala faktúrou č. 1602020988, oznámením žalovanej z 10.12.2020, zmluvou o postúpení pohľadávky, návrhom poistnej zmluvy 551 8021536. 2. Konajúci súd uznesením sp. zn. B1-25Cb/4/2022 zo 14.08.2023 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne. 3. Žalovaná sa vyjadrila podaním z 13.09.2023. Potvrdila, že došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 6582144799 - havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO-SÚBOR, havarijné poistenie súboru motorových vozidiel. V rámci likvidácie škodovej udalosti č. 9569008032 žalovaná ukončila šetrenie a plnenie nepriznala. Aplikovala výluku, pretože pri šetrení poistnej udalosti bolo zadokumentované poškodenie prevádzkovou koróziou, ktorá viedla k narušeniu materiálovej štruktúry nosníkov rámu, dôsledkom čoho došlo k vzniku zreteľne únavovej trhliny. Žalobkyňa uplatnenie výluky nijako nerozporovala, a preto neuniesla dôkazné bremeno. Súdu predložila posudok vypracovaný R.. W. J.. 4. Žalobkyňa reagovala podaním z 02.10.2023. Tvrdila, že nárok riadne preukázala a zdokladovala. Na motorovom vozidle sa vykonali len práce, ktoré boli nevyhnutné na odstránenie poškodení a nápravu
stavu. Podľa žalobkyne je to práve žalovaná, ktorá neuniesla dôkazné bremeno uplatnenej výluky, keďže nepriznanie poistného plnenia má priaznivé dôsledky pre žalovanú. V oznámení o poistnom plnení žalovaná uviedla aplikáciu výluky len všeobecne bez bližšieho zdôvodnenia. Spochybnila závery R.. J., ktorý uviedol, že nie je jasne potvrdené a ani vylúčené či konkrétny stav vzniku komplexnej trhliny nastal v čase v uvedenom v oznámení o škodovej udalosti. Výluka tak bola uplatnená na základe domnienky žalovanej. V zápise o poškodení motorového vozidla sa korózia nespomína. Zotrvala na názore, že výluka z poistenia nebola uplatnená dôvodne. 5. Žalovaná v podaní zo 16.10.2023 zotrvala na tom, že bola naplnená skutková podstata výluky z poistenia podľa čl. IV bod 1. Odborné vyjadrenie nemusí byť prílohou oznámenia o riešení škodovej udalosti. Dôkazné bremeno podľa žalovanej neuniesla žalobkyňa. 6. Podaním z 23.11.2023 žalobkyňa uviedla, že žalovaná nepreukázala, že škoda na vozidle (návese) bola zapríčinená na základe akejkoľvek korózie, erózie, únavy materiálu, funkčného namáhania, prirodzeného opotrebenia, trvalého vplyvu prevádzky, chybnej konštrukcie výrobnej alebo materiálovej chyby. Výluka bola teda uplatnená nedôvodne. Náves, ktorého sa týka poistné plnenie bol v prevádzke od 14.10.2014, čiže nešlo o starý rozpadnutý, zhrdzavený náves. Na základe žiadosti žalobkyne bol zo strany žalovanej zaslaný likvidačný spis. Žalobkyňa sa následne vyjadrila podaním z 30.01.2024, v ktorom poukázala na to, že znalec Ing. J. zapísaný v odbore cestná doprava nie je spôsobilý sa vyjadrovať ku korózii, keďže toto spadá do kompetencie znalca z odboru strojárstvo, odvetvie materiály a medzné stavy materiálov. 7. Žalovaná reagovala podaním z 03.09.2024, v ktorom tvrdila, že znalec R.. J. má odbornú spôsobilosť vyjadrovať sa ku korózii - poškodenie návesu, pretože táto odborná otázka spadá do odvetvia technického stavu vozidiel. 8. Pojednávanie konané 30.10.2024 sa v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) konalo v neprítomnosti žalobkyne, ktorá podaním z 10.10.2024 ospravedlnila svoju neprítomnosť a aj neprítomnosť jej klienta a žiadala súd o konanie v jej neprítomnosti a aj v neprítomnosti klienta. Poukázala na záverečnú reč z 18.09.2024, v ktorej opätovne poukázala na to, že znalec R.. J. nie je zapísaný v príslušnom odvetví, a teda sa nemôže vyjadrovať ku korózii. Technologická oprava návesu spočívala výlučne vo zváračských prácach a rovnaní konštrukcie rámu. Podľa žalobkyne žalovaná neuviedla konkrétny dôvod odmietnutia poistného plnenia, a teda jej právny úkon je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Opakovane tvrdila, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná na pojednávaní odkázala na svoje písomné podania. Výluka bola podľa žalovanej uplatnená správne. 9. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá odmietla poskytnúť poistné plnenie bol správny. Žalovaná v oznámení o riešení škodovej udalosti č. 9569008032 z 10.12.2020 uviedla, že 10.12.2020 ukončila šetrenie a škodovú udalosť uzatvára bez nároku na náhradu škody. Aplikovala výluku podľa Článku IV všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku prirodzeného opotrebenia, ako aj trvalého vplyvu prevádzky, korózie alebo erózie, únavy materiálu; funkčného namáhania; chybnej konštrukcie, výrobnej alebo materiálovej chyby. Nie je sporné, že A&S Team spol. s r.o. a žalovaná uzavreli havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO - SÚBOR, že došlo k poškodeniu návesu S.: I že žalobkyňa, na ktorú bola postúpená pohľadávka zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.11.2021 opravila poškodený náves a za opravu vystavila faktúru č. 1602020988 zo 14.09.2020 znejúcu na sumu 3.400 eur bez DPH. 10. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. - ďalej len „Obchodný zákonník“) obchodný táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
12. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 13. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 14. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 15. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 16. Podľa Čl. 8 Základných princípov C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 17. Podľa Čl. 11 ods. 4 Základných princípov C. s. p. súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 18. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 19. Podľa § 150 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 20. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 23. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich. 24. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 25. Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 12. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne - výluky z poistenia. 26. Podľa oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla došlo 02.09.2020 k vzniku škody, keď na nerovnej vozovke pri odbáčaní došlo k zalomeniu návesu a poškodeniu jeho rámu. Na fotografiách je zreteľne vidieť poškodenie a koróziu. Žalovaná preto uplatnila výluku podľa Článku IV všeobecných poistných podmienok (bod 9. tohto rozsudku). Nie je dôvodná námietka žalobkyne, že žalovaná porušila § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná uviedla dôvod neplnenia - výluka podľa Článku IV všeobecných poistných podmienok a tento dôvod už nijako nemenila. Citácia Článku IV všeobecných poistných podmienok v oznámení o riešení škodovej udalosti z 10.12.2020 nespôsobuje neplatnosť tohto úkonu žalovanej, pretože je zrejmé, určité a zrozumiteľné, že žalovaná aplikovala výluku podľa presne označeného Článku IV všeobecných poistných podmienok. Žalovaná neodcitovala všetky výluky zo zmluvnej dokumentácie, ale len ten Článok všeobecných poistných podmienok upravujúci výluku, ktorú použila, t. j. prirodzené opotrebenie vrátane trvalého vplyvu prevádzky, korózie, erózie, únavy materiálu, funkčného namáhania, chybnej
konštrukcie, výrobnej alebo materiálovej chyby. V likvidačnom spise žalovanej sa nachádzajú fotografie zachytávajúce koróziu na poškodenom návese, pričom je dostatočne zrejmé, že ide o náves EČV: I V zápise o poškodení vozidla zo 04.09.2020 je ako diel na výmenu označený rám návesu a pneumatika, pričom tieto poškodenia zachytáva aj fotodokumentácia. Postup žalovanej, ktorá v rámci šetrenia škodovej udalosti zisťovala všeobecnú hodnotu vozidla a posudzovala ekonomickú opraviteľnosť vozidla je pre tento spor irelevantný, pretože dôležité je ako bola škodová udalosť nakoniec uzavretá - v tomto prípade výlukou. Je pochopiteľné, že v rámci šetrenia škodovej udalosti žalovaná vykonáva viaceré kroky, pričom dôležitý je pre posúdenie sporu len výsledok šetrenia a nie jednotlivé kroky žalovanej v rámci šetrenia. Okrem toho žalovaná v liste z 09.09.2020, v ktorom vyzývala na doloženie predfaktúry, uvádza, že poistné plnenie bude poskytnuté len ak škodová udalosť bude spĺňať podmienky poistného krytia daného príslušnou poistnou zmluvou a jej zmluvnými dojednaniami a poisťovňa posúdi škodovú udalosť ako poistnú udalosť. Rovnakú informáciu poskytla žalovaná aj v liste zo 16.09.2020. Uvedené sa napokon nenaplnilo, keďže bola aplikovaná výluka. Výluku žalovaná podložila aj vyjadrením znalca Ing. J.. 27. Žalobkyňa sa zamerala v rámci sporu len na spochybňovanie aplikovanej výluky, na spochybňovanie odbornosti znalca R.. J., na spochybňovanie záverov posudku Ing. J. a namietala neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej, ktorá má podľa žalobkyne preukázať výluku. Žalobkyňa pozabudla, že je to práve ona, ktorá podala na súd žalobu a iniciovala súdny spor. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno má v prvom rade žalobkyňa, ktorá dokonca sama žiadala predložiť likvidačný spis žalovanej, čo žalovaná urobila. Žalobkyňa oslovila znalca Ing. Hóbora, ktorý odmietol vykonať znalecký úkon, pretože podľa jeho názoru posúdenie aplikovanej výluky zo strany žalovanej (z technického hľadiska) spadá do odboru strojárstva. Žalobkyňa ale žiadny iný posudok si vypracovať nenechala. Namiesto toho zamerala svoju pozornosť na spochybňovanie postupu žalovanej a ňou predkladaných dôkazov. Takýto postup žalobkyne je potrebné striktne odmietnuť, pretože sa prieči pravidlám civilného procesu. 28. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, súd považuje za potrebné uviesť, že v každom jednom prípade je povinnosťou žalobkyne žalovaný nárok skutkovo vymedziť a následne tento nárok preukázať. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 132 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. a § 150 C. s. p. V prvom rade súd dáva do pozornosti, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v súlade s ustanovením § 132 ods. 1 C. s. p. predstavuje samotný základ žaloby. Žalobkyňa má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra považuje za rozhodujúce skutočnosti údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobkyňa musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobkyňa v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísala aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Rovnako tak súd uvádza, že § 150 C. s. p. zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (bod 16. tohto rozsudku). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom o povinnosti substancovane poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobkyne substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby
bez dokazovania. Rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovanej substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jej procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. 29. Súd v súvislosti s uvedeným odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobkyňou požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009). Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS 24/2019 z 9.6.2020). V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2022, sp. zn. 1Cdo/188/2021). Žalobkyňa je povinná v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 15. októbra 2002, sp. zn. 21Cdo/370/2002). Relevantné skutkové tvrdenia nemožno nahrádzať len navrhovaním dôkazov, pretože v prípade absencie relevantných skutkových tvrdení strany sporu nie je potom vôbec zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tvoriace obsah procesného útoku alebo procesnej obrany majú byť navrhovanými dôkazmi preukazované. Strana sporu musí v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia, pričom práve obsah skutkových tvrdení následne výrazným spôsobom determinuje rozhodnutie súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Vyššie uvedený princíp jednoznačne vyplýva z čl. 8 Základných princípov C. s. p., ktorý zakotvuje povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2024, sp. zn. 1Cob/73/2022). Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe žaloby. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 C. s. p., teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobkyňa je tiež povinná pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 C. s. p.). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia. Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní žalobkyňa vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo/nárok opiera. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). Povinnosťou žalobkyne bolo rozhodujúce skutočnosti, na
ktorých si zakladá uplatnený nárok jednak tvrdiť a jednak tieto skutočnosti preukázať. Absentujúce skutkové tvrdenia v žalobe nemožno podľa § 132 ods. 2 C. s. p. nahradiť odkazom na označené dôkazy. Predložené dôkazy slúžia na preukázanie tvrdených skutočností, nie však na to, aby v nich súd prípadne iný subjekt konania vyhľadával tie skutočnosti, z ktorých by mal uplatnený nárok vyplývať (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2024, sp. zn. 5Cob/158/2024). Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022). 30. Ako vyplýva z vyššie citovaných doktrinálnych a judikatórnych záverov, v sporovom konaní je povinnosťou žalobkyne uviesť také skutkové tvrdenia, ktoré by mohol súd posúdiť, či žalobkyni nárok na peňažné plnenie uplatnené žalobou (alebo časť z neho) je možné pri jeho posúdení po právnej stránke priznať. Ak žalobkyňa neuvedie rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia) ohľadom uplatneného nároku, súd si ich nemôže miesto žalobkyne domyslieť len, aby mohol žalobe vyhovieť, keďže to nie je úlohou súdu v kontradiktórnom civilnom sporovom konaní, úloha súdu sa obmedzuje na posúdenie rozhodujúcich skutočností uvádzaných stranami sporu, a ak strana sporu tieto rozhodujúce skutočnosti neuvedie, neunesie bremeno tvrdenia ohľadom daného nároku, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v strate sporu (v zamietnutí žaloby). Je pritom nepodstatný rozsah listín, ktoré žalobkyňa predloží súdu v konaní, nie je úlohou súdu (a ani žalovanej) v jednotlivých listinných dôkazoch vyhľadávať skutkové tvrdenia, ktoré mala žalobkyňa v konaní uviesť, ale ktoré v rámci opisu uplatneného nároku neuviedla. Tu je potrebné si uvedomiť tú vec, že ak žalobkyňa neuvedie v žalobe (prípadne neskôr počas konania) rozhodujúce skutočnosti (jednoznačne nevymedzí uplatnený nárok), nemôže sa ani žalovaná účinne voči podanej žalobe brániť. Za kvalitatívnu stránku žaloby, prípadne ďalších prostriedkov procesného útoku pritom v konaní zodpovedá výlučne žalobkyňa (resp. v internom vzťahu k žalobkyni jej právny zástupca), a preto výlučne žalobkyňa zodpovedá za výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby, ak žalobkyňa neuvedie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, t. j. ak neunesie v spore bremeno tvrdenia. 31. V danom spore žalobkyňa neuniesla ani len bremeno tvrdenia. Majúc vedomosť o uplatnenej výluke, žalobkyňa neuviedla nič konkrétne (okrem všeobecného spochybňovania postupu žalovanej), čo by malo spochybniť uplatnenú výluku zo strany žalovanej. Samotný nesúhlas s výlukou nenapĺňa povinnosť žalobkyne tvrdiť. Konštatovanie, že náves bol v prevádzke šesť rokov rovnako nepostačuje na splnenie povinnosti riadne tvrdiť, navyše toto tvrdenie, že náves v prevádzke od 14.10.2014 nemôže byť napadnutý koróziou, nie je ničím preukázané a je aj v príkrom rozpore s fotografiami návesu, na ktorých koróziu vidno. V spore absolútne absentujú konkrétne tvrdenia, prečo bola výluka zo strany žalovanej podľa žalobkyne uplatnená nedôvodne. Nebol predložený ani jeden jediný relevantný dôkaz, ktorý by uplatnenie výluky spochybňoval. Žalobkyňa rezignovala v plnom rozsahu na svoju povinnosť tvrdiť a dôkaznú povinnosť, hoci mala k dispozícii všetky potrebné materiály od žalovanej (likvidačný spis). Žalobkyňa neuviedla rozhodujúce skutočnosti prečo považuje výluku za neoprávnene aplikovanú, neuniesla bremeno tvrdenia ohľadom daného nároku (a v konečnom dôsledku ani dôkazné bremeno), čo má za následok stratu sporu. Súd v nadväznosti na uvedené žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Za daných okolností nie je vôbec potrebné sa zaoberať odbornosťou znalca Ing. J.a, správnosťou jeho posudku a ani vyhodnocovať postup žalovanej pri likvidácii škodovej udalosti vrátane záverov tejto likvidácie. Z dôvodu rezignácie žalobkyne splniť si povinnosť tvrdiť, nie je zrejmé čo konkrétne má súd vyhodnocovať vo vzťahu k aplikovanej výluke. Len samotné všeobecné tvrdenie o tom, že výluku žalobkyňa neuznáva absolútne nepostačuje na naplnenie bremena tvrdenia. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.