Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/158/2024 6123339147 27. 08. 2024 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2024:6123339147.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, Bratislava, IČO: 36 856 541, proti žalovanému: T A M group Komárno, s.r.o., so sídlom Šarovce 545, Šarovce, IČO: 44 755 325, zastúpenému: Advokátska kancelária Kašuba spol. s.r.o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o zaplatenie 18.940 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/111/2023 - 224 zo dňa 10.05.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/111/2023-224 zo dňa 10.05.2024 v napadnutej časti I. a III. výroku rozhodnutia potvrdzuje. II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.340 eur s úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur zamietol, II. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 13.600 eur s príslušenstvom zastavil a III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr vystavených žalobcom za používanie verejných prístavov. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „10./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v časti o zaplatenie sumy 5 340 eur s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v tejto časti zamietol. Je nesporné, že žalovaný je prevádzkovateľom plavidiel DPT T10, DPT T19, DPT PS1, DPT P2 na základe vydaných lodných osvedčení, pričom žalobca zaslal žalovanému faktúry, ktorými fakturoval poplatky za mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Komárno a poplatky za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy za polohu HTD39A v územnom obvode nákladného prístavu Komárno za obdobia uvedené v jednotlivých faktúrach, avšak žalovaný v priebehu konania namietal pohľadávku žalobcu z dôvodu, že zo samotnej žaloby ani z faktúr nie je možné zistiť, o aký druh poplatku sa má jednať, či na predmetnej polohe sú nejaké plavidlá a či sa jedná o neprevádzkované plavidlá. Taktiež namietal hodnovernosť sadzobníkov vyberania úhrad za používanie verejných prístavov z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, či tieto prešli riadnym schvaľovacím procesom. ... 12./ S poukazom na splnenie povinnosti tvrdenia a dôkazné bremeno na strane žalobcu ohľadne jeho vymáhaného nároku za situácie, keď žalovaný spochybnil opodstatnenosť vymáhaného nároku, bolo
povinnosťou žalobcu preukázať, že poplatky za mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel ako aj poplatky za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy sú z jeho strany vyúčtované v súlade s prístavným poriadkom a sadzobníkmi ním predloženými a na základe právne relevantných podkladov. Je nesporné, že žalobca je aktívne legitimovaný na vyberanie predmetných poplatkov s poukazom na § 5 ods. 14 zákona č. 338/2000 Z.z. a túto skutočnosť konštatuje aj prístavný poriadok predložený žalobcom. Aktívnu legitimáciu žalobcu na vyberanie poplatkov žalovaný nespochybňoval, pričom žalobca predložil v súvislosti s vystavenými faktúrami dva sadzobníky vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách SR a to sadzobník, ktorý nie je datumovaný a podľa obsahu faktúr by malo ísť o sadzobník platný od 01.08.2022 (č.l. 16) a sadzobník platný od 01.11.2022 (č. l. 22). Žalovaný namietal nepreukázanie skutočností, či tieto sadzobníky prešli riadnym schvaľovacím procesom a teda, či v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 338/2000 Z.z. boli schválené ministerstvom. V oboch sadzobníkoch je v čl. 6 uvedené, že nadobúdajú platnosť dňom schválenia Ministerstvom dopravy a výstavby SR a účinnosť dňom zverejnenia na webovej stránke C..V..D.. Žalobca však nepredložil žiaden doklad o tom, kedy ministerstvo uvedené sadzobníky schválilo a teda kedy nadobudli platnosť. Vychádzajúc z obsahu týchto sadzobníkov je v oboch v čl. 2 bod 2.1 definovaný pojem plavidlá a v bode 2.6 (v prípade sadzobníka platného od 01.11.2022 v bode 2.7) pojem neprevádzkovaného plavidla a to prakticky zhodným spôsobom ako v čl. 4 bod 4.9 prístavného poriadku. V bode 2.8 je definovaná prístavná poloha ako poloha v území verejného prístavu, vymedzená v prístavnom poriadku verejných prístavov SR. V oboch sadzobníkoch je v čl. 5 uvedená výška úhrad, pričom v bode 5.7 je stanovený poplatok 300 eur za každé plavidlo na mesiac a to za neprevádzkované plavidlá v územnom obvode verejného prístavu a neprevádzkované plavidlá určené na likvidáciu. V bode 5.7.3 je uvedený sankčný poplatok vo výške 1 700 eur za neprevádzkované plavidlo za každý začatý mesiac zotrvania neprevádzkovaného plavidla v územnom obvode prístavu za podmienok bližšie špecifikovaných v tomto bode. V bode 5.13 v spojení s bodom 5.13.2 je uvedený poplatok za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy vo výške 170 eur za mesiac za užívanie prístavnej polohy umiestnenej v nákladnom prístave Komárno s tým, že tento poplatok bude fakturovaný v prípade, ak nemá prevádzkovateľ plávajúceho zariadenia umiestneného v nákladnom prístave uzatvorenú zmluvu o užívaní verejného prístavu s prevádzkovateľom prístavu. 13./ Vzhľadom k tomu, že žalobca si faktúrami, ktoré po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 13 600 eur zostali predmetom sporu, fakturoval poplatky za mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Komárno a poplatky za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy za polohu HTD39A v územnom obvode nákladného prístavu Komárno, tak bolo jeho povinnosťou preukázať, že tieto poplatky sú dôvodne fakturované a teda bolo jeho povinnosťou preukázať, že v prípade plavidiel, ktorých prevádzkovateľom je žalovaný, sa jedná o neprevádzkované plavidlá a zároveň aj preukázať opodstatnenosť vyúčtovania poplatku za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy, keďže podľa znenia bodu 5.13 sadzobníka by mal tento poplatok platiť prevádzkovateľ plávajúceho zariadenia a zo žiadneho ustanovenia sadzobníka nevyplýva, že by ho mal platiť aj prevádzkovateľ plavidla. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že v prípade plavidiel žalovaného ide o neprevádzkované plavidlá a že tieto boli do tejto kategórie zaradené v zmysle bodu 4.9 prístavného poriadku v spojení s bodmi 5.18 a 5.19. Rovnako tak aj sadzobníky úhrad obsahujú definíciu neprevádzkovaného plavidla, ktorá je prakticky zhodná s definíciou uvedenou v prístavnom poriadku, avšak zo strany žalobcu nebol predložený žiaden doklad o tom, že plavidlá žalovaného je potrebné považovať za neprevádzkované a podľa toho aj vyberať poplatky. Okrem toho, že žalobca nepreukázal uvedenú skutočnosť, tak z jeho strany nebol predložený ani žiaden dôkaz o užívaní prístavnej polohy HTD39A plavidlami žalovaného v období uvedenom v jednotlivých faktúrach. Z obsahu žaloby ani z jednotlivých faktúr nemal súd vyššie uvedené skutočnosti za preukázané, pričom žalobca napriek námietkam žalovaného nenavrhol na preukázanie týchto skutočností žiadne dokazovanie a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti vymáhanej pohľadávky v časti o zaplatenie sumy 5 340 eur s príslušenstvom a z toho dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol a zároveň zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur požadovanej žalobcom podľa § 369c ods. 1 ObZ a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a preto v zásade ani nemá nárok na zaplatenie tejto náhrady. 14./ V časti o zaplatenie sumy 13 600 eur s úrokmi z omeškania žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto súd v tejto časti podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil. 15./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 13 600 eur a teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti a zároveň vo zvyšnej časti bol žalovaný úspešný v celom rozsahu a preto mu v zásade patrí právo na náhradu trov
konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 5 ods. 1, 4, 8 a 14 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vnútrozemskej plavbe“). 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/111/2023 - 224 zo dňa 10.05.2024 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho I. a III. výroku. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) / nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 6. Žalobca zastával názor, že súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti uvádzané v podaniach žalobcu. 7. Žalobca predovšetkým namietal skutočnosť, že súd v konaní neprihliadol na listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazujú riadne doručenie predmetných faktúr žalovanému na adresu sídla, ako aj ich prevzatie žalovaným. Podotkol, že žalovaný až do vydania platobného rozkazu nenamietal vystavenie faktúr na základe neplatného sadzobníka (ani vystavenie faktúr ako takých), ktorý bol v čase ich platnosti verejne dostupný a zverejnený na webovej stránke žalobcu. 8. Nesúhlasil s právnym posúdením súdom prvej inštancie v odseku 13 rozsudku a tvrdil, že dôvodnosť vystavovaných faktúr preukázal predložením jednotlivých faktúr, prístavného poriadku, sadzobníkov a lodného osvedčenia k plavidlám, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Z predložených lodných osvedčení navyše vyplýva, že žalovaný je prevádzkovateľom označených plavidiel, za ktoré mu žalobca vystavoval faktúry. 9. Žalobca namietal, že súd vôbec neposudzoval meritum veci po skutkovej a ani právnej stránke. Súd si mal nesprávne vyložiť bod 5.13.2 čl. 5 sadzobníkov o vyúčtovaní poplatku za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy, ktorý následne reštriktívnym spôsobom aplikoval. Tu poukázal na obsahovo totožné znenie ustanovenia § 2 písm. e) zákona o vnútrozemskej plavbe a čl. 2 bodu 2.1 sadzobníkov, ktoré definujú pojem plavidlo ako „loď vnútrozemskej plavby, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie.“ Uvedeným spôsobom došlo k nesprávnej aplikácii právnej normy, a tým aj k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. 10. Ďalej žalobca argumentoval tým, že zo samotných faktúr a lodných osvedčení je zrejmé, že sa jedná o neprevádzkované plavidlá, nakoľko žalovaný je v omeškaní s úhradou viac ako 60 dní, pričom ide o pobyt plavidla vo verejnom prístave dlhšieho ako dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. 11. Bol toho názoru, že súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal argumentáciou a tvrdeniami žalobcu, ktoré sú obsahom spisu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne a nelogicky uviedol, že žalobca nepreukázal, že v prípade plavidiel, ktorých prevádzkovateľom je žalovaný, sa jedná o neprevádzkované plavidlá a opodstatnenosť vyúčtovania poplatku za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že podľa znenia bodu 5.13 sadzobníka by mal tento poplatok platiť prevádzkovateľ plávajúceho zariadenia a zo žiadneho ustanovenia sadzobníka nevyplýva, že by ho mal platiť aj prevádzkovateľ plavidla. 12. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym posúdením súdom prvej inštancie v odseku 13 rozsudku ohľadne skutočnosti, že z jeho strany nebol predložený žiadny dôkaz o užívaní prístavnej polohy plavidlami žalovaného v období uvedenom v jednotlivých faktúrach. Tieto skutočnosti žalobca preukázal doložením 4 lodných osvedčení vydaných Dopravným úradom, z ktorých vyplýva, že žalovaný je a v čase vystavenia faktúr aj bol prevádzkovateľom plavidiel, za ktoré mu žalobca tieto faktúry vystavil. 13. Záverom podotkol, že napriek tomu, že žalovaný poprel len užívanie označenej prístavnej polohy a nie skutočnosť, že je prevádzkovateľom plavidiel, sám neuviedol, kde má predmetné plavidlá umiestnené a akú prístavnú polohu užíva. Túto skutočnosť sa žalovanému v konaní nepodarilo úspešne poprieť uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach, pričom v celom konaní žalovaný nepredložil žiadny dôkazný prostriedok. 14. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne rozsudok v napadnutej časti I. výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.340 eur spolu s príslušenstvom. V napadnutej časti III. výroku rozsudku žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne žalobcovi priznal trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania podľa miery jeho úspechu vo veci. 15. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 17. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 18. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 23. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 26. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie faktúr za používanie verejných prístavov. 27. Žalobca ako odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne. 28. Úvodom odvolací súd musí uviesť, že napriek skutočnosti, že z podanej žaloby vyplýva, čoho sa žalobca domáha, žaloba vo vzťahu k uplatnenému nároku neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia s výnimkou toho, ktoré konkrétne faktúry žalobca nezaplatil. Podaná žaloba neobsahuje konkrétne tvrdenia o tom, aký konkrétny poplatok a z akého dôvodu má žalovaný zaplatiť ani žiadne skutočnosti, na základe ktorých boli príslušné poplatky určené. 29. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 30. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 31. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou žalobcu bolo rozhodujúce skutočnosti, na ktorých si zakladá uplatnený nárok jednak tvrdiť a jednak tieto skutočnosti preukázať. Absentujúce skutkové tvrdenia v žalobe nemožno podľa § 132 ods. 2 CSP nahradiť odkazom
na označené dôkazy. Predložené dôkazy slúžia na preukázanie tvrdených skutočností, nie však na to, aby v nich súd prípadne iný subjekt konania vyhľadával tie skutočnosti, z ktorých by mal uplatnený nárok vyplývať. V tomto svetle nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú argumentáciu žalobcu nutnosťou aplikácie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP (v podaní zo dňa 13.10.2023, čl. 121) o účinnom popretí skutkových tvrdení žalobcu. Ak totiž žaloba takmer žiadne skutkové tvrdenia neobsahovala, nebolo možné neexistujúce tvrdenia poprieť. 32. Napriek tomu však je potrebné konštatovať, že aj takto podaná žaloba by teoreticky mohla byť úspešná, ak by sa žalovaný v konaní nebránil, čo však nie je prípad prejednávaného sporu. Žalovaný už v podanom odpore namietal sankčný poplatok pre nesplnenie podmienok na jeho uplatnenie podľa bodu 5.7.3 sadzobníka a namietal vo všeobecnosti aj všetky uplatnené faktúry čo do dôvodu aj výšky pre nepredloženie dokladov, z ktorých by fakturované čiastky vyplývali. Svoje námietky neskôr v priebehu konania žalovaný konkretizoval, reagujúc na vyjadrenia žalobcu. Konkrétne námietky žalovaného voči uplatnenému nároku súd prvej inštancie správne sumarizoval v odseku 10 napadnutého rozsudku. 33. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné: 34. K tvrdeniu žalobcu o tom, že ním predložené sadzobníky prešli riadnym schvaľovacím procesom odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť bola v konaní sporná a žalobca ani v podanom odvolaní túto spornosť neodstránil. Jeho tvrdenia zostali v priebehu celého konaní iba v rovine ničím nepodložených tvrdení, keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy ich príslušné ministerstvo schválilo ani doklad o tom, kedy boli zverejnené na webovej stránke C..V..D.. Už len táto skutočnosť samotná postačuje bez ďalšieho na zamietnutie celej žaloby, vzhľadom na to, že ak by aj boli preukázané okolnosti, odôvodňujúce uloženie poplatku, nebola preukázaná jeho sadzba. 35. K námietkam žalobcu k doručeniu namietaných faktúr žalovanému odvolací súd poukazuje, že táto skutočnosť nebola pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúca. Prípadné nedoručenie faktúr žalovanému pred začatím konania možno totiž konvalidovať ich doručením v priebehu súdneho konania. Keďže namietané faktúry boli prílohou žaloby, boli namietané faktúry nepochybne doručené spolu s vydaným platobným rozkazom. 36. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že „dôvodnosť vystavovaných faktúr preukázal predložením predmetných faktúr, potvrdeniami o prevzatí týchto faktúr žalovaným, Prístavného poriadku verejných prístavov Slovenskej republiky účinného od 20.10.2022 (ďalej len ,,Prístavný poriadok“), sadzobníkov ako aj lodných osvedčení k plavidlám DPT T10, DPT T19, PS 1, P2“. Zo žalobcom označených listinných dôkazov totiž nevyplývajú práve relevantné skutočnosti, ktoré označil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to dôvodnosť fakturovaných poplatkov, t.j. že dotknuté plavidlá prevádzkované žalovaným sú neprevádzkovanými plavidlami resp. že v prípade polohy HTD39A bola táto v rozhodujúcom čase užívaná žalovaným. Ak žalobca v tejto súvislosti namietal, že žalovaný neuviedol, kde má predmetné plavidlá umiestnené a akú prístavnú polohu užíva, odvolací súd uvádza, že návrh na vykonanie dokazovania o tejto otázke v konaní nebol uplatnený. V súlade s negatívnou dôkaznou teóriou naviac nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať, že niečo neexistuje (že polohu neužíva), ale povinnosťou žalobcu preukázať, že tomu tak je. 37. K námietke žalobcu o tom, že preukázal užívanie prístavnej polohy HTD39A plavidlami žalovaného v období uvedenom v jednotlivých faktúrach predložením 4 lodných osvedčení, vydaných Dopravným úradom, z ktorých vyplýva, že žalovaný je a v čase vystavenia faktúr aj bol prevádzkovateľom plavidiel, odvolací súd uvádza, že ani s týmto tvrdením nie je možné súhlasiť. Lodné osvedčenia, ktoré označil žalobca totiž vôbec nepreukazujú, užívanie označenej prístavnej polohy HTD39A, t.j. to, kto túto polohu v rozhodnom čase užíval. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu preukazujú iba to, kto bol vlastníkom resp. prevádzkovateľom dotknutého plavidla. 38. Prípadný omyl súdu prvej inštancie o otázke, či plavidlo je aj plávajúce zariadenie nemá vzhľadom na skôr uvedené na posúdenie veci žiadnu právnu relevanciu. 39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).