Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 3Pc/22/2026 1426203956 08. 07. 2026 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2026:1426203956.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky, manželky: O.. I. P., S. W., F. XX.XX.XXXX, Q. T. O. XX, T., zastúpená BUZINGER & PARTNERS s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15/6302, Bratislava, IČO: 47253401, proti manželovi: O.. L. P.Q., F. XX.XX.XXXX, Q. T. O. XX, T., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50361368, v konaní o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov: O.. I. P., S. W., F. XX.XX.XXXX I. O.. L. P., F. XX.XX.XXXX, K. C. XX.XX.XXXX R. T. - P. R., W. R. P. E. E. Ú. T. -P. R., R. W. XX, S. XXXX, na J. XXX H. H. Č. XXX, rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom pôvodne doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 30.03.2026, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2026 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom. Súčasne žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti uhradiť trovy súdneho konania v rozsahu 100 %. V návrhu z hľadiska podstatného uviedla, že s manželom sa spoznali ako kolegovia na spoločnom pracovisku v roku 1989. Bližší vzťah nadviazali z iniciatívy manžela v máji 2008 a nasledujúci rok v októbri uzavreli manželstvo. V máji 2008 sa manžel nasťahoval do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve manželky. Spolužitie s manželom vnímala manželka ako problematické už od začiatku. Manžel sa vyhýbal intímnostiam už pred vznikom manželstva. Spočiatku to odôvodňoval svojím zhoršeným zdravotným stavom. Neskôr argumentoval tradičnou čínskou medicínou, ktorú vyštudoval a podľa ktorej má byť sexuálna aktivita pre osoby v seniorskom veku škodlivá. Manželia sa v podstate počas trvania celého manželstva intímne nestýkali a už celé roky nezdieľajú ani spoločnú spálňu. Aj pokiaľ ide o financovanie nákladov spoločnej domácnosti prvé dva roky spolužitia ich uhrádzala výlučne manželka. Zo svojich finančných prostriedkov, ktoré pochádzali z jej úspor a dedičstva po rodičoch zaplatila kompletnú rekonštrukciu rodinného domu, do interiéru zaobstarala nový nábytok a elektrospotrebiče, zadovážila záhradnú techniku a skultivovala rozsiahlu záhradu pri rodinnom dome, v ktorej tiež dala postaviť menší bazén s prekrytím. Navyše, podľa tvrdení manželky, po opakovanom naliehaní manžela mu z uvedeného dedičstva poskytla ešte v roku 2008 (pred uzatvorením manželstva) sumu 1 milión Sk. Manžel začal finančne prispievať na spoločnú domácnosť až v roku 2010. Podľa manželky však len symbolicky a prevažne z finančných prostriedkov, ktoré mu v roku 2008 sama poskytla. V rokoch 2010 až 2012 manžel prispieval na spoločné výdavky len sumou 100 eur mesačne a od septembra 2012 do januára 2020 sumou 150 eur mesačne. V januári 2020 manžel presvedčil manželku, aby súhlasila s jeho s návrhom dohody o podielovom spolufinancovaní ich spoločnej domácnosti. Podľa uvedenej dohody uzatvorenej dňa 14. januára 2020 sa manžel zaviazal poukázať každý mesiac na účet manželky
sumu 250 eur, ktorú mala manželka spolu so jej finančnými prostriedkami použiť výhradne na úhradu nákladov na bývanie, internet, TV a pevnú telefónu linku. V návrhu poukazovala na nerovnováhu vo financovaní domácnosti. Kým manžel mal podľa uvedenej dohody finančne zabezpečovať prevádzku osobného motorového vozidla, alkoholické a nealkoholické nápoje, nákup olejov, benzínu a náhradných dielov pre záhradnú techniku, manželka mala zo svojich finančných prostriedkov hradiť všetko ostatné. Manželku mal tiež manžel primäť zmluvne sa zaviazať uhradiť všetky rekonštrukčné a obnovovacie práce na dome a v záhrade, náklady na hnojivá, ochranné postreky, dodávky výsadbových materiálov a chemické prostriedky súvisiace s prevádzkovaním záhradného bazénu. Súčasťou uvedenej dohody je i ustanovenie, podľa ktorého všetky ostatné osobné výdavky ako ošatenie, obuv, osobná hygiena, lieky, mobil, kultúra a šport si bude hradiť každý sám. Manžel tiež manželku presvedčil aby kompletne financovala osobné motorové vozidlo značky Honda Civic, ale ako majiteľa vozidla uviedla v technickom preukaze manžela, keďže ona je zdravotne ťažko postihnutá a sama viesť motorové vozidlo nemôže. Po približne siedmych rokoch používania uvedeného automobilu kúpila manželka manželovi na jeho naliehanie ďalšie osobné motorové vozidlo, tentoraz značky Honda Jazz. Zo svojich úspor manželka uhradila aj viacero spoločných dovolenkových pobytov na Slovensku aj v zahraničí. Plynutím času manželka postupne nadobudla presvedčenie, že jej manžel s ňou nadviazal bližší vzťah výlučne zo zištných dôvodov a do manželstva ním bola vmanipulovaná. Vzťahy medzi manželmi sa podľa manželky ako už bolo uvedené začali zhoršovať už krátko po uzatvorení manželstva. Manželia sa často hádali, manžel manželku často urážal a ponižoval. Obaja manželia sú si navzájom už dlhší čas citovo aj intímne odcudzení. Manželka voči manželovi ako tvrdila v návrhu už niekoľko rokov prechováva neprekonateľný odpor. Manželka si postupne začala všímať, že jej z domu popri peňažnej hotovosti, ktorú zo svojho účtu v banke pravidelne vyberala najmä v súvislosti s úhradami nákladov za rekonštrukciu rodinného domu, miznú aj cennosti, ako napríklad šperky zo vzácnych kovov a drahých kameňov ako prstene, náušnice, retiazky, prívesky, dokonca i svadobná obrúčka, ale tiež hodnotné obrazy zdedené po rodičoch, knihy či obľúbené platne. Keď sa manžela pýtala, či tieto veci niekam odložil alebo odniesol, ten vždy takéto skutočnosti zvýšeným hlasom až s krikom popieral a obvinil ju, že si vymýšľa. Impulzívne správanie manžela sa časom začalo stupňovať a prerástlo až do fyzického násilia, k čomu zrejme prispela aj zvýšená konzumáciu alkoholu zo strany manžela v ostatnom období. V auguste roku 2025 manžel manželku po ostrej výmene názorov v kuchyni jej rodinného domu fyzicky napadol a pokúsil sa ju udrieť dreveným valčekom na cesto, ktorý sa jej podarilo mu z ruky vytrhnúť. Hoci v ďalšom období už manžel manželku viac fyzicky nenapádal, o to viac vyvíjal voči nej psychické násilie, a to najmä pravidelnými urážkami a ponižovaním. Podľa tvrdení manželky, keď sa s manželom nachádzali v spoločnosti priateľov či známych, manžel sa obvykle dokázal ovládať a správal sa k nej pozorne až milo. Pred príchodom návštevy dokonca zvykol do vázy na stole zaobstarať kvety. Akonáhle však návšteva odišla, jeho správanie voči nej sa okamžite zmenilo. Keď manželka manželovi koncom minulého roka (2025) povedala, že chce manželstvo ukončiť, manžel mal odvetiť, že on sa rozvádzať nemieni a z domu preč ho nikdy nedostane. Mal sa tiež vysloviť, že v tom zmysle, že by bolo krásne keby zomreli spolu. Od toho času žije manželka v permanentnom strese a strachu, pričom má obavy, aby skratové správanie jej manžela, najmä v čase, keď je pod vplyvom alkoholu, nevyústilo do tragédie. Dňa 9. februára 2026 mal manžel v záchvate hnevu vyliať manželke do tváre pohár vody. Malo sa tak stať po jej žiadosti, aby jej vrátil dokumenty z banky, ktoré nevedela nájsť, pretože mala v úmysle ísť do banky prekonzultovať určité záležitosti. Manželka v obave, aby jej manžel neublížil ešte viac, zatelefonovala svojmu bratovi a požiadala ho, aby okamžite prišiel k nej domov. Manžel pred bratom uvedené skutočnosti poprel a obvinil manželku, že si to celé vymyslela, že je psychicky narušená a že už v minulosti absolvovala psychiatrické liečenie. Brat manželky manžela požiadal, aby neklamal, keďže jeho sestra nikdy na žiadnom psychiatrickom liečení nebola a poukázal na to, že sestra má od obliatia vodou stále ešte mokré vlasy. Po tomto incidente s manželom sa manželka definitívne rozhodla uskutočniť kroky k ukončeniu manželstva rozvodom. 2. Manžel sa k návrhu manželky vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.06.2026. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v čase svadby v Z. XXXX E. R. XX rokov a manželka R. XX S.. Tvrdenie, že by na manželku akokoľvek naliehal alebo ju do zväzku vmanipuloval odmietal. Sú a aj v čase uzavretia manželstva boli starší, zrelí ľudia a manželstvo uzatvorili dobrovoľne, na základe vzájomného konsenzu, úcty a citovej naviazanosti. Pred svadbou spolu žili v spoločnej domácnosti viac ako 1,5 roka. Aj pred svadbou bol intímny život len sporadický. Manželka teda detailne poznala zdravotný stav manžela, s týmto vedomím s ním žila v spoločnej domácnosti cca 1,5 roka pred svadbou a dobrovoľne vstúpila do manželstva. Manžel poukázal na to, že v rokoch 2015 až 2016 prekonal onkologické ochorenie a to rakovinu H., čo jeho zdravotný stav v tejto oblasti definitívne skomplikovalo.
V súčasnosti má XX S.. Absencia intímneho života, vzhľadom na okolnosti, pokročilý vek oboch manželov a prekonanú onkologickú diagnózu, nemôže byť právne relevantným a reálnym dôvodom hlbokého a trvalého rozvratu manželstva. Manželstvo manžel neuzatváral zo zištných dôvodov. Počas celých 17 rokov trvania manželstva sa o manželku, dom a domácnosť staral podľa svojich najlepších fyzických a finančných možností vrátane varenia, údržby domu, prác v záhrade, pestovania plodín, zabezpečovania nákupov a prevozy k lekárom či do kúpeľov. Manžel v jeho vyjadrení nesúhlasil tiež s tvrdením manželky o manipulácii pri kúpe motorových vozidiel. Do manželstva vstúpil s vlastným funkčným motorovým vozidlom, bol aktívny vodič. Iniciátorkou oboch následných výmen áut mala byť výlučne manželka nakoľko chcela auto s klimatizáciou. Aj v jeho ťažkom zdravotnom stave, kedy už zle videl, horšie počul a skoro nedokázal kvôli vredom na nohách chodiť, ju vozil autom všade kam potrebovala. Podľa manžela však ani uvedené nie je dôvodom na rozvod manželstva. Náklady na chod domácnosti znášali spoločne. Manžel tvrdil, že dlhodobo hradil väčšiu časť nákladov na domácnosť. Dodnes majú v rodinnom dome veľké zásoby potravín a zaváraním, ktoré musel platiť a zabezpečovať, pretože manželka mala strach keby sa niečo stalo. S odôvodnením, že manželstvo trvalo 17 rokov, nepovažoval manžel za účelné detailne dokladovať bežné výdavky na chod domácnosť. Vzhľadom na rozdielne stravovacie návyky manželov na začiatku spolužitia nakupovali každý sám, než sa zladili. Preto môže mať manželka dojem, že si všetko platila sama. Manžel si tiež všetko platil sám. Nad rámec toho sa fyzicky aj finančne podieľal na rekonštrukcii rodinného domu a výsadbu záhrady, hoci nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve manželky. Manžel poukazoval na to, že manželka nadobudla dom dedením a s jeho rekonštrukciou začala ešte pred uzavretím manželstva, preto môže mať pocit, že mala zvýšené výdavky na financovanie domu v jej výlučnom vlastníctve. Podľa tvrdení manžela mal tento z vlastných finančných prostriedkov prispieť aj na úhradu nákladov súdneho sporu so susedom, ktorý manželka viedla. Manžel vo vyjadrení poprel akékoľvek podozrenia z odcudzenia cenností, obrazov či šperkov. Odmietol tiež tvrdenia o agresívnom správaní, fyzických útokoch či ohrozovaní života alebo zdravia manželky. Incident s dreveným valčekom na cesto z augusta roku 2025 sa podľa neho nikdy nestal a nezakladá sa na pravde. Vo vyjadrení zdôrazňoval, že trpí viacerými závažnými diagnózami. Je onkologický pacient, prekonal rakovinu H., A. sa na srdcovú arytmiu a chronické ochorenie žíl predkolenia tzv. T. R.. Jeho dospelé dcéry z predchádzajúceho manželstva sa ho snažili pravidelne navštevovať, odviezť k lekárom, zabezpečiť osobnú hygienu, ošetriť rany na nohách, spraviť nákup, postarať sa o domácnosť. Manželka im v tom však postupne začala brániť. Tvrdil, že aj keď občas súhlasila a dcéry mohli prísť, mohli sa zdržiavať v dome len v jej prítomnosti, a to obmedzený čas. Prenocovať však mohli len mimo domu. Táto situácia bola pre ne dlhodobo finančne aj časovo nezvládnuteľná, keďže cestovali z Prahy, museli hradiť náklady na cestu a tiež ubytovanie v hoteli napriek tomu, že manželia žili v dome s niekoľkými izbami. V lete minulého roka 2025, keď sa mal údajný incident s valčekom stať, mal byť už manžel odkázaný na invalidný vozík a zoslabnutý. Sám by sa s vozíkom k valčeku nedokázal ani dostať, ani ho udržať v ruke. Nedokázal ísť sám ani z domu. V čase údajného incidentu mal mokvajúce, otvorené, krvácajúce rany na nohách od kolien až po chodidlá. Rany si v roku 2025 podľa neho už vyžadovali každodenné odborné preväzy ošetrovateľskou službou. Manželka mu pre svoj vlastný stav nedokázala pomôcť. Bezradný preto volal jeho C. A. P., či by mohla pricestovať z Prahy. Potreboval pomoc, hoci manželka s tým nesúhlasila. Dcéra zostala týždeň v Bratislave, chodila s ním k lekárom a na preväzy. Spala v hoteli, pretože manželka jej opäť nedovolia zostať na noc v dome. Dcéra v tom čase vybavila aj opatrovateľskú službu, ktorá by im ako staršiemu manželskému páru vedela pomôcť v domácnosti. Manželka však túto domácu sociálnu pomoc odmietla a nevpustila do domu, keďže sa bála, že jej opatrovateľka ukradne z domu jej veci. Sociálnu pomoc do domu nikdy nevpustila. Zlý zdravotný stav a odkázanosť na pomoc inej osoby vo vyššom veku však podľa manžela nie je dôvodom pre rozvod manželstva. Obavy manželky o život a zdravie podľa manžela nie sú spôsobené jeho konaním. Majú byť dôsledkom nepriaznivého psychického stavu manželky a jej pokročilého veku 79 rokov. Jej stavy úzkosti, strachu a paranoidného vnímania okolia mal manžel u nej pozorovať už od roku 2015, kedy došlo k vykradnutiu spoločnej domácnosti počas ich dovolenky. Odvtedy sa mal psychický stav manželky zhoršovať. Začala obviňovať okolie z klamstiev a krádeží. Začala slovne napádať ich spoločných známych a priateľov, takže postupne k ním ľudia prestali chodiť, nakoľko im pri odchode kontrolovala autá. Manželka mala manželovi odopierať telefonický kontakt s rodinou a odmietať ako už bolo uvedené domácu sociálnu pomoc. Dcéry manžela mali opakovane kontaktovať políciu zo strachu o ich život, keď sa dlhšie nehlásili a neodpovedal na ich telefonáty. Manžel tvrdil, že napriek týmto skutočnostiam v spoločnej domácnosti zostával, pretože má manželku rád a chcel jej byť oporou, nechcel ju opustiť, aby si neublížila. Mal jej opakovane navrhovať odbornú lekársku pomoc, ktorú ona zásadne odmietala s tým, že ostatní sú chorí, iba ona je zdravá. Manželka mávala údajne hysterické záchvaty, kričala, mávala problémy so žalúdkom, zvracala. Manžel zdôraznil, že žiaden svedok (manželkin brat) údajný incident s poliatím vodou nevidel
ani nepočul. V dome ani v jeho okolí vtedy nikto nebol. O incidente sa mal dozvedieť iba z rozprávania manželky. Manžel tiež tvrdil, že dňa 27.02.2026 ho zo spoločnej domácnosti odviezla dcéra do miesta jej bydliska v Prahe na preliečenie po dohode s manželkou, s jasným zámerom vrátiť sa, keď mu bude lepšie domov. Jeho fyzický stav si totiž vyžadoval intenzívnu starostlivosť. Túto mu už manželka dlhodobo nedokázala zabezpečiť a nemohla ju zabezpečiť ani opatrovateľka, keďže manželka ju odmietla pustiť do domu. Bez každodennej pomoci manžel podľa jeho tvrdení nie je viac schopný zabezpečiť si sám zdravotnú starostlivosť ani osobnú hygienu. Po prevoze k dcéram mal s manželkou viackrát telefonovať o bežných veciach, o tom ako sa má, ako pokračuje liečenie. Ešte dňa 05.03.2026 mu manželka zaslala sms, že je v poriadku. O to väčším šokom pre neho bolo, keď mu dňa 10.03.2026 právny zástupca manželky zaslal email, že manželka vymenila zámky na dome a zakazuje mu návrat. Keď mu to dcéra prečítala, mal zostať v šoku. Manželka ho prakticky vyhodila z domu, kde žil takmer 20 rokov a kde má uložené všetky svoje veci. Psychický šok mal mu mal podľa jeho tvrdení spôsobiť dňa 15.03.2026 náhle srdečné zlyhanie pre ktoré ho hospitalizovali na Kardiologickej klinike 2. A. K. I. M. F. E. I. U., kde mal ležať viac ako 2 týždne. Manželka ho v nemocnici telefonicky kontaktovala. Následne bol prevezený na A. Q. ako pacient na lôžku. V nemocnici strávil viac ako 2 mesiace. Z hľadiska postoju manžela k návrhu manželky manžel uviedol, že rozhodnutie o rozvode manželstva ponecháva na zváženie a spravodlivé posúdenie súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Navrhol, aby každý účastník znášal trovy konania sám. 3. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.07.2026, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky, prednesmi právnych zástupcov obidvoch manželov, písomnými vyjadreniami účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav. 4. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX R. T. - P. R.. Z manželstva maloleté ani plnoleté deti nepochádzajú. Ako bolo zistené zo zhodných tvrdení účastníkov, v spoločnej domácnosti žili do 28.02.2026 kedy manžela odviezla jeho dcéra do miesta jej bydliska v Českej republike, v meste Praha, kde sa od toho času až do rozhodnutia súdu nachádzal. Manželka zostala v spoločnej domácnosti. Manželka po celý čas od podania návrhu dňa 30.03.2026 na návrhu na rozvod manželstva zotrvala. Z písomného vyjadrenia manžela nesúhlasné stanovisko manžela k rozvodu, tak ako to tvrdila na pojednávaní dňa 08.07.2026 jeho právna zástupkyňa nevyplynulo. Manžel v písomnom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie o návrhu manželky o rozvod manželstva ponecháva na rozhodnutie súdu. 5. Manželka vo výpovedi pred súdom a prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že návrh na rozvod podala po zrelej úvahe nakoľko svoje manželstvo považuje za dlhodobo nefunkčné. Za príčinu rozvratu považuje de facto od počiatku manželstva prítomnú absenciu intímneho života. Nejde pritom len o samotný pohlavný styk, ale aj o najmä prejavy úcty, vzájomnej náklonnosti a citu. Manželia sú podľa nej dlhodobo úplne citovo odcudzení. Manželka už v návrhu uvádzala, že k manželovi pociťuje priam fyzický odpor. Pociťuje tiež dlhodobé psychické týranie zo strany manžela v podobe neustáleho ponižovania, urážok. Manžel ju aj v písomnom vyjadrení označuje za hysterickú, psychicky chorú, paranoidnú, neschopnú viesť domácnosť a starať sa o manžela. Manželka vníma ako príčinu vedúcu k rozvratu ich manželstva aj z jej pohľadu zjavne nevyvážený pomer vo financovaní nákladov na domácnosť. Takmer všetky výdavky na chod spoločnej domácnosti, najmä tie nákladnejšie počas celého manželstva uhrádzala výlučne manželka. Nadobudla preto presvedčenie, že manžel s ňou nadviazal a udržiaval vzťah najmä zo zištných dôvodov. Manželke prekáža tiež impulzívne až agresívne správanie manžela najmä v čase požitia vyššieho množstva alkoholu. Manželka tiež stratila dôveru v manžela, ktorého podozrieva spolu s jeho dcérou z odcudzenia peňažnej hotovosti a viacerých cenností najmä šperkov, ale aj cenných obrazov. Manželka konzistentne tvrdila, že s manželom už nechce spoločne žiť, že chce ich manželstvo ukončiť, že už dlhší čas pociťuje strach zo správania manžela, dokonca obavy o svoje zdravie a život. Ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku s manželom považuje manželka za neznesiteľné a pre ňu za žiadnych okolností preto neakceptovateľné. K manželovi už dlhodobo nepociťuje žiadnu citovú náklonnosť. Na pojednávaní dňa 08.07.2026 vyhlásila, že na priznaní náhrady trov konania netrvá a súhlasí, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 6. Manžel, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnila zdravotnými dôvodmi splnomocnená právna zástupkyňa, podľa jej slov zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2026. K tvrdenej absencii intímneho života uvádzal, že manželia spolu žili v domácnosti takmer rok a pol pred uzavretím
manželstva, kedy bol ich intímny život tiež len sporadický. Manželka detailne poznala zdravotný stav manžela a s týmto poznatkom a vedomím do manželstva dobrovoľne vstúpila. Manžel tvrdenia o manipulácii manželky do vstupu do manželstva odmietal. Trval n tom, že manželstvo uzatvorili dobrovoľne na základe vzájomného konsenzu a citovej naviazanosti. Zdôrazňoval, že v rokoch 2015 až 2016 prekonal onkologické ochorenie, rakovinu H. čo jeho zdravotný stav v oblasti intímneho života definitívne skomplikovalo. Naďalej sa však o svoju manželku staral, prejavoval jej úctu, nosil kvety, staral sa o ňu aj v chorobe a domnieva sa, že absencia intímneho života vzhľadom na tieto okolnosti prekonané onkologické ochorenie, pokročilý vek oboch manželov nie je právne relevantným dôvodom hlbokého a trvalého rozvratu manželstva. Manžel bol svojej manželke po celú dobu trvania manželstva verný a podľa svojich schopností a možností sa o ňu staral. Odmietol aj tvrdenia manželky o týraní, ponižovaní, šikanovaní alebo fyzickom napádaní. Odmietol tiež tvrdenia o incidente s dreveným valčekom, ktorý sa mal stať v lete 2025. Podľa neho sa nikdy nestal a nezakladá sa na pravde. Argumentoval, že od mája 2025 sa nachádzal vo veľmi zlom zdravotnom stave, nebol schopný sám ani chodiť. Poukazoval tiež na obmedzenú hybnosť ruky, pre ktorý by nebol schopný valček nájsť ani udržať a akokoľvek atakovať manželku. V tejto súvislosti poukazoval manžel na lekárske správy, fotodokumentáciu ako aj na rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, z ktorého vyplýva odkázanosť manžela v 5. stupni na pomoc inej fyzickej osoby. Manžel sa už v tom čase nachádzal v stave bezmocnosti. Preto volal svoju dcéru na pomoc. Tvrdil, že to bolo práve manželka, ktorá postupne izolovala manžela v dome a od jeho dcér. Obe dcéry svojho otca spočiatku navštevovali, pomáhali mu aj pri rekonštrukcii domu, aj v starostlivosti o domácnosť. Postupne ich však manželka začala obviňovať z toho, že jej kradnú z domu jej veci typu posteľná bielizeň, cennosti. Preto pristúpili na jej opatrenie, že po každej návšteve im bude manželka kontrolovať auto, či z domu niečo neodvážajú. Napokon však dostali úplný zákaz vstupu do domu. Svojho otca tam nemohli už navštevovať. Ak otcovi volali a ten to nepočul, manželka im ho odmietla dať k telefónu. Ani zhoršujúci zdravotný stav jedného z manželov však podľa manžela nie je dôvodom rozvratu manželstva. Manžel tiež odmietol, že by si manželku bral zo zištných dôvodov a tiež, že by náklady na domácnosť financovala výlučne manželka. Náklady na chod domácnosti znášali podľa neho obaja manželia. Čo sa týka obvinení manželky voči jeho dcéram, tieto nie sú pravdivé, z domu nič neodniesli, ani obrazy, ani cennosti ani väčšiu hodnotu peňazí. Podľa manžela predložené dôkazy nepreukazujú skutočný rozvrat manželstva, ale iba s pribúdajúcim vekom zhoršujúci sa zdravotný stav manželov. Manžel poukazoval na to, že manželia spolu žili v spoločnej domácnosti až do 28.02.2026, kedy už bol manžel zdravotne na tom tak zle, že sa na žiadosť jeho dcér s manželkou dohodli, že pôjde o preliečenie T. R. na nohách do miesta bydliska svojich dcér, do Prahy. Počas liečenia manžela si manželia telefonovali a informovali sa navzájom a svojom stave. Manželka ešte v apríli 2025, kedy už manžel nemohol chodiť, odniesla lekárke manžela správu o jeho stave so žiadosťou o jeho liečbu predkolenia. Keď manžel vládal, manželku vozil na vyšetrenia, na nákupy, poskytoval jej pomoc, bol jej vždy verný. Žiaden z predložených dôkazov nepreukazuje tvrdenie manželky o agresivite manžela. Preukazuje iba, že jeho zhoršený zdravotný stav vyžaduje zvýšenú starostlivosť o neho a preto podľa neho predstavuje pre manželku skôr bremeno. 7. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu manžela a to výsluchom svedkyne O.. R. P., jeho dcéry. Rozhodol o tom uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.07.2026. vykonanie tohto dôkazu posúdil súd ako nadbytočné, nakoľko vzhľadom na skutočnosť, že s poukazom na príbuzenský pomer svedkyne výlučne k jednému z účastníkov konania ho nemožno považovať za objektívny, nezaujatý čo významne znižuje váhu a dôkaznú silu takto získanej svedeckej výpovede. Dôležité je tiež dodať, že navrhnutá svedkyňa nežila v domácnosti s účastníkmi konania a ako obaja manželia zhodne uviedli, stretávala sa s nimi len sporadicky, skutočnosti týkajúce sa spolužitia manželov preto zväčša nevnímala sama, ale mala ich sprostredkované od manžela, teda svojho otca. 8. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 9. Podľa článku 4, prvej vety základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
10. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 12. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 13. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. 14. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky. 15. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom. 16. Z vykonaného dokazovania mal súd v danom prípade za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ide o manželstvo bez spoločných maloletých detí, ako aj bez spoločných plnoletých detí. Manželia spoločne nežijú od 28.02.2026, kedy manžel spoločnú domácnosť opustil síce zo zdravotných dôvodov, manželka ho však do miesta liečenia nenasledovala ani ho v mieste terajšieho pobytu nenavštívila. Zo strany manžela nebolo osvedčené, že on sám prejavil o takýto jej krok záujem. Po vykonanom dokazovaní dospel súd napriek tvrdeniam manžela k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené a trvalo rozvrátené. Z tvrdení účastníkov vyplynulo, že ich manželské spolužitie už dlhší čas nezodpovedá účelu manželstva. Medzi manželmi absentuje nielen intímny život, ohľadom ktorého absencie sa súd stotožňuje s tvrdením manžela, že sám o sebe nemôže s poukazom na okolnosť veku preukazovať trvalý rozvrat, ale najmä citová blízkosť ako aj vzájomná dôvera, pričom ich vzájomné vzťahy sú poznačené dlhodobými konfliktmi a odlišným pohľadom na fungovanie spoločného života. 17. Súd prihliadol na tvrdenia oboch účastníkov konania týkajúce sa príčin rozvratu manželstva. Manželka rozvrat manželstva odôvodňovala najmä dlhodobým citovým odcudzením, absenciou intímneho života, narušenou komunikáciou, stratou dôvery voči manželovi, jeho ponižujúcim ju správaním a konfliktmi, ktoré podľa jej tvrdenia postupne prerástli do psychického nátlaku, pričom poukazovala aj na jednotlivé incidenty, ktoré v nej vyvolali obavy o vlastnú bezpečnosť. Manžel uvedené tvrdenia vo väčšine popieral, zdôrazňoval svoj nepriaznivý zdravotný stav, starostlivosť o spoločnú domácnosť i manželku. Aj z jeho vyjadrení na adresu manželky však vyplynula absencia citovej blízkosti, najmä úcty a rešpektu, keď ju pred súdom verejne označil za uvádzajúcu klamlivé tvrdenia, hysterickú, paranoidnú, snažiacu sa o jeho izoláciu. Súd nepovažoval za potrebné jednotlivo vyriešiť všetky rozporné
tvrdenia účastníkov, keďže pre rozhodnutie o rozvode nie je rozhodujúce zavinenie rozvratu manželstva ani úplné objasnenie každej spornej okolnosti, ale existencia takého stupňa rozvratu, ktorý objektívne vylučuje ďalšie plnenie účelu manželstva. 18. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k dlhodobému citovému odcudzeniu. Manželka počas celého konania jednoznačne uvádzala, že voči manželovi už nepociťuje citovú náklonnosť, stratila k nemu dôveru a obnovenie manželského spolužitia kategoricky odmieta. Dokonca pociťuje k manželovi odpor. Jej postoj bol počas celého konania nemenný. Jej rozhodnutie ukončiť manželstvo hodnotí súd ako vážne, prijaté po zrelej úvahe. Na druhej strane ani zo stanoviska manžela nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že existuje reálny predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia. Ako už súd uviedol, manžel sám prostredníctvom svojich tvrdení prejavil k manželke nedostatok dôvery a rešpektu, čo nedáva priestor pre záver, že by manžel prejavoval úprimnú snahu o obnovu manželstva. Sám ponechal rozhodnutie o návrhu manželky na rozhodnutie súdu. Po celý čas konania nesúhlas s rozvodom jasne neprejavil. 19. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že účastníci v súčasnosti netvoria riadne fungujúce manželské spoločenstvo. Manželia spolu v súčasnosti nežijú spoločným spôsobom života, neplnia vzájomné manželské povinnosti v rozsahu predpokladanom zákonom o rodine a ich vzájomná komunikácia je poznačená dlhodobými konfliktmi a vzájomnými výčitkami. 20. Súd mal zo všetkých vykonaných dôkazov za preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní svoj spoločenský ani osobný účel. Chýba medzi nimi vzájomná dôvera, rešpekt, citová blízkosť a ochota spoločne riešiť vzniknuté problémy. Konflikty medzi účastníkmi nie sú ojedinelé ani prechodné, ale majú dlhodobý charakter. 21. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že hoci manžel rozvod výslovne neodmietol a ponechal rozhodnutie na úvahu súdu, počas konania poukazoval na okolnosti, pre ktoré podľa jeho názoru nemožno rozvrat manželstva prisudzovať výlučne jeho osobe. Táto skutočnosť však sama osebe nemá rozhodujúci význam. Podstatné je, že z vykonaného dokazovania nevyplynula reálna možnosť obnovenia manželského spolužitia. Za situácie, keď jeden z manželov jednoznačne a dlhodobo odmieta pokračovanie manželstva a tento postoj je podložený objektívne narušenými vzťahmi medzi účastníkmi, nemožno od nich spravodlivo očakávať obnovenie manželského spolužitia. 22. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov, pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.01.2018, sp.zn. 11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017, sp.zn. 24CoP/63/2017). 23. V danej veci súd opakovane zisťoval stanovisko manželky, pričom jej vyjadrenie nezotrvať ďalej v manželskom zväzku bolo jednoznačné a definitívne, preto súd manželstvo rozviedol, a to najmä s prihliadnutím na záver o dlhodobom rozvrate a nefunkčnosti manželstva, ako aj postoj manželky, keď ako súd uviedol vyššie, manželstvo je dobrovoľným zväzkom a nie je možné nútiť druhého manžela v takomto zväzku zotrvať, o to viac, keď manželstvo už neplní úlohy a poslanie plynúce mu zo zákona. 24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko manželstvo účastníkov konania neplní základné funkcie, ktoré predpokladá zákon o rodine, je vážne narušené a trvalo rozvrátené, súd návrhu manželky vyhovel a manželstvo rozviedol. 25. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Manželka, ktorá sa vzdala práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).