Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11Em/3/2026 1226201179 09. 06. 2026 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201179.3
Uznesenie 11Em/3/2026 A. B. C. D. v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: E. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - otca/oprávneného: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C., právne zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o. so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, a matky/povinnej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, C., právne zast.: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, v konaní na návrh otca/oprávneného o nariadenie výkonu rozhodnutia, takto rozhodol: 11Em/3/2026 I. Súd nariaďuje výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 v časti styku otca s maloletým. II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Matke maloletého: A. H. B., nar. XX.XX.XXXX, otcovi maloletého: F. C., nar. XX.XX.XXXX, a maloletému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, sa ukladá povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení Tenenet o.z., so sídlom Oravská 4, 903 01 Senec, IČO: 42255015, v rozsahu 30 hodín na celú rodinu, a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a rodičovských kompetencií oboch rodičov maloletého, odstránenia dôvodov nerealizácie styku otca s maloletým, podpory obnovy a stabilizácie vzťahov maloletého s oboma rodičmi a ochrany maloletého pred ďalším psychickým zaťažením rodičovským konfliktom. Rodičia a maloleté dieťa, ktorého účasť na stretnutiach je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia, trvanie a miesto realizácie bude určené povereným pracovníkom zariadenia. Tenenet o.z., so sídlom Oravská 4, 903 01 Senec, sa ukladá povinnosť doručiť súdu priebežné správy z odborného psychologického poradenstva vždy do 25. dňa každého mesiaca a záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 15 dní od ukončenia realizácie výchovného opatrenia. III. Súd odkladá výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 v časti styku otca s maloletým, a to do ukončenia realizácie výchovného opatrenia nariadeného neodkladným opatrením podľa výroku II. tohto uznesenia. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 11Em/3/2026
1. Oprávnený, ako otec maloletého, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.04.2026 domáhal nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017, ktorým bol upravený jeho styk s maloletým. 2. Oprávnený vo svojom návrhu na výkon rozhodnutia uviedol, že napriek formálnemu zvereniu maloletého syna do výlučnej osobnej starostlivosti povinnej, s matkou maloletého až do novembra 2025 fungovali fakticky v režime striedavej osobnej starostlivosti v pomere 50:50. O maloletého sa starali v systéme krátkeho a dlhého týždňa, ktorý plynule a bez akýchkoľvek väčších problémov fungoval od roku 2017 (dokonca aj pred týmto rokom prebiehala starostlivosť o maloletého syna v takmer rovnako výrazne širokom časovom rozsahu z oboch strán). Pre väčší komfort maloletého matke viackrát navrhoval striedanie týždeň-týždeň, avšak neúspešne, matka toto vždy zamietla, že pre ňu je to „veľa“. Jeho citový vzťah s maloletým bol vždy veľmi hlboký. Maloletý sa stal neoddeliteľnou súčasťou nielen matkinej rodiny, ale rovnako tak aj jeho novej rodiny. Má uňho vytvorené absolútne stabilné zázemie, vrátane vlastnej izby, a spoločne si budovali množstvo spoločných zážitkov. Maloletý má rovnako mimoriadne blízky vzťah s otcovým mladším synom I. (jeho nevlastným bratom), s otcovou manželkou a svokrou, ktorú pozná už celých 6 rokov. Veľmi vrelý, priam kamarátsko-rodinný vzťah si od narodenia budoval aj s otcovým bratom J. a jeho snúbenicou E., u ktorých bežne prespával. V novembri 2025 sa však situácia diametrálne zmenila. Matka maloletého ho bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu úplne odstrihla od syna a začala mu brániť v akomkoľvek osobnom kontakte s ním. Od tohto momentu s maloletým nemohol stráviť žiaden čas v zmysle vykonateľného rozsudku, a je ukrátený o akýkoľvek podiel na jeho výchove. Svoje protiprávne konanie sa matka maloletého snažila legalizovať tým, že dňa 01.12.2025 podala na tunajší súd nedôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Mestský súd Bratislava II (konanie vedené pod sp. zn. 11P/159/2025), ktorým sa domáhala, aby súd určil, že sa styk otca s maloletým E. neupravuje, čo by v reálnych dôsledkoch znamenalo faktický zákaz styku otca s maloletým. Mestský súd Bratislava II však tento ničím neodôvodnený a absolútne neprimeraný návrh uznesením zo dňa 19. decembra 2025, sp. zn. 11P/159/2025, v celom rozsahu správne zamietol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že matka neosvedčila bezodkladnosť potreby úpravy pomerov, a že takéto rozhodnutie by malo za následok neodôvodnený a neprimeraný zásah do otcových rodičovských práv. Matka proti tomuto zamietavému uzneseniu podala dňa 05.01.2026 odvolanie, o ktorom odvolací súd už (zatiaľ neprávoplatne) rozhodol uznesením sp. zn. 12CoP/6/2026, zo dňa 31. marca 2026, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Napriek tomuto zamietavému uzneseniu matka maloletého naďalej pokračuje v marení styku otca so synom. Poslednýkrát sa s maloletým videl dňa 24. decembra 2025, pričom styk v rozsahu súdom schválenej rodičovskej dohody sa od novembra 2025 nerealizoval ani raz v úplnom súdom určenom rozsahu. Matka maloletého si otcov kontakt zablokovala, neodpovedá na emaily, ani na pokusy o telefonický kontakt, a to ani prostredníctvom jej právneho zástupcu (JUDr. Hargaša). Za spomenutie stojí skutočnosť, kedy sa vzhľadom na meniny maloletého s matkou snažil spojiť dňa 06.02.2026. Rovnako sa o to pokúšal aj prostredníctvom jej právneho zástupcu, aby synovi mohol darovať knihu výletov 2. vydanie, ktoré mu na meniny pripravil. Pre syna mal tiež pripravené na mieru šité tenisky NIKE s jeho menom a dátumom narodenín, a plánoval s ním spoločné stretnutie v atmosfére, ktorú mal vždy rád, t.j. na futbalovom štadióne ŠK B. C.. Z tohto dôvodu mu vybral futbalové derby ŠK B. C. vs. FC B. H. (XX.XX.XXXX). Následne sa dňa 23.02.2026 pripomenul právnemu zástupcovi matky ďalším emailom. Na tento zápas synovi upravil „povolávací rozkaz fanúšika“, s jeho vlastným menom. Žiaľ, ani jeden z troch darčekov mu nemal možnosť odovzdať. Matka ani jej právny zástupca nereagovali na jeho prosbu (pritom právny zástupca p. JUDr. Hargaš mu telefonicky potvrdil, že všetky emaily čítal a aj s matkou telefonoval, ale on ju nevie presvedčiť). Zásadnou udalosťou, ktorá potvrdzuje, že to nie je maloletý, kto sa s ním nechce stretávať, ale je to práve matka, ktorá v styku bráni a syna dostatočne nemotivuje, je jeho posledné osobné stretnutie so synom, ktoré sa uskutočnilo krátko pred podaním tohto návrhu. Maloletého našiel spolu s jeho najlepším kamarátom J. K. na bicykloch na školskom dvore. Keď prišiel, všetci traja sa rozprávali v uvoľnenej atmosfére a dokonca aj zažartovali. Následne syna poprosil, či by sa s ním mohol porozprávať osamote, s čím bez akýchkoľvek problémov súhlasil. Počas rozhovoru maloletý pôsobil pokojne, bez napätia alebo odporu. Otec nemal pocit, že by bol v strese alebo v nejakom vnútornom konflikte, skôr naopak, bol iba uzavretejší ohľadom toho, prečo k nemu nechodí. Pýtal sa ho, ako sa má a čo prežíva, a povedal mu, že všetkým chýba, že sa naňho pýtajú I., L., J., L. mama a ďalší členovia rodiny. Do novembra 2025, kedy ho matka odtrhla, bol totiž plnou súčasťou ich rodiny. Zároveň ho povzbudil, aby sa nebál hovoriť o tom, čo chce, napríklad ako by si predstavoval fungovanie v rámci tohto školského roku. Snažil sa mu vysvetliť, že bez otvorenej
komunikácie sa veci budú len ťažko posúvať. Pripomenul mu, že s ním bol XX rokov v každodennom kontakte a vždy ho bude podporovať. Opýtal sa ho aj, či pre neho môže niečo konkrétne urobiť, ale nevedel na to odpovedať. Potom mu dal pusu na čelo, objal ho a rozlúčil sa s ním. Pri aute mu ešte ukázal knihu, ktorú pre neho pripravil vo februári k príležitosti jeho menín, a to knihu Vikiho výlety č. 2. Keďže bol s kamarátom J., spomenuli si aj na ich spoločné zážitky (Téryho chata) a chvíľu sa na tom spolu zasmiali. Maloletý pri tomto stretnutí pôsobil pokojne, reagoval prirodzene a vedel sa aj uvoľniť a žartovať. Z tohto stretnutia jednoznačne vyplýva, že najväčším problémom syna je to, že nikto z jeho blízkeho okolia (t.j. matka maloletého a jej blízka rodina) mu nepovie, aby sa s otcom stretával, že je plnou súčasťou otcovej rodiny, a že takýto kontakt je preňho prínosný a dôležitý. Z celej situácie vyplýva, že problémom stretávania sa s maloletým E. je výlučne matka maloletého, ktorá podľa otcovho názoru svoju úzkosť a extrémnu frustráciu z rozpadu druhého manželstva projektuje na syna. Zároveň sa dá objektívne povedať, že problémom sú jej zdravotne podlomení rodičia vo veku XX L. XX rokov (otcovi známe a potvrdené diagnózy: cukrovka a onkologické ochorenie v prípade matky, trombóza v prípade otca), s ktorými maloletý v súčasnosti trávi takmer všetok čas, pretože matka nie je schopná sa o maloletého plnohodnotne postarať. Navyše starí rodičia (rodičia matky) maloletého voči otcovi dlhodobo manipulujú a degradujú pred ním jeho osobu. Vzhľadom na to, že starí rodičia sa dlhodobo starajú o maloletého, snažil sa s oboma spojiť emailom aj formou SMS, no žiaľ bez akejkoľvek reakcie. Matka maloletého nielenže syna na styk nepripravuje a nemotivuje, ale dokonca ho utvrdzuje v izolácii. Preto akékoľvek tvrdenia matky, ktoré v emailovej komunikácii zo dňa 28.03.2026 deklaruje (ako „syn si neželá kontakt“ alebo „necíti sa bezpečne“), sú v absolútnom rozpore s realitou, ktorú osobne zažil, i priamy svedok kamarát maloletého J. K.. Svedok J. navyše nerozumie správaniu E. voči otcovi, veľakrát ho práve povzbudzoval, aby u otca spal, lebo mu je tam lepšie a taktiež tvrdí, že E. dlhodobo matke prízvukuje, že ho nebaví chodiť k starým rodičom, ona tam však stále chce byť. Tieto závery sú podporené aj zisteniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“), ktorý v úradnom zázname zo dňa 17.12.2025 konštatoval, že matka maloletého syna nedostatočne motivuje k stretávaniu sa so otcom. Maloletý na ÚPSVaR zároveň sám uviedol, že mu otec nikdy neublížil, a prejavil želanie, aby sa rodičia vedeli dohodnúť a nehádali sa. Taktiež ošetrujúca psychologička maloletého A. F. K. potvrdila, že matku maloletého upozornila na to, že odstrihnutie kontaktu s otcom nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Navyše, nemôže sa ešte v krátkosti nezmieniť o vykonštruovaných tvrdeniach matky maloletého v podanom nedôvodnom návrhu matky o údajnej diagnóze OCD a panickom strachu E. z otca, ktoré boli v plnom rozsahu objektívne vyvrátené aktuálnou lekárskou správou zo dňa 21.01.2026. Podľa tohto odborného nálezu bola maloletému stanovená odlišná diagnóza: F418 - Iná úzkostná porucha, bližšie určená – hypochondrická symptomatika 3 mes. Úzkosti maloletého, ktorými trpel ešte začiatkom tohto roka boli zamerané na chorobné sebasledovanie a prehnaný strach o vlastné zdravie (či nemá infarkt po zlomenine kľúčnej kosti), a v žiadnom prípade nie na strach z otca. V lekárskej správe sa vo vzťahu k otcovi uvádza len to, že maloletému „sa nechce“, čo svedčí skôr o strate motivácie a vplyve pohodlnejšieho prostredia u matky a starých rodičov, kde nemá zavedené základné návyky a povinnosti (upratovanie, umývanie zubov), ktoré u neho dôsledne vyžadoval. Dôležitou informáciou tiež je, že A. K. otca informovala (čo by mala byť povinnosť matky, ktorú si však tá nesplnila), že maloletý už neužíva antidepresíva, čo otec následne komunikoval aj JUDr. Hargašovi (právnemu zástupcovi matky), ktorý o tomto fakte tiež nevedel. Súčasne platí, že maloletý syn už v súčasnosti podľa tvrdení matky úzkosťami netrpí, no napriek tomu jeho izolácia od otca naďalej pretrváva. Uvedené matka uviedla v emaile zo dňa 28.03.2026 citujúc: „Aj keď nemá úzkosti, aj tak sa s Tebou stretávať momentálne ani v blízkej dobe nechce.“ Momentálnu situáciu sa najprv snažil riešiť mimosúdnou dohodou s matkou maloletého za pomoci odborníkov s cieľom predísť ďalšej eskalácii konfliktu a zabezpečiť obnovu riadneho kontaktu s maloletým. Matka maloletého však odmietla psychologické poradenstvo, ktoré jej bolo ponúknuté kolíznym opatrovníkom. Z dôvodu, že aj naďalej uprednostňoval menej invazívne riešenie vzniknutej situácie, otec podal dňa 04.03.2026 na tunajší súd návrh na uloženie výchovného opatrenia, konkrétne vo forme sociálno-psychologického poradenstva v organizácii TENENET o. z., ako prostriedku smerujúceho k stabilizácii rodinných pomerov a k obnoveniu riadneho výkonu jeho styku s maloletým. O uvedenom návrhu doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/32/2026. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyjadrenia matky maloletý E. už netrpí úzkosťami, ktoré boli zo strany matky doposiaľ opakovane uvádzané ako dôvod bránenia v realizácii súdom upraveného styku, je zrejmé, že prekážka, na ktorú sa matka pri neplnení súdneho rozhodnutia odvolávala, odpadla. Za tejto situácie preto neexistuje žiadny objektívny ani ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by matka mala aj naďalej brániť výkonu jeho rodičovského práva na styk s maloletým, a preto považuje podanie návrhu na výkon rozhodnutia nielen za dôvodné, ale aj za nevyhnutné na zabezpečenie rešpektovania právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ako aj na ochranu
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, spočívajúceho v zachovaní a rozvíjaní jeho vzťahu s oboma rodičmi. 3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017, bolo rozvedené manželstvo rodičov – oprávneného a povinnej. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prespievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod do piatku do 08.00 hod. s tým, že si maloletého v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, kde ho v čase ukončenia styku odovzdá. Pokiaľ deň začatia, resp. ukončenia styku pripadne na deň pracovného voľna alebo prázdnin, miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraveného v určených časoch otcovi odovzdať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2017. 4. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 11P/159/2025 zo dňa 19.12.2025, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/6/2026-91 zo dňa 31.03.2026, bol zamietnutý návrh matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že do právoplatného rozhodnutia vo veci o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. sa styk otca s maloletým E. upravuje tak, že sa neupravuje. 5. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 11P/32/2026 o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia. Uznesením č.k. 11P/32/2026-96 zo dňa 09.06.2026, bolo konanie pre späťvzatie návrhu zastavené. 6. Z lekárskej správy A. M. H., NÚDCH, Psychiatrická ambulancia, zo dňa 21.01.2026 vyplýva, že maloletému bola stanovená diagnóza F41.8 – iná úzkostná porucha, bližšie určená - hypochondrická symptomatika 3 mes. V správe sa uvádza, že maloletý udáva narušený vzťah s otcom a odmietavý postoj k stretávaniu sa s ním. Maloletému bolo odporučené pokračovať v medikácii a psychoterapeutickej starostlivosti. 7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR Bratislava“), zo dňa 10.03.2026, založenej do spisu sp. zn. 11P/32/2026 v konaní o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, vyplýva, že orgán SPODaSK s návrhom otca na uloženie výchovného opatrenia súhlasí. Zo zistení orgánu SPODaSK vyplýva, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa dlhodobo pretrváva výrazný rodičovský konflikt, ktorý má negatívny dopad na vzájomnú komunikáciu rodičov a ich schopnosť spolupracovať pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa. Zároveň je zrejmé, že maloleté dieťa je do uvedeného konfliktu rodičov vťahované, čo môže nepriaznivo vplývať na jeho psychický vývin a celkovú pohodu. Orgán SPODaSK má za to, že uloženie výchovného opatrenia môže prispieť k zmierneniu rodičovského konfliktu, zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a k nastaveniu funkčnej spolupráce rodičov pri výchove maloletého dieťaťa. Zároveň môže napomôcť k ochrane maloletého dieťaťa pred negatívnymi dôsledkami konfliktu medzi rodičmi. Orgán SPODaSK považuje uloženie navrhovaného výchovného opatrenia za vhodné a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 8. Z lekárskej správy A. M. H., NÚDCH, Psychiatrická ambulancia, zo dňa 22.04.2026 vyplýva, že maloletému bola stanovené diagnózy: F900 Porucha aktivity a pozornosti, F811 Dysgrafia, v anamn. F41.8 – iná úzkostná porucha, bližšie určená - hypochondrická symptomatika, v anamn. F422 OCD, Z612 Zmena rodinných vzťahov detstve, Z 818 Iné poruchy správenia a psychiky v rodinnej anamnéze. V správe sa uvádza, že maloletým je popisovaný narušený vzťah s otcom a odmietavý postoj k stretávaniu sa s ním. Maloletému bolo odporučené pokračovať v medikácii – podľa potreby, v psychoterapeutickej starostlivosti a tiež spolupráca s CPP. 9. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 27.05.2026 vyplýva, že orgán SPODaSK vykonal dňa 26.05.2026 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky maloletého dieťaťa na adrese H. XX, C.. V čase šetrenia sa na uvedenej adrese zdržiavala matka maloletého spolu s maloletým E., v 3izbovom byte. Byt je vo vlastníctve matky maloletého a starých rodičov maloletého. Byt pozostáva z
detskej izby, obývacej izby, v ktorej sa nachádza detský kútik maloletého dieťaťa: L. B., kuchyne, izby využívanej matkou na spanie, chodby, kúpeľne a sociálneho zariadenia. Maloletý E. má v byte vlastnú izbu, ktorá je zariadená primerane jeho veku a potrebám. Hygiena domácnosti bola v čase návštevy na požadovanej úrovni. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že je vlastníčkou občianskeho združenia H. B., kde pracuje ako učiteľka H. s čistým mesačným príjmom približne 700,- eur. Príležitostne vyučuje J. s čistým mesačným príjmom približne 80,- eur. Matka maloletého dieťaťa ďalej uviedla, že poberá výživné na maloletú L. vo výške 200,- eur a na maloletého E. vo výške 300,- eur mesačne. Zároveň poberá prídavky na deti vo výške 120,- eur mesačne. Počas šetrenia matka maloletého opakovane sama otvárala témy súvisiace so starostlivosťou otca o maloletého E.. Otca označovala za nezodpovedného a nespoľahlivého, pričom ako prejav nezodpovednosti uviedla jeho nedochvíľnosť. Na otázku týkajúcu sa pozitívnych vlastností otca uviedla, že „ak je v pohode a všetko ide podľa neho, tak je dobrý“. Matka bola počas šetrenia viackrát upozornená, aby svoje názory a opisy starostlivosti otca neprezentovala, nakoľko ich maloletý mohol počuť. Na upozornenia nereagovala a pokračovala vo vyjadreniach týkajúcich sa svojho vnímania starostlivosti otca o maloletého. Maloletý E. je žiakom X. ročníka základnej školy na H. XX E. C.. Jeho ošetrujúcou lekárkou je A. N. O.. Maloletý je sledovaný v odbornej psychiatrickej ambulancii a absolvuje pravidelné psychoterapeutické sedenia u psychológa. Počas šetrenia bol s maloletým E. vykonaný individuálny pohovor bez prítomnosti matky. Maloletý počas pohovoru pôsobil strnulo a emočne neisto, pričom uvoľnenejšie reagoval najmä pri témach týkajúcich sa športu. Na otázky smerujúce k rodičom spočiatku odpovedal neisto. Následne uviedol, že otec je podľa neho agresívny a nervózny a matku označil za starostlivú a dochvíľnu. O škole rozprával bez výraznejšieho emočného zapojenia. Ako svojho najlepšieho kamaráta uviedol J., ktorý už s ním momentálne nenavštevuje rovnakú triedu. Maloletý opakovane uviedol, že sa aktuálne nechce stretávať s otcom, pričom dodal, že ak si to rozmyslí, kontakt s otcom obnoví. Vyjadril želanie, aby mohol sám rozhodovať o tom, kedy bude tráviť čas s otcom a kedy s matkou. Uviedol, že v prípade stretnutia s otcom by u neho aktuálne nechcel prespávať, pričom nevylúčil, že v budúcnosti by svoj postoj mohol zmeniť. Zároveň uviedol, že v minulosti chodil k otcovi preto, „lebo musel“, pričom podľa jeho slov, keď nechcel ísť, tak mu mama povedala aby šiel. Maloletý E. pôsobil počas pohovoru veľmi uzavreto, vo svojich vyjadreniach používal formulácie podobné vyjadreniam matky a neuviedol dôvody, pre ktoré aktuálne odmieta stretávanie s otcom a prespávanie v jeho domácnosti. Matka po oboznámení sa s vyjadreniami maloletého E. počas pohovoru uviedla, že maloletý jej doma prezentuje odlišné informácie, než aké uviedol pri pohovore. Ako príklad opísala udalosť z nedele, keď sa mal maloletý počas pobytu v parku s matkou domnievať, že videl svojho otca, čo podľa vyjadrenia matky vyvolalo u maloletého panický stav. Matka uviedla, že následne maloletý odmietal pokračovať v behu, bol vo výraznom psychickom nepokoji a približne tri hodiny sa nevedel upokojiť. Ďalej matka uviedla, že po každom stretnutí s otcom dochádza podľa jej pozorovania k zhoršeniu fóbií a úzkostných prejavov maloletého. Matka počas návštevy bez vyzvania predložila lekársku správu maloletého vrátane diagnóz a trvala na zápise diagnóz do úradného záznamu zo šetrenia v rodine. Záverom orgán SPODaSK konštatuje, že matka počas celej návštevy pôsobila unavene a pri opisovaní vzťahu maloletého E. s otcom často zvyšovala hlas. Matka vyjadrila názor, že stretávanie maloletého s otcom nie je v jeho záujme, nakoľko podľa jej tvrdenia dochádza po stretnutiach s otcom k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého. Súčasne uviedla, že v období bez kontaktu s otcom je maloletý spokojný. Matka počas návštevy bez vyzvania predložila lekársku správu maloletého vrátane diagnóz a trvala na zápise diagnóz do úradného záznamu zo šetrenia v rodine. Orgán SPODaSK na základe priebehu šetrenia konštatuje, že maloletý je vystavený rodičovskému konfliktu a napätiu medzi rodičmi, čo môže negatívne vplývať na jeho emočné prežívanie a pocit bezpečia. Maloletý sa javí ako citlivo vnímajúci konflikt medzi rodičmi, pričom jeho vyjadrenia môžu byť ovplyvnené aktuálnou rodinnou situáciou a spôsobom komunikácie o druhom rodičovi 10. Súd v súlade s ustanovením § 374 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 09.06.2026. 11. Právny zástupca oprávneného na pojednávaní dňa 09.06.2026 uviedol, že otec trvá na podanom návrhu. Návrh na výkon podali z dôvodu, že veci sa nijako nehýbali, bola to jedna z možností, ako to urýchliť. Otec nechce tlačiť na syna, preto nerobí žiadne extrémne kroky a chce sa dohodnúť, lenže styk sa nerealizuje od 11/2025 a ten čas plynie a otec sa obáva toho, že vzťah sa bude len zhoršovať. Syn je v starostlivosti psychoterapeutky A. K., ktorá najlepšie vie, prečo zrazu syn otca odmieta. Navrhovali by, aby si súd vyžiadal správu od A. K.. Možno sa situáciu podarí vyriešiť v rámci výchovného opatrenia a nebude výkon potrebný. Otec sa obáva, že matka syna nemotivuje, a niečo vážne sa muselo
v novembri stať, o čom otec nevie, prečo ho syn odmieta. Právny zástupca matky v konaní o uloženie výchovného opatrenia uviedol vo vyjadrení k návrhu nesúhlasné stanovisko k uloženiu výchovného opatrenia. Teraz kvitujú, že zo strany matky prišla aká taká akceptácia. Netrvajú za každú cenu na návrhu na výkon rozhodnutia. Otec naozaj nerobí nátlak na syna, čo je pozitívum na strane otca. Otec mu hovoril, že niekedy v lete začala matka naznačovať, že syn by si mal začať vyberať, ako bude s otcom tráviť čas. Na stretnutí 12.01.2026 matka prichádzala s rôznymi diagnózami, odvtedy prešlo 5 mesiacov a stále idú len maloletého diagnostikovať. Matka akoby neriešila jeho diagnózy, len ho v nich utvrdzovala. Otec chce ustáť túto situáciu a nestratiť kontakt so synom. Navrhli, aby súd pokračoval v konaní o výkon rozhodnutia s tým, že následne vezmú späť návrh v konaní o uloženie výchovného opatrenia sp. zn. 11P/32/2026. Majú záujem, aby súd nariadil výchovné opatrenie formou neodkladného opatrenia v tomto vykonávacom konaní, tak ako to avizoval. 12. Oprávnený na pojednávaní dňa 09.06.2026 uviedol, že 12.01.2026 realizoval stretnutie medzi právnymi zástupcami, kde si dohodli postup s matkou, že sa posnaží a bude sa s ním koordinovať, aby sa stretávanie obnovilo. Sedeli 4 hodiny, ale výsledok je taký, že sa to nikam nepohlo od 12.01.2026. Pán Dr. Hargaš, vtedajší právny zástupca matky mal snahu to spoločnou dohodou uzavrieť. Oprávnený nerozumel tomu, prečo nie je v záujme syna sa s ním stretávať, pretože vyjadrenie psychologičky A. K. je úplne opačné, čo aj matke komunikovala. Je v pravidelnom kontakte s A. K., včera mu potvrdila, že ak to bude požiadavka súdu, tak sa vyjadrí. Je ochotný, aby súd požiadal zamestnávateľa o jeho hodnotenie vzhľadom na slová matky o jeho nezodpovednosti pred kuratelou. Oprávnený má na starosti 14 zamestnancov v troch štátoch. Matka pred kolíznym opatrovníkom povedala, že jej dáva 300,- eur výživné, čo je pravda, ale od januára 2026 do júna 2026 jej posiela 200,- eur navyše vzhľadom na synove problémy. Hradí teda polovicu fyzioterapie a psychoterapie syna. To, čo p. N. zistil na prvom stretnutí, že matka syna nemotivuje, bolo tak vždy odkedy sa narodil. Kdekoľvek oprávnený išiel, napr. lyžovačka, dovolenka, nič nebolo vhodné, vždy bol nejaký problém. Ona svoje úzkostlivé predstavy projektuje na neho, namiesto aby ho posmelila. A. K. súhlasí s Tenenetom, povedala, že sú tam profesionál. Jeho manželka mala veľmi dobrý vzťah s E., ale keď teraz išiel do puberty sa to zhoršilo. 13. Právna zástupkyňa povinnej na pojednávaní dňa 09.06.2026 uviedla, že matka sa nevyjadrovala k výkonu, lebo sa vyjadrila k návrhu na uloženie výchovného opatrenia, ešte prostredníctvom Dr. Hargaša, ktorý žiadal návrh zamietnuť. V tom čase, keď mala matka pocit, že otec začal Dr. Hargaša zneužívať a ten začal porušovať pravidlá advokácie tým, že komunikoval priamo s ním a nie prostredníctvom advokáta, matka sa rozhodla zmeniť svoje právne zastúpenie. V tom čase disponovala iba návrhom na uloženie výchovného opatrenia zo strany Dr. Hargaša. Pokiaľ sa bude na dieťa, ktoré má vážny psychiatrický problém, vyvíjať nátlak spôsobom, ktorý robí otec, dieťa iba viac zdekonpenzujú. Jeho vzťahy s otcom sa nezlepšia. Okrem toho, že E. je úzkostný, má psychické problémy, tak nebol prijatý v rodine otca a trpí tým. Začiatkom zimy sa stal incident, o ktorom asi zjavne otcovi syn nepovedal, a ktorý ho natoľko zranil, že sa s ním zdôveril matke až neskôr. Manželka otca, v jej prístupe a komunikácii s E., ho označila za zlého chlapca, posielala ho domov, povedala, že je im bez neho lepšie, že E. je zlým vzorom pre jej syna a neželá si, aby tam bol, čo E. zranilo a v tejto úzkosti, v ktorej sa momentálne nachádza, sa zavrel. Tým pádom sa u otca necíti dobre, nechce tam chodiť. Nie je cieľom matky, aby sa E. nestretával s otcom, cieľom je, aby ich stretnutia neboli podfarbené E. strachom a úzkosťou a tu je základný kameň úrazu. Je potrebné dieťaťu pomôcť. Je potrebné dokončiť jeho diagnostiku a vylúčiť autizmus. Na 17.06.2026 je maloletý objednaný na psychiatrickú diagnostiku ADOS za účelom vylúčenia diagnózy a psychiatrickej poruchy autistického spektra. Pokiaľ by bolo diagnostikované akékoľvek ochorenie PAS, tak by musel byť vylúčený z terapie u A. K., pretože jej terapia je kontraproduktívna v prípade PAS. Preto sa to robí, aby sa vedelo akou cestou sa má ďalej ísť s liečbou. Aktuálne je A. K. jediný človek, ktorému sa po 3 roku začalo otvárať dieťa. Základná premisa je, že najskôr treba pomôcť dieťaťu, potom sa pomôže aj otcovi. Ak budeme favorizovať práva otca, ublížime tým dieťaťu. Navrhuje, aby súd veľmi citlivo postupoval v tomto konkrétnom prípade. Aby výkon rozhodnutia aktuálne nenariaďoval vzhľadom na postoj dieťaťa a jeho aktuálny zdravotný stav, aby sa počkalo na dokončenie diagnostiky maloletého, a aby bola kontaktovaná A. K., ktorá bude vyzvaná na predloženie písomnej správy o maloletom, v ktorej súdu objasní stav maloletého, kvalitu vzťahových väzieb rodič/dieťa. Prosí otca, aby akceptoval a rešpektoval, aby netlačil momentálne na pílu, tzn. aby sa dohodli na nejakom spoločnom postupe, t.j. aby bola dokončená diagnostika, potom aby bola oslovená A. K. a pokiaľ niečo odporučí, podľa toho postupovali. Teda či už formou výchovného opatrenia u nej alebo inde. Poradenstvo bude mať väčší efekt, ak bude na dobrovoľnej báze. Ide o to pomôcť E., aby bol spokojný.
14. Povinná na pojednávaní dňa 09.06.2026 uviedla, že nesúhlasí s tým, čo bolo zapísané v zápisnici kolízneho opatrovníka. Opätovne sa vyjadrila, že syna motivuje na stretávanie sa s otcom. Na stretnutí 12.01.2026 sa otec priznal, že sa vyhráža zabitím jej rodičov, opakovane sa to deje 12 rokov, počul to aj Dr. Ficek, aj Dr. Hargaš. Otec povedal, že tie vyhrážky hovorí a hovorí ich preto, že ho provokuje. Keď sa ho pýtala, čím ho provokuje, povedal, že tým, že ho nechce pustiť do Budapešti. V tom čase mal E. silné prejavy OCD a už nebol schopný po príchode do školy ísť nikam. Otec synovi povedal, nech si zbalí veci a nech vypadne, ak nepôjde s ním. Tie správy dostal aj Dr. Ficek. Matka sa chce zamerať na syna, sú tu predsa kvôli nemu. Syn opakovane verbalizuje, že s otcom sa nechce momentálne dlhodobo stretávať. Povedal to aj kolíznemu opatrovníkovi. Uviedol, že matka ho vždy posielala k otcovi. Ani raz v živote E. nepovedala, aby k otcovi nešiel, nikdy mu v styku s otcom nebránila. Navrhovala riešenie, aby sa išiel s otcom bicyklovať alebo na plaváreň, lebo sa bál ísť k nemu domov. Dvakrát takto bol, ale tretíkrát jej povedal, aby s tým prestala, lebo má pocit, že ho nechce, a že ho vyháňa z domu, a že prečo ho posiela tam, kde je mu zle, prečo mu to robí, prečo mu chce ublížiť. Vtedy si ako matka uvedomila, že je to kontraproduktívne, že vždy je dôležitý psychický stav dieťaťa, ktorý je nadradený stretávaniu s otcom. V prípade, ak sa u dieťaťa vyskytujú psychiatrické diagnózy, by chcela požiadať, aby sa k prípadu vyjadril súdny znalec z oblasti pedopsychiatrie. U syna je podozrenie na aspergerov syndróm. Dá sa to vylúčiť testami, na ktoré syn má ísť. Preto kým nemá výsledok diagnostiky, nech súd počká s výkonom rozhodnutia. Ak by bol tento syndróm potvrdený, musí sa zmeniť medicínsky a terapeutický postup a teda zrejme aj právny. 15. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 09.06.2026 uviedol, že súhlasia s uložením výchovného opatrenia neodkladným opatrením v Tenenet podľa ich pôvodných vyjadrení, v rozsahu medzi 20-40 hodín s tým, že netrvajú na presnom určení hodín pre každého zo zúčastnených (otec, matka, dieťa), ale aby to bolo v jednom balíku. Na začiatku bude prípadová konferencia všetkých zúčastnených. Netreba počkať na výsledky diagnostiky PAS tak, ako to žiadala matka, pretože je to práca s rodinou, jedným z cieľou je zlepšiť komunikáciu rodičov tak, aby bolo eliminované zatiahnutie syna do rodičovského konfliktu. Cieľom bude aj podpora obnovy a stabilizácie vzťahov maloletého s oboma rodičmi a ochrana maloletého pred ďalším psychickým zaťažením rodičovským konfliktov. V Tenenet o.z. sú odborníci, ktorí vedia pracovať aj s deťmi s diagnózami. 16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 17. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 18. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. 19. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie. 20. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením. 21. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 22. Podľa § 377 ods. 1 CMP súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania. 23. Podľa § 377 ods. 2 a 3 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
24. Podľa § 378 ods. 1 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. 25. Podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutia podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia. 26. Podľa § 382 ods. 1 a 2 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1000 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia. 27. Podľa § 383 ods. 1 písm. a), b) CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 384 ods. 1 ods. 3 CMP, ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené. 29. Podľa § 386 ods. 1 CMP, súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. 30. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení vyhlášky č. 413/2023 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 207/2016 Z.z.“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu. 31. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať. 32. Podľa § 389 ods. 1 CMP, súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. 33. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 34. Pred nariadením výkonu rozhodnutia súd skúma výlučne dve okolnosti. V prvom rade, či existuje vykonateľný exekučný titul, ktorým je v prípade maloletého t.č. rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017, upravujúci styk otca s maloletým. Druhou okolnosťou, ktorú súd skúma, je to, či povinný/á dobrovoľne plní povinnosti vyplývajúce mu/jej z exekučného titulu, t.j. v tomto prípade, či sa styk otca s maloletým realizuje. Súd teda neskúma žiadne iné skutočnosti. V konaní o výkon rozhodnutia totiž nie je možné vykonávať dokazovanie o úrovni rodičovských kompetencií toho ktorého z rodičov alebo o vhodnosti aktuálnej úpravy styku. Na to slúži výlučne konanie vo veci samej.
35. V súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťoval, či sa povinná – matka maloletého podrobuje rozhodnutiu, t.j. či sa realizuje styk otca s maloletým. Medzi oprávneným a povinnou pritom nebolo sporné, že styk otca s maloletým sa v súlade s exekučným titulom a v rozsahu v ňom stanovenom ku dňu rozhodovanie tohto súdu nerealizuje, nakoľko podľa vyjadrenia matky a zistení kolízneho opatrovníka sa maloletý odmieta s otcom stretávať. Interpretácia dôvodov, prečo k tomu dochádza, je u každého z rodičov odlišná. Súd však na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa aktuálnej právnej úpravy v zmysle CMP a vyhlášky č. 207/2016 Z.z. (v znení vyhlášky č. 413/2023 Z.z.), súd nezisťuje prípadné ospravedlniteľné dôvody neplnenia súdom uloženej povinnosti. Podstatné pre rozhodnutie o návrhu oprávneného je teda výlučne to, či sa styk realizuje v súlade s exekučným titulom. Preto postupujúc podľa § 378 CMP s poukazom na skutočnosť, že je daný exekučný titul – právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku oprávneného rodiča (otca) s maloletým, súd výkon súdneho rozhodnutia v tejto časti nariadil (výrok I. tohto uznesenia). 36. Súd mal z vykonaného dokazovania, a to najmä zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 27.05.2026 a tiež z lekárskych správ psychiatrickej ambulancie NÚDCH A. M. H., za preukázané, že maloletý aktuálne odmieta realizovať styk s otcom, pričom je dlhodobo vystavený rodičovskému konfliktu a napätiu medzi rodičmi. Zo zistení kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý počas pohovoru pôsobil uzavreto, emočne neisto a vo svojich vyjadreniach používal formulácie podobné vyjadreniam matky, pričom nevedel konkrétne uviesť dôvody svojho odmietavého postoja voči otcovi. Súčasne bolo zistené, že matka počas šetrenia opakovane prezentovala negatívne hodnotenia osoby otca aj v prítomnosti maloletého, napriek upozorneniam pracovníka orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Orgán SPODaSK zároveň konštatoval, že maloletý citlivo vníma konflikt medzi rodičmi a jeho postoje môžu byť ovplyvnené aktuálnou rodinnou situáciou a spôsobom komunikácie o druhom rodičovi. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že príčiny nerealizácie styku nemožno odstrániť prostredníctvom samotného výkonu rozhodnutia, ale je nevyhnutné odborné psychologické pôsobenie smerujúce k obnove komunikácie medzi rodičmi, podpore rodičovských kompetencií, odstráneniu dôvodov odmietania styku a stabilizácii vzťahu maloletého s oboma rodičmi. Súd preto považoval za potrebné nariadiť neodkladným opatrením odborné psychologické poradenstvo pre rodičov a maloletého v zariadení Tenenet o.z., v rozsahu uvedenom vo výroku II. tohto uznesenia. Zároveň mal súd za to, že okamžitá realizácia výkonu rozhodnutia bez predchádzajúcej odbornej intervencie by vzhľadom na aktuálny psychický stav maloletého, jeho odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom a pretrvávajúci rodičovský konflikt mohla vážne ohroziť jeho priaznivý psychický vývoj. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 389 ods. 1 CMP výkon rozhodnutia dočasne odložil do ukončenia realizácie výchovného opatrenia nariadeného neodkladným opatrením (výrok III.). Súd v ďalšom priebehu konania vyhodnotí účinnosť nariadeného odborného poradenstva, a to aj s prihliadnutím na mieru spolupráce oboch rodičov a maloletého. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP. Poučenie: 11Em/3/2026 Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.