Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 37P/119/2025 1225202720 26. 02. 2026 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2026:1225202720.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. F. X, XXXX F., G., dieťa rodičov - matka: A. B., G. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - D., XXX XX H., naposledy I. XX, XXXX J., K., zastúpená advokátskou kanceláriou: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495 a otec: L. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XXXX/X, XXX XX H., o návrhu navrhovateľky: I. A., G. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX H., t.č. Moritz von Schwind Gasse 4, 2474 Gattendorf, Rakúsko, zastúpená splnomocneným právnym zástupcom: Mgr. Martin Antal, advokát, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 53 369 572, na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať vo veci zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 01.09.2025 bol Mestskému súdu Bratislava II doručený návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. 2. Dňa 09.09.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené doplňujúce vyjadrenie navrhovateľky k návrhu na naradenie neodkladného opatrenia a návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka uviedla, že žije a býva v G., konkrétne v obci Gattendorf na ulici Moritz von Schwind Gasse 4, 2474 Gattendorf. Navrhovateľka uviedla, že jej záujmy sa z veľkej časti nachádzajú na území Slovenska, kde má rodinu a priateľov. Navrhovateľka uviedla, že maloletá strávila u nej letné prázdniny. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom k blížiacemu sa začiatku školského roku priviedla maloletú k tomu, aby sa začala priebežne pripravovať a učiť sa do školy. Za týmto účelom potvrdila, že tak trávia aktuálne prevažnú väčšinu času v Bratislave u brata navrhovateľky, kde sa maloletá pripravuje a učí sa spoločne s dcérou brata navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že ma osobný záujem na tom, aby maloletá pokračovala v kontinuálnej školskej dochádzke a to predovšetkým, podľa želania maloletej v dennej forme na niektorej z bratislavských škôl. Navrhovateľka, však nemôže formálne komunikovať so školami a zastupovať maloletú za účelom zápisu maloletej do jednej z bratislavských škôl. Navrhovateľka uviedla, že maloletá je zapísaná na plnenie školskej dochádzky v Katolíckej škole sv. Vincenta de Paul v Leviciach. Navrhovateľka uviedla, že doteraz nie je zrejmé, akým spôsobom a či vôbec ukončila 9. ročník, keďže sa maloletá na uvedenej škole v skutočnosti nikdy nezúčastňovala povinnej školskej dochádzky. Navrhovateľka uviedla, že maloletá navštevovala školu v Mexiku, kde neskôr absolvovala už len online výučbu, na ktorú ju prihlásila matka. Vzhľadom na vyššie uvedené by
navrhovateľka chcela maloletú riadne zapísať do deviateho ročníka základnej školy alebo na strednú školu na Slovensku. Navrhovateľka uvádza, že maloletá aktívne komunikuje v slovenskom a anglickom jazyku, avšak vôbec v nemeckom jazyku. Táto skutočnosť podľa navrhovateľky predstavuje jazykovú bariéru pre riadnu komunikáciu maloletej v Švajčiarsku. Navrhovateľka ďalej uvádza, že matka nemá záujem o výkon riadnej starostlivosti o maloletú, ktorá údajne dáva prednosť svojmu osobnému životu pred záujmami maloletej. Navrhovateľka uvádza, že matke vytýkala jej spôsob vedenia osobného života a údajne nepriaznivého vplyvu matky a jej partnera na maloletú. Navrhovateľka uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené konfrontovala matku v starostlivosti o maloletú. Podľa navrhovateľky matka, následne po konfrontácii začala obmedzovať kontakt maloletej s navrhovateľkou. Maloletá uviedla, že bola v spoločnej domácnosti v Mexiku vystavovaná verbálnym a fyzickým atakom. Podľa navrhovateľky bola maloletá aj sociálne selektovaná, kvôli jazykovej bariére, nakoľko oficiálne jazyky Švajčiarskej konfederácie sú francúzština a nemčina, ktoré maloletá neovláda. Navrhovateľka uvádza, že maloletá prišla do konfliktu s matkou a jej partnerom, kedy matke vyjadrila svoju nespokojnosť so starostlivosťou matky. Tieto negatívne interakcie vyústili do bodu kedy matka povedala, že maloletú prihlási na internát do Anglicka pre jej zlé správanie. Matka napokon poslala maloletú do letnej jazykovej školy do Viedne s tým, že víkendy môže tráviť maloletá u navrhovateľky. Navrhovateľka uvádza, že jej matka maloletej po dvoch týždňoch povedala, že maloletá môže stráviť s ňou aj zvyšok letných prázdnin. Tento čas navrhovateľka strávila s maloletou s časti aj na spoločnom výlete v Chorvátsku. Po návrate z výletu sa maloletá vyjadrila matke, že by chcela po skončení letných prázdnin nastúpiť na internát v Anglicku. Matka nato oznámila malolej, že sa zmenili pomery a plánuje s ňou a jej priateľom vytvoriť zázemie v Kostarike. Maloletá zásadne nesúhlasila, načo matka začala naliehať, aby sa maloletá vrátila k nej do Švajčiarska, čo maloletá odmieta s odôvodnením, že chce viesť stabilnejší spôsob života. Navrhovateľka poukázala nato, že je pripravená vytvoriť pre maloletú zázemie, aby mohla maloletá navštevovať školu v Bratislave. Na záver navrhovateľka doložila petit v návrhu vo veci samej. 3. Návrhom sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti nasledovne: Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlviosti starej matky I. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. F. X, XXXX F., G.. Stará matka je oprávnená maloletú zastupovať. 4. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako stará matka maloletej trávila s maloletou pravidelne do jej 11. roku veku. Podľa navrhovateľky sa rodičia riadne nevenovali výchove maloletej, najmä plnenie si povinnej školskej dochádzky a disciplíny. V roku 2018 sa matka maloletej spoznala s partnerom, s ktorým spoločne s maloletou vystriedali mnoho podnájmov Bratislave. Navrhovateľka sa vyjadrila voči matke maloletej tak, že jej osobný vzťah neschvaľovala, nakoľko sa domnievala, že partner matky sa správa násilne voči maloletej. Podľa navrhovateľky toho času viedla dobrodružný život a riadne sa nevenovala starostlivosti o maloletú, ktorú niekoľkokrát nechala v starostlivosti navrhovateľky/starej matky. V roku 2021 sa matka spolu s maloletou vysťahovali do Mexika. Maloletá D. I. K. N. 6. ročník s následnou online výučbou v angličtine. Navrhovateľka zároveň uviedla, že nedisponuje žiadnym dokladom o ukončení základnej školskej dochádzky. Podľa navrhovateľky matka s maloletou žila v Mexiku do mája 2025. V januári si 2025 sa matka maloletej spoznala s novým partnerom, ktorý žil vo Švajčiarsku a kde sa následne spolu s maloletou presťahovala. Navrhovateľka ďalej uvádza, že toho času jej matka začala obmedzovať kontakt s rodinu. Navrhovateľka zdôrazňuje, že maloletá mala všetky sociálne kontakty v Mexiku. Maloletá sa od začiatku Augusta 2025 nachádza u navrhovateľky. Maloletá chce navštevovať strednú školu v Bratislave v prezenčnej forme. Maloletá sa údajne vyjadrila, že sa nechce vrátiť k matke, lebo má strach z partnera matky. Taktiež má obavu, že by sa presťahovala spolu s matkou do Kostariky. Maloletá nemá žiadny kontakt s biologickým otcom, ktorý žije v Bratislave. Podľa navrhovateľky sa otec maloletej odmietol stretávať s maloletou a taktiež výživne platil iba sporadicky. 5. K návrhu navrhovateľka priložila nasledovne dôkazy preukazujúce relevantnosť jej tvrdení: 1. Rodný list maloletej; 2. Rodný list navrhovateľky; 3. Výpis z rakúskeho katastra nehnuteľností; 4. Nahlásenie o pobyte v Rakúsku; 5. Potvrdenie o výkone pracovnej činnosti navrhovateľky; 6. Úradný záznam z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 27.08.2025; 7. Plnomocenstvo matky; 8. Plnomocenstvo navrhovateľky; 9. Vyjadrenie navrhovateľky doručené dňa 09.09.2025.
6. Súd má za preukázane z pripojeného spisu vedenom pod sp. zn. 39P/29/2019, že Okresný súd Bratislava III Rozsudkom č. k. 39P/29/2019 – 55 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným 21.06.2019, rozhodol tak, že: súd manželstvo L. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., G. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou sa neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Obsahom návrhu bola príloha Úradného záznamu - Úradu prace, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bratislave (ďalej len „orgán SPODaSK“) zo dňa 27.08.2025 o 16:01 hod. Na orgán SPODaSK sa ustanovila navrhovateľka spolu s maloletou aktuálne pobytom u starej matky. Maloletá uviedla, že na orgán SPODaSK sa dostavila na vlastnú žiadosť v sprievode starej matky. Maloletá uviedla, že žije v zahraničí v Mexiku. Momentálne žije v Zürichu, vo Švajčiarsku, kde sa presťahovala spolu s matkou. Maloletá sa bojí partnera matky. Maloletá uviedla, že je nespokojná so správaním matky a jej výkonu rodičovských povinností. Maloletá uviedla, že v Bratislave žije jej otec, s ktorým sa nevidela od roku 2018. Otec však neprejavoval o stretnutia s maloletou žiadny záujem. Maloletá uviedla, že matka sa s otcom rozviedli asi v roku 2018. Následne sa matka s maloletou presťahovala do Mexika, kde zotrvali do roku 2024 až začiatku roku 2025 v spoločnej domácnosti partnera matky. Maloletá ďalej uviedla, že si matka po rozchode s terajším partnerom, našla novú známosť, partnera v Švajčiarsku, ktorý podľa slov maloletej je pastorom náboženskej sekty „Your Churche.“ Maloletá uviedla, že vzhľadom na vyššie uvedené sa bojí o svoje bezpečie a zdravie. Maloletá sa bojí, že matka ju zoberie násilím od starej matky. Maloletá na záver uviedla, že by rada ostala so starou matkou. 8. Dňa 11.09.2025 bola do spisu doručená správa o „doplnení dokladov“ od orgánu SPODaSK, ktorého prílohou boli nasledovné dokumenty: 1. Rozhodnutie o prijatí do 6. ročníka do ZŠ O. P. v Leviciach; 2. Katalógový list žiaka; 3. Oznámenie o neevidovaní maloletého dieťaťa v ich evidencii J. O. P. D. A.; 4. Oznámenie o evidencii maloletého dieťaťa ZŠ O. P. v Leviciach; 5. Požiadanie o vystavenie certifikátu; 6. Oznámenie o podmienečnom prijatí a žiadosť navrhovateľky; 7. Rozhodnutie o podmienečnom prijatí na štúdium na základe žiadosti navrhovateľky. 9. Mestský súd Bratislava II rozhodol Uznesením č. k. 37P/119/2025 – 53 zo dňa 23.09.2025, právoplatným 20.02.2026 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave 15CoP/3/2026 - 80 tak, že: I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať v časti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. II. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, zastavuje. Odvolací súd Krajský súd v Trnave na podklade odvolanie navrhovateľky/starej matky rozhodol Uznesením č. k. 15CoP/3/2026 - 80 zo dňa 09.02.2026, právoplatným 20.02.2026 tak, že Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. 10. Mestský súd Bratislava II. má z bodu odôvodnenia 21 a 22 tretej vety vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu – Krajského súdu v Trnave za preukázané, že odvolací súd uviedol nasledovné: Pri posudzovaní odvolania navrhovateľky nebolo možné priznať úspech ani odvolacej argumentácii, že maloletá má najužšie väzby práve k Slovenskej republike a je v záujme dieťaťa stabilizovať ho na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že maloletá (aktuálne vo veku 15 rokov) pred navrhovateľkou a aj pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v auguste 2025 prezentovala, že sa k matke nechce vrátiť, a ani sa podriadiť (údajne) plánovanému rozhodnutiu matky sa v budúcnosti presťahovať do Kostariky, nemohla mať na posúdenie vecnej a právnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia žiaden význam. Určenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je totiž výsadou rodiča, ktorému svedčí právo (a zároveň povinnosť) sa o maloleté dieťa riadne starať a vychovávať ho, a nie prarodičov dieťaťa. V preskúmavanom prípade maloleté dieťa svoju matku, do ktorej starostlivosti je právoplatným rozhodnutím súdu zverené nasleduje a je neprípustné, aby ktokoľvek (vrátane prarodičov) svojvoľne odňal dieťa rodičovi, ak má iný názor na jeho výchovu. V posudzovanom prípade nie je možné z osvedčených okolností naviac jednoznačne vyvodiť ani splnenie podmienky, že maloleté dieťa sa nachádza na území Slovenskej republiky, keďže samotná navrhovateľka (uchádzajúca sa o
náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa) trvale žije a býva na území Rakúska (bez významu je, že sa jedná o obec vo vzdialenosti 20 km od hraníc so Slovenskou republikou). 11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 12. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 16. Civilný sporový poriadok ukladá súdu prihliadať z úradnej povinnosti na to, či sú splnené všetky podmienky konania, a to nielen na jeho začiatku, ale po celú dobu jeho ďalšieho priebehu. Nedostatok niektorej z podmienok alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky, ktoré sú závislé na tom, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Medzi tieto podmienky nesporne patrí aj podmienka právomoci slovenského súdu. 17. Podľa čl. 7 ods. 2 a 5 zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa . Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 18. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 19. Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa Haag, 19. októbra 1996, ozn. Č. 344/2002 Z. z. a ozn. Č. 67/2019 Z. z. (ďalej len „Haag 1996“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. 20. Podľa čl. 11 ods. 1 Haag 1996, v každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijatie potrebných ochranných opatrení.
21. Podľa ods. 11 Nariadenia Rady Európskej únie 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len nariadenie „Brusel IIb“), do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mal patriť akýkoľvek druh umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, t. j. umiestnenie do starostlivosti jednej alebo viacerých fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva a vnútroštátnych postupov alebo do ústavnej starostlivosti, napríklad sirotinca alebo detského domova, v inom členskom štáte, s výnimkou výslovne vylúčených prípadov, ako je napríklad umiestnenie na účely osvojenia, umiestnenie do starostlivosti rodiča alebo prípadne akéhokoľvek iného blízkeho príbuzného v závislosti od vyhlásenia prijímacieho členského štátu. Malo by to teda zahŕňať aj „umiestnenie do výchovnej starostlivosti“ nariadené súdom alebo zabezpečené príslušným orgánom so súhlasom rodičov alebo dieťaťa, alebo na ich žiadosť po deviantnom správaní dieťaťa. Vylúčené by malo byť len umiestnenie – či už výchovné alebo sankčné – nariadené v dôsledku skutku spáchaného dieťaťom, ktorý by mohol byť trestným činom podľa vnútroštátneho práva, ak by ho spáchala dospelá osoba, a to bez ohľadu na to, či by v danom konkrétnom prípade mohol viesť k odsúdeniu. 22. Podľa ods. 20 a 21 Brusel IIb, s cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Ak ešte neprebieha konanie vo veci rodičovských práv a povinností a obvyklý pobyt dieťaťa sa zmení po oprávnenom premiestnení, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Ak už konanie prebieha, právna istota a efektívne vykonávanie spravodlivosti odôvodňujú zachovanie tejto právomoci, až kým toto konanie vyústi do prijatia konečného rozhodnutia alebo skončí iným spôsobom. Súd, na ktorom prebieha konanie, by však mal byť oprávnený za určitých okolností postúpiť právomoc členskému štátu, v ktorom dieťa žije po oprávnenom premiestnení. 23. Podľa ods. 37 Brusel IIb, súd členského štátu, na ktorom sa začalo konanie vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá podľa tohto nariadenia patrí do právomoci súdu iného členského štátu, bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Súd členského štátu, ktorý má osobitnú väzbu s dieťaťom podľa tohto nariadenia, by mal mať možnosť, nie však povinnosť, požiadať o postúpenie právomoci podľa tohto nariadenia. 24. Podľa čl. 7 ods. 1 Brusel IIb, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 25. Podľa čl. 18 Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 26. Slovenská republika nemá so Spojenými štátmi mexickými bilaterálnu medzinárodnú zmluvu a Mexiko nie je ani len signatárskym štátom multilaterálnej medzinárodnej zmluvy pojednávajúcej o medzinárodnej spolupráci, rozhodnom práve v kolíznych ustanoveniach v rodinnoprávnej agende, ktorou by bola viazaná aj Slovenská republika. V zmysle článku 7 odseku 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Brussel IIb“), ktorou je Slovenská republika viazaná ako členský štát Európskej únie, má vzhľadom na vyššie uvedené prednosť pred ustanoveniami zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a inými vnútroštátnymi normatívnymi aktmi. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo nevyhnutné ako právo rozhodné aplikovať ustanovenia Brussel IIb. 27. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a to, že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte (rozhodnutie SD EÚ_C – 523/07, bod
37- 39). Z judikatúry väčšiny členských štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po šiestich mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8 Ob 121/03g Oberster Gerichtshof 30/10/2003, HC/E/AT 548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových tvrdení, že pre dieťa je taká krajina centrom jeho života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdia (rozhodnutie SD EÚ_C – 497/10, bod 52- 53). V prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti, ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča (rozhodnutie SD EÚ_C – 497/10, bod 55). Nakoľko nariadenie neupravuje minimálnu dĺžku pobytu, trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu (rozhodnutie SD EÚ_C – 497/10, bod 51). Zámer rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom členskom štáte, sa môže prejaviť určitými krokmi, ako sú kúpa alebo nájom bytu alebo aj podaním žiadosti o pridelenie sociálneho ubytovania na príslušných orgánoch členského štátu (rozhodnutie SD EÚ_C – 523/07, bod 40). Vzhľadom na vyššie uvedené za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nemožno považovať trvalý pobyt maloletého dieťaťa. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je to miesto, kde má dieťa v skutočnosti centrum svojho života, určené na základe posúdenia všetkých faktických okolností prípadu. Pri určovaní obvyklého pobytu sa zohľadňuje trvanie, pravidelnosť a účel fyzickej prítomnosti dieťaťa, ako aj jeho rodinné, sociálne väzby, resp. jeho zžitia sa s prostredím, nie iba úmysel pobývať na danom mieste. Úmysel dlhodobo žiť na určitom mieste, či samotný fyzický pobyt v krajine, napríklad za účelom dovolenky/prázdnin alebo za účelom dočasnej hospitalizácie, nezakladá obvyklý pobyt. 28. Súd po oboznámení sa s návrhom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a pripojenými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej, ktoré spočívajú v nedostatku právomoci tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie. Slovenská republika a Švajčiarska konfederácia ratifikovali multilaterálnu medzinárodnú zmluvu č. 344/2002 Z. z. ktorá upravuje, predmet právomoci zmluvných štátov, rozhodné právo, kolízne ustanovenia a zostatkovú právomoc. Vzhľadom na Dohovor (Haag 1996), ktorého zmluvným štátom je Slovenská republika a Švajčiarska konfederácia, je v čl. 5 ods. 2 určené, že ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú, s výnimkou ustanovenia článku 7, právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. Súd má za preukázané, že obvyklý pobyt dieťaťa bol založený od roku 2021 do mája 2025 na území Mexika, kde bol prevažný záujem a stredobod života maloletej. Súd má za preukázané, že posledné oprávnené premiestnenie a pobyt maloletej bol v Švajčiarsku. Súd má ďalej za preukázané, že maloletá sa aktuálne zdržiava od 05.08.2025 na území Rakúskej republiky a Slovenskej republiky u navrhovateľky/starej matky počas letných prázdnin s povolením zákonnej zástupkyne/matky. Tento súhlas bol však udelený len počas doby letných prázdnin u starej matky v Rakúsku, keďže matka oznámila maloletej, aby sa k nej vrátila do Švajčiarska. Súd má za preukázané, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá vykonáva rodičovské práva a povinnosti voči maloletej. Život a zdravie maloletej neboli nijakým preukázateľným spôsobom ohrozené. Súd konštatuje, že má z obsahu súdneho spisu, ako aj z rozhodnutia odvolacieho súdu – Krajského súdu v Trnave, za preukázané, že od vydania uvedeného rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov na strane maloletej ani na strane ostatných účastníkov konania. Súd zároveň konštatuje, že do času jeho rozhodovania mu neboli predložené ani doručené žiadne nové dôkazy alebo tvrdenia, ktoré by preukazovali existenciu podstatnej zmeny skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie veci. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vychádza zo skutkového a právneho stavu tak, ako bol ustálený v predchádzajúcom rozhodnutí, keďže nezistil žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie veci. 29. Súd na záver konštatuje, že na základe vyššie uvedených skutočností je súd povinný z úradnej moci kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať. Súd má za preukázané, že maloletá má obvyklý pobyt v Mexiku, a s ohľadom na zostatkovú právomoc a kolízne ustanovenia podľa Haag 1996, ak sa preukážu všetky skutočnosti založenia nového obvyklého pobytu v Švajčiarsku. Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä s prihliadnutím na to, že domicil maloletej nie je na území Slovenskej republiky, maloletá, ktorá je zverená právoplatným rozhodnutím
súdu do osobnej starostlivosti matke, mala posledný oprávnený pobyt v Zürichu, vo Švajčiarsku. Maloletá ukončila posledný ročník v Mexiku, kde žila s matkou. Maloletá sa so súhlasom matky naposledy zúčastnila jazykového kurzu vo Viedni, kedy matka udelila súhlas len s pobytom maloletej počas letných prázdnin u starej matky/navrhovateľky žijúcej na adrese C. D. E. F. X, XXXX F., v Rakúsku, ktorá bez súhlasu matky vycestovala s maloletou na výlet do Chorvátska. Maloletá je formálne evidovaná na základnej škole O. P. v Leviciach, ktorá potvrdila, že od roku 2021 neeviduje návštevu školy maloletou ani komunikáciu maloletej, či matky. Maloletá na území Slovenskej republiky nemá vybudované stále sociálne kontakty, súd nezistil evidenciu maloletej u pediatra ani iného odborného lekára v Slovenskej republike. Súd taktiež nezistil mimoškolské aktivity maloletej na území Slovenskej republiky. Maloletá sa údajne zdržiava v Slovenskej republike od konca augusta a začiatku septembra 2025 na adrese vzdialeného príbuzného – brata starej matky, pričom matka nalieha na maloletú, aby sa vrátila k nej späť do Švajčiarska, z čoho je možné vyvodiť záver, že obvyklý pobyt a bydlisko maloletej nie je na území Slovenskej republiky a dieťa nie je ohrozené na živote a zdraví. Len čisto fyzická prítomnosť dieťaťa v členskom štáte nemôže stačiť na určenie obvyklého pobytu dieťaťa, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol pre nedostatok právomoci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie je možné podať cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.