Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69Pc/6/2025 5824203190 05. 11. 2025 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2025:5824203190.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: O. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XXXX/X, W., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Dudášom, so sídlom Vyšehradská 14, Bratislava, proti osobe ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Š. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. XXX, M., o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Osoba, ktorá je podľa návrhu p o v i n n á platiť výživné je povinná prispievať osobe oprávnenej na výživné zvýšeným výživným zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti, počnúc dňom 11.12.2024. II. Dlžné výživné za obdobie od 11.12.2024 do 31.10.2025 vo výške 1.067,75 eur je osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, povinná zaplatiť k rukám osoby oprávnenej na výživné do 30 dní od doručenia rozsudku. III.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/148/2012-93 zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2013-108 zo dňa 18.02.2014 v časti výživného. V.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 11.12.2024, postúpeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 03.02.2025 sa oprávnená z vyživovacej povinnosti (ďalej aj ako „oprávnená“) domáha zvýšenia výživného zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, a to od podania návrhu. Oprávnená v návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 10 rokov, pričom za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery na jej strane. V čase pôvodného rozhodnutia bola maloletá, navštevovala základnú školu a jej náklady-výdavky na živobytie a materiálne zabezpečenie boli oveľa nižšie ako v súčasnosti. Teraz je študentkou 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na Q. Š. B. Y. P. Q. W.. Nemá žiadny príjem, ani štipendium a jej jediným príjmom je výživné od povinného vo výške 170,eur. Na náklady spojené s financovaním školy jej prispievajú starí rodičia sumou 150,- eur mesačne. Ide o pôžičku, ktorú bude musieť po skončení školy vrátiť. So štúdiom sú spojené neúmerne vyššie náklady ako v čase, keď navštevovala 2. ročník základnej školy. Zvýšené náklady sú spojené s úhradou školného v sume 1.790,- eur čo predstavuje mesačné splátky v sume 199,- eur v 10-tich splátkach, poplatky za školské učebnice, pomôcky nevyhnutné na zabezpečenie štúdia, ako tablet s príslušenstvom v sume 751,02 eur, tlačiareň v sume 154,90 eur. Ďalej sú zvýšené náklady spojené so zabezpečením stravy, kozmetiky, drogérie a telefónu. V roku 2022 absolvovala skúšku na vodičský preukaz, za ktorý uhradila
poplatok v sume 890,- eur, pričom na uvedené si požičala sumu 300,- eur od starých rodičov, ktorú im bude musieť vrátiť, keď jej to finančné pomery umožnia. Jej celkové náklady za mesiac predstavujú čiastku 1.174,- eur. Na domácnosť predstavujú spoločné náklady sumu 1.745,25 mesačne. Náklady sa zvýšili aj v súvislosti s mimoškolskou činnosťou, keďže športuje a uhrádza náklady na kúpu multisport karty vo výške 49,- eur mesačne. Náklady sa zvýšili aj v súvislosti s jej zdravotným stavom. Trpí alergiami, často má podráždené trávenie, preto nemôže kupovať len podľa ceny. Kupuje potraviny, na ktoré nie je alergická a tie sú drahšie. Vzhľadom na citlivosť pleti používa iba vybranú kozmetiku, ktorá je drahšia. Náklady sa v porovnaní s rokom 2012-13 a rokom 2024 teda v priebehu viac ako 10-tich rokov zvýšili. V rokoch 2012-13 boli náklady mesačne cca 507,97 eur. V roku 2024 sa náklady zvýšili na sumu 1.180,- eur mesačne, čo predstavuje navýšenie o cca 508,- eur mesačne. Oprávnená uviedla, že jej matka je zamestnaná na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kde jej mesačný zárobok predstavuje čiastku cca 1.800,- eur netto. Povinný je živnostník, ktorý okrem príjmu z podnikateľskej činnosti má príjem z prenájmu penziónu Q. E. M.. Podľa dostupných informácií má povinný jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je zdravý nemá žiadne zdravotné problémy. 2. Povinný z vyživovacej povinnosti (ďalej aj ako „povinný“), ktorému bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 10.03.2025, v písomných podaniach doručených súdu dňa 19.03.2025 a dňa 16.09.2025 vyjadril nesúhlas s návrhom oprávnenej na zvýšenie výživného. Uviedol, že medziľudské vzťahy sú veľmi zlé. Hoci daná osoba uvádza potrebu zvýšenia výživného, on si myslí, že osoba, ktorá ma 20 rokov by si mohla nájsť brigádu v Bratislave a nie iba takouto formou žiadať o peniaze. Mala by sa pričiniť svojou vlastnou snahou, keď chce študovať. A nie takouto formou prísť k ľahkému príjmu bez veľkej práce, bez ničnerobenia. Výdavky uvádzané v popise O. P. sú nadhodnotené, to nespotrebuje za mesiac ani on. Vzhľadom k jeho príjmom a výdavkom je na hrane možností, preto žiada súd o zamietnutie návrhu. Povinný deklaroval svoje mesačné výdavky vo výške 1.210,- eur , z toho sú náklady na bývanie 270,- eur (nakoľko práca sa nenachádza v mieste bydliska), strava 250,- eur, pohonné hmoty 50,- eur , hygiena 30,- eur, telefón 20,- eur, brikety a daň 60,- eur, elektrina 30,- eur, výživné 500,- eur ( Ž. XXX,- B., O. 170,- eur). Starí rodičia mu dávajú príspevok 160,- eur Ž. na štúdiu, po dohode že im to časom vráti. Čo sa týka fotiek a budovy v prenájme, budova aj pozemok patrí rodičom a on sa stará iba o reklamu. Faktúry a príjmy sú vedené cez jeho živnosť, sú zdokladované a zaregistrované na Vrp 2 pokladni, tak isto aj výdavky. Čo sa týka jeho druhej činnosti je to maľovanie a stierkovanie stien, pokladanie podláh a veci so stavebnými prácami. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej z vyživovacej povinnosti, povinného z vyživovacej povinnosti, výsluchom svedkyne - matky oprávnenej, oboznámil sa s so všetkými doloženými dokladmi zo strany účastníkov konania a s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/148/2012, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Vo veci výživného bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 61P/148/2012-93 zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/325/2013-108 zo dňa 18.02.2014, ktorým súd okrem úpravy styku rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosť otca (v tomto konaní povinný) vo vzťahu k v tom čase maloletej O. ( v tomto konaní oprávnenej) zo sumy 120,- eur na sumu 170,- eur počnúc dňom 01.09.2012, pričom dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 30.04.2013 vo výške 400,- eur súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 15 dní od doručenia rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výživného dňa 16.03.2014. 5. Oprávnená z vyživovacej povinnosti v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného. Uviedla, že zvýšenie výživného navrhuje na sumu 300,- eur mesačne, a to od podania návrhu. Povinného pred podaním návrhu neoslovila s možnou dohodou na zvýšení výživného. Návrh podala z dôvodu, že od času pôvodného rozhodnutia sa podstatne zvýšili všetky jej náklady, a to asi o 500,- eur. Toho času predstavujú jej mesačné náklady asi sumu 1.000,- eur. Navštevuje vysokú školu a od septembra 2025 nastupuje do 2. ročníka. V škole uhrádza školné, ktoré je vo výške 1.790,- eur ročne. Každý mesiac platí sumu 199,- eur. Okrem toho uhrádza náklady na telefón 18,eur, električenka 120,- eur ročne (okrem nákladov na električenku má aj občasný náklady v súvislosti využívaným motorového vozidla matky, náklady na pohonné hmoty sú asi vo výške 40,- eur mesačne), náklady na kozmetiku, drogériu vitamíny 95,- eur mesačne, sporenie 30,- eur, strava 350,- eur, multisport karta 49,- eur mesačne, náklady na relax, wellnes 50,- eur, životné poistenie 77,- eur ročne (ide o jednu zmluvu uzavretú tak v jej prospech ako aj v prospech jej matky pre prípad úrazu, pobytu v nemocnici, ako aj pre prípad smrti). Žije v spoločnej v domácnosti spolu s matkou na adrese trvalého pobytu.
Vlastníkom tejto nehnuteľnosti je jej matka a jej starí rodičia. V domácnosti sa uhrádza elektrina 22,- eur mesačne, plyn 5,- eur mesačne, predpis mesačných preddavkov 180,- eur, náklady na hypotéku 210,eur mesačne, poistenie bytu 114,- eur ročne, televízia 90,- eur mesačne ( skylink je na viaceré zariadenia, sú k nemu 3 prístupové karty, využívajú to aj starí rodičia). Okrem pravidelných mesačných nákladov mala aj jednorázové náklady, v roku 2022 to bola úhrada vodičského kurzu vo výške 890,- eur, v súvislosti s nástupom do školy bolo potrebné zakúpiť tablet s príslušenstvom, ktorý bol vo výške 751,- eur, tlačiareň vo výške 154,- eur a náklady na tonery. V škole musí jednorazovo zaplatiť aj prístupy k študijným materiálom, ktoré boli vo výške 120,- eur mesačne. V čase začatia konania predložila orientačnú tabuľku mesačných nákladov, za posledné tri mesiace urobila podrobný prehľad mesačných nákladov podľa výpisov z účtov a mesačné náklady jej vyšli v priemere vo výške 900,- eur. Počas prázdnin sa snaží si privyrobiť a to asi vo výške 300-400,- eur. Do augusta 2025 pracovala na skrátený pracovný úväzok, aktuálne už nemá tento príjem. Oprávnená uviedla, že výživné bolo naposledy zvyšované pred 11 rokmi, kedy bola žiačkou základnej školy. Od uvedeného času došlo k nárastu všetkých nákladov a zvýšenie výživného na sumu 300,- eur je plne opodstatnené a sú naň splnené všetky zákonné podmienky. Súdu doručila kvalifikovaný návrh na zvýšenie výživného, ktorý aj podložila relevantnými dôkazmi. V konaní bola súčinná, na požiadanie súdu predložila všetky potrebné doklady, výpismi z banky riadne preukázala všetky svoje mesačné náklady. Povinný súdu predkladal neúplné chaotické vyjadrenia, písané amatérsky a dopisované rukou. Účelovo odmietal akékoľvek zvýšenie výživného, hoci v prípade druhého maloletého dieťaťa nespochybňoval nárast nákladov a dohodol sa na výživnom vo výške 300,eur. Povinný v tomto konaní riadne nepreukázal všetky svoje príjmy, najprv hovoril o príjme okolo 600,- eur, neskôr 800,- eur a následne spomenul aj nejaké brigády. Vzhľadom na jeho odbornosť, má možnosť dosahovať vyšší príjem, v uvedenom regióne sú rôzne ponuky na prácu, kde by mohol zarobiť v zamestnaneckom pomere aspoň 2.500,- eur. Ako živnostník by pokojne mohol zarobiť aj 4.000,- eur mesačne, keďže hodinová sadzba je asi 30,- eur. 6. Povinný z vyživovacej povinnosti nesúhlasil s návrhom oprávnenej a počas celého konania odmietal akékoľvek zvýšenie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že vie, že sa zmenili všetky pomery, toto však už nie je jeho dcéra. Vzťahy sú veľmi zlé, vôbec sa nekontaktujú. Jeho mesačný príjem mu neumožňuje prispievať na dcéru zvýšeným výživným. Mesačne dosahuje príjem celkovo asi 1.100,- eur netto. Má príjem z podnikania, pracuje v oblasti maľovania a kladenia podláh, mesačne mu to vyjde asi 645,- eur netto. Hodinovú sadzbu nevie presne uviesť, sadzby sa v podnikaní líšia, sumy sú pohyblivé, všetko je však zdokumentované v účtovníctve. Pri vykonávaní prác v rámci podnikania určuje niekedy hodinovú mzdu, niekedy úkolovú. Okrem toho sa snaží zvýšiť príjem brigádami, pracuje na dohodu v spoločnosti D. S., G.de o prácu na 2 hodiny každý deň a dostáva tam asi 200,- eur mesačne. Okrem toho si občas privyrobí u kamarátov, kde dostane na brigádach od 200-300,- eur mesačne. Rodičom pomáha pri sprostredkovaní prenájmu nehnuteľnosti v obci M.. Rodičia majú malý dôchodok, občas mu niečo z prenájmu dajú, ale on zväčša nič nechce. V roku 2024 bol príjem z prenájmu z tejto nehnuteľnosti vo výške 4 platieb ( 472,- eur, 408,- eur, 286,- eur, 228,- eur). K svojim majetkovým pomerom povinný uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nespláca žiadne úvery, vlastní len staršie 11- ročné motorové vozidlo. Z adresy trvalého pobytu sa presťahoval do bytu v Banskej Bystrici, aby získal nejakú prácu. Býva tam v prenájme za ktorý uhrádza 270,- eur (celkový náklad je 540,- eur, v byte bývajú dvaja), za stravu uhrádza 250,- eur, telefón 20,- eur, hygiena 20,- eur, doprava 20,- eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na mladšiu dcéru, na ktorú uhrádza na základe rozhodnutia súdu výživné 330,- eur. Na tejto sume sa dohodli na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši v januári 2025. Mladšia dcéra má zvýšené náklady, keďže navštevuje súkromnú školu a musí cestovať z Liptova do Bratislavy. Výživné na mladšiu dcéru platí za pomoci svojich rodičov, ktorí mu dávajú sumu 160,- eur, nie je to však garantované. 7. Svedkyňa U. P. - matka oprávnenej z vyživovacej povinnosti uviedla, že spolu s dcérou žijú v spoločnej domácnosti na adrese trvalého pobytu. V domácnosti bývajú samé dve. Ide o 4-izbový byt, ona je podielovou spoluvlastníčkou ( podiel 1 ), druhú polovicu vlastnia jej rodičia. Byt nadobudla v roku 2017 na základe kúpnej zmluvy. Keďže s dcérou dovtedy bývali v 1-izbovom byte, každá z nich potrebovala súkromie. Na kúpu svojho podielu čerpala hypotekárny úver vo výške asi 50.000,- eur, mesačná splátka je 210,- eur. Rodičia čerpali zvyšnú časť hypotéky. Mesačné náklady na bývanie predstavujú náklady na elektriku 20-25,- eur mesačne, platba bytovému družstvu 180,- eur, internet 18,- eur, plyn 15,- eur štvrťročne. Všetky náklady na bývanie uhrádza ona. Dcére uhrádza aj náklad na telefón, ktorý je asi vo výške 20,- eur, náklad na multisport kartu 49,- eur mesačne, platí jej výživové doplnky, prispieva jej na voľnočasové aktivity, uhrádza aj náklady stravu, ktorá môže byť približne vo výške 200-250,eur mesačne. Dcére uhrádza aj životnú poistku, ktorú uzavrela v rámci spoločnej poistky pre nich obe,
keďže to bolo výhodnejšie. Mesačná platba je 77,30 eur, pričom dcérin podiel je cca 30,- eur. Svedkyňa uviedla, že je vlastníčkou motorového vozidla, ktoré nadobudla v roku 2020, mesačná splátka leasingu je vo výške 189,- eur a ročné parkovacie miesto ju stojí 370,- eur, povinné zmluvné poistenie spolu s havarijným poistením je vo výške cca. 180-190,- eur štvrťročne. Motorové vozidlo požičiava podľa potreby aj dcére. Jej priemerný mesačný príjem je vo výške cca 1.700,- eur netto. Prídavok na dieťa vo výške 60,- eur je stále vyplácaný jej, dcére túto sumu dáva, či už v podobe úhrady potrebných nákladov alebo vo forme hotovostných finančných prostriedkov. 8. Z dokladov doložených oprávnenou z vyživovacej povinnosti vyplýva nasledovné: - podľa potvrdení o štúdiu vystavených dňa 26.09.2024 a dňa 12.09.2025 Vysokou školou ekonómie a manažmentu v Bratislave bola oprávnená v šk. r. 2024/2025 študentkou 1.ročníka denného štúdia a v školskom roku 2025/2026 študentkou II. ročníka denného štúdia na I. stupni vysokoškolského štúdia, - podľa zmluvy o zabezpečení denného 3-ročného bakalárskeho štúdia na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave sa oprávnená zaviazala uhrádzať školné stanovené na rok 2024/2025 vo výške 1.790,- eur ( mesačné splátky na obdobie 10 mesiacov boli stanovené vo výške 199,- eur), pričom z výpisu účtu študenta študentského portálu VŠEM vyplývajú mesačné úhrady vo výške 199,- eur za obdobie od 09/2024 do 05/2025, - podľa čestného vyhlásenia starých rodičov oprávnenej, spísaného dňa 16.10.2024, títo prispievajú oprávnenej mesačne na štúdium sumou 150,- eur. Príspevok je formou bezúročnej pôžičky s tým, že oprávnená sa zaviazala po skončení štúdia postupne podľa jej následných finančných možností pôžičku splatiť, - podľa doložených výplatných pások a potvrdenia o zamestnaní bola oprávnená zamestnaná v spoločnosti W., X..H..E.., kde jej príjem v 06/2025 bol vo výške 557,48 eur, v 07/2025 vo výške 753,38 eur a v 08/2025 vo výške 736,99 eur, - z potvrdenia zamestnávateľa I. X. X..H..E.. vyplýva, že oprávnená mala príjem v 04/2025 vo výške 412,25 eur netto, v 05/2025 vo výške 378,45 eur netto, v 06/2025 vo výške 85,30 eur netto a z potvrdenia spoločnosti Y. X..H..E.. vyplýva príjem oprávnenej /dohoda o brigádnickej práci študenta/ za mesiac 02/2025 vo výške 95,20 eur netto, - oprávnená v roku 2024 deklarovala svoje mesačné náklady vo výške 1.180,- eur ( z toho strava 350,eur, škola 210,10 eur, poistka 40,35 eur, byt 164,60 eur, telefón, internet a TV 81,15 eur, kozmetika, hygiena, vitamíny 95,- eur, welness, multisport 99,- eur, auto 100,78 eur, električenka 10,- eur, sporenie 30,- eur, v roku 2025 oprávnená deklarovala mesačné náklady vo výške 983,61 eur, - podľa doložených screenshot z IB aplikácie Prima Banka a mBank, predložených faktúr, pokladničných dokladov oprávnená uhradila: dňa 08.03.2024 sumu 154,90 eur - atramentová tlačiareň (faktúra vystavená na meno Ľ. P.), dňa 13.10.2024 sumu 58,76 eur - teplovzdušná fritéza, dňa 29.07.2022 sumu 18,- eur - posúdenie zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, dňa 26.07.2024 sumu 599,01 eur - Apple iPad, dňa 26.09.2024 sumu 119,- eur - Apple pencil, dňa 26.07.2024 sumu 33,01 eur - puzdro pre i Pad, dňa 11.08.2022 sumu 600,- eur a dňa 14.09.2022 sumu 290,- eur - autoškola Profit, dňa 23.09.2024 sumu 199,- eur a dňa 11.10.2024 sumu 199,- eur- VŠEM školné, dňa 01.10.2024 sumu 120,- eur - poplatok za licencie VŠEM, dňa 30.04.2025 sumu 59,35 eur, dňa 17.06.2025 sumu 87,66 eur, dňa 28.07.2025 sumu 52,72 eur a dňa 01.08.2025 sumu 57,39 - kozmetika a drogéria, dňa 23.07.2025 sumu 36,- eur oblečenie, - podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie, vystavenej všeobecným lekárom pre dospelých P.. Y. L. má oprávnená diagnostikovanú miernu Y. , Ľ. X. Y., W. S. P. Ž. Q..X.. C. Q. X., - z potvrdenia vystaveného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví za obdobie od 01/2024 do 10/2024 vyplýva priemerný mesačný príjem matky oprávnenej vo výške cca 1.882,- eur netto ( v uvedenom období bol matke vyplácaný aj daňový bonus na oprávnenú vo výške 50,-eur mesačne), v období od 01/2025 do 04/2025 predstavoval priemerný mesačný príjem sumu 1.862,- eur, priemerný mesačný príjem v spoločnosti B. X., X..H..E.. v období od 04/2025 do 08/2025 bol vo výške 1.586,- eur netto,
- z predložených dokladov matky oprávnenej vyplýva, že táto uhrádza leasingovú splátku za motorové vozidlo Kia Sportage vo výške 189,52 eur ( screenshot z IB - Unicredit Bank - úhrady v období od 06/2024 do 10/2024 a v období od 05/2025- 08/2025), platbu za elektrinu vo výške 22,- eur mesačne (prehľad uhradených faktúr v aplikácii ZSE v období od 03/2024 do 10/2024), platba plynu kvartálne 15,- eur (preddavková platba uhradená v 10/2024), náklady spojené s užívaním bytu 180,- eur mesačne (screenshot z IB - Unicredit Bank - úhrady Bytovému podniku v období od 06/2024 do 10/2024, od 01/2025-08/2025), úhrada faktúry mobilnému operátorovi za 05/2025 vo výške 72,12 eur, platbu za vyhradené parkovanie pre motorové vozidlo vo výške 377,71 eur ročne (rozhodnutie Mestskej časti W. - Q. pre rok 2024), mesačnú splátku hypotekárneho úveru 210,- eur (potvrdenie Prima Banky k zmluve o úvere na bývanie č.XXXXXXXXXXXXXXXX), cestovné poistenie zriadené v prospech oprávnenej vo výške 19,90 eur ( dodatok k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX za obdobie od 23.07.2024 do 22.07.2025), splátka poistného za poistenie majetku a zodpovednosti fyzických osôb za obdobie od 31.03.2024 do 30.03.2025 vo výške 114,27 eur, daň z nehnuteľností za rok 2024 vo výške 94,80 eur, - z doloženého listu vlastníctva č. XXXX, pre E. W. - Q., O..Ú.. Q. Q., Ž. P. E. U. F. X. W. Č..XX, na Y. U. X, W. ( F. 1. - S. A. O. N. N. T.Ň. XX.XX.XXXX). 9. Z dokladov doložených povinným z vyživovacej povinnosti vyplýva nasledovné: - podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 predstavovali príjmy povinného zo živnosti sumu 7.749,- eur a celkové výdavky boli vo výške 5.824,17 eur, základ dane bol vo výške 1.924,83 eur, - podľa faktúr č. XXXXXXX Y. XXXXXXX vystavených za január 2025 povinný ako dodávateľ fakturoval za vykonané stavebné práce sumu 685,- eur, za mesiac február 2025 sumu 855,- eur, za mesiac marec 2025 sumu 895,- eur, za mesiac apríl 2025 sumu 905,- eur, za mesiac máj 2025 sumu 925,- eur, za mesiac jún 2025 sumu 890,- eur, za mesiac júl 2025 sumu 940,- eur, za mesiac august 2025 sumu 915,- eur, - rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/128/2024-42 zo dňa 15.01.2025 súd schválil rodičovskú dohodu ktorou sa otec maloletého dieťaťa ( v tomto konaní povinný z vyživovacej povinnosti) zaviazal prispievať na výživu maloletej Ž. Š., A.. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 330,- eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2024, - podľa pokladničných dokladov povinný z vyživovacej povinnosti prijal v auguste 2025 (pokladničné doklady vystavené na živnosť Š. Š., IČO: XXXXXXXX) za ubytovanie v chate Q. na sumu 342,- eur, v apríli 2025 sumu vo výške 372,- eur, vo februári 2025 suma vo výške 372,- eur , v januári 2025 sumu 504,- eur, - z potvrdenia spoločnosti D. S., X..H..E.. vyplýva, že príjem povinného v spoločnosti za obdobie od 01/2025 až 08/2025 bol celkovo vo výške 1.018,- eur netto, - zo screenshotu prehľadu platieb z internet banking vyplýva, že povinný dňa 04.07.2025 uhradil platbu vo výške 540,- eur (označené ako pani P. nájomné), podľa pokladničného dokladu vystaveného obcou M. bola dňa 12.06.2025 uhradená povinným daň vo výške 45,20 eur, podľa dodacieho listu vystaveného dňa 04.08.2025 povinný uhradil sumu 213,- eur za brikety. 10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa nezaopatreným dieťaťom sa rozumie dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. 22. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 23. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 24. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, ide napr. o výdavky na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby osoby oprávnenej na výživné. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. 25. V konaní o zvýšenie výživného súd vychádza nielen z odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov povinného rodiča a najmä vyhodnocuje zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (napríklad fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore). 26. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní teda porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že návrh je sčasti opodstatnený a sú dané podmienky na zvýšenie výživného. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 157 Civilného mimosporového poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. 27. V čase pôvodného rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/148/2012-93 zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2013-108 zo dňa 18.02.2014) bola oprávnená maloletým dieťaťom, navštevovala 2. ročník základnej školy. Mesačné náklady dieťaťa matka vyčíslila ako náklady na stravu v škole 25,- eur, školský klub 13,25 eur, príspevky do fondu školy 5,- eur, tanečná škola 15,- eur, potreby na tanečnú 10,- eur, školské potreby 20,- eur, poistné v prospech maloletej štvrťročne 29,42 eur, cestovné 70,- eur, platby spojené s užívaním bytu celkovo 200,- eur, strava doma spolu s dieťaťom 350,- eur, telefón pre dieťa 6,- eur, hygiena 15,- eur, pracie a čistiace prostriedky v domácnosti 20,- eur, voľný čas 20,- eur, oblečenie 50,- eur, lieky 8,eur, úhrada nákladov za stomatologickú starostlivosť v období od 09/2012 do 01/2013 vo výške cca 216,- eur. Celkové mesačné náklady dieťaťa boli zo strany matky deklarované vo výške 806,- eur. V čase pôvodného rozhodnutia bola matka maloletého dieťaťa rozvedená, s maloletou dcérou bývala v 1- izbovom byte, kde boli náklady spojené s užívaním bytu vo výške 200,- eur. Byt, ktorý užívala bol vo vlastníctve jej rodičov. Okrem maloletej O. nemala matka inú vyživovaciu povinnosť. Bola zamestnaná a za obdobie od 9/2011 do 3/2013 dosiahla priemerný mesačný príjem 549,- eur netto (za celé obdobie príjem 12.841,59 eur brutto, poistné 1.730,64 eur, daň 1.063,59, daňový bonus 394,37 eur). Otec (v tomto konaní povinný) bol v čase pôvodného rozhodnutia živnostníkom, prevádzkoval pohostinstvo v obci M. nevlastnil žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. Ž. Š.S., A.. XX.XX.XXXX vo výške 40,- eur. Býval v dome svojich rodičov, všetky svoje náklady vrátane výživného na mal. O.o výške 120,- eur vyčíslil na sumu 575,37 eur. Podľa daňového priznania za rok 2011 predstavovali príjmy zo závislej činnosti 545,- eur, základ dane 526,85 eur, príjmy zo živnosti 6.711,93 eur, výdavky 7.149,45 eur, výsledkom hospodárenia bola daňová strata 437,52 eur. Podľa daňového priznania za rok 2012 predstavovali príjmy zo závislej činnosti 120,- eur, základ dane 120,- eur, príjmy zo živnosti 3.959,65 eur, výdavky 5.098,54 eur, výsledkom hospodárenia bola daňová strata 1.138,89 eur. 28. Od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti (v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/148/2012-93 zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2013-108 zo dňa 18.02.2014 bolo výživné vo výške 170,-eur určené počnúc dňom 01.09.2012) do času, odkedy si oprávnená uplatnila nárok na zvýšenie výživného ( oprávnená navrhla zvýšenie výživného od podania návrhu t.j. odo dňa 11.12.2024) uplynulo obdobie viac ako 12 rokov. Za uvedené obdobie došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ktorá sa musela odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Súd sa absolútne nestotožnil s postojom povinného, ktorý odmietal akékoľvek zvýšenie výživného, keďže podľa výsledkov vykonaného dokazovania, postoj povinného nekorešponduje s podstatnými zmenami ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného, t.j. so základným zákonným kritériom, ktoré je rozhodujúce pre posudzovanie otázky zvýšenia vyživovacej povinnosti. Povinný smerom k oprávnenej uviedol, že táto osoba už nie je jeho dcéra a keďže má 20 rokov a chce študovať, mala by si nájsť brigádu v Bratislave a nie iba takouto formou prísť k ľahkému príjmu bez veľkej práce, bez ničnerobenia. Oprávnená bola, práve vzhľadom na nedostatočnú participáciu povinného na jej výžive, nútená sa zamestnať na čiastočný úväzok, aby tak mohla pokryť svoje mesačné náklady. Samotná skutočnosť, že oprávnená popri dennom štúdiu v istom období pracovala, nemá nijaký vplyv na vyživovaciu povinnosť povinného. Od dieťaťa sústavne sa pripravujúceho štúdiom na budúce povolanie, rozhodne nemožno požadovať, aby si pokrývalo takýmto spôsobom svoje odôvodnené potreby a nahrádzalo tak vyživovaciu povinnosť rodičov. V prípade oprávnenej bola skutočnosť, že začala pracovať, priam nutnosťou, aby pokryla svoje
náklady, keďže výška výživného určená pred viac ako 12-timi rokmi rozhodne nemohla pokryť všetky nevyhnutné náklady oprávnenej. 29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný je rovnako ako v čase pôvodného rozhodnutia nemajetný, nie je úverovo zaťažený a nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť (pozn. zmenila sa výška výživného na druhé dieťa na mal. Ž. zo sumy 40,- eur na sumu 330,- eur). V čase pôvodného rozhodnutia pôsobil oprávnený ako živnostník - prevádzkoval pohostinstvo v obci M., podľa daňového priznania výdavky z podnikania prevyšovali príjmy a výsledkom hospodárenia bola daňová strata a súd tak pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionality dosahovaného príjmu povinného. V čase rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného, povinný rovnako prevádzkuje živnosť, a to v oblasti maľovanie, stierkovanie stien, pokladanie podláh a veci súvisiace so stavebnými prácami, kde jeho príjem podľa daňového priznania za rok 2024 predstavoval sumu 160,- eur brutto (základ dane bol vo výške cca 1.924,- eur), a v roku 2025 bol vo výške v priemere 876,25 eur brutto ( vystavené faktúry za obdobie 01-08/2025 v celkovej výške 7.010,- eur). Povinný má súčasne príjem zo závislej činnosti v spoločnosti D. S., X..H..E.. (skrátený úväzok dve hodiny denne) vo výške 127,25 eur netto mesačne a občasný príjem z brigád a výpomoci kamarátom, ktorý uviedol vo výške 200-300,- eur mesačne. Príjem povinného vyplývajúci z oficiálnych predložených dokladov nezodpovedal vyhláseniu povinného na pojednávaní, ktorý deklaroval mesačný príjem v priemere vo výške 1.100,- eur netto. Na strane matky oprávnenej došlo k nárastu príjmu zo sumy 549,- eur netto na sumu cca 1.800,-eur netto. Matke nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. V roku 2017 sa stala podielovou spoluvlastníčkou 4izbového bytu (podiel 1), pribudla jej splátka hypotekárneho úveru, ktorý bol čerpaný na kúpu bytu, a to vo výške 210,- eur a splátka leasingu vo výške 189,- eur ( kúpa motorového vozidla v roku 2020). Na strane oprávnenej z vyživovacej povinnosti sa obdobie cca 12 rokov prejavilo v markantnej zmene pomerov vo všetkých oblastiach. Na strane oprávnenej došlo k nárastu nákladov s ohľadom na prirodzený rast a vývin a rovnako tak v súvislosti so všeobecným nárastom životných nákladov a mierou inflácie (pozn. v roku 2012, v období od ktorého bolo priznané výživné, bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve vo výške 805,- eur a miera inflácie bola 3,6 %, v čase rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného v roku 2025 bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve vo výške 1.586,- eur (za 1.polrok roku 2025) a predbežná miera inflácie 4,3 % - pozn. podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky vývoj inflácie ešte môžu ovplyvniť ceny energií a opatrenia v rámci konsolidácie). V čase pôvodného rozhodnutia bola oprávnená žiačkou prvého stupňa základnej školy, v súčasnosti má oprávnená 20 rokov, je študentkou denného štúdia na vysokej škole. Prirodzene sa zvýšili jej náklady na stravovanie, ošatenie, náklady súvisiace so školou, náklady s cestovaním a aj náklady na voľnočasové aktivity. Hoci povinný deklaroval maximálny mesačný príjem vo výške 1.100,- eur netto (tento príjem nevyplýva zo žiadnych oficiálnych dokladov a z časti je tvorený aj nijak objektívne neoveriteľným príjmom z brigád a tzv. výpomoci kamarátom), za obdobie 12 rokov od poslednej úpravy výživného možno jednoznačne vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného považovať za objektívne a subjektívne možné, aby povinný brigádami zvýšil svoj príjem aspoň o minimálnu sumu 100,- eur a pokryl tak nárast odôvodnených potrieb oprávnenej. Samotný prístup povinného, ktorý sa v decembri 2024 dohodne s matkou svojho druhého dieťaťa na zvýšení výživného na sumu 330,- eur skôr svedčí o tom, že povinný má možnosti a schopnosti na plnenie si výživného vo vyššom rozsahu a zvýšeniu vyživovacej povinnosti sa vyhýba výlučne len vo vzťahu k oprávnenej (ak aj v konaní uvádzal, že s plnením výživného mu pomáhajú rodičia, nič mu nebráni v tom, aby takúto pomoc rovnomerne rozdelil medzi svoje dve deti). Možno súhlasiť s povinným, že náklady oprávnenej sú neprimerané a nadhodnotené, avšak pri zvýšení výživného po 12 rokoch o sumu 100,- eur, už len samotné plynutie času, rast životných nákladov a miera inflácie je bezpochyby jednoznačným dôvodom pre zvýšenie výživného. Zvýšenie o sumu 100,- eur sa pohybuje na spodnej hranici a zohľadňuje skutočnosť, že povinný má ešte jednu prednostnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a rovnako skutočnosť, že sa výrazne zmenili pomery aj na strane matky oprávnenej, ktorej príjem narástol viac ako trojnásobne a miera jej podielu na nákladoch oprávnenej sa zmenila aj s ohľadom na skutočnosť, že v tomto konaní už nezohráva úlohu miera osobnej starostlivosti o oprávnenú, ako tomu bolo pri určovaní výživného v čase pôvodného rozhodnutia. Oprávnená v roku 2024 deklarovala svoje mesačné náklady vo výške 1.180,- eur, neskôr v priebehu konania ich podľa výpisov z účtov ustálila na výšku cca 900 až 980,- eur. Uvedené náklady súd považoval za mierne nadhodnotené a nezohľadnil ich v celej výške. Nezohľadnil z nich náklad na bývanie vo výške 165,eur, ale len v pomernej časti vo výške cca 112,- eur (podľa výsluchu svedkyne - matky oprávnenej celkové náklady na bývanie, bez splátky hypotéky pri dvoch spolužijúcich osobách sú vo výške cca 225,- eur), rovnako súd nezohľadnil náklad deklarovaný ako auto vo výške 100,- eur, keďže v tejto
výške náklad nebol preukázaný a súd zohľadnil náklad na kúpu električenky vo výške 10,- eur mesačne, rovnako nezohľadnil náklad na internet a TV vo výške 81,15 eur, ale len vo výške 20,- eur (tak z listinných dôkazov ako aj výsluchu svedkyne vyplýva úhrada nákladov za telefón vo výške 20,- eur a platba internetu vo výške 18,- eur bola zohľadnená v položke nákladov na bývanie), náklad na welness a multisport kartu vo výške 99,- eur mesačne súd zohľadnil vo výške 49,- eur (v tejto výške bola preukázaná úhrada multisport karty), náklad označený ako škola vo výške 210,- eur súd zohľadnil vo výške 149,eur (preukázaná výška školného bola 1.790,- eur ročne, čo pri prepočte na 12 mesiacov predstavuje sumu 149,- eur mesačne). Mesačné náklady oprávnenej, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti, ustálil vo výške okolo 700,- až 750,- eur, v čom sú zahrnuté celkové náklady stravu cca 200-250,- eur ( uvedenú výšku ustálila matka oprávnenej, ktorá oprávnenej uhrádza náklady na stravu), pomerný náklad na bývanie cca 112,- eur, náklady súvisiace so školou v priemere 149,- eur, električenka 10,- eur, bežná zdravotná starostlivosť 30,- eur (potreba zvýšených nákladov nebola preukázaná lekárskym potvrdením), telefón 20,- eur, multisport karta 49,- eur, oblečenie a obuv v priemere 80,- eur, drogéria a kozmetika 50,- eur. Súd nevyhovel návrhu oprávnenej len v nepatrnej časti ( v časti 30,- eur, pri ktorých zohľadnil, pokrytie mesačných nákladov oprávnenej aj z pomernej časti prídavku na dieťa vo výške 60,- eur, ktorý poberá matka oprávnenej. Túto štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa, súd zohľadnil v opodstatnených nákladoch oprávnenej a odpočítal ju každému rodičovi rovnomerne z plnenia vyživovacej povinnosti). Tvrdenia povinného, že nemôže prispievať zvýšeným výživným na potreby oprávnenej, nakoľko mu to neumožňujú jeho príjmy, nezodpovedá jeho objektívnym možnostiam a schopnostiam. Je možné vychádzať z toho, že povinný ako osoba, ktorej pracovná schopnosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená (v konaní nepreukázal opak) je schopný dosahovať (aj vzhľadom na nárast priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve - pozn. od času pôvodného rozhodnutia táto priemerná mzda narástla viac ako o 700,- eur) takú mzdu ktorá od času pôvodného rozhodnutia dokáže pokryť zvýšenie výživného o 100,- eur. Povinný musí využiť akúkoľvek pracovnú príležitosť a usmerňovať svoje pracovné aktivity takým smerom, aby zvýšil životnú úroveň nielen sebe, ale aj oprávnenej, ktorá sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a neprenechával tak na druhého rodiča - matku bremeno znášania všetkých nákladov oprávnenej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré nastali za obdobie viac ako 12 rokov, zohľadňujúc možnosti a schopnosti povinného, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 170,- eur na sumu 270,- eur mesačne, majúc za to, že výživné v uvedenej výške reflektuje na podstatnú zmenu pomerov, ktorá spočíva v objektívne možnom náraste príjmu povinného, v náraste všeobecných životných nákladov a v náraste odôvodnených potrieb oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Zvýšené výživné vo výške 270,- eur je povinný z vyživovacej povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti, počnúc dňom 11.12.2024. Uvedeným rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/148/2012-93 zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/325/2013-108 zo dňa 18.02.2014 v časti výživného a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. 30. K zvýšeniu vyživovacej povinnosti došlo počnúc dňom podania návrhu v zhode s návrhom oprávnenej, nakoľko k uvedenému dátumu bola aj splnená zákonná podmienka na priznanie zvýšenia výživného, keďže k tomuto dňu možno považovať bez akýchkoľvek pochýb za preukázanú podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu takýto postup. Povinnému vzniklo celkovo dlžné výživné vo výške 1.067,75 eur. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným vo výške ako bolo pôvodne určené rozsudkom súdu (170,- eur mesačne) a zvýšeným výživným ( na sumu 270,- eur mesačne). K zvýšeniu výživného teda došlo o 100,-eur mesačne, pričom dlžné výživné bolo súdom vypočítané za obdobie od 11.12.2024 (deň podania návrhu) do 31.10.2025 (v čase rozhodovania súdu výživné za mesiac november 2025 ešte nebolo splatné). Celkové dlžné výživné tak predstavuje sumu 1.067,75 eur (10 celých mesiacov (01-10/2025) x 100,- eur + pomerná časť výživného za december 2024 zaokrúhlená na eurocenty smerom nahor, t.j. suma 67,75 eur (k zvýšeniu výživného došlo o 100 eur : 31 dní ( počet dní v mesiaci december) x 21 dní (prislúchajúca pomerná časť výživného od uplatnenia nároku, pričom deň uplatnenia sa započítava). Dlžné výživné v uvedenej výške súd uložil povinnému z vyživovacej povinnosti zaplatiť v lehote 30 dní od doručenia rozsudku k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti. V uvedenej veci súd nepovolil plnenie dlhu v splátkach, nakoľko nemal preukázané skutkové okolnosti odôvodňujúce takýto postup. Vzhľadom na predmet konania a rovnako s poukazom na znenie § 44 zákona o rodine je plnenie dlžného výživného v splátkach výnimočným riešením, ktoré musí byť
presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného, k čomu však zo strany povinného nedošlo. 31. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.