Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 37Pc/11/2025 1225200670 11. 09. 2025 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200670.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II, pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v konaní o návrhu navrhovateľa/ manžela: R. štátny občan SR, zastúpeného splnomocnenou advokátskou kanceláriou LOVÁSZ LEGAL s.r.o., IČO: 54 626 048, proti odporkyni/manželke: F. štátna občianka SR, zastúpenej splnomocneným právnym zástupcom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľa R. a manželky F. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q., vo zväzku R., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.2.2025 žiadal navrhovateľ v zastúpení právnym zástupcom o rozvod manželstva, uzatvoreného s manželkou dňa XX.X.XXXX.. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo neplní svoj základný účel, je hlboko a trvalo rozvrátené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zo strany manžela dochádzalo k postupnému odcudzeniu k manželke, nad rozvodom manželstva dlhodobo premýšľal. K odcudzeniu manželov prispeli rozdielne názory najmä na spoločné hospodárenie, spoločný majetok a financovanie domácnosti. Účastníci konania si prestali spolu rozumieť, uvedomovali si rozdielne názory na podstatné veci týkajúce sa partnerského a rodinného života. Postupom času každá komunikácia prerástla do hádky. Financie si manželia rozdelili už v r. 1987, avšak konflikty medzi nimi sa neustále opakovali. Spoločné náklady hradia manželia len minimálne, spoločne zabezpečujú len nevyhnutné potreby do domácnosti, stravu si každý z manželov zabezpečuje sám a rovnako každý z nich vedie vlastný život. Z manželstva spoločné deti nepochádzajú, navrhovateľ má z prvého manželstva jednu dcéru /X../. Podľa navrhovateľa k rozvráteniu manželského spolužitia prispela v značnej miere manželka svojím prístupom, ktorá dlhodobo / od r. 2004/ neumožnila dcére navrhovateľa, aby chodila za otcom na návštevy, preto sa stretávali mimo domácnosti navrhovateľa. Manželia skoro vôbec nekomunikujú medzi sebou, netrávia spolu žiadny voľný čas, ani sviatky. V minulosti sa manželia podrobili manželskej poradni, avšak bezvýsledne. Navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť, v ktorej manželia spolu žijú, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento byt je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ chcel previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu darovacou zmluvou na svoju dcéru, s čím manželka nesúhlasila a podala žiadosť na prerušenie konania na katastrálnom úrade a tiež žalobu o určenie vlastníckeho práva, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému Mestský súd Bratislava IV Uznesením pod č.k., 18C/78/2024 zo dňa 20.12.2024 vyhovel. Dňa 19.6.2025 navrhovateľ v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na rozvode manželstva, vzťahy sú trvalo a hlboko narušené, nesúhlasil s vyjadrením manželky, že z jeho
strany ide o vytváranie umelého rozvratu vzťahu. Práve podanie žaloby na súd je dôkazom toho, že manželstvo nie je harmonické, a práve manželka sa rozhodla riešiť majetkovoprávne otázky pomocou súdnej ingerencie, poukázal na rôzne názory na spoločné hospodárenie, uviedol, že manželia nedokážu zotrvať v manželskom zväzku bez konfliktov, nie sú schopní osobne komunikovať, ani prostredníctvom súdu. Navrhovateľ nemieni zotrvať v manželstve s odporkyňou a nemožno ho k tomu nútiť, pričom poukázal na judikatúru / rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 11 CoP 56/2018 zo dňa 15.11.2018/. Na pojednávaní dňa 8.7.2025 navrhovateľ v zastúpení právnou zástupkyňou trval na svojom návrhu v celom rozsahu , uviedol, že ním uvedené dôvody rozvratu manželstva neboli manželkou vyvrátené. Uviedol, že prvé rozbroje nastali v r. 1987, dôvody si nepamätal, ale konečné riešenie bolo rozdelenie si spoločných úspor, zrušila sa spoločná vkladná knižka. Ďalší problém nastal v r. 2003, kedy boli na chalupe, kde ho manželka obvinila, že uráža celú rodinu. Ďalší väčší problém nastal v r. 2005, kedy predal svoju chalupu, ktorú kúpil ako slobodný a zaplatil zo svojich úspor, z dedičstva, ale prepis sa uskutočnil už v čase, kedy boli manželmi. Po predaji chaty chcela manželka polovicu sumy, ale dohodli sa na jednej tretine. Jej rodina do toho zasahovala. Toto narušilo manželské vzťahy, hádky boli čoraz častejšie. Hádky vyvrcholili v r. 2024, boli veľké hádky, krik, manželka zvyšovala hlas, chytila amok. Samostatne kupovali veci do domácnosti, ak nakúpila viac manželka, chcela doplatiť od manžela. Nedalo sa s ňou dohodnúť. Manželke povedal, že jej chýba logické myslenie a to bol kameň úrazu, odpovedala mu, že mu nebude variť, prať a robiť slúžku. Odvtedy si robia samostatne raňajky, večere, na obed chodí do reštaurácie, na sviatky si kúpil vianočný pobyt. 2. Odporkyňa/manželka, ktorá návrh nepodala, zaslala do spisu dňa 30.4.2025 v zastúpení právnym zástupcom písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, v ktorom uviedla, že s rozvodom nesúhlasí. Uviedla, že s navrhovateľom prežili v manželstve 45 rokov, pričom manžel má ťažšiu povahu a komunikácia, spolužitie s ním nebolo vždy jednoduché. Poukázala nato, že rozdielne názory sa vyskytujú v každom vzťahu, avšak 45 rokov trvajúce manželstvo je dôkazom toho, že sa manželia doteraz dokázali s rozdielmi úspešne vyrovnať. Čo sa týkalo spoločného hospodárenia uviedla, že neexistuje jediný správny spôsob spoločného hospodárenia. V každom manželstve sa vytvára vlastný systém hospodárenia, rovnako aj v ich manželstve, aj keď sa vyskytli nezhody. Odporkyňa poprela tvrdenia navrhovateľa, že neumožňovala manželovi stretávanie s jeho dcérou a uviedla, že práve ona mala s ňou dobrý vzťah, ale cca pred 20 rokmi navrhovateľ/manžel prehlásil, že si nepraje žiadne návštevy manželkinej rodiny v ich byte, s čím súhlasila manželka, ale pod podmienkou, že tak bude aj zo strany manžela. Obaja manželia s tým súhlasili. Odporkyňa nikdy nebránila manželovi v stretávaní s dcérou, odporca chodil s dcérou aj na dovolenky, výlety a manželka mu to nikdy nevyčítala. Manželka sa o navrhovateľa/manžela riadne starala aj po jeho tretej operácii. Posledné Vianoce trávil manžel mimo bytu, pričom sa tak sám rozhodol, bez varovania manželky. Manželka pripravila večeru a sviatky pre oboch manželov, ale manžel odišiel . Motívom mohla byť už vedomá príprava manžela na podanie návrhu na rozvod manželstva a vytváranie umelého rozvratu manželského vzťahu. Otázka vlastníctva bytu sa rieši v inom súdnom konaní, avšak bol to manžel, ktorý celý spor inicioval tým, že bez vedomia manželky uzatvoril darovaciu zmluvu s dcérou. Navrhovateľka bola pripravená pokúsiť sa o maximálnu nápravu vzťahu. Na pojednávaní dňa 8.7.2025 manželka v zastúpení právnym zástupcom uviedla, že trvá na námietkach písomne zaslaných do spisu a k trvalému rozvratu manželstva nedošlo, nesúhlasila s rozvodom manželstva, prevod bytu sa dal riešiť mimosúdnou dohodou. Manželka poprela tvrdenia manžela, uviedla, že manžel dodnes tvrdí, že ju vydali rodičia, ktorí sa však do jej vzťahu nestarali. Vždy prispievala na domácnosť, všetko platila na polovicu, vrátane benzínu. Keď im v práci povedali, že si musia zriadiť účet, tak ho zriadila a na tento chodil jej plat. Aj na novú vaňu prispela sumou 1.700 €. S dcérou navrhovateľa mala pekný vzťah a keď sa jej narodila dcéra, povedala manželovi, že sa patrí jej kúpiť niečo zo zlata, ale manžel darček odovzdal bez nej. V manželstve boli len bežné nezhody, prežili spolu krásne dovolenky, za čo je vďačná. Otec ich málo navštevoval, bol pre ňu dôležitý. Syn sestry okrem iného aj im ďakoval pri promócii, že sa správali ako rodičia. Manžel zakázal vstup jej rodine do bytu. Súhlasila, ale s tým, že to platí rovnako pre jeho rodinu. Okrem vysávania raz za dva týždne, ktoré robí manžel, všetko ostatné robí v domácnosti ona sama. Priznala, že byt kúpil manžel za slobodna, ale ona nemá žiadny doklad o tom, že tam môže bývať až do smrti. Chalupu kúpil navrhovateľ za slobodna, odporkyňa chalupu nikdy nechcela, ale zakúpila posteľ, skriňu, stôl. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do psiu a zistil nasledovný skutočný stav vo veci:
4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Q.. U navrhovateľa ide o druhé manželstvo, u odporkyni ide o prvé manželstvo. Obaja účastníci konania sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti, navrhovateľ má z prvého manželstva jednu dcéru- X. Manželia stále žijú v jednej domácnosti, finančne hospodária každý samostatne, financie si manželia rozdelili už v r. 1987, avšak konflikty medzi nimi sa neustále opakovali. Spoločné náklady hradia manželia len minimálne, spoločne zabezpečujú len nevyhnutné potreby do domácnosti, stravu si každý z manželov zabezpečuje sám a rovnako každý z nich vedie svoj vlastný život. 5. Na záverečnom pojednávaní dňa 11.9.2025 navrhovateľ uviedol, že nenavštívil manželskú poradňu ani mediátora a vzťahy sa zhoršili, rozpory sa zväčšujú. Vzťahy sú tak rozvrátené, že sa to nedá vrátiť späť. Väčšinu dlhotrvajúcich sporov nevyriešili, hromadili sa a zamietli sa pod koberec. Stav a dusno v ich vzťahu škodí im obom, nič k sebe necítia a zaslúžia si život podľa vlastných predstáv. Jeho právna zástupkyňa mu oznámila, že odporkyňa napadla zápis darovacej zmluvy na katastri a podali na súde žalobu, kde sa domáhajú určenia bytu do BSM. Manželka sa nesnažila o komunikáciu, mohol jej to vysvetliť. Za 24 rokov vlastníctva chalupy boli do nej investované financie, práca. On mal vlastné prostriedky zarobené mimo obdobia manželstva, nepamätá si koľko. Byt v ktorom žije 45 rokov nebol rekonštruovaný, okrem toho, že manželka si urobila kuchyňu podľa vlastných predstáv, vyhodili jadro, dali sa priečky, vykachličkovali kúpeľňu, kuchyňu, dala sa nová vaňa. Manželke nepovedal, že chce darovať byt, je jediný vlastník, má právo nakladať so svojím bytom bez súhlasu manželky, riadil sa podľa predpisov a podľa článkov v Hospodárskych novinách. Záverom uviedol, že manželke povedal, že k bytu má užívacie právo, ale nie do smrti. Dohodli sa s manželkou kvôli chrápaniu, že bude spať v obývačke a on v spálni. Keď prehlásila, že nebude preňho variť, nežiadal od nej nič. Manželka mu nevysvetlila ako mal urážať rodinu, všetkých a stále, preto povedal, že potom sa nemusia stretávať, čo trvá dodnes. S rekonštrukciou bytu manžel súhlasil, kredenc a jadro boli schopné, ale súhlasil, dali aj posúvacie dvere, ale tie sa nepoužívajú, vaňu vyhodili, lebo chcela mať s dvierkami, ktorá bola veľmi drahá, ale prispel polovicou. 6. Právna zástupkyňa navrhovateľa založila do spisu písomnú záverečnú reč, v ktorej poukázala na judikatúru - rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 7CoP/134/2016 zo dňa 27.10.2016 a uviedla, že manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoj účel a jeho umelé udržiavanie je len chabým pokusom o záchranu vzťahu, ktorý je už dávno nefunkčný. O tom, že vzťahy sú trvalo rozvrátené svedčí aj skutočnosť, že manželka podala na manžela žalobu na súd. V súčasnosti sú teda vedené paralelne už dve súdne konania, čo rozhodne nesvedčí o zdravom vzťahu založenom na láske a vzájomnej dôvere. Manželia už nedokážu riešiť svoje problémy inak ako pomocou súdnej ingerencie. Navrhovateľ nechce zotrvať v manželskom vzťahu a preto ho nemožno nútiť, aby tam zotrval, ako uvádza aj judikatúra - Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11CoP/56/2018 zo dňa 15.11.2018. Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala manželstvo účastníkov konania rozviesť a nepriznať náhradu trov konania. 7. Odporkyňa na záverečnom pojednávaní dňa11.9.2025 uviedla, že nenavštívili manželskú poradňu ani mediátora, lebo manžel nemal záujem. Od posledného pojednávania sa s ňou manžel vôbec nerozpráva, vykázal ju z izby, preto roztiahla gauč , sama nosila matrace a neskôr to robil manžel, lebo mu povedala, že sa jej zhoršil zdravotný stav. V kuchyni jej manžel povedal, aby preňho nevarila, napriek tomu tak robila a 9 x mu ponúkla stravu, ale on odmietol, aj na Silvestra. Manžel jej povedal, že nechce jej rodinu v byte, preto ona uviedla, že recipročne potom ani ona jeho rodinu. Necíti nič k manželovi, praje mu všetko dobré, na jej strane už neexistuje vôľa pokračovať v manželstve, nakoľko sa jej veľmi zhoršil zdravotný stav. K rekonštrukcii bytu uviedla, že súhlasila s výmenou v kuchyni, predizbe, vyhodili sa dvere, celá kúpeľňa sa zrekonštruovala a celý záchod. 8. Právny zástupca odporkyne sa vzdal práva záverečnej reči, doplnil, že odporkyňa/manželka súhlasí s rozvodom. 9. Súd mal za preukázané uzavretie manželstva účastníkmi konania zo založeného sobášneho listu do spisu, z ktorého vyplýva, že uzatvorili manželstvo dňa 20.6.1980 v Galante. 10. Do spisu bolo založené písomne podané odvolanie navrhovateľa/manžela voči Uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 18C/78/2024 zo dňa 20.12.2024 ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil manželovi povinnosť zdržať sa scudzenia a nakladania s nehnuteľnosťami v k.ú. L.,
zapísanými na LV č. XXXX a LV č. XXXX a uvedené uznesenie. Taktiež bola založená písomná námietka odporkyne/ manželky voči vkladu podaná na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 19.11.2024. 11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 13. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. 14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 17. Súd prihliadol na judikatúru - R KS BB: 11 CoP/56/2018 zo dňa 15.11.2018, z ktorej vyplýva: Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho/a to ani súdnym rozhodnutím/nútiť, aby v manželstve zotrval. Nič na tom nemení ani nesúhlas druhého manžela s rozvodom manželstva, prípadne nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o existencii trvalého rozvratu. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je znakom trvalého rozvratu ako dôvodu pre jeho rozvod. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný a preto mu vyhovel v celom rozsahu. Súd zistil, že navrhovateľ/manžel zotrval na rozvode manželstva počas celého konania a odporkyňa/manželka najskôr nesúhlasila s rozvodom manželstva, následne s rozvodom manželstva súhlasila. Súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. v Q.. U navrhovateľa ide o druhé manželstvo, u odporkyni ide o prvé manželstvo. Obaja účastníci konania sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti, navrhovateľ má z prvého manželstva jednu dcéru X.. Manželia stále žijú v jednej domácnosti, v byte, ktorého vlastníkom bol navrhovateľ a ktorý s manželkou čiastočne zrekonštruovali, pričom manželia spoločne nehospodária, keďže finančne hospodári každý samostatne. Navrhovateľ uviedol, že financie si manželia rozdelili už v r.1987, kedy podľa odporkyne jej v práci oznámili, že si musí na zasielanie platu zriadiť svoj účet, ktorý preto zriadila a potom konflikty medzi manželmi neprestali, neustále sa opakovali, stupňovali a je tomu tak doposiaľ, kedy s odporkyňou navrhovateľ už nekomunikuje, ako sama uviedla a spia v oddelených izbách na žiadosť navrhovateľa. Spoločné náklady hradili manželia len minimálne, spoločne zabezpečovali len nevyhnutné potreby do domácnosti, stravu si každý z manželov zabezpečuje sám, pričom navrhovateľ poukazoval na to, že mu ich manželka odmietla pripraviť, čo manželka poprela a uviedla, že opakovane volala manžela k stolovaniu /cca 9 x/, ale on odmietal a opúšťal domácnosť. Navrhovateľ počas manželstva previedol bez vedomia odporkyne nehnuteľnosť, v ktorej obaja bývajú a to darovacou zmluvou na svoju dcéru, v dôsledku čoho odporkyňa/manželka potom, čo sa o tomto dozvedela požiadala o súdnu ingerenciu a súd jej návrhu vyhovel, keď Uznesením pod č.k. 18C/78/2024 zo dňa 20.12.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal navrhovateľovi/manželovi s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať. Taktiež podala odporkyňa na súde návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, o ktorej nebolo doposiaľ´ rozhodnuté. Súd tiež zistil, že každý z manželov vedie svoj vlastný život. Manželia sa v priebehu konania nezúčastnili poradenstva, nenavštívili mediátora, nakoľko navrhovateľ nemal záujem, trval na rozvode manželstva. Súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva a zistil, že najväčšou príčinou sú neprekonateľné nezhody a
diametrálne odlišné názory manželov v majetkovej a finančnej oblasti, o čom svedčí aj skutočnosť, že financie si rozdelili už v r. 1987 a následne neustále riešili príspevky na spoločné nevyhnutné výdavky a majetkové záležitosti, ktoré boli zdrojom, konfliktov, hádok a nedorozumení, o čom svedčí nakoniec aj súdne konanie, ktoré iniciovala odporkyňa, ktorá bola odhodlá pristúpiť k súdnemu riešeniu veci, potom čo sa dozvedela, že byt v ktorom býva s manželom a na ktorého čiastočnú rekonštrukciu prispela, chcel navrhovateľ/manžel bez jej vedomia previesť darovacou zmluvou na svoju dcéru. Takýto postup navrhovateľa bol potom dôvodom celkovej straty dôvery manželky v manžela, v dôsledku ktorého pristúpila aj k súdnej ingerencii, podala na súd žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel a konajúci súd Mestský súd Bratislava IV rozhodol o neodkladnom opatrení tak, že vyhovel odporkyni a nariadil neodkladné opatrenie Uznesením Mestského súdu Bratislava IV pod č.k. 18C/78/2024 zo dňa 20.12. 2024, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil navrhovateľovi/ manželovi povinnosť zdržať sa scudzenia a nakladanie s nehnuteľnosťami v k.ú. L., zapísanými na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Taktiež bolo preukázané v konaní, že odporkyňa podala písomnú námietku voči vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľnosti, ktorý návrh na vklad podal navrhovateľ/manžel na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Bratislave, zo dňa 19.11.2024. Aktuálne sú teda vedené paralelne už dve súdne konania, v ktorých sú účastníkmi konania obaja manželia, čo rozhodne nesvedčí o zdravom vzťahu založenom na láske a vzájomnej dôvere, sú skôr opakom, svedčia o strate akejkoľvek dôvery, porozumenia medzi manželmi a toho, že manželia už nedokážu riešiť svoje problémy inak ako pomocou súdnej ingerencie. S prihliadnutím aj na vyššie citovanú judikatúru súdov, akou je napríklad Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/56/2018 zo dňa 15.11.2018, a de facto aj na záverečné súhlasné stanoviská oboch manželov s rozvodom manželstva, súd toto nefunkčné manželstvo rozviedol, keďže manželstvo neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, je nefunkčné, trvalo a hlboko rozvrátené a od manželov nemožno očakávať zlepšenie ich vzťahu do budúcna. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadne z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie je možné podať cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, štvormo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko / § 27 ods. 1 Zákona o rodine./.