Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41Pc/19/2024 1224201139 07. 10. 2024 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201139.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci navrhovateľa - maloleté dieťa: I. O. G. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené ustanoveným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: K. I. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. XX, XXX XX G., za účasti matky: K. B. G., rodená B. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XXB, XXX XX Z., zastúpená splnomocnencom: X.. R.. N. X. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. Z. N. X, XXX XX Z., o zapretie otcovstva, takto rozhodol: I. U r č u j e, že K. I. O., narodený XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého dieťaťa: I. O. G. Z., narodený XX.XX.XXXX, z matky: K. B. G., rodená B. G., narodená XX.XX.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Z. - I. W., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXXX. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad“) podal 03.04.2024 za maloleté dieťa návrh na zapretie otcovstva, ktorým sa domáhal zapretia otcovstva K. I. O., narodeného XX.XX.XXXX vo vzťahu k maloletému I. O. G. Z., narodenému XX.XX.XXXX. 2. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že maloletý sa narodil XX.XX.XXXX O. Z. matke K. B. G., ktorá so zapísaným otcom K. I. O. nikdy nebývala v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením zapísaného otca a matky, ale krátko potom odišiel zo Slovenska a viac o sebe už nedal vedieť. So zapísaným otcom maloletý nie je v žiadnom kontakte a medzi nimi nie je žiadna citová väzba. Avšak v období rozhodnom pre počatie dieťaťa mala matka pomer popri zapísanom otcovi aj s iným mužom menom O. I. G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým dodnes matka a maloletý žijú v spoločnej domácnosti. Vyšetrenia a výsledky analýzy DNA svedčia o tom, že zapísaný otec nie je biologickým otcom maloletého a muž O. I. G., nar. XX.XX.XXXX je jeho biologickým otcom. Keďže obom rodičom uplynula zákonná lehota ustanovená na zapretie otcovstva, ale medzi maloletým a jeho biologickým otcom sa vytvorilo silné citové puto, v zmysle § 96 ods. 1 zákona o rodine podáva maloletý návrh na konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, lebo rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva je v jeho záujme. Podľa navrhovateľa tento záujem je z potreby zosúladiť „matričné a biologické otcovstvo". Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté je len otcom „na papieri“ a nie skutočným otcom, ktorého účasť na výchove navrhovateľa a v rodinných vzťahoch sa obvykle predpokladá. Matka maloletého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky pre zúčastnenú osobu I. O. G. Z., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom znaleckého posudku malo byť skúmanie, či na základe analýzy DNA zúčastnených osôb možno potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo označeného muža O. I. G., ak nie, stanoviť
hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva k I. O. G. Z.. Znalecký posudok 1/2023 vypracoval znalec W.. W. Z., B.., zapísaný v zozname znalcov Min. spravodlivosti SR, pod evidenčným číslom XXX XXX, odbor XXXXXX-Q., Odvetvie: XXXXXX-F. X., R. X, Z., vo veci zapretia otcovstva. V závere znaleckého posudku znalec jednoznačne vylúčil otcovstvo K. I. O., nar. XX.XX.XXXX. Znalecký posudok bol vypracovaný 13.08.2021. Podľa vyjadrenia matky maloletého, biologickým otcom maloletého I. O. G. Z., narodeného XX.XX.XXXX je O. I. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa o maloletého sústavne stará, zabezpečuje jeho výživu a s ktorým majú spoločnú domácnosť na adrese Q. XXXXX/XXB, XXX XX Z.. Orgán starostlivosti o dieťa má záujem na zosúladení právneho stavu so stavom skutkovým, na zapretí a následnom určení otcovstva - s cieľom zachovať práva dieťaťa nie iba poznať, ale mať svojich biologických rodičov oficiálne zapísaných na úradných listinách, aby si skutočný biologický otec mohol plniť svoje zákonné práva a povinnosti aj oficiálne a aby sa rodina upevňovala a plnila svoju funkciu a úlohu aj do budúcnosti. 3. K návrhu pripojil úrad znalecký posudok č. 19/2021, rodný list maloletého a fotokópiu občianskeho preukazu matky. 4. Matke bol návrh s prílohami a ďalšími listinami, vrátane výzvy na vyjadrenie sa k návrhu doručený 17.06.2024. K návrhu sa písomne matka nevyjadrila. 5. Mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté bol návrh s prílohami a ďalšími listinami doručený podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dňom 01.08.2024 a zároveň ho súd v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k návrhu vyjadril. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté sa k návrhu písomne nevyjadril a v konaní ostal nečinný. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 07.10.2024, na ktoré predvolal kolízneho opatrovníka, muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté a matku. Na pojednávanie sa nedostavil muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom 02.09.2024. Svoju neúčasť na pojednávaní muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Preto súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti a v prítomnosti kolízneho opatrovníka a splnomocneného zástupcu matky. 7. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, prednesom kolízneho opatrovníka a splnomocneného zástupcu matky, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 41Pc/16/2024, 41Pc/18/2024 a B3-38Pc/57/2022, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil nasledovný skutočný a právny stav. 8. Splnomocnený zástupca matky na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný ešte v júli 2021. Matka sa snažila vypátrať matričného otca, nebola úspešná. Presvedčila muža, ktorý má byť biologickým otcom na test DNA, ktorý potvrdil jeho otcovstvo. Matka súhlasí s návrhom úradu a žiada, aby súd návrhu vyhovel. 9. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd určil, že pán K. I. O., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého. Poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že otcovstvo treba predpokladať za prakticky dokázané vyšetrovanému, ktorý sa podrobil DNA testu. 10. Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd za preukázané, že maloletý I. O. G. Z. sa narodil XX.XX.XXXX, kde ako otec je zapísaný K. I. O., narodený XX.XX.XXXX a ako matka je uvedená K. B. G., narodená XX.XX.XXXX, teda účastníci tohto konania s tým, že narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Z. - I. W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX. 11. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 41Pc/18/2024 - 24 z 18.04.2024, právoplatným 11.05.2024, ustanovil súd maloletému kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na podanie návrhu a zastupovanie v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva. 12. Na základe návrhu podaného kolíznym opatrovníkom v konaní vedenom pod sp. zn. 41Pc/16/2024, tunajší súd rozsudkom, č. k. 41Pc/16/2024-17 z 26.06.2024, právoplatným 04.07.2024, pripustil zapretie otcovstva maloletým proti otcovi: K. I. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorému svedčí zápis v matrike a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom maloletého je v záujme maloletého.
13. Zo znaleckého posudku č. 19/2021, vypracovaného W.. W. Z.Č., B.., znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod č. 915 642 z odboru Genetika, Odvetvie Analýza DNA, vyhotoveného 21.07.2021, obsahujúceho znaleckú doložku, vyplýva, že fyzickým podkladom pre vypracovanie posudku boli biologické vzorky odobraté zúčastneným osobám: Matka K. B. G., dieťa G. Z. I. O. a označený muž I. G. O. (biologický otec). Z výsledkov uvedených v tabuľke vyplýva, že nie je možné vylúčiť otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu, pretože označený muž má v každom systéme aspoň jednu z alel, uvedených v stĺpci „OPA“, t.j. má alely, ktoré musí mať biologický otec testovaného dieťaťa. Zo stanovenej hodnoty indexu paternity PI = 911 701 012 a z hodnoty pravdepodobnosti otcovstva W = 99,9999 % vyplýva, že otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu treba pokladať za prakticky dokázané, keďže pravdepodobnosť otcovstva W je vyššia ako 99,99 % a index otcovstva PI vyšší ako 10 000. 14. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. 15. Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (ods. 1). Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom (ods. 2). 16. Podľa § 93 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa (ods. 1). Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (ods. 2). 17. Podľa § 96 ods. 1, 2 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom (ods. 1). Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva (ods. 2). 18. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. 20. Podľa Čl. 12 Základných princípov CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 21. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 22. Požiadavka včasnej stabilizácie statusu dieťaťa viedla zákonodarcu k ustanoveniu prekluzívnych lehôt pre zapretie otcovstva rodičmi dieťaťa. Nositelia rodičovských práv a povinností majú teda časovo obmedzenú možnosť na dosiahnutie zapretia otcovstva, t.j. otázky zásadného významu osobného statusu s rozsiahlymi a dlhodobými osobnými, ako aj majetkovými následkami. Požiadavka stabilizácie rodinnoprávnych pomerov dieťaťa sa prejavuje aj v zásade, že keď je určené právne otcovstvo, muž, ktorý si je vedomý svojho otcovstva, nemá právne prostriedky, ako sa domôcť realizácie svojich práv. Výsledkom všetkých uvedených skutočností môže byť konzervácia právneho stavu, ktorý je v rozpore s biologickým stavom, resp. aj vôľou samých účastníkov tohto vzťahu. Túto situáciu zákonodarca vyriešil tak, že zakotvil nadväzné časovo neobmedzené právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva, avšak pod podmienkou, že je to potrebné v záujme dieťaťa.
23. Ustanovenie § 96 Zákona o rodine možno považovať inter alia aj za premietnutie čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa do slovenského právneho poriadku. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva aktívna legitimácia dieťaťa požiadať všeobecný súd o rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva, a v prípade kladného rozhodnutia následne podať návrh na zapretie otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že rodičom dieťaťa už uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť. To znamená, že do uplynutia zákonnej lehoty rodičom dieťa nie je aktívne legitimované podať návrh na začatie konaní podľa § 96 Zákona o rodine (ÚS SR sp.zn. II. ÚS 320/09). Záujem dieťaťa spočíva predovšetkým na takom usporiadaní rodinných vzťahov, ktoré sú prospešné pre jeho telesný a duševný vývoj a materiálne zabezpečenie jeho potrieb. Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov, z čoho vyplýva záujem dieťaťa na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva. 24. Návrh na zapretie otcovstva bol podaný kolíznym opatrovníkom maloletého, nakoľko otcovi zapísanému v rodnom liste maloletého a aj matke maloletého uplynula zákonná lehota ustanovená na zapretie otcovstva a súd pripustil podanie takéhoto návrhu. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku, podľa ktorého je otcovtsvo muža I. G. O. prakticky dokázané, mal súd za preukázané, že je vylúčené, aby bol muž, ktorý je v súčasnosti ako otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste maloletého, biologickým otcom dieťaťa. Biologický otec sa o maloletého stará, zabezpečuje jeho výživu a žijú v spoločnej domácnosti. Je v záujme maloletého, aby jeho biologický otec bol v rodnom liste uvedený ako otec dieťaťa a aby sa tak zosúladil stav otcovstva zapísaný v matrike so skutočným stavom. 25. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na zapretie otcovstva a návrhu vyhovel. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Proti rozsudku môže podať odvolanie muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nakoľko kolízny opatrovník a splnomocnený zástupca matky sa práva podať odvolanie vzdali svojím podpisom do zápisnice na súde, po vyhlásení rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).