Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 10CoCsp/41/2024 5624201845 19. 12. 2024 JUDr. Erik Varga ECLI:SK:KSZA:2024:5624201845.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa – spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice – mestská časť Staré Mesto, o určenie neexistencie záložného práva, v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/34/2024-140 zo dňa 3. 10. 2024, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený dňa 2. 5. 2024. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného a zároveň žiadal nariadiť neodkladné opatrenie. Podstata argumentácie žalobcu spočívala v premlčaní záložného práva. 3. Okresný súd prvým uznesením zo dňa 14. 5. 2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol čiastočne zamietnutý. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10CoCsp/31/2024-127 zo dňa 10. 9. 2024 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil vo výroku I. (ktorým bolo návrhu vyhovené) a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prvoinštančné rozhodnutie zostalo nedotknuté v nenapadnutom výroku II. Odvolací súd vytýkal okresnému súdu, že stručné skutkové tvrdenia žalobcu neosvedčujú v dostatočnej miere nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ak má byť totiž základom vydaného neodkladného opatrenia pravdepodobné premlčanie záložného práva, musí návrh obsahovať dostatočný popis skutočností, na podklade ktorých pristúpi súd k ochrane tvrdeného práva. 4. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu okresný súd vyzval žalobcu postupom podľa § 150 ods. 2 CSP na doplnenie skutkových tvrdení o premlčaní výkonu záložného práva tak, že uvedie, kedy začala plynúť premlčacia doba, kedy došlo k jej prerušeniu, dostatočne opísal skutočnosti a svoje skutkové tvrdenia preukázal dôkazmi. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca tak, že namietal postup žalovaného pri mimoriadnom zosplatnení úveru a tiež poukázal na to, že veriteľ neskúmal jeho bonitu, t. j. schopnosť splácať úver. Poukázal aj na to, že zamestnanci, ktorí konali v mene žalovaného a zmluvu podpísali, nedisponovali príslušným splnomocnením. 5. Súd prvej inštancie následne odkázal na ustanovenia § 324, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 a 2 CSP. Podľa jeho názoru sa žalobca aj napriek výzve okresného súdu nevyjadril k otázke premlčania záložného práva, pričom doplnil svoj návrh o ďalšie dôvody údajnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10. 6. 2009. Žalobca namietal, že spornú zmluvu podpísali za žalovaného
jeho zamestnanci, nie konatelia. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil plnomocenstvo č. 83/2009 zo dňa 28. 1. 2009, hoci v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s tým uvádzal, že označené osoby splnomocnením žalovaného konať v mene spoločnosti nedisponujú. 6. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neskúmal bonitu klienta, v tomto smere podľa okresného súdu neosvedčil, ako uvedené súvisí so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, keď naviac zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý sa nevzťahoval na poskytovanie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Vo vzťahu k žalobcom namietanej neplatnosti mimoriadnej splatnosti úveru odkázal na vyjadrenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Csp/10/2020 vychádza z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a táto okolnosť už nemôže byť revidovaná v aktuálnom spore. 7. Okresný súd uzavrel, že skutkové tvrdenia žalobcu neosvedčujú v dostatočnej miere hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 8. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. V úvode svojho odvolania odkázal na znenie § 365 ods. 1, 2 a 3 CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ tvrdil, že dostatočne odôvodnil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, na podporu čoho odkázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/63/2020, z ktorého vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 329 ods. 1 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu formulovanú v opravnom prostriedku krajský súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP). 12. Odvolacie dôvody formuloval žalobca všeobecne odkazom, resp. citovaním právnej úpravy i judikatúry. Žiadne konkrétny argumenty vo vzťahu k posúdeniu veci súdom prvej inštancie nevzniesol. Jeho námietky sa obmedzili na replikovanie teórie platnej pre rozhodovanej o neodkladných opatreniach, preto i krajský súd môže na uvedené reagovať rovnako len všeobecne. 13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa súčasne vedie i konanie vo veci samej alebo nie) skutočne postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP). 14. Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa neodkladného opatrenia z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranou, a to navyše bez ich aspoň minimálnej podpory v rámci predložených dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v návrhu vyžaduje okamžitý zásah rozhodnutím súdu. 15. Nadväzne platí, že podstata výčitiek formulovaných krajským súdom v zrušujúcom uznesení zo dňa 10. 9. 2024 spočívala v nedostatočnom sumáre skutkových tvrdení umožňujúcich vyhovieť podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Pri spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu sporových strán bolo na mieste vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa tvrdeného premlčania záložného práva, čo aj okresný súd učinil. Žalobca však na uvedené nereagoval spôsobom umožňujúcim poskytnúť mu predbežnú súdnu ochranu. Svoje argumenty predovšetkým zameral/obmedzil na otázku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, skúmania jeho bonity a neplatnosti splnomocnenia udeleného osobám konajúcim v mene žalovaného. Ku všetkým týmto otázkam sa ale okresný súd vyjadril, pričom žalobca v tomto smere nepredostrel žiadne odvolacie námietky. 17. Predložené odvolanie tak posúdil krajský súd ako nedôvodné a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Možno na tomto mieste dodať, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, v ktorom sa okresný súd bude zaoberať uplatneným nárokom na základe riadneho dokazovania. 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.