Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/97/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213673 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5111213673.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: DEXWOOD, spol. s r.o., so sídlom Riečna 91, 010 04 Žilina -Bánová, IČO: 31 614 493, proti žalovanému: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, ktorého správcom konkurznej podstaty je I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, v konaní o zaplatenie 2.460,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/129/2011-38 zo dňa 18.11.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/129/2011-38 zo dňa 18.11.2011 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27.04.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.460,30 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, na tom skutkovom tvrdení, že medzi účastníkmi bola ústnou formou uzavretá kúpna zmluva. Na základe objednávky dodal žalobca žalovanému požadovaný tovar, ktorý fakturoval faktúrou na sumu 3.460,30 Eur. Žalovaný dňa 16.09.2009 vykonal čiastočnú úhradu vo výške 1.000 Eur. Neuhradený zostatok predstavuje 2.460,30 Eur. Čiastočnou úhradou žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Okrem istiny žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne. 2. Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Cb/129/2011-38 zo dňa 18.11.2011 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. 5. Po predložení veci krajskému súdu okresným súdom podľa predkladacej správy č.k. 11Cb/129/2011-54 zo dňa 25.01.2012, krajský súd podaním zo dňa 08.03.2012 predmetnú odvolaciu vec vrátil bez rozhodnutia o podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/129/2011-38 zo dňa 18.11.2011, pretože z údajov Obchodného vestníka č. OV 41/2012 zo dňa 28. februára 2012 zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2R/1/2012 zo dňa 22.2.2012 povolil reštrukturalizáciu dlžníka: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808. Vzhľadom k predmetu konania, a to nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky v sume 2.460,30 Eur s príslušenstvom titulom kúpnej ceny tovaru, išlo o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou v reštrukturalizácii, bolo nevyhnutné prihliadať k účinkom povolenia reštrukturalizácie na žalovaného ako dlžníka podľa ust. § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V dôsledku týchto účinkov sa prerušilo súdne konanie, a preto neboli dané podmienky pre konanie krajského súdu. 6. Okresný súd po vrátení veci krajským súdom zisťoval stav následne vyvolaného konkurzného konania, a to vyhláseného konkurzu na žalovaného - dlžníka ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, t.j., v dôsledku ktorého účinkov bolo predmetné sporové konanie prerušené. Výzvou zo dňa 07.02.2020 v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyzval správcu konkurznej podstaty I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. a dlžníka, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadrili, či navrhujú, aby súd v predmetnom konaní pokračoval. Súčasťou výzvy okresného súdu bola citácia ust. § 47 ods. 1 a 4, § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020. Predmetná výzva bola doručená dlžníkovi (žalovanému) podľa doručenky na č.l. 104 spisu, pričom zostala bez reakcie. Správca konkurznej podstaty v podaní zo dňa 17.02.2020 (č.l. 99 spisu) na výzvu okresného súdu oznámil, že podľa § 47 ods. 4 ZKR nepodáva návrh na pokračovanie v predmetnom spore. 7. Predkladacou správou č.k. 11Cb/129/2011-112 zo dňa 17.6.2021 okresný súd vec opätovne predložil krajskému súdu. 8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. 10. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 11. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 12. Podľa § 206j ZKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 13. Krajský súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu okresného súdu zo dňa 07.02.2020, ktorá im bola doručená podľa doručeniek na č.l. 97 spisu, č.l. 104 spisu, návrh na pokračovanie v konaní nepodali. 14. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR, o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP. 15. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania, prípadne neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. 16. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. 17. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). 18. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. 19. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. 20. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 21. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 22. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje. 23. Odvolací súd nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 ZKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania. 24. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby. 25. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR. 26. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKR odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP. 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.