Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/142/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202362 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5620202362.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa (ďalej aj len „žalobca"): VIPEX - R, s.r.o., so sídlom Hlavná 129, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 44 917 465, proti druhej strane (ďalej aj len „žalovaný"): NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., so sídlom 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 534 084, právne zastúpenému C&T Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/2/2020-85 zo dňa 14.9.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/2/2020-85 zo dňa 14.9.2020 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ (ďalej aj len „žalobca“) odôvodnil tým, že má voči druhej strane celkovú pohľadávku vo výške 638.675,99 Eur titulom vyčíslenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016. Dňa 04.08.2020 žalobca podal návrh na vyhlásenie konkurzu druhej strany (ďalej aj len „žalovaný“), sp. zn. 7K/1/2020. Žalobca zistil, že druhá strana podala návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, č. V 3646/2020, pričom sa domnieval, že druhá strana chce dosiahnuť prevod nehnuteľností a celého svojho majetku na niektorú zo spriaznených spoločností TUBAU, a.s., Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., resp. inú tretiu osobu. Podľa žalobcu druhá strana úmyselne poškodzuje jeho práva za účelom zmarenia vymoženia pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo vydané Okresným súdom Liptovský Mikuláš (sp.zn. 9Cb/60/2019) zabezpečovacie opatrenie, ktorého opodstatnenosť potvrdil aj Krajský súd v Žiline. Podľa domnienky žalobcu druhá strana svoj majetok (jednotlivé byty) ponúkala na predaj aj v čase, keď vedela, že na jej majetku viaznu záväzky prevyšujúce aktíva a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zmenila svoje rozhodnutie previesť jednotlivé nehnuteľnosti na osoby rezervujúce nehnuteľnosti a podľa domnienky žalobcu druhá strana previedla celý svoj majetok na tretiu osobu. Všeobecná hodnota majetku druhej strany je podľa poslednej účtovnej závierky za rok 2019 vo výške 674.468 Eur, pričom je dlžníkom spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o., Stupava, s pohľadávkou vo výške 263.261,66 Eur. Z toho vyplýva, že aktuálny pomer majetku druhej strany nepostačuje na uspokojenie jeho záväzkov a ďalším predajom nehnuteľností dochádza k zmareniu uspokojenia pohľadávok. Žalobca je toho názoru, že zabezpečenie jeho pohľadávky je možné dosiahnuť práve neodkladným opatrením. K návrhu žalobca predložil iba potvrdenie o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu druhej strany a fotokópiu návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností. 3. Bez výzvy okresného súdu sa elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.08.2020 druhá strana vyjadrila k podanému návrhu. Uviedla, že žalobca podával podobné návrhy už aj v minulosti. Konanie žalobcu považoval za šikanózne a nedôvodné, pretože nárok žalobcu sa týka fiktívnej pohľadávky, ktorú druhá strana popiera a neuznáva. Žalobca mal podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016 postúpiť pohľadávku na spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r. o., „o čom prebieha súdne konanie na Okresnom súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5Cb/8/2019. Navrhovateľ nemal k dispozícii vlastné finančné prostriedky na poskytnutie pôžičky právnemu predchodcovi druhej strany, ale tieto finančné prostriedky nadobudol od spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r. o., preto sa aj zaviazal, že svoju pohľadávku voči druhej strane ako v tom čas dcérskej spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r. o. postúpi na určenú tretiu osobu. Z toho dôvodu je sporné, či je navrhovateľ oprávneným vlastníkom pohľadávky, čo svedčí o nedôvodnosti návrhu na neodkladné opatrenie. Samotná pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty ani nevznikla, nakoľko druhá strana sa do omeškania, ktoré by bolo takto sankcionované. Na základe Zmluvy o podriadenosti dlhu č. 271863-2016/2017 zo dňa 03.02.2017 bolo dohodnuté, že splatenie pôžičky bude podmienené splatením úveru (poskytnutého I. U. O. D., O.) voči banke, a teda druhá strana sa nemohla dostať do omeškania voči navrhovateľovi, keďže úver doposiaľ splatený nebol. Splatnosť pôžičky teda doteraz nenastala. Pohľadávka banky bola zároveň postúpená na spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o., ktorá sa s druhou stranou dohodla na posunutí splatnosti úveru do 31.12.2020. Preto nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu je neopodstatnený. Medzi stranami je vedených niekoľko súdnych konaní, civilných aj trestných. Druhá strana poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5Cb/3/2019, kde súd už o obdobnom návrhu navrhovateľa rozhodoval a návrh zamietol, tak toto konanie tvorí prekážku už rozhodnutej veci a navyše vydané zabezpečovacie opatrenie vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/60/2019 nebolo doposiaľ zrušené. Z dôvodu návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedené bráni konaniu o vydanie neodkladného opatrenia. Druhá strana predložila k vyjadreniu listinné dôkazy o tvrdených skutočnostiach.“ 4. S poukazom na obsah spisu a právnu úpravu v § 324 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán sporu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, je zákaz ukladaný strane smerom k výkonu istej aktivity, a to tak, že strana je povinná niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. Výrok predbežného opatrenia môže znieť na individuálny zákaz niektorej z týchto agilít, ako aj na kumuláciu niektorých alebo všetkých. Obdobne ako v prípade neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami, aj v danom prípade je potrebné prihliadať na možné následky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. 5. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom vo vyššie uvedených intenciách návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Okresný súd dospel k názoru, že v predmetnej veci navrhovateľ neosvedčil základné atribúty pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil žiadny z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä neosvedčil danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy a neosvedčil ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd poznamenal, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie a nezisťuje skutkový stav spôsobom, ako je to v konaní vo veci samej. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opi´sani´m rozhodujúcich skutocˇnosti´ presvedcˇitˇ o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v za´ujme dosiahnutia ochranne´ho u´cˇelu, ktorý je pre tento insˇtitu´t charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí zˇalobca na´lezˇity´m spo^sobom osvedcˇitˇ. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponu´knuty´ch do^kazny´ch prostriedkov zisťuje najvy´znamnejsˇie skutočnosti. Dôkazné bremeno v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Navrhovateľ v návrhu síce tvrdil skutočnosti, ktoré podľa neho spĺňajú predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak nijako tieto skutočnosti nepreukázal. K návrhu nepriložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom preukazovali jedine skutočnosť, že navrhovateľ podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, návrh na zápis poznámky o podanom návrhu na súd a potvrdenie o podaní návrhu na konkurz na Okresný súd Žilina. 6. Okresný súd uviedol, že pokiaľ by aj navrhovateľ podal riadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by si splnil povinnosť tvrdenia, aj povinnosť osvedčiť tvrdené skutočnosti dôkazmi, súdu vydané zabezpečovacie opatrenie, v konaní medzi rovnakými stranami vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/60/2019, nedáva zákonný priestor pre vydanie neodkladného opatrenia, keď vydané zabezpečovacie opatrenie doposiaľ zrušené nebolo a má zákonnú prioritu pred neodkladným opatrením. V konaní sp. zn. 9Cb/60/2019 na návrh tohto istého navrhovateľa bolo dňa 18.11.2019 proti tej istej druhej strane nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým okresný súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve druhej strany, vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres Q. K., katastrálne územie Q. I., zapísaným na LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam vo vlastníctve druhej strany zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. I.. Zabezpečovacie opatrenie bolo v uvedenom konaní vydané pre zabezpečenie totožnej peňažnej pohľadávky (navrhovateľom tvrdený nárok na zmluvnú pokutu), ktorej vymoženie chce zabezpečiť navrhovateľ aj v tomto konaní. Zabezpečovacie opatrenie bolo vydané v rovnakom rozsahu (záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto návrhu) ako žiada navrhovateľ aj v tomto konaní a na základe rovnakých skutkových okolností. Keďže rovnaký účel sledovaný zabezpečovacím opatrením i neodkladným opatrením (obava, že výkon exekúcie bude ohrozený) bol dosiahnutý nariadením zabezpečovacieho opatrenia v štádiu pred začatím konania vo veci samej, nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo duplicitu. 7. Okresný súd zdôraznil, že podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V posudzovanom prípade bol sledovaný účel dosiahnutý vydaním zabezpečovacieho opatrenia, ktoré doposiaľ zrušené nebolo. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal len zo stavu, „ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Aktuálne z dôvodu existencie zabezpečovacieho opatrenia nie je návrh navrhovateľa opodstatnený. Súd na tomto mieste zároveň poukazuje na to, že pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia bola navrhovateľovi uložená povinnosť podať na príslušnom súde žalobu proti dlžníkovi vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 638.675,99 eur s príslušenstvom do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ síce žalobu podal, ale o niekoľko dní ju vzal späť, čo svedčí o špekulatívnom konaní navrhovateľa, ktorý najprv dosiahol vydanie zabezpečovacieho opatrenia pre existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, avšak exekučný titul, ktorý by odstraňoval spornosť pohľadávky titulom zmluvnej pokuty, a ktorý by dosiahol autoritatívnym rozhodnutím súdu v konaní vo veci samej, už nepožaduje. Pritom vymáhanie ním tvrdenej pohľadávky bez existencie exekučného titulu je nerealizovateľné. Súd konštatuje, že navrhovateľ nemá veci druhej strane žiadnu vyma´hatelˇnu ´ pohlˇada´vku, t. j. taku´, ktora´ bola veritelˇovi priznana´ vykonatelˇny´m rozhodnuti´m, alebo iny´m titulom, podlˇa ktore´ho mozˇno vykonatˇ exeku´ciu. Pohľadávka titulom zmluvnej pokuty, na ktorú navrhovateľ vo svojom na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia poukazuje (medzi stranami sporná) takouto pohlˇada´vkou nie je. Súd je toho názoru, že neodkladné opatrenie nemožno vydať len na základe domnienok, ktoré uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu bez toho, aby tieto domnienky náležite preukázal. Je potrebné osvedčiť, že v rozhodnom čase skutočne existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, čo však v posudzovanom prípade nebolo splnené, nakoľko v súčasnosti sú pomery strán zabezpečovacím opatrením vydaným v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/60/2019 dočasne upravené. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.“ „O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Súd navrhovateľovi nepriznal nárok náhradu trov konania z dôvodu zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie sa nedoručuje druhej strane (§ 331 ods. 1 CSP). Preto rozhodnutím o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie nedošlo k zásahu do práv a ani uloženiu povinností, či obmedzení druhej strany.“ 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zákonom ustanovenej lehote 15 dní odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal, že okresný súd dôkladne nezhodnotil všetky žalobcom predložené dôkazy správne, čím dospel k nesprávnym skutkovými zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dňa 04.08.2020 podal žalobca na Okresnom súde Žilina veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka spoločnosti NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., so sídlom 1.mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, vec vedená pod sp.zn. 7K/1/2020 a následne 05.08.2020 požiadal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor o zápis informatívnej poznámky na listy vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka v znení: „Dňa 4.8.2020 bol na OS Žilina, podaný návrh na začatie konkurzného konania na majetok dlžníka NBD Lipt. Sielnica, s.r.0., 1. mája, Lipt. Mikuláš, sp. zn. 7K/1/2020, navrhovateľ: VIPEX-R, s.r.0., Hlavná 129, Závažná Poruba" poznámka bola zaevidovaná pod číslom: P- 142/2020. Dňa 15.08.2020 navrhovateľ zistil z Výpisu z katastra nehnuteľností, listov vlastníctva evidovaných v katastrálnom území Q. I. z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, že na majetku dlžníka - všetkých bytoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX a na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve dlžníka, sa objavila plomba vyznačená na základe V- 3646/2020 (Kúpna zmluva). Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, podľa informácií dostupných z verejných zdrojov bolo realizované 14.08.2020. Táto informácia je jednoznačne súdu známa z verejne dostupného registra - katastra nehnuteľností. Dlžník návrhom na vklad vlastníckeho práva chce dosiahnuť prevod nehnuteľností a celého svojho majetku na spoločnosť VIP Považský Chlmec, s.r.o., so sídlom Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 36397130 (ďalej len „VIP PCH"), v ktorej do roku 2019 bol konateľom Ing. Vladimír Ľupták, trvale bytom I. XXX/XX,XXX XX I., ktorý je aktuálnym konateľom spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o., so sídlom Slovenská 393/13, 900 31 Stupava, IČO 35813270, (ďalej len „EUROFINANCE, s.r.o.") ktorá za veľmi nejasných okolností nadobudla pohľadávku z úverovej zmluvy postúpenej z pôvodného veriteľa I. U. O. D. O., v rozpore s ustanoveniami Zákona o bankách, kedy bez akéhokoľvek súhlasu navrhovateľa, banka postúpila pohľadávku na iný subjekt - spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o., aj keď dlžník, spoločnosť NBD Liptovská Sielnica, nebola so splátkami poskytnutého úveru v omeškaní a plnila si svoje povinnosti z úverovej zmluvy. Výsledkom čoho bolo znevýhodnenie navrhovateľa v postavení veriteľa za účelom zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Zároveň týmto dlžník plánuje dosiahnuť zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa, pričom po prevode vlastníckeho práva už vydané zabezpečovacie opatrenie nebude záväzné pre nového majiteľa a dlžník spolu s novým majiteľom veľmi jednoducho a úspešne dokážu zmariť zápis zabezpečovacieho opatrenia na listoch vlastníctva.“ 9. Okresný súd podľa žalobcu nesprávne posúdil existenciu žalobcovej pohľadávky, a preto aj odôvodnenie napadnutého uznesenia „bod 11 je v rozpore so skutočnosťou“. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca eviduje voči dlžníkovi celkovú pohľadávku vo výške 638.675,99 Eur s príslušenstvom z titulu vyčíslenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016. Nespornosť pohľadávky, okrem uznania pohľadávky jednostranným zápočtom zo strany dlžníka, „veriteľ, preukazuje v konkurznom konaní Potvrdením správcu pre konkurz a reštrukturalizáciu č. 3/2020, vypracovaným Ing. Imrichom Krupičkom, správcom pre konkurz a reštrukturalizáciu, zapísaným v zozname správcom vedeným MS SR, značka správcu S1 178, so sídlom kancelárie správcu: K. XX, XXX XX J., vo veci doloženia potvrdenia správcu o účtovaní pohľadávok v účtovníctve navrhovateľa a v súlade s účtovnými predpismi na účely postupu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 30.07.2020 (ďalej len „Potvrdenie správcu pre konkurz a reštrukturalizáciu č. 3/2020"), ktorým správca v zmysle § 12 ods. 2 písm. c) ZRK potvrdil, že veriteľ, ako navrhovateľ má pohľadávky voči dlžníkovi riadne zaúčtované vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi.“ Na základe posúdenia návrhu na začatie konkurzného konania, dňa 25.08.2020 Okresný súd Žilina začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a stanovil dátum pojednávania na deň 23.10.2020. „Tieto údaje sú verejne dostupné a súdu známe z registra úpadcov a obchodného vestníka. V prípade, že by konkurzný súd nemal osvedčenú existenciu pohľadávky, nezačal by konkurzné konanie na majetok dlžníka, ale veriteľský návrh na konkurz by odmietol.“ 10. V odvolaní žalobca uviedol, že Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 18.11.2019 vydal uznesenie, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie v prospech žalobcu, spoločnosti VIPEX-R a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti NBD Liptovská Sielnica, s.r.o. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., odvolanie. Predmetnú vec posudzoval Krajský súd Žilina, ako príslušný odvolací súd, pod sp.zn. 13Cob/11/2020 a dňa 28.01.2020 vydal uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/60/2019-118 zo dňa 18. novembra 2019. Uznesenie Krajského súdu Žilina nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2020. Existenciu pohľadávky podľa žalobcu jednoznačne potvrdil aj Okresný súd Liptovský Mikuláš spolu s Krajským súdom v Žiline v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 Civilného sporového poriadku. „Aj napriek skutočnosti, že v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd neskúma všetky skutkové okolnosti, jednoznačne musí mať preukázanú existenciu nároku a od nej odvodzovať hrozbu, že prípadná exekúcia bude neúspešná.“ 11. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že uznesením okresného súdu, ktorým bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnostiach dlžníka, bola uložená povinnosť žalobcovi, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal žalobu na príslušný súd vo veci samej. „Druhá strana zavádza svojím vyjadrením, že navrhovateľ nesplnil podmienky po vydaní zabezpečovacieho opatrenia a jeho konanie je špekulatívne. Navrhovateľ inicioval v zmysle právoplatného Uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. značkou 9Cb/60/2020, potvrdeným Uznesením Krajského súdu Žilina, konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 5Cb/15/2020, ktoré z dôvodu omylu bolo zaslané na nesprávny súd a zároveň inicioval konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, v upomínacom konaní, konanie vedené pod sp. zn. 4Up/655/2020.“ Obe konania, ktorými žalobca uplatňuje nárok vo veci samej, neboli právoplatne skončené, a preto nie je možné vychádzať z tvrdenia dlžníka, že žalobca nesplnil podmienky podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia na príslušný súd žalobu vo veci samej. Aktuálne, ku dňu podania „tohto vyjadrenia sú vedené dve konania vo veci samej“, pričom žalobca „opakovane zdôrazňuje, že ani jedno z uvedených konaní, nie je právoplatne skončené/ zastavené, a preto aj bod 13 Uznesenia je absolútne v rozpore so skutočným stavom a vychádza len z tvrdení druhej strany, ktorá sa neoprávnene vyjadrila k predmetnej vecí. V zmysle oboch uznesení, Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vykonal zápis súdneho záložného práva záznamom Z 3968/2019. Dňa 03.08.2020 bolo spoločnosti VIPEX - R, s.r.o. doručené rozhodnutie číslo UPo-7/2020- Ma, zo dňa 03.08.2020, číslo spisu: OU-ZA-OOP5-2020/032945-003, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zamietol odvolanie spoločnosti VIPEX - R, s.r.o. voči rozhodnutiu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, č. UP 1/2020 zo dňa 06.05.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd 10/20/5505 a č. Pd 12/20/5505 zo dňa 06.04.2020 a toto rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš potvrdil (ďalej len „Rozhodnutie").“ V zmysle § 343 ods. 2 CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Okresný úrad, katastrálny odbor na zápis zabezpečovacieho opatrenia využije postup § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona. V zmysle § 36 a ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam podľa výroku rozhodnutia. Ak je na vykonanie záznamu preložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. V prípade, že by sa stotožnil žalobca s čiastočnou argumentáciou napadnutého rozhodnutia, že v čase vykonania záznamu do katastra nehnuteľností na byte č. X a byte č. X nebol zapísaný vlastník NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., ale podávatelia podnetu prokurátora, takáto vada zápisu práv k nehnuteľnostiam sa vzťahuje len na zápis k bytu č. X ak bytu č. X. V zmysle uvedeného je nevyhnutné podľa žalobcu ponechať zabezpečovacie opatrenie voči ostatným nehnuteľnostiam v zmysle výroku právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 9Cb/602019 zo dňa 18.11.2019 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorého správnosť a účelnosť bola potvrdená uznesením Krajského súdu Žilina, sp.zn. 13Cob/11/2019. V opačnom prípade sa vydané zabezpečovacie opatrenie stáva v praxi nepoužiteľné pre spoločnosť VIPEX-R, s.r.o. „Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor koná protizákonne keď v súčinnosti s dlžníkom a ostatnými účastníkmi, napomáha NBD Liptovská Sielnica, s.r.o. zmariť účel súdneho rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom Žilina a nevykonal zápis záložného práva na majetok spoločnosti NBD Litovská Sielnica, ale na listoch vlastníctva vyznačil informatívnu obmedzujúcu poznámku a veriteľa spoločnosť VIPEX-R, s.r.o. odporučil na podanie určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, aj keď v prípadoch, v ktorých toto vlastnícke právo nie je sporné. Konanie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor je vo veľkej miere pochybné, kedy uprednostňuje právny akt nižšej právnej sily - rozhodnutie o proteste prokurátora, oproti právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu Žilina, čím ohrozuje práva a právom chránené záujmy spoločnosti VIPEX-R, s.r.o., ktorá sa dostáva do právnej neistoty takýmto protizákonným postupom správneho orgánu. V zmysle ustanovení zákona je jednoznačné, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré ostali vo vlastníctve NBD Liptovská Sielnica po vydaní zabezpečovacieho opatrenia je absolútne nesporné a je preto proti základnej logike, aby Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na týchto nehnuteľnostiach zapísal obmedzujúcu poznámku a odkázal veriteľa, spoločnosť VIPEX - R, s.r.o. na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, keď toto vlastnícke právo žiadna strana nerozporuje. Dôkaz: Rozhodnutie Okresného úradu Žilina UPo-7/2020-Ma Oznámenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 20.08.2020 Týmto protizákonným postupom Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor je zasahované v absolútne neprimeranej miere do zákonom chránených práv spoločnosti VIPEX - R, s.r.o. hlavne tým, že nezákonným postupom správneho orgánu je vystavený právnej neistote a bezpráviu, čo reálne ohrozuje vymožiteľnosť jeho práv v konkurznom/súdnom konaní vo výške 638.675,99 EUR s príslušenstvom voči spoločnosti NBD Liptovská Sielnica a reálne v tejto výške vzniká spoločnosti VIPEX - R, s.r.o. škoda v nadväznosti na nesprávny úradný postup Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor.“ Navrhovateľ uviedol, že „chybou katastra nie je zapísané zabezpečovacie opatrenie na listoch vlastníctva nehnuteľností patriacich dlžníkovi, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, nakoľko sledovaný účel nemožno dosiahnuť už vydaným zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia neznamená duplicitu tak, ako je uvedené v bode 12 Uznesenia, ale jednoznačne kvôli existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, je potrebné, aby bol uložený druhej strane zákaz prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu.“ Zdôraznil, že podľa § 324 odsek 3 CSP: „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. ,, Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená." Podľa § 325 ods. 2 písmeno d) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením " možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14.09.2020, sp. zn. 20Cb/2/2020 a vydal rozhodnutie, ktorým: „NBD Liptovská Sielnica, s.r.o. je povinná zdržať sa predaja, darovania, prenajatia a zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným v okrese Q. K., katastrálne územie Q. I., na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra „L , parcelné číslo 482/11 - ostatná plocha o výmere 1063 m; parcely registra „C", parcelné číslo 482/28 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2 parcely registra „C", parcelné číslo 482/29 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2 a nehnuteľností evidovaných v okrese Q. K., katastrálne územie Q. I. a k týmto nehnuteľnostiam prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, konkrétne bytu označenému ako: • byt č. 3, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 59 m2, byt sa nachádza vo vchode č. Al, na prízemí bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 b.j." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra " C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 m2 druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. X, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 56 m2 byt sa nachádza vo vchode č. Al, na prvom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 , k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra " pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. 6, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva XX int byt sa nachádza vo vchode č. Al, na prvom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra 5, pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 mi, druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo 1279 (ďalej aj ako „byt č. X"), • byt č. 8, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 56 m2 byt sa nachádza vo vchode č. Al, na druhom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkostí 5587/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 m2 druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 71 m2 byt sa nachádza vo vchode č. A1, na treťom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m.2, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 m 2 , druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 56 ma, byt sa nachádza vo vchode č. Al, na treťom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 mi druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 59 m2 byt sa nachádza vo vchode č. Al, na treťom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 b.j." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkostí 5851/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 59 mi byt sa nachádza vo vchode č. O na prízemí bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m 2 , k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 m2 druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 56 m 2 , byt sa nachádza vo vchode č. A2, na prvom podlaží bytového domu „Nájomný bytový " dom - 24 bj. so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m 2 , k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 int. druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 59 Int byt sa nachádza vo vchode č. A2, na prvom podlaží bytového domu „Nájomný bytový " dom - 24 bj. so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 mi, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 mt druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 71 m2 , byt sa nachádza vo vchode č. A2, na treťom podlaží bytového domu „Nájomný bytový ', dom - 24 bj. so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m 2 , k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 mi druh pozemku ostamé plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 56 mz, byt sa nachádza vo vchode č. A2, na treťom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na parc. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 , k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 mz, druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, • byt č. XX, vrátane príslušenstva, úžitková výmera bytu podľa listu vlastníctva 59 mt byt sa nachádza vo vchode č. A2, na treťom podlaží bytového domu „Nájomný bytový dom - 24 bj." so súpisným číslom č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pare. registra „C" s pare. číslom 482/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m 2 , k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978-in k celku k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, k predmetnému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978- in k celku, a to k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24-ina k celku k pozemku registra „C" pare. č. 482/34, výmera pozemku 321 mi druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré sú vo vlastníctve odporcu.“ 12. K doručenému odvolaniu sa písomne žalovaný vyjadril, ktorý sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím okresného súdu a považoval ho za vecne správne. Uviedol, že ako žalovaný od počiatku v každom jednom podaní v súdnych konaniach spochybňuje údajnú pohľadávku žalobcu, pričom táto pohľadávka sa nedá v žiadnom prípade vyhodnotiť ako nesporná, ako zavádzajúco tvrdil žalobca. Od podania uvedeného odvolania došlo k posunu v rámci prebiehajúcich súvisiacich súdnych konaní. Predovšetkým bolo Okresným súdom Žilina rozhodnuté o zastavení konkurzného konania, nakoľko Okresný súd Žilina vyhodnotil podaný návrh za šikanózny, v dôsledku čoho následne žalobca zobral svoj návrh späť. Súd vo svojom uznesení sp.zn. 7K/1/2020 zo dňa 23.10.2020 jednoznačne v ods. 6. uviedol: „Na pojednávaní vyjadril súd postupom podľa § 181 ods. 2 CSP svoje predbežné právne posúdenie, podľa obsahu ktorého návrh na vyhlásenie konkurzu sa súdu javil ako šikanózny, keď konkurzné konanie iniciované navrhovateľom celkom zjavne nesledovalo riešenie úpadku dlžníka, ale riešenie osobných sporov, čo súd vyhodnotil ako zneužitie konkurzného práva. Súd súčasne poukázal na to, že na základe listinných dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania v priebehu konania nenadobudol pochybnosť o tom, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť, nakoľko na navrhovateľovu pohľadávku ani na pohľadávky ostatných navrhovateľom označených veriteľov dlžníka nemožno v konaní ako na záväzky dlžníka prihliadať. V nadväznosti na uvedené zobral dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu späť. Dlžník vyjadril na pojednávaní so späťvzatím návrhu na vyhlásenie konkurzu súhlas. Dôkaz: - uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 7K/1/2020 zo dňa 23.10.2020“. Podaný návrh zo strany žalobcu v tomto konaní predstavoval „pokračovanie v zjavnom zneužívaní práv, nakoľko podaný návrh nemá žiadne opodstatnenie“. Žalobca už viac ako rok šikanuje rôznymi návrhmi žalovaného s cieľom obohatiť sa na jeho úkor. „Šikana zo strany žalobcu je zrejmá okrem podaného neoprávneného návrhu na konkurz v zmysle vyššie predloženého rozhodnutia Okresného súdu Žilina aj z toho, že obe konania o zaplatenie údajnej pohľadávky, ktoré žalobca inicioval po vydaní zabezpečovacieho opatrenia boli zastavené. Konanie vedené pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp.zn. 5Cb/15/2020 bolo uznesením zo dňa 21.04.2020 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, čo žalovaný preukázal už jeho predložením v rámci svojho pôvodného vyjadrenia v tomto konaní. V súčasnosti stále prebieha odvolacie konania pred Krajským súdom Žilina na základe odvolania žalovaného z dôvodu nezrušenia zabezpečovacieho opatrenia napriek zastaveniu konania, čoho dôsledkom je aj skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie nebolo doposiaľ zrušené a predstavuje prekážku na rozhodnutie aj v tomto konaní o nariadení nového neodkladného opatrenia. Konanie vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 4Up/655/2020 bolo taktiež právoplatne zastavené, nakoľko súd sťažnosť žalobcu proti zastaveniu konania zamietol a proti tomuto rozhodnutiu nie je už prípustný opravný prostriedok.“ Polemika žalobcu v podanom odvolaní s protestom prokurátora a následným rozhodnutím katastra a výmaz zápisu zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva k majetku žalobcu, bola v tomto prípade podľa žalovaného bezpredmetná, nakoľko postup katastra bol v súlade s § 36a zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V prvom rade zabezpečovacie opatrenie a ani v tomto konaní navrhované neodkladné opatrenie nemalo (nemôže) byť vôbec vydané, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoju údajnú pohľadávku, ktorá sa aj v zmysle neskorších rozhodnutí súdov ukázala ako minimálne sporná. „Skutočnosť, že toto zabezpečovacie opatrenie bolo vydané, žiadnym spôsobom nelegitimizuje túto pohľadávku, skôr naopak aj predloženými rozhodnutiami súdov je preukázané, že pohľadávka žalobcu je fiktívna, nakoľko daný nárok nevznikol z dôvodov, ktoré uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení v tomto konaní.“ 13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 14. Krajský súd mal za to, že za aplikácie § 325 ods. 2 CSP, ktoré uvádza, že neodkladným opatrením možno strane uložiť určitú povinnosť v spojení s § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný, preto aj v rámci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použil aj označovanie strán, a to žalobca a žalovaný. I napriek uvedenému krajský súd len v záujme zabezpečenia súladnosti (kompatibility) s napadnutým uznesením okresného súdu v niektorých častiach svojho rozhodnutia použil označenie „navrhovateľ“ a „druhá strana“ - žalovaný. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania - osvedčenia v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. 21. Na základe podaného odvolania žalobcom a ním vymedzených odvolacích dôvodov, sa krajský súd v odvolacom konaní vyvolanom práve podaním odvolania žalobcom, oboznámil so spisovým materiálom. Bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal nariadenia predmetného neodkladného opatrenia, a to pred začatím konania o veci samej. V zmysle citovanej právnej úpravy v § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom v zmysle § 326 ods. 1 CSP povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k momentu rozhodovania odvolacím súdom, musia byť splnené kumulatívne stanovené podmienky, len za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na úpravu v zákone kumulatívnym spôsobom, pre vyhovenie návrhu je potrebné súčasné splnenie týchto podmienok. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval nesplnenie týchto kumulatívnych podmienok a pokiaľ predmetnému návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenie nevyhovel, po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne, za aplikácie § 387 ods. 1 CSP. 22. K podmienke osvedčenia existencie a dôvodnosti nároku žalobcu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že „...Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ má voči druhej strane celkovú pohľadávku vo výške 638.675,99 eur titulom vyčíslenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016. Dňa 04.08.2020 navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu druhej strany, sp. zn. 7K/1/2020. Navrhovateľ zistil, že druhá strana podala návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, č. V 3646/2020, pričom sa domnieva, že druhá strana chce dosiahnuť prevod nehnuteľností a celého svojho majetku na niektorú zo spriaznených spoločností TUBAU, a.s, Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., resp. inú tretiu osobu. Podľa navrhovateľa druhá strana úmyselne poškodzuje jeho práva za účelom zmarenia vymoženia pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo vydané Okresným súdom Liptovský Mikuláš (sp. zn. 9Cb/60/2019) zabezpečovacie opatrenie, ktorého opodstatnenosť potvrdil aj Krajskú súd v Žiline. Podľa domnienky navrhovateľa druhá strana svoj majetok (jednotlivé byty) ponúkala na predaj aj v čase, keď vedela, že na jej majetku viaznu záväzky prevyšujúce aktíva a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zmenila svoje rozhodnutie previesť jednotlivé nehnuteľnosti na osoby rezervujúce nehnuteľnosti a podľa domnienky navrhovateľa druhá strana previedla celý svoj majetok na tretiu osobu. Všeobecná hodnota majetku druhej strany je podľa poslednej účtovnej závierky za rok 2019 vo výške 674.468 eur, pričom je dlžníkom spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o., Stupava, s pohľadávkou vo výške 263.261,66 eur. Z toho vyplýva, že aktuálny pomer majetku druhej strany nepostačuje na uspokojenie jeho záväzkov a ďalším predajom nehnuteľností dochádza k zmareniu uspokojenia pohľadávok. Navrhovateľ je toho názoru, že zabezpečenie jeho pohľadávky je možné dosiahnuť práve neodkladným opatrením. K návrhu navrhovateľ predložil iba potvrdenie o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu druhej strany a fotokópiu návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností.“ Odvolací súd zvýrazňuje k dôvodom podaného odvolania žalobcom, že konanie o neodkladnom opatrení je návrhovým konaním, teda žalobca je dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako sporovej strany premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v rovine osvedčenia svojich tvrdení v návrhu. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie nároku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. No nielen výlučne petit samotný neodkladného opatrenia, je rozhodujúci pre vymedzenie daného konania. Rozhodujúcimi skutočnostiam, ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Zdôrazňuje odvolací súd vo vzťahu k námietkam žalobcu, že okresný súd nemá povinnosť iniciatívne, vyšetrovacím spôsobom sám z vlastnej iniciatívy vyhľadávať argumentáciu, dôkazy za sporovú stranu na podporu jej tvrdení a preukázanie nároku. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že má voči druhej strane celkovú pohľadávku vo výške 638.675,99 Eur „z titulu vyčíslenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016“ (č.l. 2 spisu). V súvislosti s týmto tvrdením, v skutkovej rovine k návrhu, podľa zistení odvolacieho súdu, žalobca v rovine osvedčenia tohto tvrdenia neposkytol (nedoložil) okresnému súdu žiadne dôkazy a tento nedostatok neodstránil ani v rámci ním vyvolaného odvolacieho konania. Pokiaľ teda žalobca nepredložil ním tvrdenú Zmluvu o pôžičke zo dňa 18.07.2016, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu (zmluvná pokuta v zmysle zákonnej úpravy musí byť obligatórne dojednaná písomne), teda nárok žalobcu sa opiera práve o zmluvu ako hmotno-právny základ tvrdeného porušenia povinností na strane žalovaného, tak bolo povinnosťou žalobcu toto tvrdenie osvedčiť. Odvolací súd akcentuje, že bez vyhodnotenia, osvedčenia, výlučne pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tohto zmluvného, hmotno-právneho základu, teda žalobcom uvádzanej zmluvy o pôžičke, z ktorej má vyplývať aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana, preto nie je možné, a to v dostatočnom rámci v skutkovej a právnej rovine, vyhodnocovať splnenie jedného z atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia - osvedčenie nároku tvrdeného žalobcom. Preto, ak okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „K návrhu navrhovateľ predložil iba potvrdenie o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu druhej strany a fotokópiu návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností“ a následne konštatoval, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý neosvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak s týmto záverom ako s vecne správnym, s dôrazom na plnenie dôkaznej povinnosti - neosvedčenia žalobcom tvrdených skutočností, sa odvolací súd stotožnil cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP. V tejto rovine odvolací súd nevidel, vzhľadom na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a okresným súdom v napadnutom rozhodnutí konštatované, že žalobca „......K návrhu nepriložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom preukazovali jedine skutočnosť, že navrhovateľ podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor návrh na zápis poznámky o podanom návrhu na súd a potvrdenie o podaní návrhu na konkurz na Okresný súd Žilina....“, dôvod, s dôrazom na obsah spisového materiálu k momentu rozhodnutia okresného súdu (§ 329 ods. 2CSP), na odklon od uvedených záverov okresného súdu. Pripomína odvolací súd, že okresný súd a takisto aj odvolací súd posudzujú relevanciu - osvedčenie tvrdení produkovaných stranami, ak by okresný súd, alebo odvolací súd iniciatívne vyhľadávali dôvody pre rozhodnutie v prospech niektorej zo strán, tak takýto postup by bol v rozpore so zásadou rovnosti, ktorá zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. 23. Krajský súd vo vzťahu k osvedčeniu naplnenia podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd prijal záver, že žalobca nárok neosvedčil, a to s poukazom na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v spojení s dôkazmi, ktoré žalobca označil a pripojil k návrhu. Odvolací súd uvádza, že nie všetky dôvody uvádzané v odvolaní sú zhodné, s tými, ktorými argumentoval žalobca v návrhu. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo väzbe na odvolacie námietky žalobcu v tejto rovine, konštatuje odvolací súd, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh bol doručený 17.8.2020 okresnému súdu, neuviedol zvýraznené skutočnosti v tejto citácii z odvolania, že „Dlžník návrhom na vklad vlastníckeho práva chce dosiahnuť prevod nehnuteľností a celého svojho majetku na spoločnosť VIP Považský Chlmec, s.r.o., so sídlom Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 36397130 (ďalej len „VIP PCH"), v ktorej do roku 2019 bol konateľom Ing. Vladimír Ľupták, trvale bytom I. XXX/XX,XXX XX I., ktorý je aktuálnym konateľom spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o., so sídlom Slovenská 393/13, 900 31 Stupava, IČO 35813270, (ďalej len „EUROFINANCE, s.r.o.") ktorá za veľmi nejasných okolností nadobudla pohľadávku z úverovej zmluvy postúpenej z pôvodného veriteľa I. U. O. D., O., v rozpore s ustanoveniami Zákona o bankách, kedy bez akéhokoľvek súhlasu navrhovateľa, banka postúpila pohľadávku na iný subjekt - spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o., aj keď dlžník, spoločnosť NBD Liptovská Sielnica, nebola so splátkami poskytnutého úveru v omeškaní a plnila si svoje povinnosti z úverovej zmluvy“. Ak žalobca uvedené skutočnosti zistil ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by nemohol uviesť tieto skutočnosti v návrhu, tak potom nebol pre odvolací súd priestor na to, aby ich vyhodnotil ako také, ktoré by vytvorili priestor na odklon od záverov okresného súdu. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré tieto tvrdenia neuviedol v štádiu do rozhodnutia okresného súdu. V Čl. 2 CSP, a to práve vo vymedzení základných princípov tohto článku je formulovaný princíp právnej istoty, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý. Potom práve z dôvodov právnej istoty (Čl. 2 CSP) odvolací súd vychádzal i z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6.9.2018, sp. zn. II. ÚS 202/2018 (zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk, spracovanie: najpravo.sk), v zmysle ktorého „...V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh smeruje, nemá možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký postup odvolacieho súdu, ktorým sa tento odmietne zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, úpravu v § 329 ods. 2 CSP, ako i skutočnosť, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadne dôvody, pre ktoré nemohol použiť uvedenú argumentáciu už v prvoinštančnom konaní s dôrazom na to, že bol to práve žalobca, v ktorého dispozícii bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol potom pre odvolací súd vytvorený priestor, aby tvrdenia, dôkazy žalobcu predkladané až v odvolacom konaní mohol vyhodnotiť ako také, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa. Odvolací súd akcentuje, že argumentácia uvádzaná v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré žalobca neuviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli prvý krát použité žalobcom až v odvolaní a ku ktorým neuviedol dôvody, pre ktoré ich nemohol použiť už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. V odvolaní žalobca argumentoval aj tým, že „V zmysle oboch uznesení, Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vykonal zápis súdneho záložného práva záznamom Z 3968/2019. Dňa 03.08.2020 bolo spoločnosti VIPEX - R, s.r.o. doručené rozhodnutie číslo UPo-7/2020-Ma, zo dňa 03.08.2020, číslo spisu: OU-ZA-OOP5-2020/032945-003, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zamietol odvolanie spoločnosti VIPEX - R, s.r.0. voči rozhodnutiu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, č. UP 1/2020 zo dňa 06.05.2020 0 vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd 10/20/5505 a č. Pd 12/20/5505 zo dňa 06.04.2020 a toto rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš potvrdil (ďalej len „Rozhodnutie"). V zmysle § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Z čoho vyplýva, že z Okresný úrad, katastrálny odbor na zápis zabezpečovacieho opatrenia využije postup § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona. V zmysle § 36 a ods. 2 a3 Katastrálneho zákona: Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam podľa výroku rozhodnutia. Ak je na vykonanie záznamu preložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. V prípade, že by sme sa stotožnili s čiastočnou argumentáciou Rozhodnutia, že v čase vykonania záznamu do katastra nehnuteľností na byte č. X a byte č. X nebol zapísaný vlastník NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., ale podávatelia podnetu prokurátora, takáto vada zápisu práv k nehnuteľnostiam sa vzťahuje len na zápis k bytu č. 7 ak bytu č. X.“ Odvolací súd vo vzťahu aj k tejto odvolacej argumentácii, po vykonaní odvolacieho prieskumu, považuje za podstatné uviesť, že žalobcovi skutočnosti, ktoré v nej uvádza, mu boli podľa neho samého známe už 3.8.2020 („Dňa 03.08.2020 bolo spoločnosti VIPEX - R, s.r.o. doručené rozhodnutie UPo-7/2020-Ma, zo dňa 03.08.2020“), napriek tomu ich v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh bol doručený okresnému súdu dňa 17.8.2020 neuviedol, preto nemožno dôvodne vyčítať okresnému súdu, že tieto skutočnosti nevyhodnocoval. Ak žalobca tieto skutočnosti neuviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda v relevantnom štádiu a ani v odvolacom konaní neuviedol dôvody, pre ktoré ich nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní, tak pre odvolací súd v rámci vyvolaného odvolacieho konania nebol vytvorený priestor na ich posúdenie až v rámci vyvolaného odvolacieho konania a následne ani na prípadný, žalobcom v odvolaní žiadaný, odklon od záverov okresného súdu v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. 25. V týchto súvislostiach vzhľadom na vyššie uvedené dôvody svojho rozhodnutia v rovine vyhodnotenia (ne)dôvodnosti tvrdení žalobcu uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolaní, poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2012, z ktorého vyplýva, že „Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.“ Práve pre štádium konania o nariadení neodkladného opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie nároku, keďže je postačujúce osvedčiť dôvodnosť tohto nároku, k čomu v spojení s § 325 ods. 1 CSP v štádiu konania, rozhodovania o nariadenom neodkladnom opatrení zo strany žalobcu, podľa okresného súdu nedošlo. Krajský súd zvýrazňuje opäť na tomto mieste záver okresného súdu, že pre toto konanie o nariadení neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil nárok vo vzťahu k žalovanému vzhľadom na tvrdenia a dôkazy uvádzané v návrhu, pričom sa poukazuje na návrh a skutočnosti v ňom uvádzané a pripojené listiny k nemu. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní „Nespornosť pohľadávky, okrem uznania pohľadávky jednostranným zápočtom zo strany dlžníka“ odvolací súd poukazuje na tomto mieste opäť na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca doručil okresnému súdu a konštatuje, že tieto skutočnosti tvrdené žalobcom až v odvolaní sa v ňom nenachádzajú, a ak teda neboli uplatnené v relevantnom štádiu konania, tak potom sa nemôžu stať ani odvolacím dôvodom, ktorý by vyvracal správnosť záveru okresného súdu, v zmysle ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje i na to, že žalobca v odvolaní neuviedol, neozrejmil dôvod, pre ktorý toto tvrdenie nemohol uviesť už v prvoinštančnom konaní. 26. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že „...veriteľ, preukazuje v konkurznom konaní Potvrdením správcu pre konkurz a reštrukturalizáciu č. 3/2020, vypracovaným Ing. Imrichom Krupičkom, správcom pre konkurz a reštrukturalizáciu, zapísaným v zozname správcom vedeným MS SR, značka správcu S1 178, so sídlom kancelárie správcu: Mlynská 27, 040 01 Košice, vo veci doloženia potvrdenia správcu o účtovaní pohľadávok v účtovníctve navrhovateľa a v súlade s účtovnými predpismi na účely postupu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 30.07.2020 (ďalej len „Potvrdenie správcu pre konkurz a reštrukturalizáciu č. 3/2020"), ktorým správca v zmysle § 12 ods. 2 písm. c) ZRK potvrdil, že veriteľ, ako navrhovateľ má pohľadávky voči dlžníkovi riadne zaúčtované vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Na základe posúdenia návrhu na začatie konkurzného konania, dňa 25.08.2020 Okresný súd Žilina začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a stanovil dátum pojednávania na deň 23.10.2020. Tieto údaje sú verejne dostupné a súdu známe z registra úpadcov a obchodného vestníka. V prípade, že by konkurzný súd nemal osvedčenú existenciu pohľadávky, nezačal by konkurzné konanie na majetok dlžníka, ale veriteľský návrh na konkurz by odmietol“, odvolací súd uvádza, že ani tieto tvrdenia žalobcu, bez ďalšieho nemali vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ak z nich vyplýva (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), že „(ďalej len „Potvrdenie správcu pre konkurz a reštrukturalizáciu č. 3/2020"), ktorým správca v zmysle § 12 ods. 2 písm. c) ZRK potvrdil, že veriteľ, ako navrhovateľ má pohľadávky voči dlžníkovi riadne zaúčtované vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi“, pričom žalobca neposkytol ďalšiu argumentáciu v rovine dôvodnosti ním tvrdenej pohľadávky, keďže samotné zaúčtovanie v účtovníctve ešte nie je možné podľa odvolacieho súdu stotožniť s osvedčením dôvodnosti nároku pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Ak poukazoval žalobca v odvolaní na konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline, keď uviedol, že „...Predmetnú vec posudzoval Krajský súd Žilina, ako príslušný odvolací súd, pod spisovou značkou 13Cob/11/2020 a dňa 28.01.2020 vydal Uznesenie, ktorým potvrdil Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/60/2019-118 zo dňa 18. novembra 2019. Uznesenie Krajského súdu Žilina nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2020. Je preto nesporné, že existenciu pohľadávky jednoznačne potvrdil aj Okresný súd Liptovský Mikuláš spolu s potvrdením Krajského súdu Žilina v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 Civilného sporového poriadku“, tak odvolací súd uvádza, že konanie o odvolaní žalobcu o neodkladnom opatrení, tak ako je predmetom tohto odvolacieho konania, je samostatným konaním na základe návrhu žalobcu, ktoré je limitované rozsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), rozhodnutím okresného súdu a odvolaním v tejto veci, pričom rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní v konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline sp.zn. 13Cob/11/2020 (ďalej aj len „sp.zn.13Cob/11/2020“) bolo rozhodnutím v samostatnom konaní. Nemožno podľa odvolacieho súdu vzťahovať výsledky z jedného konania (aj keď právoplatne skončeného napr. sp.zn. 13Cob/11/2020), bez ďalšieho, na iné konanie, ktoré je samostatné a nezávislé, v ktorom je uplatnený iný nárok a v ktorom majú strany dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, označenia dôkazov na preukázanie (osvedčenie) svojich tvrdení v rozsahu uplatneného nároku v tomto samostatnom konaní (vedenom odvolacím súdom pod sp.zn. 14Cob/142/2020). V tejto rovine odvolací súd tiež akcentuje, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani k odvolaniu nepripojil ním uvádzanú zmluvu, z ktorej odvodzoval nárok na zmluvnú pokutu (bližšie odsek 22. tohto rozhodnutia), ktorému nároku mala byť poskytnutá ochrana, preto odvolací súd na tomto mieste nemôže relevantne zaujať postoj k (ne)existentnosti nároku žalobcu v tejto prejednávanej veci len z odkazu žalobcu na konanie sp.zn. 13Cob/11/2020, keďže za stavu absencie listinného dôkazu zmluvy označenej žalobcom v tejto prejednávanej veci nie je možné vykonať stotožnenie, resp. porovnanie s listinami v konaní vedenom pod sp.zn. 13Cob/11/2020 (žalobca takýto postup nenavrhol.) 27. V súvislosti s odvolacou argumentáciou, považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť závery, len primerane a podporne, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 20/1998 a z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 741/2017, z ktorého vyplýva, že ústavný súd považoval za potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorých sa uvádza: „45. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva.“ „,..Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)“, „Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality“. Odvolací súd len primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo 144/97, v zmysle ktorého medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Je zrejmé, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie podľa jeho tvrdení sleduje zaistenie vymoženia pohľadávky, exekúcie proti žalovanému, v návrhu uviedol, že aj zabránenie stavu „bezmajetnosti“, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurze (č.l. 4 spisu). Okrem existencie nároku však žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený a opakovane odvolací súd akcentuje, že existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 28. Krajský súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. 29. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom svojho rozhodnutia, pre odstránenie pochybností, odvolací súd opakovane uvádza, že ak teda žalobca vo vzťahu k ním označeným a predkladaným dôkazom až v odvolacom konaní neuviedol dôvody, pre ktoré ich nemohol uviesť v štádiu do rozhodnutia súdom prvého stupňa, napriek tomu ich označil, resp. predložil až v odvolacom konaní, tak takýto postup žalobcu nevytvoril odvolaciemu súdu priestor, aby ním produkované dôkazy až v rámci odvolacieho konania, boli bez ďalšieho, takými dôkazmi, na ktoré by mal odvolací súd v rámci vyvolaného odvolacieho konania prihliadať. Odvolací súd pri tomto svojom závere poukazuje na skutočnosti vyplývajúce primárne z § 329 ods. 2 CSP, ale i z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6.9.2018, sp.zn. II. ÚS 202/2018 (vyššie citovaného). Základom záverov odvolacieho súdu v tejto rovine, s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6.9.2018, sp.zn. II. ÚS 202/2018 boli zistenia, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podával žalobca - odvolateľ, len v ktorého dispozícii bolo obsahové znenie, argumentácia, označenie, doloženie dôkazov primárne v skutkovej rovine, smerujúcich k osvedčeniu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto, ak predkladal listinné dôkazy (ktoré sa obsahovo aj dátumovo viazali na čas pred podaním návrhu na neodkladné opatrenie) až v rámci odvolacieho konania, a to bez toho, aby tento svoj procesný postup odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami, pre ktoré predložené a označené dôkazy nemohol predložiť a označiť v štádiu do rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak i tieto skutočnosti odvolací súd viedli ku konštatovaniu, že nebola možná aplikácia záverov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 202/2018, pretože v okolnostiach prejednávanej veci, pre neodkladné opatrenie bol rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, ktorý postup nemožno považovať za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 30. Žalobca v odvolaní uviedol, že „Zároveň týmto dlžník plánuje dosiahnuť zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa, pričom po prevode vlastníckeho práva už vydané zabezpečovacie opatrenie nebude záväzné pre nového majiteľa a dlžník spolu s novým majiteľom veľmi jednoducho a úspešne dokážu zmariť zápis zabezpečovacieho opatrenia na listoch vlastníctva“, primárne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca tieto tvrdenia neuviedol v rozhodnom štádiu konania, teda do rozhodnutia okresným súdom a tiež žalobca neuviedol bližšiu argumentáciu v rovine týchto myšlienkových úvah, pochodov v tejto rovine, tak aby mohol odvolací súd posúdiť ich (ne)dôvodnosť, preto odvolací súd nemohol konštatovať ich výpovednú hodnotu, akú im pripisoval žalobca. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca uviedol, že „uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu vlastníckeho práva, sú voľné, resp. rezervované, a preto takýto prevod vlastníckeho práva okamihom podania návrhu na začatie konkurzného konania na dlžníka, ktorý sa dozvedel o skutočnosti, že na jeho majetok bol podaný návrh na začatie konkurzného konania, považuje navrhovateľ za úmyselné poškodzovanie jeho práv za účelom zmarenia vymoženia pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš vydané zabezpečovacie opatrenie, ktorého opodstatnenosť potvrdil aj Krajskú súd Žilina“, ktorú argumentáciu nie je možné bez ďalšieho stotožniť s tou vyššie citovanou v tomto odseku z odvolania. 31. Krajský súd v týchto súvislostiach a vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcu len pripomína skutočnosti vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3. marca 2004, podľa ktorého „...právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať.“ Ďalej sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého „..obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania“. Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že „...právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva.“ 32. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že „chybou katastra nie je zapísané zabezpečovacie opatrenie na listoch vlastníctva nehnuteľností patriacich dlžníkovi, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, nakoľko sledovaný účel nemožno dosiahnuť už vydaným zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia neznamená duplicitu tak, ako je uvedené v bode 12 Uznesenia, ale jednoznačne kvôli existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, je potrebné, aby bol uložený druhej strane zákaz prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu.“ Odvolací súd považuje za podstatné uviesť v tejto rovine, že samotná skutočnosť tvrdená žalobcom, že „chybou katastra nie je zapísané zabezpečovacie opatrenie na listoch vlastníctva nehnuteľností patriacich dlžníkovi“, ktorá skutočnosť sa týka iného, samostatného konania, predsa nemôže byť osobitným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, ak žalobca nesplnil podmienky v tejto prejednávanej veci prezumované zákonom na nariadenie neodkladného opatrenia, akcentuje sa, že bezodkladne je možné upraviť pomery sporových strán, len po splnení zákonných podmienok. Pripomína odvolací súd, že žalobca ani tento dôvod neuviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré ho nemohol uviesť, i keď zo všetkých skutočností a dátumových súvzťažností predsa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu tieto skutočnosti boli známe. 33. Žalobca v odvolaní namietal závery okresného súdu v bode 11. napadnutého uznesenia „Súd po oboznámení sa s návrhom vo vyššie uvedených intenciách návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Súd dospel k názoru, že v predmetnej veci navrhovateľ neosvedčil základné atribúty pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil žiadny z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä neosvedčil danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy a neosvedčil ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd poznamenáva, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie a nezisťuje skutkový stav spôsobom, ako je to v konaní vo veci samej. Navrhovatelˇ neodkladne´ho opatrenia musi´ su´d opi´sani´m rozhoduju´cich skutocˇnosti´ presvedcˇitˇ o potrebe nariaditˇ neodkladne ´ opatrenie v za´ujme dosiahnutia ochranne´ho u´cˇelu, ktory´ je pre tento insˇtitu´t charakteristicky´. Rozhoduju´ce skutocˇnosti musi´ zˇalobca na´lezˇity´m spo^sobom osvedcˇitˇ. Osvedcˇenie znamena ´, zˇe su´d pomocou ponu´knuty´ch do^kazny´ch prostriedkov zistˇuje najvy´znamnejsˇie skutocˇnosti. Dôkazné bremeno v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Navrhovateľ v návrh síce tvrdil skutočnosti, ktoré podľa neho spĺňajú predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak nijako tieto skutočnosti nepreukázal. K návrhu nepriložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom preukazovali jedine skutočnosť, že navrhovateľ podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor návrh na zápis poznámky o podanom návrhu na súd a potvrdenie o podaní návrhu na konkurz na Okresný súd Žilina.“ K uvedeným odvolacím dôvodom žalobcu vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého uznesenia okresného súdu v bode 11. odvolací súd uvádza, že vzhľadom na všetky dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené v tomto rozhodnutí, nebol priestor na to, aby odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil ako také, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, pričom nemal odvolací súd priestor na to, aby sa odklonil od záverov okresného súdu vzhľadom na dôvody návrhu, (ne)osvedčenie skutočností tvrdených žalobcom v ňom, a výsledky odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích námietok žalobcu. 34. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu len pripomína, že judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303- A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19.februára 1998). 35. Vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu, z hľadiska naplnenia účelu a zmyslu (neodkladnej a účinnej) súdnej ochrany oprávneným osôb, za splnenia zákonom stanovených podmienok, vo väzbe na konkrétny skutkový a právny stav veci, nebol vytvorený odvolaciemu súdu dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP a tým potvrdil ako vecne správny i (závislý) výrok o náhrade trov konania (§ 387 ods. 1 CSP). 36. Dodáva odvolací súd, že v danom konaní, v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, tu nejde o ochranu žalovaného, ale o povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ v zmysle vyššie uvedeného bolo konštatované, že nebola splnená čo i len jedna z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak potom k jeho nariadeniu nemohlo dôjsť. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.