Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/46/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200767 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200767.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX/XX, M. - J., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 02.12.2019 domáhal sa žalobca, aby súd prikázal Sociálnej poisťovni rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa 21.07.2019 v lehote 14 dní od nadobudnutia (zrejme právoplatnosti, poznámka správneho súdu) rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa 21.07.2019 opakovane požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaná o jeho žiadosti doposiaľ nerozhodla rozhodnutím podľa § 210 ods. 2 citovaného zákona, pričom toto rozhodnutie podľa § 209 ods. 1 musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Na zaslané listy žalovanej zo dňa 06.08.2019, 13.09.2019 a 01.10.2019 reagoval odpoveďami zo dňa 19.08.2019, 23.09.2019 a 10.10.2019. V zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. dňa 01.10.2019 podal sťažnosť pre porušenie právnych predpisov. Sociálna poisťovňa jeho sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú. Podľa § 184 ods. 1 citovaného zákona dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Túto povinnosť si splnil dňom 08.08.2016, kedy na predpísanom tlačive podal žiadosť o priznanie a výplatu invalidného dôchodku. Ust. § 184 ods. 5 citovaného zákona neurčuje, že opakovaná žiadosť o invalidný dôchodok sa opäť musí podať na predpísanom tlačive. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.02.2020. Uviedol, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 16. júna 2016 prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. júla 2016 tak, že jeho žiadosť zamietol. Toto rozhodnutie potvrdil odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. decembra 2016 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Tieto rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu, pričom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/1/2017 zo dňa 24.04.2017 správny súd žalobu zamietol a NS SR zamietol kasačnú sťažnosť rozsudkom č. 10Sk/7/2017 zo dňa 22. mája 2019. Dňa 24. júla 2019 žalobca opätovne požiadal o invalidný dôchodok, a to listom zo dňa 21. 07.2019. Na uvedený list (neformálnu žiadosť o invalidný dôchodok) reagovala listom zo dňa 06. augusta 2019, v ktorom žalobcovi podala vyčerpávajúce vysvetlenie týkajúce sa jeho nároku na invalidný dôchodok, ako aj postupu pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok. Žiadal žalobu zamietnuť. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku zo dňa 23.03.2020. Vo vyjadrení sa nedočítal, prečo žalovaná nerešpektovala § 209 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ak bola toho názoru, že tvrdenie, ktoré uviedla v zaslanom vyjadrení by obstálo, mala vydať písomné rozhodnutie a tieto tvrdenia tam uviesť. Tým, že žalovaná vedome nevydala rozhodnutie, marí jeho procesné práva, a to najmä právo podať odvolanie voči vydanému rozhodnutiu, ako aj právo možnosti podania správnej žaloby. 4. Žalovaný v duplike z 11.05.2020 zopakoval, že námietka žalobcu týkajúca sa nedodržania § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je nedôvodná, pretože o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.08.2016 a druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 18.12.2016. 5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní, pretože verejné prejednanie veci požadoval žalobca. 6. Správny súd preskúmal procesný postup žalovaného v administratívnom konaní špecifikovanom v žalobe týkajúcom sa žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 21.07.2019 vo vzťahu k tvrdenej nečinnosti žalovaného podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). Zistil, že nedošlo k nečinnosti žalovaného, preto žalobu podľa § 249 zamietol z nasledovných dôvodov. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa § 6 ods. 1 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 8. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1198 s). 9. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa 21.07.2019 požiadal o invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej zákon o sociálnom poistení), a to žiadosťou, ktorá nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Toto podanie bolo vyhotovené samotným žalobcom a podané listinne žalovanému na poštovú prepravu dňa 22.07.2019, pričom mu došlo 24.07.2019. Žalovaný na tento list oznámil žalobcovi podaním zo dňa 06.08.2019 rozhodujúce skutočnosti pre nárok na invalidný dôchodok, a to najmä vo vzťahu k potrebnému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Konštatoval, že pri posúdení nároku na invalidný dôchodok mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú. Ak trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať o invalidný dôchodok spísaním žiadosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, ak sa nezmenil uvedený skutkový stav, žiadosť bude opätovne zamietnutá. Sťažnosťou zo dňa 01.10.2019 domáhal sa žalobca nápravy v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorú doručil žalovanému. V sťažnosti uviedol, že v zákonnej dobe ani po jej márnom uplynutí nebolo vo veci jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 21.07.2019 vydané písomné rozhodnutie. Z oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 12.11.2019 vyplýva, že o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 08.08.2016 bolo právoplatne rozhodnuté, pri opätovnom uplatnení nároku na invalidný dôchodok je potrebné požiadať o spísanie žiadosti. V zmysle § 184 ods. 1 a 5 a § 185 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Až na základe takto podanej žiadosti môže Sociálna poisťovňa vydať príslušné rozhodnutie. Preto bola jeho žiadosť vyhodnotená ako neopodstatnená. 10. Predtým ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle § 244 ods. 1 SSP. Zistil, že žalobca podal sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach žalovanému podaním zo dňa 01.10.2019, a to konkrétne sťažnosť na to, že jeho žiadosť zo dňa 21.07.2019 nebola vybavená vydaním rozhodnutia. Žalovaný túto žiadosť vyhodnotil ako nedôvodnú podaním zo dňa 12.11.2019, ktoré tvorí súčasť súdneho spisu. Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v § 244 ods. 1 SSP bola splnená. 11. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Podľa § 184 ods. 5 citovaného zákona žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Podľa § 184 ods. 9 citovaného zákona žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 1 citovaného zákona za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. 12. Správny súd uvádza, že žalobca v žalobe tvrdil, že administratívne konanie začalo jeho žiadosťou zo dňa 21.07.2019 a v takto začatom konaní nebolo doposiaľ vydané meritórne rozhodnutie o tejto jeho žiadosti, čo považoval za nečinnosť. Z takto vymedzeného tvrdenia žalobcu vychádzal správny súd pri posudzovaní typu správnej žaloby proti nečinnosti. Žalobu subsumoval pod § 242 ods. 1 SSP, t.j. či v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 21.07.2019 existuje žalobcom tvrdená protiprávna nečinnosť. Nebol dôvod na postup podľa § 242 ods. 2 SSP, pretože žalobca netvrdil, že nečinnosť má spočívať v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. 13. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1198 s). 14. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd neposudzuje, či žalobca v zmysle zákona o sociálnom poistení naplnil materiálne predpoklady pre úspech v konaní o priznaní invalidného dôchodku, ale sústredí sa na otázku, či žalovaný mal v danom prípade zákonnú povinnosť konať a prípadne vo veci meritórne rozhodnúť. Aj v zmysle predchádzajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ktorá sa týkala ešte predchádzajúcej právnej úpravy, ale je aplikovateľná aj na Správny súdny poriadok), predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol navrhovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžnč/5/2005). Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že správny orgán je nečinný, teda nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť. 15. V prejednávanej veci však vydanie rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, ktorého sa dožaduje žalobca, žalovanému príslušné procesné normy neprikazujú. Dávkové konanie podľa zákona o sociálnom poistení sa v zmysle § 184 začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Teda jedná sa výsostne návrhové konanie, na rozdiel od všeobecnej úpravy začatia správneho konania podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý rozlišuje dva spôsoby začatia konania, a to na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu. Správny poriadok sa však v konaní podľa zákona o sociálnom poistení neaplikuje - § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Dávkovým konaním je konanie o dávkových veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 3 písm. a) citovaného zákona). Nepochybne takýmto konaním je konanie o dôchodkovej dávke - invalidnom dôchodku (§ 70 a nasl. citovaného zákona). Dávkové konanie sa teda začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby. Žiadosť je právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná osobitná forma ako esenciálna náležitosť prejavu vôle fyzickej osoby, ktorá ho robí. Ust. § 184 ods. 5 prvá veta ustanovuje túto osobitnú formu tejto žiadosti tak, že sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že táto náležitosť žiadosti je expressis verbis stanovená v zákone, je potrebné v plnom rozsahu trvať na splnení tejto náležitosti žiadosti o priznanie dávky. Od tejto formy žiadosti sa potom odvíjajú aj ďalšie právne skutočnosti, napríklad že za deň začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach sa považuje deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. 16. Teda v prípade dávkového konania zákon o sociálnom poistení stanovuje špeciálnu právnu úpravu pri začatí konania, ktorá sa týka formy žiadosti fyzickej osoby na uplatnenie týchto dávok, ako aj dňa začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach, a to narozdiel od konania v nedávkových veciach. Žiadateľ o dávku dôchodkového poistenia, a to aj invalidného dôchodku, je povinný, pokiaľ má v úmysle, aby začalo konanie o tejto dávke, v súlade s § 184 ods. 5 veta prvá citovaného zákona podať žiadosť o priznanie dávky na tlačive určenom Sociálnom poisťovňou. V prejednávanej veci však toto žalobca neučinil a naopak túto žiadosť na takomto tlačive nepodal. Preto nie je možné konštatovať, že začalo konanie o priznanie tejto dávky. V tom prípade preto žalovaný nemal povinnosť (ani právo) vo veci vydať akékoľvek rozhodnutie. Správne postupoval, keď neformálnym listom zo dňa 06.08.2019 informoval žalobcu, že ak trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať o invalidný dôchodok spísaním žiadosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Túto informáciu žalovaný žalobcovi zduplikoval a bližšie ozrejmil aj v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 12. novembra 2019, kde výslovne uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok si žalobca neuplatnil predpísaným spôsobom, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a preto nemohlo byť vydané rozhodnutie v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení. Žalobca mal teda vedomosť o tom, že opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku je možné podať len predpísaným spôsobom, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, avšak toto neučinil. 17. Žalobca žiadosť kvalifikovanou formou (na predpísanom tlačive) podal len jedenkrát, ako vyplýva z administratívneho spisu a z podanej žaloby - jedná sa o žiadosť zo dňa 08.08.2016, na základe ktorej administratívne konanie o priznanie invalidného dôchodku začalo a v ktorom konaní boli vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01. júla 2016 a druhostupňové rozhodnutie zo dňa 08. decembra 2016, ktoré boli preskúmané správnym súdom - Krajským súdom v Žiline rozsudkom č.k. 24Sa/1/2017 zo dňa 24. apríla 2017 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu č.k. 10Sk/7/2017 zo dňa 22. mája 2019. Správny súd konštatuje, že čo sa týka žiadosti zo dňa 08.08.2016, žiadnu nečinnosť žalovaného v tomto administratívnom konaní nezistil, keďže ku dňu vydania tohto uznesenia správneho súdu bolo o tejto žiadosti právoplatne rozhodnuté. 18. Čo sa týka žiadosti žalobcu zo dňa 21.07.2019, ako už bolo vyššie uvedené, keďže táto žiadosť neobsahovala formálne náležitosti tak, ako to striktne vyžaduje § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, na základe nej nedošlo k začatiu administratívneho konania o priznanie dávky, a preto ani nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie o tejto žiadosti. Správne potom postupoval žalovaný, keď žalobcovi na toto jeho podanie odpovedal len neformálnym listom zo dňa 06.08.2019. Keďže na základe tohto podania žalobcu administratívne konanie začaté nebolo, nie je možné hovoriť o žiadnej nečinnosti orgánu verejnej správy. V danom prípade teda nebola splnená podmienka stanovená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a to že orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, keďže v danom prípade administratívne konanie nezačalo. 19. Na žalobnú námietku, že ust. § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení neurčuje, že opakovaná žiadosť o invalidný dôchodok sa opäť musí podať na predpísanom tlačive, správny súd konštatuje, že citovaný zákon nerozlišuje medzi prvou žiadosťou, ktorou sa uplatňuje nárok na dávku a opakovanou žiadosťou o dávku. Zákon uvádza termín „žiadosť“. Pokiaľ bolo o v poradí prvej žiadosti (ktorá bola podaná formálne správne) právoplatne rozhodnuté a žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, jedná sa o novú žiadosť, na ktorú sa vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky (aj čo sa týka jej formy), ako na akúkoľvek inú žiadosť. Teda aj požiadavka, aby bola žiadosť o priznanie dávky podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Túto podmienku však žalobca pri podávaní žiadosti zo dňa 21.07.2019 jednoznačne nesplnil. Preto na základe takéhoto podania nie je možné v administratívnom konaní vydávať rozhodnutia, ako sa mylne domnieval žalobca. 20. Na záver správny súd konštatuje, že nič nebráni žalobcovi, aby, pokiaľ má za to, že sa zmenili skutkové okolnosti v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spôsobom ktorý vyžaduje zákon, teda na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba nespĺňa podmienky nároku na dávku (§ 184 ods. 7 citovaného zákona). 21. Na vyhovenie žaloby teda nebola splnená podmienka stanovená v § 249 SSP, a to zistenie nečinnosti žalovaného, preto správny súd uznesením žalobu zamietol. 22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobca v konaní nebol úspešný a nemá právo na náhradu trov konania. Súd preto žalobcovi náhradu trov nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, keďže neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.