Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/243/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201731 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení právne: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX U., v zastúpení právne: STEHURA & Partners, v.o.s.; so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko Dolný Val 574/7, Žilina, 2/ C. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 17.225,78 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 42Csp/17/2017-138 zo dňa 23.10.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. P r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa dňa 23.01.2017 domáhal žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti - zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 17.225,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 148,72 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.962,91 eur od 15.12.2015 do zaplatenia titulom dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 425405126 zo dňa 16.12.2010, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanými 1/ a 2/. 2. Žalobca tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, sa stal nadobúdateľom pohľadávky pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa Bratislava) voči žalovaným 1/ a 2/. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 17.225,78 eur, z toho istina 12.967,91 eur, riadny úrok vo výške 3.695,68 eur, úrok z omeškania 506,31 eur a poplatky vo výške 60,88 eur. Žalovaní po postúpení pohľadávky do podania žalobného návrhu uhradili dňa 14.12.2015 sumu vo výške 5 eur. Z tohto dôvodu dlžná suma ku dňu podania žalobného návrhu je vo výške 17.225,78 eur - pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 12.962,91 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.695,68 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 506,31 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 60,88 eur. Popri istine, z dôvodu omeškania žalovaných uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 24.10.2015, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. V rámci svojej procesnej obrany, najmä žalovaná 1/ namietala platné postúpenie pohľadávky, nadväzne z tohto dôvodu aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Nárok žalobcu je dlhom z tzv. bankového úveru, z predložených dôkazov má vyplývať, že banka mimoriadnu splatnosť celého úveru vyhlásila listom zo dňa 30.09.2015 doručeným žalovaným 1/ a 2/ 05.10.2015. Predmetný jednostranný právny úkon banky hodnotila žalovaná 1/ za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia úveru, nakoľko banka ich - žalovaných 1/, 2/ vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 ako neplatný právny úkon nemôže podľa názoru žalovanej v rade 1) vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvy zo dňa 09.09.2015 adresované žalovaným na adresu pobytu, v ktorých ich banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s plnením ktorej mali byť žalovaní v omeškaní, v tom čase sa malo jednať o sumu 5.924,60 eur, nepredložil však akýkoľvek dôkaz, napr. doručenku, alebo podací hárok, alebo výpis z poštovej knihy, že táto listina bola im doručená, resp. že by bola čo i len odoslaná. Žalovaná v rade 1. namietala ďalej, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky ani podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Absentuje následná písomná výzva banky na zaplatenie dlhu po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, banková pohľadávka môže byť platne postúpená ak je splatná a až po predchádzajúcej písomnej výzve a musí byť kumulatívne splnená aj podmienka - omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto tzv. zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v čase postúpenia. 4. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi pôvodným veriteľom (Slovenská sporiteľňa) a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola podľa § 497 - 507 Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 425405126 zo dňa 16.12.2010 predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 15.000 eur, ako úveru spotrebného bez účelu s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 11,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v splátkach vo výške 82,32 eur od prvého čerpania do 31.12.2010 a od 20.01.2011 do 20.11.2020 vo výške 230,95 eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 13,60 % v zmysle článku I. bod 1. úverovej zmluvy. V článku II. bod 2. žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. V čl. II. bod 4. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. 5. Bolo nesporné, že pôvodný veriteľ poskytol dňa 16.12.2010 žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 15.000 eur. Na úver bola uhradená suma v celkovej výške 7.022,12 eur ( v hotovostných aj v bezhotovostných splátkach) v období od 16.12.2010 až do 07.06.2013. Z vykonaných úhrad na istinu bola započítaná suma vo výške 2.032,09 eur, na poplatky suma vo výške 880,63 eur, na riadny úrok suma vo výške 4.098,98 eur a na úrok z omeškania suma 10,42 eur. Posledná bezhotovostná úhrada splátky úveru vo výške 231 eur bola vykonaná 07.06.2013, žalovaní po postúpení pohľadávky vykonali dňa 14.12.2015 úhradu vo výške 5 eur. 6. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne z jeho § 2 písm. a), b), d), g), h), i), j) a l)), ďalej z ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 (§ 52 ods. 1, 2, 3, ods. 2, § 524, § 525 ods. 1, § 526 ods. 1,2), ďalej z ustanovení § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( v čase vyhlásenia splatnosti úveru § 53 ods.9 OZ - poznámka odvolacieho súdu ), § 39 Občianskeho zákonníka a z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky. 7. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. - bankou (ako pôvodným veriteľom) a žalovanými 1/ a 2/ (ako dlžníkmi) zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého banke ( veriteľovi ) vznikla povinnosť poskytnúť žalovaným úver a žalovaným povinnosť vrátiť úver banke podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom - dodávateľom služby a žalovanými ako spotrebiteľmi. 8. V riešenej sporovej veci bol žalovaným poskytnutý bankový úver bankou podnikajúcou na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Oprávnenie banky postúpiť pohľadávku upravuje § 92 ods. 8 zákona o bankách - zákon č. 483/2001 Z.z., predmetné ustanovenie zakotvuje aj podmienky za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť ďalšiemu subjektu. Občiansky zákonník uvedenú problematiku rieši v § 526 ods. 2, právnou prioritou preukázania zmluvy o postúpení. 9. V súdenej veci žalobca predložil listinné dôkazy : zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.10.2015, ktorým táto mala žalovaným oznámiť postúpenie pohľadávky na žalobcu a podací hárok zo dňa 11.11.2015 svedčiaci o tom, že predmetné oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo doručované žalovaným. 10. Okresný súd zdôraznil, že postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní, je povinný podľa § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. okrem iného, či bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že v prípade jednorazovej splatnosti úveru (napr. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou) dlžník v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi, alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. V prípade, že je úver splatný v splátkach, postupca musí preukázať, že: žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, úrokov alebo ich časť, jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka v konaní. 11. V súdenej veci nebol spor o tom, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky na žalobcu (23.10.2015), žalovaní - klienti nesplnili včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a boli v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. Pokiaľ tvrdil žalobca, že jeho právny predchodca, banka, v súlade so zákonom a zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo dňa 30.09.2015, ktorý bol žalovaným 1/ a 2/ doručený dňa 05.10.2015, súd prisvedčil správnosti argumentácie žalovaných, že predmetný jednostranný právny úkon banky je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno v konaní a nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a bodu 7.6.1 písm. a) VOP došlo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, upozornila žalovaných - dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 nemôže vyvolať podľa názoru súdu žiadne právne účinky. Pre úplnosť súd dodal, že ani v súvislosti s oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 neboli splnené všetky podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď v konaní nebola zistená existencia následnej písomnej výzvy banky na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru. 12. V súdenej veci nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany banky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a nebolo zistené ani to, že by banka pred postúpením pohľadávky, vyzvala písomne žalovaných na zaplatenie dlhu. Žalobca nepredložil žiadnu výzvu adresovanú žalovaným na adresu ich pobytu, v ktorej ich banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s plnením ktorej mali byť žalovaní v omeškaní, ani nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola doručená žalovaným, resp. že by im bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. 13. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaných na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovaným na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015. Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdenú aktívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní. Okresný súd na podporu svojich záverov poukazuje na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, napr. na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, prípadne aj ďalšie. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP okresný súd priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi v konaní neúspešnom. Dodal, že podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu, ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Žalobca poukazuje na výsledok dokazovania, ktorý podľa jeho názoru preukázal, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) teda, k porušeniu bankového tajomstva nedošlo. Žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaní 1/ a 2/ boli v nepretržitom omeškaní najneskôr od 07.06.2013, kedy poslednýkrát vykonali platbu titulom úveru a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 23.10.2015) a zároveň bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ boli postupcom opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to: a) Výzvou zo dňa 09.09.2015, b) Výzvou zo dňa 30.09.2015 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. K obom výzvam pripojil aj kópiu doručeniek preukazujúcich ich doručenie žalovaným. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo v súdenom prípade bolo preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, predloženými výzvami zo strany postupcu a platobnou históriou úveru, pričom posledná platba žalovaných titulom úveru pred postúpením pohľadávky bola zrealizovaná dňa 07.06.2013 a k postúpeniu pohľadávky došlo Zmluvou zo dňa 23.10.2015. Podľa odvolateľa listinné dôkazy nesporne preukázali v čase postúpenia pohľadávky omeškanie žalovaných so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek písomnej výzve postupcu, ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a bankové tajomstvo porušené nebolo. 17. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 30.09.2015 v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z celého kontextu predmetných ustanovení možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Zákonodarca sa dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565 OZ, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa malo v § 53 ods. 9 OZ ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, dokedy dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 OZ pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno, to znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9. Postupca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil a podaním zo dňa 30.09.2015 upozornil žalovaných, že si toto právo uplatňuje. Predmetným podaním zároveň vyzval žalovaných v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky. K zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 OZ a všetky splátky úveru splatné do budúcna sa tak stali splatnými od 21.10.2015. 18. V ďalšej časti - v súvislosti s platným postúpením pohľadávky poukazuje žalobca na čl. I. bod 9 Zmluvy o splátkovom úvere č. 0425405126, podľa ktorého „ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií. Za právne významný označuje žalobca po obsahovej stránke aj bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého „klient súhlasí s oprávnením banky kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné i nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Nakoľko § 98 ods. 1 Zákona o bankách ( ZoB) pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, pritom § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, konkrétne v čl. I. bod 9 zmluvy, resp. v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB ani nebolo potrebné preukazovať v konaní, keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 zákona o bankách odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB. Napokon, banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo, ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Na podporu svojich tvrdení poukazuje odvolateľ aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov, napr. Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016, 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016 a ďalšie. 19. Oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá podľa odvolateľa jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby prejudiciálne skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu - postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je totiž úprava výnimiek z bankového tajomstva, nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých k porušeniu bankového tajomstva nedochádza. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v prejednávanom prípade ku žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB čo nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Obdobný názor bol vyslovený napr. v uznesení KS Prešov sp.zn. 5Co/122/2016 zo dňa 02.05.2017, 9Co/15/2016 zo dňa 02.05.2017 a v ďalších. Z týchto dôvodov, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka a nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená ani sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia ( e ) vyplývajúca ( e ) zo Zákona o bankách, konkrétne, zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 ZoB. Upriamuje pozornosť aj na to, že žalovaní boli v omeškaní ku dňu postúpenia pohľadávky po dobu 884 dní, teda v nepretržitom omeškaní boli najneskôr od 07.06.2013, ako je zrejmé, súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok, preto postupca v súlade s § 92 ods. 8 ZoB ( neporušil by bankové tajomstvo) by postupoval aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Uvedené bolo konštatované napr. aj v uznesení KS Prešov sp.zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016, sp.zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017. 20. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 29Odo/1613/2005 z 29.04.2008 konštatoval účel inštitútu bankového tajomstva, ktorým je ochrana klienta pred zverejnením či uchovávaním informácií o jeho majetkových pomeroch. Úprava zmluvného postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku ani príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka vo všeobecnosti nezakazujú postúpenie pohľadávky len preto, že dôsledkom postúpení je prelomenie bankového tajomstva. Z hľadiska možných úvah o následkoch neoprávneného porušenia bankového tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k náprave uvedeného stavu nevedie sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Plne opodstatnené je preto tam, kde takáto situácia nastane, zvažovať otázky zodpovednosti za škodu, nie prelamovať platnosť zmlúv o postúpení, osobitne za situácie, keď bolo vecou zmluvných strán, či vo veciach bankového obchodu dojednajú výhradu zákazu postúpenia podľa § 525 ods. 2 OZ. 21. V súhrne všetkých hore uvedených okolností odvolateľ zotrvával na názore, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, vecnú aktívnu legitimáciu v spore preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou príloh, platobnou históriou úveru, aj výzvami zo strany postupcu. Navyše, preukázať splnenie týchto podmienok nebolo potrebné, pretože zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 ZoB odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB. 22. Písomné vyjadrenie k odvolaniu predložila žalovaná 1/, žiadala potvrdenie rozsudku v celom rozsahu. Podľa nej okresný súd správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ... (ďalej len „zákon o bankách“) pre platné postúpenie pohľadávky. Následne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca si voči nej a žalovanému 2/ uplatnil pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť od Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015. Jednalo sa o pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0425405126 zo dňa 16.12.2010, na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške 15.000 eur. Vhodnosť postúpenia pohľadávky bolo treba v danom prípade posudzovať s ohľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podľa dôkazov predložených žalobcom banka v súlade so zákonom a zmluvou vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo dňa 30.09.2015, ktorý jej - žalovanej 1/ bol doručený 05.10.2015. Predmetný jednostranný právny úkon banky označuje za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia, nakoľko banka ju a žalovaného 2/ vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, upozornila ju a žalovaného 2/ ako dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 je neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvy zo dňa 09.09.2015 adresované jej a žalovanému 2/ na adresu pobytu, v ktorej ich banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorej plnením mali byť v omeškaní, avšak nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola jej a žalovanému 2/ doručená, respektíve, že by im bola čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), respektíve zaslaná elektronickými médiami. 23. Bez ohľadu na vyššie uvedené, neboli splnené ani podmienky pre postúpenie pohľadávky z dôvodu rozporu s § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konkrétne riešenom prípade absentuje následná písomná výzva banky na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru banky zo dňa 30.09.2015 obsahujúce výzvu na splatenie celej pohľadávky, je potrebné posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom. Potom je bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v predmetnom oznámení, ktorá ich - žalovaných 1/ a 2/ vyzýva na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, táto nie je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navyše, keby čisto hypoteticky aj išlo o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, medzi výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky neuplynulo 90 kalendárnych dní, a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. 24. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je: a) splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych dní. Uvedené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadom ktorej cesia podľa § 525 OZ alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky zákonom zakázanej alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o cesiu neplatnú od počiatku - ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Súčasne sa nedá súhlasiť s výkladom § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý predostrel žalobca v odvolaní. Vo všetkých prípadoch podmienok zakotvených v § 92 ods. 8 zákona o bankách platí, že musí pred postúpením pohľadávky bankou na iný subjekt predchádzať písomná výzva na úhradu ( je konštatované aj v rozsudku KS v Žiline č.k. 7Co/715/2015 zo dňa 24.02.2016). Podľa názoru žalovanej v r. 1/ žalobca nepreukázal, že by pohľadávka voči nim ( žalovaným ) bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, jedná sa tak o absolútne neplatné postúpenie pohľadávky v zmysle § 39 OZ, následne, žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože na neho neprešla žalovaná pohľadávka. 25. Odvolateľ v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenia žalovanej 1/ zotrval na odvolaní. Zdôraznil, že svoju aktívnu legitimáciu dostatočne preukázal v doterajších tvrdeniach, v tejto súvislosti odkazuje na závery uznesenia KS v Trnave č.k. 24Co/147/2017-190 zo dňa 10.01.2018, prípadne 10Co/57/2017-230 zo dňa 08.02.2018 a ďalšie. 26. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k predchádzajúcemu podaniu opakovane hodnotí odvolacie argumenty žalobcu za nedôvodné. Okresný súd správne uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by pohľadávka voči žalovaným bola v čase jej postúpenia naňho spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné a žalobca tak nie je v spore aktívne vecne legitimovaným, keďže na neho neprešla žalovaná pohľadávka. V tomto smere poukazuje aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) /rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018/. Žalovaná 1/ žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu z dôvodu vecnej správnosti a súčasne zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu rozsudok okresného súdu pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP. 28. Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého zistil správne aj skutkový stav a spor medzi účastníkmi správne právne aj posúdil. 29. Okresný súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyargumentoval podrobne z akých konkrétnych skutkových okolností vychádzal, v rovine právnej aj rozoberal aké zákonné podmienky musia byť splnené pre uplatnenie práva - vyhlásenia splatnosti pohľadávky, aké zákonné podmienky musia byť splnené podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie bankovej pohľadávky a ktoré zákonné podmienky v konkrétnej súdenej veci naplnené neboli. Nesplnenie podmienok pre uplatnenie práva pôvodným veriteľom vyhlásiť splatnosť úveru a požadovať jeho zaplatenie naraz ( § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu vyhlásenia splatnosti pohľadávky, predtým - ku dňu uzavretia úverovej zmluvy právna úprava v totožnom znení v § 53 ods.8 OZ ), nesplnenie podmienok ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky konštatované v súdenej veci okresným súdom má svoj zákonný rámec. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky ( táto v čase postúpenia pre nedodržanie podmienok v § 53 ods. 9 OZ splatná nebola ) žalobca sa nestal nadobúdateľom pohľadávky z úverovej zmluvy a tým je preukázané, že v aktuálnom spore pokiaľ podanou žalobou vymáha voči žalovaným dlh plynúci z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 16.12.2010 nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore a jeho žaloba musela byť zamietnutá. 30. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje. Len v záujme zvýraznenia vecnej správnosti záverov rozhodnutia a plniac zároveň svoju povinnosť voči odvolateľovi odvolací súd považuje za nutné zaujať stanovisko k zásadným odvolacím argumentáciám. 31. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorí založili pôvodný veriteľ - predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní uzavretím zmluvy o úvere dňa 16.12.2010. Predmetná zmluva je bezpochyby spotrebiteľská, podľa nej žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý sa títo zaviazali splácať ( vrátiť veriteľovi ) v splátkach a preukázateľne žalovaní svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas nesplnili. 32. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka ( žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ( § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu vyhlásenia splatnosti pohľadávky pôvodným veriteľom ). 33. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou ( ďalej len „ postupník „), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 34. Z dokazovania bolo nesporné, že žalovaní dlh z úveru nesplácali riadne a včas, boli v omeškaní so splácaním splátky ( splátok ) dlhšie ako tri mesiace. Za tejto situácie mohol pôvodný veriteľ uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky ( tzv. zosplatniť dlh ako celok podľa § 565 Občianskeho zákonníka) avšak vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy muselo byť v konaní žalobcom preukázané, že podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka pôvodný veriteľ splnil svoju povinnosť - t.j upozornil spotrebiteľa ( spotrebiteľov ) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pretože predmetom postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka splatná ( či už časť alebo celok nesplatená ). Odvolateľ argumentoval, že listinný dôkaz - doručenky, ktoré predložil pre účely súdneho konania preukazujú doručenie výzvy veriteľa zo dňa 9.9.2015 na splnenie dlhu a možnosť uplatnenia práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky ( zrejme ide o listinný dôkaz na č.l. 65, 66 spisu ) a aj doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015 ( listinný dôkaz na č.l. 67 spisu ). Odvolateľ pre účely konania predložil jediné doručenky ( listinné dôkazy ), ktoré preukazujú doručovanie písomnej zásielky veriteľa žalovaným dňa 5.10.2015. Ak upozornenie ( výzva ) zo dňa 9.9.2015 bola doručená žalovaným dňa 5.10.2015 ( iný dôkaz o skoršom doručovaní hoc žalobca tvrdil ale dôkaz nepredložil a žalovaní skoršie doručenie upozornenia namietali ), neuplynula lehota nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva banky - vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, pretože ako vyplýva z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015 ( na č.l. 67,68 spisu ) pôvodný veriteľ oznamuje žalovaným, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 29.9.2015, teda ešte pred doručením im upozornenia ( výzvy ) na uplatnenie tohto práva. Je tak preukázané, že pre nedodržanie postupu zákona podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy splnené neboli a následné postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy pôvodným veriteľom na žalobcu bolo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Navyše, pre dodržanie postupu vyžadovaného v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách musel by žalobca preukázať ďalšiu skutočnosť, že žalovaní boli vyzvaní pôvodným veriteľom ( pred postúpením pohľadávky ) na zaplatenie svojho peňažného záväzku, a títo ( ako dlžníci ) napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní boli v omeškaní so splnením svojho záväzku, - absentovalo aj splnenie tejto podmienky v súdenej veci. 35. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 konštatoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 Z.č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. V uvádzanom rozhodnutí poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu o bankách v zmysle ktorej „ mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. „ Vzhľadom aj na sledovaný cieľ špeciálnou právnou normou odvolací súd nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, že splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo potrebné preukazovať v konaní, pretože zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti v súdenom prípade s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o bankách upravili odchylne od § 92 ods. 8, - takéto zmluvné dojednanie podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustným obchádzaním § 92 ods. 8 zákona o bankách v spotrebiteľskej veci. 36. Je jednoznačný záver, že v súdenej veci neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, postúpenie bolo v rozpore so zákonom ( zákonom o bankách, občianskym zákonníkom - jeho § 53 ods. 9, § 565 OZ ), ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ( ako to správne uzavrel aj okresný súd), z tohto dôvodu žalobca sa nestal nadobúdateľom žalovanej pohľadávky a nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore. 37. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd rešpektoval pri rozhodovaní zásadu úspechu a aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP správne priznal úspešným žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. 38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a súvislosti krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu. 39. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal úspešným žalovaným voči žalobcovi - ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodáva zároveň, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.