{"guid": "c6faf304-2731-496e-9c6a-117f8c174d01:624a000c-60f9-4e39-a629-4e0397a3869e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1", "spisova_znacka": "10Co/243/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/243/2018 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Co/243/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1", "identifikacne_cislo": "5117201731", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Marta Kucbelová", "sudca_id": 50, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-kucbelova-50", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/624a000c-60f9-4e39-a629-4e0397a3869e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/243/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201731
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení
právne: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. F.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX U., v zastúpení právne: STEHURA & Partners, v.o.s.;
so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko Dolný Val 574/7, Žilina, 2/ C. F.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 17.225,78 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 42Csp/17/2017-138 zo dňa
23.10.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a    žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa
dňa 23.01.2017 domáhal žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti - zaplatenia spoločne
a nerozdielne sumy 17.225,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 148,72 eur a s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.962,91 eur od 15.12.2015 do zaplatenia titulom  dlhu zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. 425405126 zo dňa 16.12.2010, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu (pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanými 1/ a 2/.

2. Žalobca tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej podľa §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka, sa stal nadobúdateľom pohľadávky pôvodného veriteľa (Slovenská
sporiteľňa Bratislava) voči žalovaným 1/ a 2/. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu
17.225,78 eur, z toho istina 12.967,91 eur, riadny úrok vo výške 3.695,68 eur,  úrok z omeškania
506,31 eur a poplatky vo výške 60,88 eur. Žalovaní po postúpení pohľadávky do podania žalobného
návrhu uhradili dňa 14.12.2015 sumu vo výške 5 eur. Z tohto dôvodu dlžná suma ku dňu podania
žalobného návrhu je vo výške 17.225,78 eur  -  pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 12.962,91
eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.695,68 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 506,31 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 60,88 eur. Popri istine,  z dôvodu omeškania
žalovaných  uplatnil  si žalobca aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 24.10.2015,
t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. V rámci svojej procesnej obrany, najmä žalovaná 1/ namietala
platné postúpenie pohľadávky, nadväzne z tohto dôvodu aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v spore. Nárok žalobcu je dlhom z tzv. bankového úveru, z predložených  dôkazov  má vyplývať,
že banka mimoriadnu splatnosť celého úveru vyhlásila listom zo dňa 30.09.2015 doručeným žalovaným



1/ a 2/  05.10.2015. Predmetný jednostranný právny úkon banky hodnotila žalovaná 1/ za neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia úveru, nakoľko banka ich - žalovaných 1/, 2/ vopred,
v lehote nie kratšej ako 15 dní, neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred,
v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov na uplatnenie tohto práva.
Oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 ako neplatný právny úkon
nemôže podľa názoru žalovanej v rade 1) vyvolať  žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvy
zo dňa 09.09.2015 adresované žalovaným na adresu pobytu, v ktorých ich banka vyzýva na zaplatenie
dlžnej sumy, s plnením ktorej mali byť žalovaní v omeškaní, v tom čase sa malo jednať o sumu 5.924,60
eur, nepredložil však akýkoľvek dôkaz, napr. doručenku, alebo podací hárok, alebo výpis z poštovej
knihy, že táto listina bola im doručená, resp. že by bola čo i len odoslaná. Žalovaná v rade 1. namietala
ďalej, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky ani podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Absentuje následná písomná výzva banky na zaplatenie dlhu po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni
mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, banková pohľadávka môže byť
platne postúpená ak je splatná a až po predchádzajúcej písomnej výzve a musí byť kumulatívne splnená
aj podmienka -  omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Tieto tzv. zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť
splnené v čase postúpenia.

4. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi pôvodným veriteľom (Slovenská sporiteľňa)
a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola podľa § 497 - 507 Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva
o splátkovom úvere č. 425405126 zo dňa 16.12.2010 predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 15.000 eur,  ako úveru spotrebného bez účelu s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti
11,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v splátkach vo
výške 82,32 eur od prvého čerpania do 31.12.2010 a od 20.01.2011 do 20.11.2020 vo výške 230,95 eur
vždy ku 20. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 13,60 % v zmysle
článku I. bod 1. úverovej zmluvy. V článku II. bod 2. žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými
obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. V čl. II. bod 4. úverovej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.

5. Bolo nesporné, že pôvodný veriteľ poskytol dňa 16.12.2010 žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 15.000
eur. Na úver bola uhradená suma v celkovej výške 7.022,12 eur (  v hotovostných  aj v bezhotovostných
splátkach) v období od 16.12.2010 až do 07.06.2013. Z vykonaných úhrad na istinu bola započítaná
suma vo výške 2.032,09 eur, na poplatky suma vo výške 880,63 eur, na riadny úrok suma vo výške
4.098,98 eur a na úrok z omeškania suma  10,42 eur. Posledná bezhotovostná úhrada splátky úveru vo
výške 231 eur bola vykonaná 07.06.2013,  žalovaní po postúpení pohľadávky vykonali dňa 14.12.2015
úhradu vo výške 5 eur.

6. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne z jeho  § 2 písm. a), b), d), g), h), i),
j) a l)), ďalej z ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 (§ 52 ods. 1, 2, 3,
ods. 2,  § 524, § 525 ods. 1, § 526 ods. 1,2), ďalej z ustanovení § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy ( v čase vyhlásenia splatnosti úveru § 53 ods.9 OZ -  poznámka odvolacieho
súdu ), § 39 Občianskeho zákonníka  a z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky.

7. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. - bankou
(ako pôvodným veriteľom) a žalovanými 1/ a 2/ (ako dlžníkmi) zmluvou o úvere podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka vznikol  dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého banke
( veriteľovi ) vznikla povinnosť poskytnúť žalovaným úver a žalovaným povinnosť vrátiť úver banke
podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky
a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,  je zároveň zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom - dodávateľom služby
a žalovanými  ako spotrebiteľmi.



8.  V riešenej sporovej veci  bol žalovaným poskytnutý bankový úver  bankou podnikajúcou na základe
povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.  Oprávnenie
banky postúpiť pohľadávku upravuje  § 92 ods. 8 zákona o bankách -  zákon č. 483/2001 Z.z., predmetné
ustanovenie zakotvuje  aj podmienky za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť ďalšiemu subjektu.
Občiansky zákonník uvedenú problematiku rieši v § 526 ods. 2, právnou prioritou  preukázania zmluvy
o postúpení.

9. V súdenej veci žalobca predložil listinné dôkazy : zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015,
oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.10.2015, ktorým táto mala žalovaným oznámiť
postúpenie pohľadávky na žalobcu a podací hárok zo dňa 11.11.2015 svedčiaci o tom, že predmetné
oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo doručované žalovaným.

10. Okresný súd zdôraznil, že postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju
uplatňuje v súdnom konaní, je povinný podľa § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok
aktívnej vecnej legitimácie, t.j.  okrem iného, či bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že v
prípade jednorazovej splatnosti úveru  (napr. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou)
dlžník v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi, alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych
dní po dni splatnosti úveru. V prípade, že je úver splatný v splátkach, postupca musí preukázať, že:
žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru,   úrokov alebo
ich časť,  jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a na zaplatenie omeškanej
časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nepreukázanie aktívnej legitimácie  postupníka v konaní.

11. V súdenej veci  nebol spor o tom, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky na žalobcu (23.10.2015),
žalovaní - klienti nesplnili včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a boli v omeškaní
s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. Pokiaľ tvrdil žalobca, že jeho
právny predchodca, banka, v súlade so zákonom a zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého
úveru listom zo dňa 30.09.2015, ktorý bol žalovaným 1/ a 2/ doručený dňa 05.10.2015, súd prisvedčil
správnosti argumentácie žalovaných, že predmetný jednostranný právny úkon banky je neplatným
právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, žalobca totiž neuniesol
dôkazné bremeno v konaní a nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný
v celosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a bodu 7.6.1 písm. a) VOP došlo najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie
kratšej ako 15 dní, upozornila žalovaných - dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie Slovenskej
sporiteľne, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 nemôže vyvolať podľa názoru
súdu  žiadne právne účinky. Pre úplnosť súd dodal, že ani v súvislosti s oznámením Slovenskej
sporiteľne, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 neboli splnené všetky podmienky
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, keď v konaní nebola zistená existencia následnej písomnej výzvy banky
na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru.

12.  V súdenej veci nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany banky podľa
§ 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a
nebolo  zistené ani to,  že by banka pred postúpením pohľadávky, vyzvala písomne žalovaných na
zaplatenie dlhu. Žalobca nepredložil žiadnu výzvu adresovanú žalovaným na adresu ich pobytu, v
ktorej ich banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s plnením ktorej mali byť žalovaní v omeškaní, ani
nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola doručená žalovaným, resp. že by im bola (s poukazom
na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka,
podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami.

13. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaných na tretiu osobu, ktorá nie je
bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách  neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky banky voči žalovaným na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
23.10.2015. Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdenú aktívnu
legitimáciu v tomto súdnom konaní. Okresný súd na podporu svojich záverov poukazuje  na rozhodnutia



súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, napr. na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, prípadne aj ďalšie.

14.  Podľa § 255 ods. 1 CSP okresný súd priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi v konaní neúspešnom. Dodal, že podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia súdu, ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov. Domáhal
sa  zmeny rozsudku, v rámci nej žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne rozsudok zrušiť
a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobca poukazuje na výsledok dokazovania, ktorý podľa jeho názoru preukázal, že pred postúpením
pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej len
„ZoB“) teda, k porušeniu bankového tajomstva nedošlo. Žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
(žalovaní 1/ a 2/ boli v nepretržitom omeškaní najneskôr od 07.06.2013, kedy poslednýkrát vykonali
platbu titulom úveru a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 23.10.2015) a zároveň bolo preukázané,
že žalovaní 1/ a 2/ boli postupcom opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to: a) Výzvou
zo dňa 09.09.2015, b) Výzvou zo dňa 30.09.2015 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“. K obom výzvam  pripojil aj kópiu doručeniek preukazujúcich ich doručenie  žalovaným.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách  vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, čo v súdenom prípade bolo preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok,  predloženými výzvami zo strany postupcu a platobnou históriou úveru, pričom posledná
platba žalovaných titulom úveru pred postúpením pohľadávky bola zrealizovaná dňa 07.06.2013 a k
postúpeniu pohľadávky došlo Zmluvou zo dňa 23.10.2015. Podľa odvolateľa listinné dôkazy nesporne
preukázali v čase postúpenia pohľadávky omeškanie žalovaných so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek písomnej výzve postupcu,
ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a bankové tajomstvo porušené nebolo.

17.  Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 30.09.2015 v súlade  s ustanovením
§ 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z  celého kontextu predmetných ustanovení
možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,
resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Zákonodarca sa dostatočne nevysporiadal s kogentnou
úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565 OZ, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej
splátky. Vzhľadom na uvedené sa malo v § 53 ods. 9 OZ ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto
prípady nevzťahuje, dokedy dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú
vetu § 565 OZ pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno, to znamená, že dodávateľ môže žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky
uvedené v § 53 ods. 9. Postupca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil a podaním zo dňa 30.09.2015
upozornil žalovaných, že si toto právo uplatňuje. Predmetným podaním zároveň vyzval žalovaných v
lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky. K zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty
na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 OZ  a všetky splátky úveru splatné do budúcna sa tak stali splatnými
od 21.10.2015.

18. V ďalšej časti -  v súvislosti s platným postúpením pohľadávky poukazuje žalobca na čl. I.
bod 9 Zmluvy o splátkovom úvere č. 0425405126, podľa ktorého „ak dôjde k akémukoľvek prípadu
porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať
v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je
oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať
pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného
registra bankových informácií. Za právne významný označuje žalobca po obsahovej stránke aj bod 19.16
Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého „klient súhlasí s oprávnením banky kedykoľvek



postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, bez ohľadu na to, či sú budúce,
súčasné, splatné i nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek
svoje záväzky voči klientovi. Nakoľko § 98 ods. 1 Zákona o bankách ( ZoB)  pripúšťa úpravu vzťahov
medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, pritom § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje
odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku
postúpenia odchýlne od predmetného zákona, konkrétne v čl. I. bod 9 zmluvy, resp. v bode 19.16
Všeobecných obchodných podmienok.  Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB ani nebolo
potrebné preukazovať v konaní, keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v
súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 zákona o bankách odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB. Napokon,
banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje, alebo, ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Na podporu
svojich tvrdení poukazuje odvolateľ aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov, napr. Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016, 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016 a ďalšie.

19. Oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá podľa odvolateľa
jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení
vychádzať bez toho, aby prejudiciálne skúmal  existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ustanovenia
§ 92 ods. 8 ZoB  nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu - postupníka pohľadávky. Účelom
predmetného ustanovenia je totiž úprava výnimiek z bankového tajomstva, nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých k porušeniu bankového
tajomstva nedochádza. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v prejednávanom
prípade ku žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska
podľa § 50 ods. 1 ZoB čo nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Obdobný názor bol
vyslovený napr. v uznesení KS Prešov sp.zn. 5Co/122/2016 zo dňa 02.05.2017, 9Co/15/2016 zo dňa
02.05.2017 a v ďalších. Z týchto dôvodov, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho
zákonníka a  nedoručením takejto výzvy  nemôže byť spojená ani sankcia v podobe neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale len sankcia ( e ) vyplývajúca ( e ) zo Zákona o bankách, konkrétne,
zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 ZoB.  Upriamuje pozornosť aj na to, že žalovaní boli v
omeškaní ku dňu postúpenia pohľadávky  po dobu 884 dní, teda v nepretržitom omeškaní boli najneskôr
od 07.06.2013, ako je zrejmé, súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo i len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok, preto postupca v súlade s  § 92 ods. 8 ZoB ( neporušil
by bankové tajomstvo) by postupoval aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.
Uvedené bolo konštatované napr. aj v uznesení KS Prešov sp.zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016,
sp.zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017.

20.  Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 29Odo/1613/2005 z 29.04.2008 konštatoval účel
inštitútu bankového tajomstva, ktorým je ochrana klienta pred zverejnením či uchovávaním informácií
o jeho majetkových pomeroch. Úprava zmluvného postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku
ani príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka vo všeobecnosti nezakazujú postúpenie pohľadávky
len preto, že dôsledkom postúpení je prelomenie bankového tajomstva. Z hľadiska možných úvah
o následkoch neoprávneného porušenia bankového tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky
je zjavné, že k náprave uvedeného stavu nevedie sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky. Plne opodstatnené je preto tam, kde takáto situácia nastane, zvažovať otázky
zodpovednosti za škodu, nie prelamovať platnosť zmlúv o postúpení, osobitne za situácie, keď bolo
vecou zmluvných strán, či vo veciach bankového obchodu dojednajú výhradu zákazu postúpenia podľa
§ 525 ods. 2 OZ.

21. V súhrne všetkých hore uvedených okolností odvolateľ zotrvával na názore, že mu vznikol nárok
na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, vecnú aktívnu legitimáciu v spore
preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s príslušnou časťou príloh, platobnou históriou úveru, aj výzvami zo strany postupcu.
Navyše, preukázať splnenie týchto podmienok nebolo potrebné, pretože zmluvné strany si vzájomné
práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 ZoB odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB.



22. Písomné vyjadrenie k odvolaniu predložila žalovaná 1/, žiadala potvrdenie rozsudku v celom
rozsahu. Podľa nej okresný súd správne  konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie
podmienok vyžadovaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ... (ďalej len „zákon o
bankách“) pre platné postúpenie pohľadávky. Následne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní. Žalobca si voči nej a žalovanému 2/ uplatnil pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť od Slovenskej
sporiteľne, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015. Jednalo sa o pohľadávku
zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0425405126 zo dňa 16.12.2010, na základe ktorej im veriteľ poskytol
úver vo výške 15.000 eur. Vhodnosť postúpenia pohľadávky bolo treba v danom prípade posudzovať s
ohľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka.  V prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka
splácať úver riadne a včas banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy
dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne
od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.  Podľa dôkazov predložených
žalobcom banka v súlade so zákonom a zmluvou vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo
dňa 30.09.2015, ktorý jej - žalovanej 1/ bol doručený 05.10.2015. Predmetný jednostranný právny úkon
banky označuje za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia, nakoľko banka ju a žalovaného 2/ vopred, v lehote
nie kratšej ako 15 dní, neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najskôr po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie
kratšej ako 15 dní, upozornila ju a žalovaného 2/ ako dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie
banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 je  neplatným právnym úkonom, ktorý
nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvy zo dňa 09.09.2015 adresované
jej a žalovanému 2/ na adresu pobytu, v ktorej ich banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorej
plnením mali byť v omeškaní, avšak nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola jej a žalovanému
2/ doručená, respektíve, že by im bola čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej
knihy, podací hárok a podobne), respektíve zaslaná elektronickými médiami.

23. Bez ohľadu na vyššie uvedené, neboli splnené ani podmienky pre postúpenie pohľadávky z dôvodu
rozporu s § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konkrétne riešenom prípade absentuje následná písomná
výzva banky na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru.
Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru banky zo dňa 30.09.2015 obsahujúce výzvu na splatenie
celej pohľadávky, je potrebné posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom. Potom je bez právneho
účinku aj výzva obsiahnutá v predmetnom oznámení, ktorá ich - žalovaných 1/ a 2/ vyzýva na zaplatenie
celej zosplatnenej pohľadávky,  táto nie je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navyše, keby
čisto hypoteticky aj išlo o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, medzi výzvou a zmluvou o
postúpení pohľadávky neuplynulo 90 kalendárnych dní, a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky.

24. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže
byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého  môže byť banková pohľadávka postúpená
(alebo jej časť), ak je: a) splatná, a to až po predchádzajúcej  písomnej výzve a kumulatívne,  ak
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych
dní. Uvedené  zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia sa vyžaduje z
dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť
dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadom ktorej cesia
podľa § 525 OZ alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o
postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky zákonom zakázanej
alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide
o cesiu neplatnú od počiatku - ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Súčasne sa nedá súhlasiť s
výkladom § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý predostrel žalobca v odvolaní. Vo všetkých prípadoch
podmienok zakotvených v § 92 ods. 8 zákona o bankách platí, že musí pred postúpením pohľadávky
bankou na iný subjekt predchádzať písomná výzva na úhradu ( je konštatované aj v rozsudku  KS v
Žiline č.k. 7Co/715/2015 zo dňa 24.02.2016). Podľa názoru žalovanej v r. 1/  žalobca nepreukázal, že
by pohľadávka voči nim ( žalovaným ) bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle §



92 ods. 8 zákona o bankách, jedná sa tak o absolútne neplatné postúpenie pohľadávky  v zmysle § 39
OZ, následne,  žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože na neho neprešla žalovaná
pohľadávka.

25. Odvolateľ v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenia žalovanej 1/ zotrval na odvolaní.
Zdôraznil, že svoju aktívnu legitimáciu dostatočne preukázal v doterajších tvrdeniach, v tejto súvislosti
odkazuje na závery uznesenia KS v Trnave č.k. 24Co/147/2017-190 zo dňa 10.01.2018, prípadne
10Co/57/2017-230 zo dňa 08.02.2018 a ďalšie.

26. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k predchádzajúcemu podaniu opakovane hodnotí odvolacie
argumenty žalobcu za nedôvodné. Okresný súd správne uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by
pohľadávka voči žalovaným bola v čase jej postúpenia naňho spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné a žalobca tak nie je v spore
aktívne vecne legitimovaným, keďže na neho neprešla žalovaná pohľadávka. V tomto smere poukazuje
aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, podľa ktorého podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) /rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018/.
Žalovaná 1/  žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu z dôvodu vecnej správnosti a súčasne zaviazať
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je
odvolanie prípustné,  bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu
rozsudok okresného súdu pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP.

28. Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, z ktorého zistil správne aj skutkový stav a spor medzi účastníkmi správne právne
aj posúdil.

29. Okresný súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyargumentoval  podrobne  z akých
konkrétnych skutkových okolností vychádzal, v rovine právnej aj rozoberal aké zákonné podmienky
musia byť splnené pre uplatnenie práva - vyhlásenia splatnosti pohľadávky, aké zákonné podmienky
musia byť splnené podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie  bankovej pohľadávky
a ktoré zákonné podmienky v konkrétnej súdenej veci naplnené neboli. Nesplnenie podmienok  pre
uplatnenie práva pôvodným veriteľom vyhlásiť splatnosť úveru a požadovať jeho zaplatenie naraz ( §
53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu vyhlásenia splatnosti pohľadávky,  predtým - ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy právna úprava v totožnom znení v § 53 ods.8 OZ ), nesplnenie podmienok ust.  § 92
ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky konštatované v súdenej veci okresným súdom
má svoj zákonný rámec. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky ( táto v čase postúpenia  pre
nedodržanie podmienok v  § 53 ods. 9 OZ splatná  nebola ) žalobca sa nestal nadobúdateľom pohľadávky
z úverovej zmluvy a tým je preukázané, že v aktuálnom spore pokiaľ podanou žalobou vymáha voči
žalovaným dlh plynúci z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa
16.12.2010 nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore a jeho žaloba musela byť zamietnutá.

30. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku (§
387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje.
Len v záujme zvýraznenia vecnej správnosti záverov rozhodnutia a plniac zároveň svoju povinnosť voči
odvolateľovi odvolací súd považuje za nutné zaujať stanovisko k zásadným odvolacím argumentáciám.

31. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorí založili  pôvodný veriteľ -
predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní uzavretím zmluvy o úvere dňa 16.12.2010.
Predmetná zmluva je bezpochyby spotrebiteľská, podľa nej žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský
úver, ktorý sa títo zaviazali splácať ( vrátiť veriteľovi ) v splátkach a preukázateľne žalovaní svoju
povinnosť splácať dlh riadne a včas nesplnili.



32. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (  žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky ) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ( § 53 ods. 9 OZ v znení
účinnom ku dňu vyhlásenia splatnosti pohľadávky pôvodným veriteľom ).

33. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou ( ďalej len „ postupník „), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je  banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Z dokazovania bolo nesporné, že žalovaní dlh z úveru nesplácali riadne a včas, boli v omeškaní
so splácaním splátky ( splátok )  dlhšie ako tri mesiace.  Za tejto situácie mohol pôvodný veriteľ
uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky ( tzv. zosplatniť dlh ako celok  podľa § 565 Občianskeho
zákonníka) avšak vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy muselo
byť v konaní žalobcom preukázané, že podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka pôvodný veriteľ splnil
svoju povinnosť - t.j upozornil spotrebiteľa ( spotrebiteľov ) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva,  pretože predmetom postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách
môže byť iba pohľadávka splatná ( či už časť alebo celok nesplatená ).  Odvolateľ argumentoval, že
listinný dôkaz - doručenky, ktoré predložil pre účely súdneho konania preukazujú doručenie  výzvy
veriteľa zo dňa 9.9.2015 na splnenie dlhu a možnosť uplatnenia práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky ( zrejme ide o  listinný dôkaz na č.l. 65, 66 spisu )  a aj doručenie oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015 ( listinný dôkaz na č.l. 67 spisu ). Odvolateľ  pre účely konania
predložil jediné doručenky ( listinné dôkazy ), ktoré preukazujú doručovanie písomnej zásielky veriteľa
žalovaným dňa 5.10.2015.  Ak  upozornenie  ( výzva )  zo dňa 9.9.2015 bola doručená  žalovaným
dňa 5.10.2015 ( iný dôkaz o skoršom doručovaní hoc žalobca tvrdil ale dôkaz nepredložil a žalovaní
skoršie doručenie upozornenia namietali ),  neuplynula lehota nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie
práva banky - vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, pretože ako vyplýva z obsahu oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015 ( na č.l. 67,68 spisu ) pôvodný veriteľ oznamuje žalovaným,
že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 29.9.2015, teda ešte pred doručením
im upozornenia ( výzvy ) na uplatnenie tohto práva. Je tak preukázané, že pre nedodržanie postupu
zákona podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy splnené neboli
a následné  postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy pôvodným veriteľom na žalobcu bolo v rozpore
s ust.  § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Navyše, pre dodržanie postupu vyžadovaného v ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách musel by žalobca preukázať ďalšiu skutočnosť, že žalovaní boli vyzvaní  pôvodným
veriteľom ( pred postúpením pohľadávky ) na zaplatenie svojho peňažného záväzku, a títo ( ako dlžníci )
napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní boli v omeškaní so splnením
svojho záväzku, - absentovalo aj splnenie tejto podmienky v súdenej veci.

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla
2018 konštatoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 Z.č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu
bankového tajomstva, ale tiež ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. V uvádzanom
rozhodnutí poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu o bankách v zmysle ktorej „ mal zákonodarca
úpravou § 92 ods. 8 na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník
po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku
motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom
nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na
účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval.



Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo
zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou
táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej
osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky
by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou,
osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. „ Vzhľadom aj na sledovaný cieľ špeciálnou právnou
normou odvolací súd nesúhlasil  s odvolacou námietkou žalobcu, že splnenie podmienok v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nebolo potrebné preukazovať v konaní, pretože zmluvné strany si vzájomné
práva a povinnosti v súdenom prípade s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o bankách upravili odchylne od
§ 92 ods. 8, - takéto zmluvné dojednanie  podľa názoru odvolacieho súdu je  neprípustným obchádzaním
§ 92 ods. 8 zákona o bankách v spotrebiteľskej veci.

36. Je jednoznačný záver, že v súdenej veci neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta
zákona o bankách pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, postúpenie bolo v
rozpore so zákonom ( zákonom o bankách,  občianskym zákonníkom -  jeho § 53 ods. 9, § 565 OZ ),
ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (  ako to správne uzavrel aj okresný
súd), z tohto dôvodu žalobca sa nestal nadobúdateľom žalovanej pohľadávky a nie je nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie v spore.

37. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania okresný  súd rešpektoval pri
rozhodovaní zásadu úspechu a aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP správne priznal úspešným žalovaným
voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a súvislosti krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil
v celom rozsahu.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal úspešným žalovaným voči žalobcovi
- ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Dodáva zároveň, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42Csp/17/2017", "guid": "74cc9ae5-5c06-4b11-9d77-65993eb51145:ef89b5d7-a8cf-4a25-b819-1d6238cade72", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c6faf304-2731-496e-9c6a-117f8c174d01:ccc47d73-0632-4d33-bc1f-d40219f28786", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1", "spisova_znacka": "10Co/243/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/243/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5117201731.1"}, {"guid": "e9e32640-be25-484c-a33a-286913faf48e:30944598-4199-4406-b3bd-3b4081e20c1f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8313216768.2", "spisova_znacka": "9Co/15/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/15/2016 z 1. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-01", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8313216768.2"}, {"guid": "3f4966aa-a3e4-4725-9936-489065492ad4:0b4d9ff7-3482-40ea-b87e-a3feff4abe92", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2313208717.2", "spisova_znacka": "10Co/76/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/76/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208717.2"}, {"guid": "f60207b4-683b-4220-9729-0c2088ed5f1c:e9812464-50be-4e04-963f-add2eed007ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8413211051.1", "spisova_znacka": "12Co/223/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/223/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413211051.1"}, {"guid": "62261896-3834-4e70-8c48-5918d561232c:0561a22f-2ef8-4af5-ab25-0ac6145cfc0d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5714209918.1", "spisova_znacka": "7Co/715/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/715/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5714209918.1"}, {"guid": "58e4c89a-09c8-4fb9-99b2-baaab1b4af60:9cd9a1f7-7547-47d5-ac52-2331ed0aec34", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3714202119.1", "spisova_znacka": "5Co/460/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/460/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714202119.1"}, {"guid": "b62ff453-8254-42d4-9eba-251d89d1fbf2:8725a1f6-4066-4a7f-af89-2f20cc0e297a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5108218787.4", "spisova_znacka": "9Co/145/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/145/2015 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5108218787.4"}, {"guid": "35d8ae26-3fbd-420d-ac1b-babd0c0a2a45:a7b8de2c-d45c-45f2-8022-1bff675b551c", "ecli": null, "spisova_znacka": "42Csp/17/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42Csp/17/2017 z 17. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/35d8ae26-3fbd-420d-ac1b-babd0c0a2a45:a7b8de2c-d45c-45f2-8022-1bff675b551c"}], "citovane_v": []}