Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200580 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5012200580.8 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ROLSPOL, s.r.o., so sídlom Turie č. 525, IČO: 36 375 934, právne zast. advokátskou kanceláriou ŘEHÁK & TISOŇ spol. s. r.o., so sídlom Komenského č. 62/437, Skalica, proti žalovanému: Obec Turie, so sídlom Hlavná č. 214, Turie, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská č. 253/21, Žilina, o žalobe opomenutého účastníka, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a . Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Svedok JUDr. Jozef Hlinčík, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, I.-B. m á voči žalobcovi právo na náhradu svedočného. o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou emailom dňa 6.8.2012 na Krajský súd v Žiline sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného stavebného povolenia č. C-18 410/2009-Mo-SP zo 6.8.2009, ako aj uloženia povinnosti žalovanému rozhodnutie žalobcovi doručiť. Žalobu doplnil písomným podaním zo dňa 3.8.2012, podaným na pošte dňa 4.8.2012, doručeným na Krajský súd v Žiline 8.8.2012. V podanej žalobe tvrdil, že žalobca je vlastníkom C-KN parc. č. 891/2, ako aj administratívnej budovy, ktorá je na nej umiestnená so súpisným číslom XXX. Tvrdil, že parcela priamo susedí s parcelami C-KN č. 891/1 a 880/9 kat. úz. J., na ktorých okrem iného na základe stavebného povolenia vydaného Obcou Rosina Spoločný obecný úrad v Žiline č. C-18403/2009-Ob a stavebného povolenia vydaného Obcou Turie Spoločný obecný úrad v Žiline č. C-18 410/2009-Mo-SP prebiehali stavebné práce na stavbe „Revitalizácia námestia obce Turie". 2. Žalobca v žalobe poukázal na § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že vzhľadom na to, že pozemok žalobcu priamo susedí s pozemkami, na ktorých prebiehali práce spojené so stavbou „Revitalizácia námestia obce Turie", má postavenie účastníka stavebného konania. Žalobca tvrdil, že nebol prizvaný ako účastník konania do stavebného konania, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté stavebné povolenie i napriek tomu, že iné dotknuté osoby, ktorých pozemky priamo susedia s pozemkami, na ktorých prebiehali práce na stavbe, a to napr. spoločnosť COOP Jednota, spotrebné družstvo, Predmestská 71 a J. K., J. XXX, boli účastníkmi predmetného stavebného konania. Tvrdil, že jeho vlastnícke a iné práva boli prebiehajúcimi prácami na stavbe priamo dotknuté. Tvrdil, že dňa 25.10.2011 zamestnanci spoločnosti ERPOS, spol. s r. o., začali s odstraňovaním panelovej cesty, a to za účelom vybudovania miestnej komunikácie označenej v stavebnom povolení č. C-18 410/2009/Mo-SP pod č. SO 12. Uvedené cestné teleso bolo vo vlastníctve žalobcu, ktorý túto stavbu nadobudol na základe Zmluvy o predaji podniku z 22.2.2002. Tvrdil, že žalobca a jeho vlastnícke a iné práva k pozemkom a stavbám boli dotknuté napadnutým stavebným konaním a stavebným povolením z dôvodu, že v rámci stavebného konania bolo potrebné vyriešiť s dotknutými účastníkmi otázku odstránenia existujúcej cesty a určenia spôsobu náhrady za jej odstránenie, ako aj určenie vhodnej povrchovej úpravy miestnej komunikácie SO 12, nakoľko navrhovaná povrchová úprava - betónová zámková dlažba v hrúbke 8 cm je, vzhľadom k plánovanému využívaniu miestnej komunikácie, príjazdovou cestou na hospodársky dvor žalobcu, ako aj zásobovacou cestou pre potraviny COOP Jednota, spotrebné družstvo, nevhodná. 3. Žalobca tvrdil, že nebolo vydané stavebné povolenie na odstránenie stavby- panelovej cesty, ktorú stavebník odstránil bez stavebného povolenia. Ďalej tvrdil, že napriek nesúhlasu konateľky žalobcu Kataríny Chovanovej s postupom pracovníkov ERPOS, spol. s r. o., ktorí fyzicky vykonávali odstránenie panelovej cesty a privolanej hliadky v dňoch 25. a 26.10.2011 došlo k odstráneniu 40 panelov, ktoré boli navyše rozdrvené, a teda úplne zničené, pričom cena nových 40 kusov panelov podobného druhu je v hodnote 10 075,20 €. Žalobca poukázal na § 66 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 137 zákona č. 50/1976 Zb.. 4. Ďalej žalobca konštatoval, že stavba povolená stavebným povolením nie je izolovaná od svojho okolia a okolitých stavieb, je s nimi v priamom kontakte, čo v prípade spevnených povrchov chodníkov, cesty v zastavanom území je nevyhnutné. Ďalej tvrdil, že v priestore, v ktorom je stavba povolená, sa nachádzalo cestné teleso vo vlastníctve žalobcu, a preto bolo záujmom žalobcu, aby správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dbal na komplexnosť výstavby a napojenia na existujúce pozemné komunikácie, avšak predovšetkým najmä na to, aby nevydal také rozhodnutie, ktoré umožní zničenie stavby vo vlastníctve žalobcu (existujúce cestné teleso prístupovej cesty do areálu žalobcu), čo by predstavovalo zásah do vlastníckeho práva žalobcu s poukazom na § 123 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že správny orgán tým, že so žalobcom nekonal, jeho oprávnené námietky v stavebnom povolení nezohľadnil, nijako sa nimi nezaoberal a pri vydaní napadnutého rozhodnutia povolil stavbu bez toho, aby určil podmienky uskutočnenia stavby s prihliadnutím na komplexnosť výstavby a ochranu vlastníckych práv žalobcu, čo by vlastníka staršej cesty (cestného telesa), nezistil a nemohol zistiť skutkový stav tak, aby bol postačujúci na posúdenie veci. Tvrdil, že správny orgán odňal žalobcovi právo uplatňovať jeho práva náležitým spôsobom v správnom konaní, odňal mu právo podať námietky, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, podať odvolanie, preto konanie v ktorom bolo vydané stavebné povolenie je z tohto dôvodu nezákonné. Ďalej tvrdil, že postup správneho orgánu, ktorý pri rozhodovaní žiadosti Obce Turie o vydanie stavebného povolenia je nesprávny a nezákonný, pretože o eventuálnych občianskoprávnych námietkach žalobcu mal v zmysle § 137 Stavebného zákona rozhodovať súd a právomoc rozhodovať o takejto námietke nebola žalovanému daná. Ďalej poukázal na § 247 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na § 250b ods. 2 O.s.p. v žalobnom petite žiadal uložiť povinnosť žalovanému napadnuté rozhodnutie správneho orgánu č. C-18 410/2009/Mo-SP žalobcovi doručiť a súčasne navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie č. C-18 410/2009/Mo-SP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 5. Žalobca písomným podaním z 15.8.2012 ako dôkazy súdu predložil fotokópiu napadnutého rozhodnutia žalovaného, nákres umiestnenia pozemkov a stavieb žalobcu a pozemkov, na ktorých bola stavba povolená, ďalej zmluvu o predaji podniku uzavretú medzi predávajúcim JUDr. Jozef Hlinčík, správca konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo Turie, so sídlom Turie a kupujúcim žalobcom zo dňa 22.2.2002. 6. Správny súd rozsudkom č. k. 20S/78/2012-90 zo dňa 26. marca 2013 žalobný návrh zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal skutkovým vymedzením a dôkazmi status účastníka stavebného konania, lebo nepreukázal, že je vlastníkom stavby umiestnenej na pozemku, na ktorom napadnutým rozhodnutím bola povolená stavba a že došlo k zásahu do jeho vlastníckych alebo iných práv žalobcu. Keďže nepreukázal, že mu svedčí status účastníka správneho konania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobnými bodmi, ktorými rozširoval žalobu po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty na podanie žaloby, sa nezaoberal. 7. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval odvolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením č. k. 8Sžp/16/2013 zo dňa 18.09.2014 rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový súd mal skúmať, či je tvrdenie žalobcu o tom, že mal byť účastníkom správneho konania, pravdivé. Ak by dospel k tomuto záveru na základe správneho spisu a dôkazov, ktorých na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať žalobca, potom mal uložiť povinnosť žalobcovi predmetné prvostupňové rozhodnutie doručiť. Následne po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa tento mohol voči neprávoplatnému rozhodnutiu odvolať na odvolací orgán. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku. 8. Uznesením č. k. 20S/78/2012-116 zo dňa 11. novembra 2014 správny súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal skutkovým vymedzením a dôkazmi status účastníka správneho konania, lebo nepreukázal, že je vlastníkom stavby umiestnenej na pozemku, na ktorom napadnutým rozhodnutím bola povolená stavba a že došlo k zásahu do jeho vlastníckych a iných práv. Výpovede svedkov, ktorých súdu navrhol vypočuť, a to správcu konkurznej podstaty JUDr. Hlinčíka a konateľky žalobcu, nemôžu nahrádzať listinné dôkazy, ktoré môžu predmetnú stavbu identifikovať, a to stavebné povolenie, dodatočné povolenie stavby, zápis stavby v katastri nehnuteľností, geometrický plán, ktorý zakreslil predmetnú stavbu na pozemku, resp. iné dôkazy, ktoré by stavbu identifikovali. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa § 250b ods. 2 O.s.p. nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže nepreukázal status účastníka stavebného konania vedeného pod sp. zn. C-18 410/2009/Mo-SP. Preto podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba, naviac keď žalobca sa domáhal prieskumu a zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia, proti ktorému bol prípustný riadny opravný prostriedok, teda rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené. Nemal právo sa domáhať ani postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje, aby uložil správnemu orgánu prvého stupňa vydané rozhodnutie v správnom konaní, ktorého preskúmania sa podanou žalobou žalobca domáha doručiť žalobcovi. 9. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval odvolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením č. k. 8Sžo/5/2015 zo dňa 30. marca 2017 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že najvyšší súd sa zaoberal len otázkou, či krajský súd správne usúdil, že status účastníka konania v stavebnom konaní nebol daný. Predpokladom procesného postavenia žalobcu v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona bolo dokázať svoje žalobné tvrdenie o tom, že je vlastníkom cestného telesa (účelovej komunikácie, resp. príjazdovej cesty), ktorý ako dôkaz uviedol zmluvu o predaji podniku z roku 2002. Uviedol, že sa nestotožnil s procesným postupom, keď súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkaz výsluch zmluvných strán tejto zmluvy, keď súd prvého stupňa mal za to, že zmluva nie je dostačujúca. Ďalej sa zaoberal pojmami súčasť veci a príslušenstvo veci. Hoci zmluva o predaji podniku sama o sebe dostatočne podľa súdu neidentifikovala sporné cestné teleso, nemožno opomenúť legálny obsah pojmu podnik, ktorý nájdeme v § 5 Obchodného zákonníka. Podnik nepredstavuje len hlavná nehnuteľná vec, ale aj všetky hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré majú slúžiť svojou povahou prevádzkovaniu podniku. Pod uvedené možno subsumovať i príjazdovú cestu, resp. cesty vedúce k podniku. Vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/266/2011, z ktorého vyplýva, že stavby, ktoré sú príslušenstvom inej stavby alebo pozemku, nasledujú následne právny režim hlavnej veci. Právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne vzťahujú aj na jej príslušenstvo. Pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti - hlavnej veci sa jej príslušenstvo uvádza len v prípade možného vzniku pochybností o príslušenstve hlavnej veci, ktorá je predmetom prevodu. Konštatoval, že prvostupňový súd postavil svedeckú výpoveď z hľadiska dôkaznej sily pod úroveň listinných dôkazov, hoci tieto dôkazné prostriedky sú podľa § 125 O.s.p. rovnocenné, čím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Za rozhodujúcu skutočnosť je potrebné považovať potrebu vysporiadania sa s tvrdenou otázkou vlastníctva vo vzťahu k cestnému telesu na základe zmluvy o predaji podniku, ako aj nevykonaním ďalšieho dôkazu na podporu tohto tvrdenia. Krajský súd tým, že odmietol vykonať v konaní dôkazy na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, a to, či je žalobca vlastníkom stavby, ktorá mohla byť stavebným rozhodnutím priamo dotknutá, zasiahol i v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a ESĽP do práva na spravodlivý proces a do práva na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Až po vykonaní týchto dôkazov môže súd v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. 10. Správny súd vo veci ďalej konal podľa Správneho súdneho poriadku v zmysle prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP s tým, že na vec aplikoval právnu úpravu správnej žaloby opomenutého účastníka zakotvenú v § 179 SSP. V zmysle záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v zrušujúcom uznesení č. k. 8Sžo/5/2015 zo dňa 30.03.2017 vykonal výsluch svedkov - konateľky žalobcu Kataríny Chovanovej a správcu konkurznej podstaty JUDr. Jozefa Hlinčíka na okolnosti prevodu účelovej komunikácie - príjazdovej cesty do areálu JRD Turie na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi konateľkou žalobcu a správcom konkurznej podstaty v roku 2002. 11. Svedok Hlinčík uviedol, že si presne nepamätá, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy o predaji podniku, pretože odvtedy uplynulo 16 rokov. Pamätá si, že medzi budovami v areáli boli vybudované cesty z panelov. Do areálu viedla cesta z prístupovej komunikácie. Nevedel uviesť, či táto cesta patrila družstvu. Nebol si istý, či tam neboli ďalšie prístupové cesty, ale on z hlavnej cesty chodieval tadiaľ. Mimo areálu družstva žiaden majetok nepredával. Nepamätal si pre odstup rokov, ktoré konkrétne cesty boli predmetom zmluvy o predaji podniku, ale určite to boli vnútorné cesty vo vnútri areálu podniku včítane všetkých nehnuteľností. Katarína Chovanová bola poučená ako svedkyňa, avšak zároveň je aj jedinou konateľkou žalobcu. Uviedla, že predmetom zmluvy bola aj prístupová cesta, ktorá bola vtedy panelová. Táto cesta nebola v zmluve riadne špecifikovaná preto, lebo všetky pozemky pod všetkými cestami boli nevysporiadané. Táto cesta bola zaradená aj do inventárneho majetku, nevie, pod akým číslom. Cestu vybudovalo JRD v Rosine, ktoré sa neskôr rozdelilo na JRD Turie, Višňové a Rosina. Bola to jediná prístupová cesta, chodili po nej veľké stroje. Opravila svoju výpoveď v tom smere, že z rosinského družstva je do areálu ešte jedna prístupová cesta, a potom z poza senníka je ešte jedna prístupová cesta, ale je to slepá cesta. 12. Žalovaný po výsluchu svedkov sa k výsluchom vyjadril podaním zo dňa 15.02.2018. Podľa neho žalobca nepreukázal svoje vlastníctvo k ceste na C-KN p. č. 880/9, pretože v zmluve o predaji pozemku táto nie je dostatočne určito a zrozumiteľne špecifikovaná. Svedkyňa uviedla, že do areálu družstva existujú ešte dve prístupové cesty, a to prístupová cesta z rosinského družstva a prístupová cesta okolo senníka. Nie je teda možné dospieť k záveru, že panelová cesta umiestnená na C-KN p. č. 880/9 v kat. úz. J. bola alebo je vo vlastníctve žalobcu. V zmluve o predaji podniku je uvedená prístupová cesta, avšak nie je vyšpecifikované, na ktorej parcele má byť postavená. Tiež je preukázané, že C-KN p. č. 880/9 sa nachádza mimo areálu družstva. Z výpovede správcu konkurznej podstaty je preukázané, že správca mimo areálu družstva nepredával žalobcovi žiaden majetok, teda nemohol predať ani prístupovú cestu na C-KN p. č. 880/9. Naopak, správca tvrdí, že predmetom predaja podniku boli vnútorné cesty vo vnútri areálu podniku. 13. K výsluchu svedkov sa vyjadril aj žalobca podaním zo dňa 16.02.2018. Uviedol, že prístupová cesta v Zmluve o predaji podniku z 22.02.2002, označená ako príjazdová cesta, v zostatkovej účtovnej hodnote 12 952,25,- Sk, bola v účtovnej evidencii úpadcu evidovaná pod inventárnym číslom 2189. S celým podnikom úpadcu bola v roku 2003 zanesená do účtovnej evidencie žalobcu. Cesta bola vybudovaná v roku 1965 a daná do užívania v januári 1966, z tohto dôvodu pre stavbu cesty nebolo vydané stavebné povolenie. Bola vybudovaná zo 40 kusov cestných železobetónových panelov so závesnými hákmi. Išlo o stavebné výrobky. Tieto boli uložené do zhutneného lôžka. Hmotnosť jedného panelu bola 2 600 kg. Z uvedeného vyplýva, že išlo zjavne o stavbu. O okolnostiach, za akých žalobca (správne malo byť žalovaný) v postavení stavebníka nadobudol vlastníctvo k pozemku C-KN p. č. 880/9, na ktorom bola cesta postavená, nemá žalobca vedomosť. Ako prílohu predložil prehľad investičného majetku podľa tried a odborov za obdobie december 2002, kde pod inventárnym číslom 2189 je uvedené: príjazdná cesta nadobúdacia hodnota 25 611, zostatková hodnota 11 116,25, mesačný odpis 54, dátum zaradenia 1966 a počet kusov 1. 14. Žalobca podaním zo dňa 09.03.2018 požiadal súd o predĺženie lehoty určenej vo výzve na vyjadrenie zo dňa 20.02.2018 do 19.03.2018 na to, aby predložil písomnosti svedčiace o delimitácii majetku z pôvodného investora JRD Rosina na Poľnohospodárske družstvo Turie, ktorý zahŕňal i dotknutú príjazdovú (prístupovú) cestu a súvisiace budovy. Na žiadosť žalobcu mu súd predĺžil lehotu na predloženie týchto dokladov a na vyjadrenie do 19.03.2018. Žalobca v poskytnutej lehote a ani neskôr, a to ani na urgenciu správneho súdu zo dňa 24.04.2018, žiadne doklady nepredložil. 15. Zo zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi JUDr. Jozefom Hlinčikom, správcom konkurznej podstaty a ROLSPOL, s.r.o. v zastúpení Katarínou Chovanovou, konateľkou zo dňa 22.02.2002 vyplýva, že v bode I. bod 2 je uvedený nehnuteľný majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností ani znalecky neocenený, a to v uvedenej zostatkovej účtovnej hodnote, medzi ktorým je i „príjazdová cesta" bez ďalšej špecifikácie v zostatkovej účtovnej hodnote 12 952,25,-Sk. Okrem tejto cesty sú tam uvedené „cesty a cesta" v rozličných zostatkových hodnotách bez ďalšieho špecifikovania. 16. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; 1b) tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. 1b) § 43a ods. 3 a § 139b ods. 6 a 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. 17. Predmetom dokazovania správneho súdu bolo ustálenie, či žalobca mal byť účastníkom stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a to vo vzťahu k ním tvrdenému vlastníctvu účelovej komunikácie - prístupovej ceste do jeho areálu, ktorá mala byť postavená na C-KN p. č. 880/9 v kat. úz. J. vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ by sa preukázalo jeho vlastnícke právo k tejto stavbe, potom mal byť účastníkom stavebného konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie číslo: C-18410/2009/Mo-SP zo dňa 06.08.2009, v ktorom bol okrem iných povolený aj stavebný objekt 12 Miestne komunikácie vrátane dopravných subsystémov - stavebná úprava, postavený na C-KN p. č. 880/9. Pokiaľ by sa jeho vlastníctvo nepreukázalo, potom by nebol účastníkom stavebného konania a jeho žaloba opomenutého účastníka by bola podaná neoprávnenou osobou. 18. Správny súd z predložených a ním vykonaných dôkazov hodnotil, či žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k prístupovej panelovej ceste postavenej na C-KN p. č. 880/9, ktorá je vo vlastníctve obce Turie. Je pravda, že v zmysle § 6 ods. 2 katastrálneho zákona sa inžinierske stavby, teda aj cesty, do katastra nehnuteľností nezapisujú, a tieto sú v katastri nehnuteľností označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu užívania pozemku. Na LV č. XXXX, kde je zapísaná C-KN p. č. 880/9, je uvedený kód využitia pozemku 18, t. j. pozemok, na ktorom je dvor a nie cesta. Pritom v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z výpovedí svedkov Hlinčíka aj Chovanovej jednoznačne vyplýva, že z hlavnej cesty do areálu JRD Turie boli umiestnené panely, po ktorých sa prechádzalo z hlavnej komunikácie priamo do areálu JRD Turie. Ak by tieto panely boli účelovou komunikáciou, táto je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov a nie je súčasťou veci v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka, a to či už pozemku na C- KN p.č. 880/9 alebo inej nehnuteľnej veci. V samotnej zmluve o predaji podniku musí byť predmet prevodu špecifikovaný tak, aby bolo v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrejmé, čo bolo predmetom prevodu, a to aj s prihliadnutím na definíciu pojmu podnik uvedenú v § 5 Obchodného zákonníka. Špecifikácia vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi, a ktoré sa prevádzajú, musí spĺňať objektívne kritériá kladené na všetky právne úkony, tzn. Musí sa jednať o kvalitatívne dostatočne určitý prejav vôle uvedený v zmluve. 19. V predmetnej zmluve o predaji podniku bola v bode I. bod 2 uvedená ako nehnuteľný majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností ani znalecký neocenený príjazdová cesta v zostatkovej hodnote 12 952,25,-Sk. Táto cesta nebola bližšie špecifikovaná jej polohovým určením, a to najmä kde začínala, kde končila, ani na akej parcele bola postavená (hoci vlastnícky nebola parcela vysporiadaná, bolo zrejmé, na akej parcele bola cesta postavená), nebola ani bližšie materiálovo špecifikovaná, napr. panelová. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že zostatková hodnota cesty uvedená v zmluve o predaji podniku z februára 2002 nekorešponduje - po odpočítaní odpisov 54 Sk mesačne za obdobie február až december 2002 - so zostatkovou hodnotou cesty uvedenou v prehľade investičného majetku za obdobie december 2002, ktorý predložil žalobca podaním zo dňa 16.02.2018. Ak z výpovede Kataríny Chovanovej vyplynulo, že existuje niekoľko prístupových ciest do areálu podniku (k tejto skutočnosti sa svedok Hlinčík nevedel vyjadriť vôbec), potom existujú vážne pochybnosti o tom, ktorá prístupová cesta vôbec mala byť predmetom zmluvy o predaji podniku a či sa jednalo o prístupovú cestu, ktorá začínala na hlavnej miestnej komunikácii a končila na vrátnici areálu JRD Turie. Tieto odôvodnené pochybnosti potom sú o to väčšie, že svedok Hlinčík uviedol, že nepredával iný majetok okrem majetku, ktorý bol v areáli družstva a mimo areálu družstva žiaden majetok nepredával. Pritom práve táto prístupová cesta mala byť umiestnená mimo areálu družstva, a to na obecnom pozemku, teda pozemku žalovaného. Je teda potrebné konštatovať, že ani výsluchom svedkov sa nepodarilo odstrániť neurčitosť v obsahu právneho úkonu zmluvy o predaji podniku z roku 2002, a to ohľadne predmetu prevodu, konkrétne príjazdovej cesty nezapísanej v katastri nehnuteľností a znalecky neocenenej. 20. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať, nie však neprípustne dopĺňať, podľa zmyslu použitých slov. Základným vodítkom je vôľa toho, kto právny úkon urobil, avšak za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Ak teda v danom prípade predmetom právneho úkonu bol pojem príjazdová cesta bez ďalšieho špecifikovania (len zostatkovou účtovnou hodnotou), potom vzhľadom na okolnosti daného prípadu nie je možné doplniť ani výkladovo tento pojem o riadnu špecifikáciu takéhoto predmetu prevodu tak, aby mohol byť predmetom občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych vzťahov. Potom je potrebné ustáliť, že účelová komunikácia, o ktorej žalobca tvrdí, že bola v jeho vlastníctve na základe tejto zmluvy o predaji podniku, nebola touto zmluvou platne prevedená na žalobcu. 21. Tiež je treba poukázať na tú skutočnosť, že nebolo preukázané, že by panely, ktoré špecifikoval žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.02.2018, a ktoré tvorili prístupovú komunikáciu z miestnej komunikácie do areálu JRD Turie, mal vo vlastníctve JRD Turie resp. jeho právny predchodca, a teda že by JRD Turie mohol práve zmluvou o predaji podniku disponovať s touto nehnuteľnosťou. Na túto otázku vlastníctva samotnej stavby mal dôkazné bremeno žalobca. V konaní však nepreukázal, že by túto stavbu postavil právny predchodca žalobcu JRD Turie, resp. jeho právny predchodca (ako tvrdil žalobca v podaní zo dňa 09.03.2018 a Katarína Chovanová vo svojej výpovedi, malo ísť o JRD Rosina). Napriek dostatočnému časovému limitu na predloženie týchto dôkazov a urgencii na ich predloženie žalobca dôkazy súdu nepredložil. Pokiaľ by však aj vlastníctvo JRD Turie k panelom bolo preukázané, nič to nemení na m posúdení čiastočnej neurčitosti a tým aj absolútnej neplatnosti samotnej zmluvy o predaji podniku v časti týkajúcej sa prístupovej cesty. 22. Správny súd vo vzťahu k posúdeniu účelovej komunikácie postavenej na C-KN p. č. 880/9 konštatuje, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti - hlavnej veci sa jej príslušenstvo uvádza len v prípade možného vzniku pochybností o príslušenstve hlavnej veci, ktorá je predmetom prevodu. Správny súd ďalej poukazuje na komentár § 121 OZ (Občianske právo s vysvetlivkami nakladateľ Wolters Kluwer, s.r.o., dátum vydania 01.01.2009, autori Ján Cirák, Ida Hanzelová, Jaroslav Krajčo, Milan Ľalík, Ján Mazák, Václav Nesrovnal, Miroslav Ondráček, Karol Plank, Jozef Ťapák a Peter Vojčík), že samostatná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho sa hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo. Ak k tomu nedôjde, nemožno vychádzať z toho, že právnym úkonom, napr. kúpnou zmluvou, došlo aj k prevodu vlastníctva k príslušenstvu. Judikatúra v takom prípade vyvodila dokonca aj neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzala nehnuteľnosť, keďže v texte zmluvy nebolo uvedené príslušenstvo, ktoré má hospodársky význam pre využívanie domovej nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že neuvedenie príslušenstva v zmluve môže mať za následok aj absolútnu neplatnosť celej zmluvy za predpokladu, ak sa príslušenstvo mienilo previesť, ak však k prevodu nedošlo pre neurčitosť tejto časti právneho úkonu (napr. sa v zmluvách uviedlo, že sa prevádza nehnuteľnosť spolu s jej príslušenstvom, ale toto príslušenstvo nebolo identifikované). Ak by však príslušenstvo bolo možné považovať za vec, bez prevodu ktorej sa nič nemení na hospodárskom využívaní a účele prevádzaných nehnuteľností, možno predpokladať, že vlastníctvo k príslušenstvu sa síce nepreviedlo, avšak inak je zmluva platná 23. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom potrebné do zmluvy o predaji podniku špecifikovať príslušenstvo (teda aj prístupovú cestu) tak, aby nemohlo dôjsť k možnému vzniku pochybností o príslušenstve hlavnej veci. V prípade prístupovej cesty ju bolo potrebné priamo v zmluve označiť tak, aby ju bolo možné rozlíšiť medzi ostatnými prístupovými komunikáciami a ostatnými cestami, že sa jedná o konkrétnu prístupovú komunikáciu z miestnej komunikácie po bránu areálu JRD Turie. Že na základe tohto zmluvného prevodu nehnuteľnosti - cesty - v tomto prípade mohlo dôjsť k vzniku pochybností o tomto príslušenstve hlavnej veci, je zistiteľné už i z názvu bodu I. bod 2 tejto zmluvy, kde je nehnuteľný majetok opísaný tak, že je nezapísaný v katastri nehnuteľností a nie je ani znalecky ocenený a ďalej nie je špecifikovaný. Ak tomu tak nebolo a uvedené pochybenie nie je možné zhojiť ani svedeckými výpoveďami, potom je potrebné konštatovať, že predmetom prevodu prístupová komunikácia na C-KN p. č. 880/9 od miestnej komunikácie k bráne areálu žalobcu nebola, pretože v tejto časti (bod I., II. názov príjazdová cesta v zostatkovej hodnote 12 952,25,-Sk v zmluve o predaji podniku) je zmluva o predaji podniku absolútne neplatná. 24. V tejto súvislosti správny súd zastáva právny názor, že pokiaľ ide o právny úkon, pre ktorý pod sankciou neplatnosti predpísaná písomná forma, určitosť prejavu vôle musí vyplývať z obsahu samotnej listiny, v ktorej je obsiahnutý právny úkon. Nestačí, ak je účastníkom právneho úkonu jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, aj keď to nie je spoznateľné z jej písomného textu (R 88/1997 - Česká republika - Soudní rozhledy). V danom prípade taktiež titulom nadobudnutia vlastníckeho práva mal byť právny úkon, (zmluve o predaji podniku), u ktorého je obligatórne vyžadovaná písomná forma. V prípade takýchto zmlúv je potom nemožná ich konvalidácia, aj keď účastníci takejto zmluvy vyjadria, napr. ako svedkovia, čo konkrétne malo byť predmetom prevodu. Správny súd na tomto mieste nespochybňuje tú skutočnosť, že dôkazy sú navzájom rovnocenné, a to či už dôkaz listinou alebo dôkaz svedeckou výpoveďou, avšak čo sa týka ich hodnotenia, je potrebné konštatovať, že dôkaz svedeckou výpoveďou z hmotnoprávneho hľadiska už nemôže prispieť ku konvalidácii čiastočne absolútne neplatnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Ak by sa teda aj táto neurčitosť objasnila výsluchom svedkov, vzhľadom na to, že právny úkon ohľadom prevodu nehnuteľnosti, ktorou nepochybne je aj prístupová komunikácia a rovnako aj samotná zmluva o predaji podniku, musí mať obligatórne písomnú formu, nekonvaliduje absolútna neplatnosť tejto časti zmluvy. 25. Je teda potrebné konštatovať, že nebolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k účelovej komunikácii (príjazdovej cesty k jeho areálu) od hlavnej cesty - miestnej komunikácie po bránu areálu spoločnosti žalobcu. 26. Žalobca súdu nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali jeho vlastníctvo k účelovej komunikácii, pritom bolo na vôli žalobcu, ako si v zmluve o predaji podniku špecifikuje predmety prevodu, konkrétne „prístupovú cestu", najmä ak bolo zrejmé, že táto nehnuteľnosť nie je vedená na LV, ani na ňu nebol vypracovaný znalecký posudok a nemá stavebné povolenie. Ak bol žalobca nedostatočne opatrený a benevolentný a v zmluve ju riadne nešpecifikoval, znáša s tým spojené riziko, že v tejto časti bude zmluva absolútne neplatná pre jej neurčitosť. 27. Správny súd teda konštatuje, že nebola naplnená hypotéza § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, pretože žalobca nepreukázal, že by bol osobou, ktorá má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb. V žalobe skutkovo vymedzil, ktorý jeho pozemok má byť susedný k stavebným pozemkom, na ktorých sa realizovala stavba. Išlo o jeho C-KN p.č. 891/2, ktorá mala susediť so stavebnými parcelami C-KN p.č. 891/1 a 880/9. Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to z pripojenej katastrálnej mapy, že C-KN p. č. 891/2 a administratívna budova na nej umiestnená nie je pozemkom a stavbou, ktorá bezprostredne susedí so stavebnou C-KN p. č. 880/9, na ktorej bola povolená stavba SO 12. Čo sa týka C-KN p.č. 891/1, táto vôbec nebola predmetom napadnutého stavebného povolenia číslo: C-18410/2009/MoSP zo dňa 06.08.2009 (nebola stavebnou parcelou). Ďalej žalobca nepreukázal, že by mal vo vlastníctve stavbu, a to účelovú komunikáciu (prístupovú cestu) umiestnenú na C-KN p. č. 880/9 (stavebná parcela). Žalobca teda správne nebol účastníkom stavebného konania sp. zn. C-18410/2009/MoSP, pretože toto postavenie mu v stavebnom konaní neprináležalo. Potom nie je oprávnenou osobou na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. 28. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 29. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby opomenutého účastníka predpokladá v § 179 ods. 1 SSP, že mu nebolo rozhodnutie správneho orgánu doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. V danom prípade táto hypotéza splnená nebola, pretože žalobca nemal byť účastníkom administratívneho konania. Preto nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto správnej žaloby a žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Správny súd preto v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol. 30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Bol to žalobca, ktorý procesne zavinil odmietnutie žaloby, pretože podal žalobu ako osoba neoprávnená na podanie takejto žaloby. Preto je povinný nahradiť trovy konania vzniknuté protistrane, t.j. žalovanému. Rovnako žalobca je osobou, ktorá je povinná nahradiť aj ďalšie trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním, a to svedočné, ktoré si uplatnil svedok JUDr. Jozef Hlinčík. Ak v konaní pred správnym súdom účastník konania navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, správny súd mu môže uložiť povinnosť zložiť preddavok (§ 165 veta prvá SSP). Ak sú trovy dôkazu kryté preddavkom, o ich priznaní rozhodne správny súd podľa § 172 SSP bez zbytočného odkladu od momentu ich riadneho uplatnenia. V prípade, že trovy dôkazu nie sú kryté preddavkom, o ktorú situáciu ide aj v danom prípade, správny súd o nich rozhodne v rámci rozhodovania o náhrade trov konania v štádiu, v ktorom sa konanie končí, v súlade s § 175 SSP. Vykonanie dôkazu výsluchom svedka JUDr. Jozefa Hlinčíka navrhol žalobca v podaní zo dňa 25.03.2013. Svedok si náhradu svedočného uplatnil riadne, pri podaní výpovede na pojednávaní dňa 06.02.2018. Keďže odmietnutie žaloby procesne zavinil žalobca, správny súd priznal svedkovi JUDr. Hlinčíkovi právo na náhradu svedočného voči žalobcovi (§ 171 ods. 1 SSP). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.