Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/420/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309203097 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Gastro-Tour, spol. s r.o., Čadca Rieka, Horná ulica, IČO: 36 381756, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric JUDr. Vladárová, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, proti odporcovi: BradloInvest real, s.r.o., Námestie gen. M. R. Štefánika 341/2, Brezová pod Bradlom 906 13, IČO: 36 293 059, zastúpený JUDr. Pavlom Hercegom, advokátom so sídlom P. XX, P. O. T. XX, T. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/88/2009-266 zo dňa 17. 12. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností - stavieb, súpisné číslo XXXX na parcele č. 10261/1, hotel číslo súpisné XXXX, súpisné číslo XXXXX na parcele č. 10264, chatka evidenčného čísla XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. 10261/2, chatka evidenčného čísla XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. 10262, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele 10263, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. 10265, chatka evidenčné číslo XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., evidované na LV č. XXXXX Správy katastra Čadca. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi iné trovy 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 870,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva, v dôsledku realizácie ktorej prišiel navrhovateľ o vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je neplatná, keďže bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor prvostupňový súd videl v zjavnom nepomere medzi hodnotou nehnuteľností a zabezpečovanou pohľadávkou. V čase, keď sa navrhovateľ stal vlastníkom sporných nehnuteľností v r. 1999 a aj v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi ním a spoločnosťou Seed Capital Company, s.r.o., Nevädzova 5, Bratislava mala nehnuteľnosť hotel číslo XXXX a päť chatiek hodnotu 28.845,75 Eur. V čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva 18. 10. 2001 bola dohodou zmluvných strán a na základe znaleckého posudku Ing. Odokienkovej určená hodnota nehnuteľností na 55.010,- Eur. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ale nevyplýva, aká bola výška nesplateného úveru k 18. 10. 2001 a z Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. 017 z 28. 08. 2001 vyplýva, že celková nesplatená suma úveru činila 60.491,-Eur. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva nemá mať uhrádzaciu funkciu, ale len funkciu zabezpečovaciu a v danom prípade, ak bola zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá, mala plniť funkciu s ohľadom na výšku nesplateného úveru a hodnotu nehnuteľností uhrádzaciu. Ako ďalší dôvod, pre ktorý okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel, uviedol, že doposiaľ nedošlo k riadnemu odstúpeniu od úverovej zmluvy, ktorá je preto aj naďalej platná. Zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v čl. IV. bod 4.01 vyplýva, že k realizácii zabezpečenia podľa zmluvy je možné pristúpiť len v prípade, že márne uplynie i dodatočná lehota na splatenie úveru s príslušenstvom dlžníkovi poskytnutá veriteľom po odstúpení od úverovej zmluvy v zmysle § 506, resp. § 507 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené spoločnosť Fond fondov, s.r.o. ako právny
nástupca veriteľa nemohla pristúpiť k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zmluva o predaji nehnuteľností odporcovi je taktiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše podľa znaleckého posudku Ing. Skalkovej v roku 2010 bola hodnota hotela č. XXXX a päť chatiek 443.000,- Eur a kúpna cena, za ktorú odporca nadobudol nehnuteľnosť, činila 72.000,- Eur. I z fotografického materiálu je možné ustáliť, že kúpna cena bola podhodnotená. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keď v zmysle zásady úspechu v konaní zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka zaplatiť navrhovateľovi všetky účelne vynaložené trovy spojené s uplatňovaním práva spočívajúce v iných trovách 99,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia 870,50 Eur.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, súčasne si uplatnil trovy konania. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. V ďalších podrobnostiach chronologicky opísal okolnosti od nadobudnutia vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam až po realizáciu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorej vklad bol povolený dňa 18. 10. 2001 pod č. V 1424/01. Zdôraznil, že navrhovateľ si riadne v zmysle úverovej zmluvy svoje povinnosti dlžníka neplnil, poslednú splátku uhradil dňa 27. 12. 2000. Z uvedených dôvodov preto bolo dňa 19. 09. 2008 oznámené navrhovateľovi začatie realizácie zabezpečovacieho prevodu práva priamym predajom tretej osobe. Ani napriek tomu navrhovateľ svoj záväzok nesplnil. Preto kúpnou zmluvou zo dňa 24. 02. 2009 Fond fondov, s.r.o. predal nehnuteľnosti odporcovi za kúpnu cenu 72.000,- Eur. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Čadca dňa 05. 03. 2009 pod č. V 423/09. Pri určení hodnoty nehnuteľností a kúpnej ceny v kúpnej zmluve vychádzal predávajúci zo znaleckého posudku Ing. Marty Odokienkovej č. 01/01/2004 zo dňa 31. 01. 2004, kde nehnuteľnosti znalkyňa ohodnotila ako podklad pre zabezpečenie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a hodnota bola určená na sumu 55.337,58 Eur. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24. 02. 2009 je na LV č. XXXXX ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný odporca. Konateľovi navrhovateľa bolo ešte listom zo dňa 03. 04. 2009 umožnené, aby sa dohodol na spätnej kúpe do 15. 05. 2009, ale navrhovateľ na list nereagoval. Odvolateľ nesúhlasil so skutkovými závermi prvostupňového súdu, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nebola uzatvorená v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na hodnotu prevádzaných nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Taktiež nesprávne je aj tvrdenie prvostupňového súdu, že správne mal pristúpiť záložný veriteľ k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode práva až po odstúpení od zmluvy. V roku 2008, keď bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, už nebolo potrebné od zmluvy odstúpiť, keďže úver bol splatný dňa 30. 06. 2003. Navrhovateľ ako dlžník úver riadne nesplácal, poslednú splátku uhradil 27. 12. 2000. Veriteľ taktiež pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva bol povinný po 01. 01. 2008 ( § 553 c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ) postupovať v zmysle novej právnej úpravy a realizovať výkon v súlade s týmito ustanoveniami. Veriteľ teda nemohol po 01. 01. 2008 nadobudnúť predmet zabezpečovacieho prevodu práva trvalým ponechaním si predmetu zabezpečovacieho prevodu práva zaslaním písomného oznámenia a podaním návrhu na príslušnú správu katastra. Ako podklady pre zabezpečenie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli dňa 31. 01. 2004 a následne 20. 02. 2004 vypracovaný odborný posudok č. 01/01/2004 a znalecký posudok Ing. Odokienkovej č. 011/2004, v zmysle ktorých bola stanovená hodnota prevádzaných nehnuteľností na sumu 61.662,- Eur, resp. 55.338,- Eur. O rozpor s dobrými mravmi, ktoré spôsobujú neplatnosť právneho úkonu, možno hovoriť v prípadoch, ak účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Navrhovateľ tak v návrhu ako ani počas konania nepreukázal, že medzi účastníkmi zmluvy o zabezpečovacom prevode k takémuto konaniu došlo. Rovnako takéto konanie nekonštatoval ani súd. V praxi je bežné, že hodnota zabezpečenia aj niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, pričom v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľa a závermi súdu uvedenými v odôvodnení rozsudku nebol objektívne preukázaný nepomer medzi hodnotou pohľadávky veriteľa a Fond fondov, s.r.o. a hodnotou nehnuteľností. Vychádzajúc z ocenení a hodnôt získaných zo znaleckých posudkov vypracovaných v čase uzatvárania zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom a veriteľom možno skôr hovoriť o nepomere uvedených hodnôt, avšak v neprospech veriteľa. Aj z trestného spisu sp. zn. 1T/132/2004 vyplynulo, že sám konateľ navrhovateľa pri výsluchu v roku 2003 uviedol, že nehnuteľnosti boli zbúranisko. Navrhovateľovo tvrdenie, že hodnota nehnuteľností v dobe uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode nemohla dosahovať ním prezentovanú a ničím
nepreukázanú hodnotu 15.000.000,- Sk. Navrhovateľ podal návrh dňa 27. 05. 2009 a až na základe súdneho konania nechal vypracovať znalecký posudok č. 3/2010 vypracovaný Ing. Máriou Skalkovou, ktorý predložil na pojednávaní uskutočnenom dňa 11. 02. 2010, ktorý bol vypracovaný k 05. 02. 2010 na základe žiadosti zo dňa 12. 12. 2009 (bol teda zadaný navrhovateľom až 3/4 roka pred podaním návrhu), pričom posudok je spracovaný podľa Vyhl. č. 492/2004 (zabezpečovací prevod bol zriadený zmluvou v roku 2011), uvádza, že osobitné požiadavky neboli vznesené, určil hodnotu nehnuteľností 443.000,- Eur, pričom nepotvrdil navrhovateľovo tvrdenie, že hodnota nehnuteľností skutočne dosahovala v roku 2001 aspoň túto výšku, a teda nebol preukázaný ani súdom v rozsudku konštatovaný zjavný nepomer hodnoty nehnuteľností a pohľadávky veriteľa, neuvádza vady nehnuteľnosti uvedené v znaleckých posudkoch vypracovaných v roku 2001 a 2004, napríklad pokiaľ ide o prístup a polohu nehnuteľností. Tvrdenie navrhovateľa i okresného súdu o konaní v rozpore s dobrými mravmi nebolo nijako preukázané. Ak mal navrhovateľ výhrady voči určenej kúpnej cene, mal si teda uplatniť náhradu škody a nie podať určovaciu žalobu odvolávajúc sa na konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, nemožno ani hovoriť o konaní v rozpore s dobrými mravmi, ak toto konanie vyplýva z dohody zmluvných strán, pričom zmluva o zabezpečovacom prevode práva jednoznačne nebola uzatvorená pod nátlakom a strana, ktorá rozpor s dobrými mravmi namieta, nevykonala žiadne kroky na vyslovenie neplatnosti uvedenej zmluvy. Konštatovanie súdu, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva neplnila zabezpečovaciu, ale uhradzovaciu funkciu, nie je v rozsudku nijako podložené. Nesprávnosť tohto právneho záveru vyplýva i z toho, že veriteľ, hoci navrhovateľ bol v omeškaní už od roku 2000, nevyužil možnosť „prepadu“ vlastníctva v jeho prospech, ako mu to umožňovalo ustanovenie čl. IV. bod 4.01, písm. a/ zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Ak mal navrhovateľ pochybnosti o konaní v súlade s dobrými mravmi v súvislosti so zriadením zabezpečovacieho prevodu práva, mal tak učiniť už dávno, a nie 8 rokov po jej uzatvorení, až po výkone zabezpečovacieho prevodu práva, 3 mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy a viac ako 2 mesiace po výzve na odovzdanie predmetu pôžičky. Navrhovateľ rovnako nepreukázal porušenie povinnosti veriteľa v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, keďže veriteľ jednoznačne postupoval v súlade s dohodou obsiahnutou v platne uzatvorenej zmluve o zabezpečovacom prevode práva a platnými právnymi predpismi.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Z konania predchádzajúcemu vyhláseniu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 11. 02. 2010, sp. zn. 8C/88/2009 Okresný súd Čadca zamietol návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX na Správe katastra Čadca. V dôvodoch rozhodnutia v podstate uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané to, že by zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 8Co/147/2010 zo dňa 30. 11. 2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňalo atribúty zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., pretože okresný súd sa v konaní nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli vo veci vznesené. Najmä s tým, čo tvrdil navrhovateľ, že medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľností bol zjavný nepomer. Navrhovateľ v konaní produkoval viaceré dôkazy, s ktorými sa však prvostupňový súd riadne nevysporiadal, resp. ich vôbec nevyhodnotil. V ďalšom konaní sa mal prvostupňový súd opätovne dôsledne zaoberať prejudiciálne platnosťou tak zmluvy o zabezpečovacom prevode, ako aj kúpno-predajnou zmluvou, pričom hodnotiace závery mal riadne dôvodiť tak, aby bolo zachované právo účastníka konania na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia - vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia.
Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že aj v poradí ďalšie rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, ktorá vada napĺňa odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..
Prvostupňový súd absolútnu neplatnosť sporného právneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (č. l. 27 spisu a nasl.) založil na jej rozpore s dobrými mravmi, ktorý videl v zjavnom nepomere medzi hodnotou nehnuteľnosti, ktorá zabezpečovala úver poskytnutý navrhovateľovi a zabezpečovanou pohľadávkou. Okresný súd však svoje úvahy bližšie nezdôvodnil. Neuviedol najmä, o koľko hodnota nehnuteľnosti prevyšovala zabezpečovanú pohľadávku. V tomto smere prakticky nevykonal žiadne dokazovanie. Pre prijatie záveru o absolútnej neplatnosti sporného právneho úkonu je nepostačujúce len konštatovanie o zjavnom nepomere, pretože tu ide o úvahu súdu a táto musí byť odôvodnená a podložená výsledkami vykonaného dokazovania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
O zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený.
Zabezpečovacím prevodom dochádza k („dočasnej“) zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku; v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 98/2004).
Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).
Pokiaľ okresný súd uviedol, že zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nevyplýva, aká bola výška nesplateného úveru k 18. 10. 2001, odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 446/2012 zo dňa 20. 03. 2014, ktoré je možné aplikovať aj na prejednávanú vec. V zmysle cit. rozhodnutia ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neurčovalo, že obsahovou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je ocenenie prevádzaného práva. Pokiaľ aj preto súd na absencii uvedenej náležitosti založil svoje rozhodnutie, vychádzal z nesprávnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia. V preskúmavanej veci prvostupňový súd za obsahovú náležitosť, v absencii ktorej tiež videl neplatnosť právneho úkonu, označil výšku nesplateného úveru k 18. 10. 2001. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že so zreteľom na stručné vymedzenie daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka musí obsahovať ustanovenie určujúce a) zmluvné strany (účastníkov zmluvy), b) zabezpečovaný záväzok, c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká), e) to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Absencia niektorej z uvedených podstatných (esenciálnych) zložiek v zmluve o zabezpečovacom prevode alebo jej rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 39 a § 553 Občianskeho zákonníka).
V rozpore s § 553 Občianskeho zákonníka je aj také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by totiž išlo o obdobu dojednania tzv. prepadného zálohu. Právne otázky týkajúce sa tzv. prepadného zálohu riešili viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 MCdo 2/2006 (ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 61/2009), ako aj sp. zn. 3 Cdo 144/2010 a 1 MCdo 9/2011. V rozsudku z 30. 03. 2011 sp. zn. 3 Cdo 144/2010 najvyšší súd okrem toho pripomenul, že už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
Odvolací súd poukazuje tiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 10Sžo 11/2010 zo dňa 16. 03. 2011, tiež sp. zn. 8 Sžo 30/2007, sp. zn. 8 Sžo 17/2007), v zmysle ktorých zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplatného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojim účelom a obsahom obchádza zákon a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 58/2008 zo dňa 25. 06. 2009, v zmysle ktorého výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý bol obsiahnutý v jedinom ustanovení Občianskeho zákonníka v § 553, treba urobiť so zreteľom na zmysel a účel daného ustanovenia. Ako u zabezpečovacieho inštitútu je pre neho charakteristická akcesorita a subsidiarita, sleduje osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy, ak sa zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní.
Okresný súd prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk neposúdil. Svoje rozhodnutie založil len na nedostatočne odôvodnenom konštatovaní o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pre rozpor s dobrými mravmi pre zjavný nepomer medzi hodnotou pohľadávky a zabezpečovanou nehnuteľnosťou a z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak nedostatočne sa prvostupňový súd vysporiadal s argumentáciou odporcu, že k realizácii odstúpenia
od úverovej zmluvy nebolo nutné pristúpiť, keďže v čase realizácie predaja nehnuteľnosti bol úver už niekoľko rokov splatný.
V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne posúdi platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v nadväznosti na vyššie uvedené hľadiská, pričom svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo odôvodní spôsobom predpísaným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p..
V ďalšom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p. )
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné