{"guid": "3bfc8cf4-2bce-4d40-adae-abcdede9ea20:603324aa-8bdf-4163-86b2-5692f1841cc1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3", "spisova_znacka": "6Co/420/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/420/2013 z 30. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. júla 2014, sp. zn. 6Co/420/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3", "identifikacne_cislo": "5309203097", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2014-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/603324aa-8bdf-4163-86b2-5692f1841cc1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 6Co/420/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5309203097\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Gastro-Tour, spol. s r.o., Čadca\nRieka, Horná ulica, IČO: 36 381756, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric JUDr. Vladárová,\ns.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, proti odporcovi: BradloInvest real, s.r.o., Námestie gen. M. R.\nŠtefánika 341/2, Brezová pod Bradlom 906 13, IČO: 36 293 059, zastúpený JUDr. Pavlom Hercegom,\nadvokátom so sídlom P. XX, P. O. T. XX, T. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\no odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/88/2009-266 zo dňa 17. 12. 2012,\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  z r u š  u j e  a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností - stavieb, súpisné\nčíslo XXXX na parcele č. 10261/1, hotel číslo súpisné XXXX, súpisné číslo XXXXX na parcele č. 10264,\nchatka evidenčného čísla XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. 10261/2, chatka evidenčného\nčísla XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. 10262, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo\nXXXXXX  na parcele 10263, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX  na parcele č. 10265,\nchatka evidenčné číslo XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., evidované na LV č. XXXXX\nSprávy katastra Čadca. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi iné trovy 99,50 Eur a trovy právneho\nzastúpenia 870,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva\no zabezpečovacom prevode práva, v dôsledku realizácie ktorej prišiel navrhovateľ o vlastnícke právo\nk vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je neplatná, keďže bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.\nRozpor prvostupňový súd videl v zjavnom nepomere medzi hodnotou nehnuteľností a zabezpečovanou\npohľadávkou. V čase, keď sa navrhovateľ stal vlastníkom sporných nehnuteľností v r. 1999 a aj v\nčase uzavretia zmluvy o úvere medzi ním a spoločnosťou Seed Capital Company, s.r.o., Nevädzova 5,\nBratislava mala nehnuteľnosť hotel číslo XXXX a päť chatiek hodnotu 28.845,75 Eur. V čase uzavretia\nZmluvy o zabezpečovacom prevode práva 18. 10. 2001 bola dohodou zmluvných strán a na základe\nznaleckého posudku Ing. Odokienkovej určená hodnota nehnuteľností na 55.010,- Eur. Zo zmluvy o\nzabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ale nevyplýva, aká bola výška nesplateného úveru k 18.\n10. 2001 a z Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. 017 z 28. 08. 2001 vyplýva, že celková nesplatená\nsuma úveru činila 60.491,-Eur. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva nemá mať uhrádzaciu funkciu,\nale len funkciu zabezpečovaciu a v danom prípade, ak bola zmluva o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva uzavretá, mala plniť funkciu s ohľadom na výšku nesplateného úveru a hodnotu\nnehnuteľností uhrádzaciu.  Ako ďalší dôvod, pre ktorý okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel, uviedol,\nže doposiaľ nedošlo k riadnemu odstúpeniu od úverovej zmluvy, ktorá je preto aj naďalej platná. Zo\nZmluvy o zabezpečovacom prevode práva v čl. IV. bod 4.01 vyplýva, že k realizácii zabezpečenia podľa\nzmluvy je možné pristúpiť len v prípade, že márne uplynie i dodatočná lehota na splatenie úveru s\npríslušenstvom dlžníkovi poskytnutá veriteľom po odstúpení od úverovej zmluvy v zmysle § 506, resp.\n§ 507 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené  spoločnosť Fond fondov, s.r.o. ako právny\n\nnástupca veriteľa nemohla pristúpiť k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\na zmluva o predaji nehnuteľností odporcovi je taktiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.\nNavyše podľa znaleckého posudku Ing. Skalkovej v roku 2010  bola hodnota hotela č. XXXX a päť\nchatiek 443.000,- Eur a kúpna cena, za ktorú odporca nadobudol nehnuteľnosť, činila                72.000,-\nEur. I z fotografického materiálu je možné ustáliť, že kúpna cena bola podhodnotená.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.\np.“), keď v zmysle zásady úspechu v konaní zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka zaplatiť\nnavrhovateľovi všetky účelne vynaložené trovy spojené s uplatňovaním práva spočívajúce v iných\ntrovách 99,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia 870,50 Eur.\n\nProti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu\nodvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak,\nže návrh navrhovateľa zamietne, súčasne si uplatnil trovy konania.\nPrvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. V ďalších podrobnostiach chronologicky opísal okolnosti\nod nadobudnutia vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam až po realizáciu zmluvy o\nzabezpečovacom prevode práva, ktorej vklad bol povolený dňa 18. 10. 2001 pod č. V 1424/01. Zdôraznil,\nže navrhovateľ si riadne v zmysle úverovej zmluvy svoje povinnosti dlžníka neplnil, poslednú splátku\nuhradil dňa           27. 12. 2000. Z uvedených dôvodov preto bolo dňa 19. 09. 2008 oznámené\nnavrhovateľovi začatie realizácie zabezpečovacieho prevodu práva priamym predajom tretej osobe.\nAni napriek tomu navrhovateľ svoj záväzok nesplnil. Preto kúpnou zmluvou zo dňa 24. 02. 2009 Fond\nfondov, s.r.o. predal nehnuteľnosti odporcovi za kúpnu cenu 72.000,- Eur. Vklad kúpnej zmluvy bol\npovolený Správou katastra Čadca dňa 05. 03. 2009 pod č. V 423/09. Pri určení hodnoty nehnuteľností a\nkúpnej ceny v kúpnej zmluve vychádzal predávajúci zo znaleckého posudku Ing. Marty  Odokienkovej č.\n01/01/2004 zo dňa 31. 01. 2004, kde  nehnuteľnosti znalkyňa ohodnotila ako podklad pre zabezpečenie\nprevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a hodnota bola určená na sumu 55.337,58 Eur.   Na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa 24. 02. 2009 je na LV č. XXXXX ako vlastník sporných nehnuteľností\nzapísaný odporca. Konateľovi navrhovateľa bolo ešte listom zo dňa 03. 04. 2009 umožnené, aby sa\ndohodol na spätnej kúpe do 15. 05. 2009, ale navrhovateľ na list nereagoval.\nOdvolateľ nesúhlasil so skutkovými závermi prvostupňového súdu, že zmluva o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva nebola uzatvorená v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal\nna hodnotu prevádzaných nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, v čase uzatvorenia zmluvy\no úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Taktiež nesprávne je aj tvrdenie prvostupňového\nsúdu, že správne mal pristúpiť záložný veriteľ k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode práva až\npo odstúpení od zmluvy. V roku 2008, keď bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho\nprevodu vlastníckeho práva, už nebolo potrebné od zmluvy odstúpiť, keďže úver bol splatný dňa 30.\n06. 2003. Navrhovateľ ako dlžník úver riadne nesplácal, poslednú splátku uhradil 27. 12. 2000. Veriteľ\ntaktiež pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva bol povinný po 01. 01. 2008 ( § 553 c ods. 1,\n2 Občianskeho zákonníka ) postupovať v zmysle novej právnej úpravy a realizovať výkon v súlade s\ntýmito ustanoveniami. Veriteľ teda nemohol po 01. 01. 2008 nadobudnúť predmet zabezpečovacieho\nprevodu práva trvalým ponechaním si predmetu zabezpečovacieho prevodu práva zaslaním písomného\noznámenia a podaním návrhu na príslušnú správu katastra. Ako podklady pre zabezpečenie prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli dňa 31. 01. 2004 a následne 20. 02. 2004 vypracovaný\nodborný posudok č. 01/01/2004 a znalecký posudok Ing. Odokienkovej č. 011/2004, v zmysle ktorých\nbola stanovená hodnota prevádzaných nehnuteľností na sumu 61.662,- Eur, resp. 55.338,- Eur. O rozpor\ns dobrými mravmi, ktoré spôsobujú neplatnosť právneho úkonu, možno hovoriť v prípadoch, ak účastník\nkoná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami\nohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Navrhovateľ tak v návrhu ako ani počas konania nepreukázal,\nže medzi účastníkmi zmluvy o zabezpečovacom prevode k takémuto konaniu došlo. Rovnako takéto\nkonanie nekonštatoval ani súd. V praxi je bežné, že hodnota zabezpečenia aj  niekoľkonásobne\nprevyšuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, pričom v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľa a závermi\nsúdu uvedenými v odôvodnení rozsudku nebol objektívne preukázaný nepomer medzi hodnotou\npohľadávky veriteľa a Fond fondov, s.r.o. a hodnotou nehnuteľností. Vychádzajúc z ocenení a hodnôt\nzískaných zo znaleckých posudkov vypracovaných v čase uzatvárania zmluvných vzťahov medzi\nnavrhovateľom a veriteľom možno skôr hovoriť o nepomere uvedených hodnôt, avšak v neprospech\nveriteľa. Aj z trestného spisu sp. zn. 1T/132/2004 vyplynulo, že sám konateľ navrhovateľa pri výsluchu v\nroku 2003 uviedol, že nehnuteľnosti boli zbúranisko. Navrhovateľovo tvrdenie, že hodnota nehnuteľností\nv dobe uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode nemohla dosahovať ním prezentovanú a ničím\n\nnepreukázanú hodnotu 15.000.000,- Sk. Navrhovateľ podal návrh dňa 27. 05. 2009 a až na základe\nsúdneho konania nechal vypracovať znalecký posudok č. 3/2010 vypracovaný Ing. Máriou Skalkovou,\nktorý predložil na pojednávaní uskutočnenom dňa 11. 02. 2010, ktorý bol vypracovaný k 05. 02. 2010 na\nzáklade žiadosti zo dňa 12. 12. 2009 (bol teda zadaný navrhovateľom až 3/4 roka pred podaním návrhu),\npričom posudok je spracovaný podľa Vyhl. č. 492/2004 (zabezpečovací prevod bol zriadený zmluvou v\nroku 2011), uvádza, že osobitné požiadavky neboli vznesené, určil hodnotu nehnuteľností 443.000,- Eur,\npričom nepotvrdil navrhovateľovo tvrdenie, že hodnota nehnuteľností skutočne dosahovala v roku 2001\naspoň túto výšku, a teda nebol preukázaný ani súdom v rozsudku konštatovaný zjavný nepomer hodnoty\nnehnuteľností a pohľadávky veriteľa, neuvádza vady nehnuteľnosti uvedené v znaleckých posudkoch\nvypracovaných v roku 2001 a 2004, napríklad pokiaľ ide o prístup a polohu nehnuteľností. Tvrdenie\nnavrhovateľa i okresného súdu o konaní v rozpore s dobrými mravmi nebolo nijako preukázané. Ak\nmal navrhovateľ výhrady voči určenej kúpnej cene, mal si teda uplatniť náhradu škody a nie podať\nurčovaciu žalobu odvolávajúc sa na konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, nemožno ani hovoriť\no konaní v rozpore s dobrými mravmi, ak toto konanie vyplýva z dohody zmluvných strán, pričom\nzmluva o zabezpečovacom prevode práva jednoznačne nebola uzatvorená pod nátlakom a strana,\nktorá rozpor s dobrými mravmi namieta, nevykonala žiadne kroky na vyslovenie neplatnosti uvedenej\nzmluvy.  Konštatovanie súdu, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva neplnila zabezpečovaciu,\nale uhradzovaciu funkciu, nie je v rozsudku nijako podložené. Nesprávnosť tohto právneho záveru\nvyplýva i z toho, že veriteľ, hoci navrhovateľ bol v omeškaní už od roku 2000, nevyužil možnosť\n„prepadu“ vlastníctva v jeho prospech, ako mu to umožňovalo ustanovenie čl. IV. bod 4.01, písm. a/\nzmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Ak mal navrhovateľ pochybnosti o konaní v súlade s dobrými\nmravmi v súvislosti so zriadením zabezpečovacieho prevodu práva, mal tak učiniť už dávno, a nie\n8 rokov po jej uzatvorení, až po výkone zabezpečovacieho prevodu práva, 3 mesiace po uzatvorení\nkúpnej zmluvy a viac ako 2 mesiace po výzve na odovzdanie  predmetu pôžičky. Navrhovateľ rovnako\nnepreukázal porušenie povinnosti veriteľa v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva,\nkeďže veriteľ jednoznačne postupoval v súlade s dohodou obsiahnutou v platne uzatvorenej zmluve o\nzabezpečovacom prevode práva a platnými právnymi predpismi.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,\nktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok\nokresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez\nnariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa             § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. v napadnutom\nrozsahu zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:\n\nZ konania predchádzajúcemu vyhláseniu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v poradí prvým\nrozsudkom zo dňa 11. 02. 2010, sp. zn. 8C/88/2009 Okresný súd Čadca zamietol návrh navrhovateľa\no určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX na\nSpráve katastra Čadca. V dôvodoch rozhodnutia v podstate uviedol, že z vykonaného dokazovania\nnebolo preukázané to, že by zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená v rozpore s\ndobrými mravmi. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, uznesením sp.\nzn. 8Co/147/2010 zo dňa 30. 11. 2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňalo atribúty\nzákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., pretože okresný súd sa v konaní nevysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli vo veci vznesené. Najmä s tým, čo tvrdil navrhovateľ,\nže medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľností bol zjavný nepomer. Navrhovateľ\nv konaní produkoval viaceré dôkazy, s ktorými sa však prvostupňový súd riadne nevysporiadal, resp.\nich vôbec nevyhodnotil. V ďalšom konaní sa mal prvostupňový súd opätovne dôsledne zaoberať\nprejudiciálne platnosťou tak zmluvy o zabezpečovacom prevode, ako aj kúpno-predajnou zmluvou,\npričom hodnotiace závery mal riadne dôvodiť tak, aby bolo zachované právo účastníka konania na\nnáležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n\nPodľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\nŠtruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,\nktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu\nochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania\nposúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval\npri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť\nspravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú\npovinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie\nrozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).\n\nZ uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné\nobsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie je koncipované tak,\naby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia\n- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní\nodôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými\nprincípmi logického myslenia.\n\nPo preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že aj v poradí\nďalšie rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, ktorá vada napĺňa\nodvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..\n\nPrvostupňový súd absolútnu neplatnosť sporného právneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode\npráva (č. l. 27 spisu a nasl.) založil na jej rozpore s dobrými mravmi, ktorý videl v zjavnom nepomere\nmedzi hodnotou nehnuteľnosti, ktorá zabezpečovala úver poskytnutý navrhovateľovi a zabezpečovanou\npohľadávkou. Okresný súd však svoje úvahy bližšie nezdôvodnil. Neuviedol najmä, o koľko hodnota\nnehnuteľnosti prevyšovala zabezpečovanú pohľadávku. V tomto smere prakticky nevykonal žiadne\ndokazovanie. Pre prijatie záveru o absolútnej neplatnosti sporného právneho úkonu je nepostačujúce\nlen konštatovanie o zjavnom nepomere, pretože tu ide o úvahu súdu a táto musí byť odôvodnená a\npodložená výsledkami vykonaného dokazovania.\n\nPodľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou\npráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nPodľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy splnenie záväzku\nsa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa\n§ 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť\npísomne.\n\nO zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad\nvlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený.\n\nZabezpečovacím prevodom dochádza k („dočasnej“) zmene v subjekte práva do momentu splnenia\nzáväzku; v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo\n98/2004).\n\nÚčelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto\nzabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom\nneuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia\n(zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).\n\nPokiaľ okresný súd uviedol, že zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nevyplýva, aká\nbola výška nesplateného úveru k 18. 10. 2001, odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 446/2012 zo dňa               20. 03. 2014, ktoré je možné aplikovať\naj na prejednávanú vec. V zmysle cit. rozhodnutia ust.      § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom v čase uzavretia zmluvy neurčovalo, že obsahovou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom\nprevode práva je ocenenie prevádzaného práva. Pokiaľ aj preto súd na absencii uvedenej náležitosti\nzaložil svoje rozhodnutie, vychádzal z nesprávnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia. V\npreskúmavanej veci prvostupňový súd za obsahovú náležitosť, v absencii ktorej tiež videl neplatnosť\nprávneho úkonu, označil výšku nesplateného úveru k 18. 10. 2001.\nNajvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že so zreteľom na stručné vymedzenie daného\ninštitútu v jeho pôvodnej podobe treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka\nmusí obsahovať ustanovenie určujúce a) zmluvné strany (účastníkov zmluvy), b) zabezpečovaný\nzáväzok, c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako\nzmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na\nveriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa\nuplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené\nprávo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod\npráva na veriteľa tak zo zákona zaniká), e) to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že\ndlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Absencia niektorej z uvedených\npodstatných (esenciálnych) zložiek v zmluve o zabezpečovacom prevode alebo jej rozpor so zákonom\nmá za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 39 a § 553\nObčianskeho zákonníka).\n\nV rozpore s § 553 Občianskeho zákonníka je aj také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade\nomeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe svojho\njednostranného právneho úkonu) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku\nzabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by totiž išlo o obdobu dojednania tzv. prepadného zálohu.\nPrávne otázky týkajúce sa tzv. prepadného zálohu riešili viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad\nsp. zn. 2 MCdo 2/2006 (ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 61/2009), ako aj sp.\nzn. 3 Cdo 144/2010 a 1 MCdo 9/2011. V rozsudku z 30. 03. 2011 sp. zn. 3 Cdo 144/2010 najvyšší súd\nokrem toho pripomenul, že už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez\nďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby\nnebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na\njeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je\nurčitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na\ndôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu\n(z úradnej povinnosti - ex officio).\n\nOdvolací súd poukazuje tiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 10Sžo 11/2010\nzo dňa 16. 03. 2011, tiež sp. zn. 8 Sžo 30/2007, sp. zn. 8 Sžo 17/2007), v zmysle ktorých zmluvné\ndojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku\nzostatku nesplatného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným,\nsvojim účelom a obsahom obchádza zákon a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.\nNapokon odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 58/2008 zo dňa\n25. 06. 2009, v zmysle ktorého výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý bol obsiahnutý v\njedinom ustanovení Občianskeho zákonníka v § 553, treba urobiť so zreteľom na zmysel a účel daného\nustanovenia. Ako u zabezpečovacieho inštitútu je pre neho charakteristická akcesorita a subsidiarita,\nsleduje osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy,\nak sa zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní.\n\nOkresný súd prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk neposúdil. Svoje rozhodnutie založil\nlen na nedostatočne odôvodnenom konštatovaní o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode\npráva pre rozpor s dobrými mravmi pre zjavný nepomer medzi hodnotou pohľadávky a zabezpečovanou\nnehnuteľnosťou a z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako\ntak nedostatočne sa prvostupňový súd vysporiadal s argumentáciou odporcu, že k realizácii odstúpenia\n\nod úverovej zmluvy nebolo nutné pristúpiť, keďže v čase realizácie predaja nehnuteľnosti bol úver už\nniekoľko rokov splatný.\n\nV ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne posúdi platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva\nv nadväznosti na vyššie uvedené hľadiská, pričom svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo odôvodní\nspôsobom predpísaným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p..\n\nV ďalšom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového\nako aj odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p. )\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za, 0 proti.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie  nie je prípustné", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/88/2009", "guid": "e5ed3322-aae6-4fd8-bc9a-f852ffff41fb:1ae9b3d6-e154-4c53-8b1d-82916a5ad581", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "51f6d336-5090-4815-b649-5a76999883f1:b64a6d3d-bce9-4a23-b495-162895526b7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7809205083.2", "spisova_znacka": "1MCdo/9/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/9/2011 z 9. 7. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-07-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7809205083.2"}], "citovane_v": [{"guid": "3bfc8cf4-2bce-4d40-adae-abcdede9ea20:ee1f2427-83c2-4bbf-a26f-2d80f6e9c4da", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3", "spisova_znacka": "6Co/420/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/420/2013 z 30. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5309203097.3"}]}