Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20CoE/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306203276 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5306203276.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: v rade 1/ H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, v rade 2/ mal. H. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou S. O., bytom C. XX, proti povinnému: F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, pre vymoženie výživného, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Martou Kužmovou, so sídlom exekútorského úradu F. X, C. pod sp. zn. EX 553/06, o odvolaní oprávneného v rade 1/ a oprávneného v rade 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. 13Er 1107/2006-29 zo dňa 16. augusta 2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Povinnému a súdnej exekútorke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd exekúciu, ktorá sa začala na návrh oprávneného H. O. a mal. H. O. spísaný na Exekútorskom úrade JUDr. Marty Kužmovej dňa 20. 06. 2006 v konaní EX 553/2006 a poverenie vydaného Okresným súdom v Čadci v konaní 13Er 1107/2006 dňa 12. 07. 2006 č. 5502*005243 zastavuje. Zároveň súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že dňa 28. 12. 2010 bol okresnému súdu predložený prostredníctvom súdnej exekútorky návrh na zastavenie exekúcie. Bol odôvodnený tým, že výživné na oprávneného H. O. a mal. oprávneného H. O. pravidelne povinný platí na základe exekučného príkazu zrážkami zo mzdy. Ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie má uhradené zameškané výživné, bežné výživné a trovy exekúcie. Na výživnom nemá žiadny nedoplatok. Na výzvu súdu predložil fotokópiu pracovnej zmluvy zo dňa 28. 08. 2008 a dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k novému zamestnávateľovi zo dňa 20. 08. 2008. Podľa oznámenia súdnej exekútorky povinný dlžné výživné v sume 770,64 € uhradil dňa 11. 07. 2011 a ku dňu podania oznámenia exekútorky mal povinný uhradené bežné výživné, zameškané výživné a aj trovy exekúcie. Prvostupňový súd pri rozhodovaní skúmal splnenie podmienok na zastavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy a to konkrétne v § 80 Exekučného poriadku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že povinný má uhradené celé zameškané výživné a t.č. sa vykonáva exekúcia už iba pre bežné výživné. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané oznámením súdnej exekútorky. Zároveň predložené listinné dôkazy, a to pracovná zmluva v spojení s dohodou o dočasnom pridelení na výkon práce k inému zamestnávateľovi opodstatňujú prijatie záveru, že povinný bude mať naďalej zdroj príjmu, z ktorého bude môcť výživné na oprávnených ďalej uhrádzať. Preto bol súd toho názoru, že t.č. je možné prijať názor o tom, že exekučné konanie splnilo svoj účel, povinný bude ďalej výživné na oprávnených uhrádzať sám a dobrovoľne. Ak povinný prestane dobrovoľne, riadne a včas plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným v rade 1/ a 2/, nič nebráni oprávnenému v rade 1/, ako aj zákonnej zástupkyni oprávneného v rade 2/ opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie na vymáhanie výživného voči povinnému. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený v rade 1/ i v rade 2/ prostredníctvom zákonnej zástupkyne. Dôvody odvolaní boli totožné. Obaja oprávnení uviedli, že majú zato, že malo byť v exekúcii pokračované, lebo majú obavu, že povinný tak ako pred samotnou exekúciou opäť nebude riadne platiť výživné, nakoľko predtým po zvýšení výživného riadne výživné neplatil, čím im vznikali problémy pokiaľ ide o finančné zabezpečenie oprávnených. Toho sa obávajú aj v súčasnosti. Povinný dňa 30. 07. 2011 vraj ukončil pracovný pomer v KABRO s. r. o. a mal nastúpiť do tej istej firmy na dohodu. Majú teda obavu, že dôjde opäť k problémom pri platení výživného. Navrhli, aby odvolací orgán zrušil napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie, aby v exekúcii bolo naďalej pokračované a aby mohli byť riadne zabezpečené vyživovacie povinnosti povinného. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, odvolanie bolo predložené sudcovi v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., ktorý odvolaniu nemienil vyhovieť a preto vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaných odvolaní v rozsahu danom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozhodnutie okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vysloveným právnym záverom okresného súdu. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia správne okresný súd skúmal, či sú splnené podmienky stanovené v § 80 Exekučného poriadku, podľa ktorého na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Okresný súd v tejto čiastkovej otázke vykonal i dostatočné dokazovanie, keď zadovážil vyjadrenie súdneho exekútora, v akom stave je doposiaľ vykonávané exekučné konanie, t.j. či bolo zo strany povinného už zaplatené zameškané výživné a či sa plní priebežne bežné výživné. Správa od súdnej exekútorky zo dňa 10. 08. 2011 jednoznačne uviedla, že nedoplatok na zameškanom výživnom bol dňa 11. 07. 2011 uhradený a povinný uhradil aj bežné výživné a trovy exekúcie. Okrem toho si okresný súd vyžiadal i dôkazy zo strany povinného o tom, či má zabezpečený do budúcnosti stály príjem finančných prostriedkov, ktoré by opodstatňovali predpoklad, že bežné výživné bude do budúcnosti dobrovoľne plniť. Tým, že povinný predložil pracovnú zmluvu zo dňa 28. 08. 2008, ako aj dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k inému zamestnávateľovi zo dňa 20. 08. 2008, preukázal, že je v riadnom pracovnom pomere a teda je predpoklad, že bežné výživné bude platiť dobrovoľne. Tvrdenie odvolateľov, že ukončil pracovný pomer v KABRO s. r. o. a mal nastúpiť do tej istej firmy na dohodu, nebolo z ich strany ničím preukázané a zostalo v rovine hypotézy. Vzhľadom na určitý časový odstup od vydania napadnutého rozhodnutia (16. augusta 2011) a rozhodovania odvolacieho súdu o podaných odvolaniach odvolací súd v rámci dokazovania vyžiadal si od súdnej exekútorky správu o tom, či povinný odo dňa 09. 08. 2011, kedy podávala správu pre prvostupňový súd, riadne platí bežné výživné, t.j. či mu je bežné výživné riadne zrážané zo mzdy a či je doposiaľ zamestnaný v pracovnom pomere, z ktorého mzdy dochádza k zrážkam. Súdna exekútorka v odpovedi zo dňa 06. 03. 2012 uviedla, že exekúcia bola ukončená zastavením a nemá žiadnu vedomosť o ďalšom platení výživného povinným oprávnenej. Z uvedeného vyplýva, že od neprávoplatného zastavenia exekučného konania napadnutým uznesením nedochádza k zrážaniu ani bežného výživného. Súd preto vyzval oprávnených, aby preukázali súdu, či povinný odo dňa 09. 08. 2011 platí oprávneným v rade 1/ a 2/ bežné výživné. Oprávnení uviedli, že povinný doposiaľ nezaplatil výživné za september 2011 a máj 2012 a nedodržiava dátum splatnosti. Súd preto vyzval povinného na preukázanie týchto platieb a na uvedenie jeho terajšieho zamestnávateľa. Povinný predložil dôkazy o platení výživného aj za mesiace september 2011 a máj 2012. Zároveň uviedol obchodné meno a sídlo svojho terajšieho zamestnávateľa. Tiež je z týchto dôkazov zrejmé, že má zaplatené výživné aj ku dňu vydania tohto uznesenia. Z vyššie uvedeného dokazovania pred okresným súdom i doplneného dokazovania pred odvolacím súdom teda vyplýva, že odvolacie námietky sú v celom rozsahu nedôvodné. Tvrdenie, že nebolo zaplatené výživné za september 2011 a máj 2012, bolo vyvrátené. Hoci povinný niektoré platby poukázal oneskorene, vždy výživné doplatil do splatnosti ďalšieho bežného výživného a v súčasnosti má jednotlivé platby vyrovnané. Je teda reálny predpoklad, že i do budúcnosti povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, čím boli splnené predpoklady uvedené v § 80 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že vymáhaním bežného výživného vznikajú na strane povinného trovy exekučného konania, ktoré musí opätovne znášať povinný a v prípade, ak už bežné výživné je schopný a ochotný platiť dobrovoľne, je zbytočné, aby tieto trovy opakovane súdnemu exekútorovi platil. Tieto trovy ochudobňujú finančný rozpočet povinného a je i v záujme oprávnených, aby takto ušetrené finančné prostriedky boli použité najmä na platenie bežného výživného. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že súdnemu exekútorovi ani povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, hoci boli v odvolacom konaní úspešní, pretože si náhradu odvolacích trov neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.