Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6CoE/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710209629 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710209629.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti povinnému W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. O. XXXX/XX, M., o vymoženie sumy 366,16 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er 296/2010-12 zo dňa 8.4.2011 a proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er 296/2010-24 zo dňa 19.9.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením č. k. 13Er 296/2010-12 zo dňa 8.4.2011 zastavil čiastočne exekučné konanie proti povinnému o vymoženie úroku z omeškania 0,05% denne zo sumy 366,16 Eur odo dňa 21.3.2007 do zaplatenia z dôvodu dojednania úroku z omeškania v rozpore so zákonom. Uznesením č. k. 13Er 296/2010-24 zo dňa 19.9.2013 prvostupňový súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ by sa musel podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak by ho vyvolal dodávateľ. Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu prekročenia preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Aplikáciu ustanovení § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) považoval za nedôvodnú. Mal za to, že boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolania oprávneného nie sú dôvodné. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011). Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 153/2011, 6CoE 154/2011, 6CoE 163/2011, 6CoE 169/2011, 6CoE 171/2012, 6CoE 217/2012, 6CoE 233/2012, 20CoE 2/2012, 20CoE 16/2012, 20CoE 20/2012, 20CoE 118/2012, 20CoE 119/2012, 20CoE 234/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012). Na veci nič nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1.1.2008, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zakotvenej do zákona od 1.4.2004 (k spotrebiteľskej zmluve pozri § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial). Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom). Keďže boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, postupu prvostupňového súdu, ktorý čiastočne zastavil exekučné konanie v zmysle ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v časti úroku z omeškania, ktorý prekračuje prípustnú zákonnú mieru (§ 54 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ), nemožno nič vyčítať. Naviac odvolateľ v podanom odvolaní nespochybnil nesprávnosť záveru prvostupňového súdu v tomto smere. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenia prvostupňového súdu ako správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.