Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/85/2025 z 12. 11. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Trnava 15CoP/85/2025 2321204423 12. 11. 2025 Mgr. Alena Čakváriová ECLI:SK:KSTT:2025:2321204423.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov - matka: B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F. G., zastúpená: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta a otec: H. I. B., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, toho času bytom H. XXXX/X, K., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 32P/176/2021-513 zo dňa 03.03.2025, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. m e n í tak, že Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX - každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, v prípade, ak v tento deň maloletý školské zariadenie nenavštívil, otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, - každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, v prípade, ak maloletý v tento deň školské zariadenie nenavštívil, otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, v prípade, ak maloletý v tento deň školské zariadenie nenavštívil, otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom dieťa matke odovzdá v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase a na určenom mieste ho otcovi odovzdať.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 32P/176/2021-513 zo dňa 03.03.2025 vo výroku I. návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. II. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase o 15.30 hod., do 20.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu, od 09.00 hod., kedy otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do 20.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 09.00 hod., kedy otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky, do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. III. Zvýšil výživné na maloletého zo sumy 130 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od vykonateľnosti rozhodnutia súdu. IV. a V. Rozhodol, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021 a rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2018-81 zo dňa 07.02.2019 v časti vyživovacej povinnosti.VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 3, 5, § 26, § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 ods. 1 a 2, § 121 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), čl. 12 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy tamojší súd rozsudkom č. k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2018-81 zo dňa 07.02.2019 v časti styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otca oprávnil stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky, do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky, do piatka do 09.00 hod., kedy otec maloleté dieťa odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje, v prípade, ak by maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec odovzdá maloleté dieťa matke včas a riadne v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 15.30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky do utorka do 09.00 hod., kedy otec maloleté dieťa odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje, v prípade, ak by maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec odovzdá maloleté dieťa matke včas a riadne v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15.30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky, do nedele do 19.00 hod., kedy otec maloleté dieťaťa matke včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, s výnimkou úpravy styku počas

vianočných sviatkov, zimných školských prázdnin a veľkonočných sviatkov. Mal preukázané, že toho času starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečuje matka. Zaoberal sa návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a návrhom matky na zúženie styku otca s maloletým s tým, že styk sa bude realizovať bez prespania u otca a k odovzdaniu maloletého matke dôjde vždy do 19.00 hod. v deň styku. Poukázal na hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, na záujem dieťaťa a jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom s prihliadnutím na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Zdôraznil, že základným predpokladom pre možnosť vzniku striedavej osobnej starostlivosti je najmä dohoda a spolupráca rodičov maloletého dieťaťa. Pre správny psychický vývoj dieťaťa je tento spôsob vzniku v praxi najlepším a najžiadanejším. Konštatoval, že v danom prípade si rodičia uvedomujú dôležitosť vzájomnej komunikácie, cti, rešpektu, tolerancie, ako i dohody medzi nimi. Uviedol, že ťažisko striedavej starostlivosti spočíva v tom, aby malo maloleté dieťa styk s oboma rodičmi vyvážený, aby ho obaja rodičia vychovávali a aby si dieťa, o ktorého starostlivosti sa rozhoduje, mohlo udržať produktívny a láskyplný vzťah k obom rodičom, a to i po zrušení spoločnej domácnosti. Záujem maloletého na vyrastaní v spoločnom výchovnom prostredí s oboma rodičmi by mal byť z pohľadu vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností prioritným hľadiskom. Ak maloletý nesúhlasí so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, jeho rozhodnutie by mal súd vo svojom rozhodnutí rešpektovať. Rozpad vzájomného vzťahu rodičov maloletého dieťaťa ešte nemusí vypovedať nič o úrovni vzťahov dieťaťa s tým-ktorým rodičom a pri skutočne dôkladnom zamyslení sa rodiča nad záujmami dieťaťa, by obaja rodičia mali byť schopní tej miery nadhľadu, pri ktorej dieťa rozpad vzťahu svojich rodičov pocíti v najmenšej možnej miere. Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny deti, či deti všeobecne (Dohovor o právach diet'at'a A bod 48). Inštitút striedavej výchovy nemôže existovať tam, kde partneri spolu nekomunikujú, sú v konflikte, nepekne sa k sebe správajú. Striedavá výchova môže byť rešpektovaná iba tam, kde sa rodičia vedia dohodnúť, pričom dieťa nesmie byť rukojemníkom, ani zbraňou nezrelých rodičov (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4CdoR 13 2023 zo dňa 24 10 2023). Poukázal na právo dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho záležitostiach (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 31 ods. 3 zákona o rodine), s poskytnutím mu možnosti prejaviť svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, buď priamo, alebo prostredníctvom svojho zástupcu, pripadne príslušného zákonom zriadeného orgánu s tým, že na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo 17. marca 2011, sp. zn. 1. US 3082/10). 3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a potrebe zúženia aktuálneho rozsahu styku upraveného rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021. Prihliadajúc na aktuálnu situáciu zhodnotil, že pomery u maloletého sa od posledného rozhodovania podstatne zmenili, keď mal preukázané, že maloletý od septembra 2022 doposiaľ odmieta u otca prespávať. Pre zistenie dôvodov odmietania maloletého prespať u otca nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého záverov zistil, že u maloletého je badateľná záťaž s neustálenou tematikou rodičovskej starostlivosti a z toho vyplývajúce senzitívne prežívanie rivalizácie rodičov. Maloletý má vo vzťahu k otcovi vytvorenú ambivalentnú väzbu s negatívnymi momentmi kvôli obavnému prežívaniu vo vzťahu k prespávaniu v domácnosti otca, pričom referoval, že s otcom sa chce stretávať a primárne s ním nemá narušený vzťah. Podľa znalca, maloletý vníma čas strávený s otcom v prevažujúcej miere pozitívne, samotný kontakt s otcom nevyvoláva u neho negatívne prejavy. Zhoršenie, resp. zmenu jeho správania vyvoláva len pochopiteľná snaha o realizáciu stanoveného rozsahu stretávania s maloletým vrátane prespávania, čo v maloletom vyvoláva vyhýbavé a odmietavé správanie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že s matkou má maloletý silný a stabilný vzťah, maloletý nie je matkou manipulovaný. Súd prvej inštancie prihliadol na názor maloletého prezentovaný pred znalcom, ktorý javil autentický záujem o stretávanie s otcom a jeho osobnú starostlivosť, bol ochotný obnoviť stanovený rozsah styku s otcom, čo podmieňoval požiadavkou na otca, aby akceptoval dobrovoľnosť prespávania v jeho domácnosti. Maloletý nebol spokojný s aktuálnou frekvenciou styku s otcom, ku ktorému v čase realizácie znaleckého dokazovania dochádzalo v rozsahu jedno poobedie za 2 týždne, keďže odmietal styk v tie dni, kedy mal prespať v domácnosti otca, u ktorého nemal záruku, že bude rešpektovať jeho prianie vrátiť sa prespať do domácnosti matky. Zdôraznil, že styk maloletého po začatí konania (približne od septembra 2022) ako aj v čase znaleckého dokazovania bol značne minimalizovaný kvôli jeho odmietavým postojom a preto neprebiehal v rozsahu, v akom bol určený v pôvodnom konaní a na túto podstatnú zmenu pomerov

reflektoval. K názoru dieťaťa uviedol, že súd môže tento názor brať do úvahy, ak je dieťa dostatočne vyspelé a schopné vyjadriť svoje želania a potreby, pričom v tomto konaní ide t.č. o 8 ročné dieťa, ktoré je zdravé a podľa diagnostiky znalca bez akýchkoľvek traumatizácii a manipulácii, na základe čoho na názor maloletého prihliadol pri rozhodovaní ako relevantný. Konštatoval, že prístup založený na vzájomnej dohode a dobrovoľnosti zohľadňuje záujmy dieťaťa, pretože je dôležité, aby nebolo vystavené nadmernému tlaku a rešpektovalo sa jeho dobrovoľné prianie. Preskúmaním znaleckého posudku nezistil akékoľvek pochybenia a znalecký posudok považoval za objektívny a preskúmateľný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 ÚS 216/2018 z 19. septembra 2018, podľa ktorého ak ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na konkrétne okolnosti spočívajúce v danosti, prípadne v absencii nielen "technických" podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj na emocionálne (pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž, ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie. Tvrdenia otca o manipulácii dieťaťa matkou ako dôvodu odmietania prespania maloletého u otca považoval za nepreukázané a neprihliadal na ne. Vzal do úvahy, že maloletý sám znalcovi uvádzal, že matka ho na styk s otcom pozitívne pripravuje. Konštatoval, že ak by mala matka záujem manipulovať dieťa voči otcovi, možno predpokladať, že negatívne správanie voči otcovi by maloletý prejavoval komplexne, voči celkovému stretávaniu s otcom, nie len pri prespávaní. Mal za to, že maloletý s otcom rád trávi čas, ich stretnutiam sa nebráni, avšak aj podľa znaleckého posudku, si vytvoril akúsi pomyselnú bariéru voči prespávaniu u otca, ktorá je spojená s opakovanou snahou otca, niekedy prejavenou formou nátlaku, aby uňho prespal, napr. v prípade, kedy otec odmietol s maloletým realizovať styk s uvedením, že ak uňho neprespí, styk sa realizovať nebude. Stotožnil sa s názorom znalca, ktorý neodporúčal nútiť maloletého do prespávania v domácnosti otca, čo môže ešte viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie k otcovi a aby otec akceptoval voľbu maloletého. Za prirodzené považoval výsledky psychodiagnostiky maloletého ukazujúce na dominantné postavenie matky v živote maloletého, keď aj podľa znalca maloletý s matkou trávi viac času a je jej zverený do osobnej starostlivosti, uvedené ešte nevykazuje znaky manipulácie zo strany matky. Súd prvej inštancie konštatoval, že na pojednávaní dňa 21.11.2024 poskytol rodičom priestor za účelom nastavenia dobrovoľného režimu styku a rodičia sa dohodli, že styk bude prebiehať bez prespatia a otec maloletého matke večer odovzdá, resp. ak bude maloletý chcieť dobrovoľne, prespí u otca. Počas tohto sledovaného obdobia mal preukázané, že ak na maloletého nie je vyvíjaný tlak a môže sa slobodne rozhodnúť, či u otca prespí, s otcom trávi čas rád, stretnutia prebiehali častejšie a maloletý sa javí kľudnejší, aj že by nemal problém prespávať u otca (stalo sa, že maloletý u otca zaspal). Uzavrel, že rodičia kvôli svojej neadekvátnej komunikácii (čo mal preukázané incidentom dňa 20.12.2024, kedy bola do domácnosti otca privolaná policajná hliadka matkou) nie sú schopní fungovať na takto nastavenej dobrovoľnej báze, a nevyvíjať sústavný tlak na maloletého. Poukázal na prebiehajúce konanie o návrhu otca na výkon rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021, uznesenie súdu č.k. 12Em/1/2023-143 zo dňa 29.02.2024, ktorým návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol, na odvolanie otca voči danému uzneseniu a toho času prebiehajúce konanie na odvolacom súde. Hoci otec deklaroval, že na maloletého v otázke prespávania nebude vyvíjať nátlak, na pojednávaní dňa 21.11.2024 uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia zatiaľ nevezme späť a trvá na ňom. Z tohto konania otca mal nepriamo preukázané, že je možné očakávať, že otec dobrovoľne nebude akceptovať vôľu maloletého, hoci v konaní o výkon rozhodnutia uviedol, že ak závery znaleckého dokazovania nepreukazujú manipuláciu maloletého matkou, nebude trvať ani na nútenom výkone súdneho rozhodnutia. 4. Dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť v aktuálnej situácii, kedy rodičia nevedia spolu s porozumením a efektívne komunikovať a majú medzi sebou výrazný konflikt, ktorý sa t.č. podľa psychodiagnostiky odráža aj na maloletom, by nebola vhodným riešením pre dieťa a nebola by jeho v záujme, čo musí súd vždy skúmať, bez ohľadu na to, či niektorý z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Striedavá výchova môže byť rešpektovaná iba tam, kde sa rodičia vedia dohodnúť, pričom dieťa nesmie byť rukojemníkom v takomto vzťahu. V kontexte uvedeného poukázal na incident zo dňa 20.12.2024, kedy otec neodovzdal matke maloletého v dohodnutom čase a ani nereagoval na jej telefonáty a správy, pričom matka sa dožadovala vidieť a počuť maloletého. Uvedené vyústilo do privolania policajnej hliadky do domácnosti otca matkou, teda u rodičov zlyhala ich vzájomná komunikácia a snaha riešiť situáciu v záujme maloletého. Takéto konanie rodičov bolo badateľné niekoľkokrát a v takomto nastavení rodičov by striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme maloletého dieťaťa, na ktoré rodičia svoje konflikty preukázateľne prenášajú. Uviedol, že striedavá

osobná starostlivosť je na mieste vtedy, ak vyhovuje osobnosti maloletého dieťaťa, je nutné skúmať rozumovú vyspelosť dieťaťa, vek, vypočuť si jeho názor (ak vzhľadom na svoj vek je schopné svoj názor formulovať), dôvody, pre ktoré uprednostňuje/neuprednostňuje striedavú starostlivosť, a ak rodičia zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia, nepôsobia na dieťa negatívne, nevytvárajú na neho nátlak ani v ňom nepodporujú nesprávne návyky, vedia sa dohodnúť o veciach súvisiacich s jeho výchovou. Nakoľko maloletý t.č. pociťuje tlak zo strany otca pri prespávaní v jeho domácnosti, a nemá istotu, či sa môže spoľahnúť na otca a v prípade jeho priania môže spať u matky, ako aj vzhľadom na to, že rodičia nedostatočne komunikujú a vzájomne dobre nespolupracujú, nemal preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť bola najlepším odrazom usporiadania vzťahov v rodine. Takéto usporiadanie vzťahov v rodine nie je toho času v najlepšom záujme maloletého, ktorý inklinuje k prespávaniu u otca výlučne na dobrovoľnej báze. Ak je maloleté dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, uvedené nemožno považovať za porušenie práva dieťaťa na starostlivosť rodičov. Uvedené nepredstavuje vylúčenie práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ani vylúčenie práva otca na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. Prihliadol na pretrvávajúci konflikt rodičov, na názor znalca a prianie maloletého dieťaťa, na názor kolízneho opatrovníka, a autoritatívne zasiahol v dôsledku absencie dohody medzi rodičmi. Zároveň zohľadnil najlepší záujem maloletého a styk otca s maloletým zúžil v rozsahu stanovenom výrokom II napadnutého rozsudku, čím síce ponechal styk v pôvodnom rozsahu, avšak bez prespania. Apeloval na rodičov, a poukázal na skutočnosť, ktorú konštatoval aj znalec, a že ak na maloletého nebude vyvíjaný akýkoľvek tlak ohľadom prespávania u otca a bude pociťovať istotu a stabilitu, možno očakávať zlepšenie a vôľu maloletého prespávať u otca, ktoré prianie by mali rodičia rešpektovať. Ak takýto stav bude pravidelný, stabilný a dlhodobý, možno iniciovať prípadnú zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Vyslovil názor, že v prípade autoritatívneho vynucovania prespávania maloletého dieťaťa u otca by si maloletý mohol vybudovať ešte väčšiu bariéru voči otcovi, aj voči samotnému styku s ním, čo by nebolo v záujme maloletého. Uviedol, že v predchádzajúcom konaní pristúpil k rozšíreniu styku otca s maloletým na základe dohody rodičov, ktorý trend by mal v budúcnosti fungovať medzi rodičmi v záujme bezkonfliktného riešenia otázok týkajúcich sa maloletého. Nie je možné len vo všeobecnosti usúdiť, aká by bola vhodná úprava výkonu rodičovských práv a povinností len s poukazom na vek dieťaťa, v každom jednotlivom prípade treba mať na zreteli aj jeho osobitosti, t. j. zohľadniť aj skutočnosť, že maloletý zásluhou rodičov sa musí vysporiadať s pravidelnými konfliktnými situáciami, ktorá skutočnosť s poukazom na intenzitu a dĺžku trvania takého obdobia (minimálne od podania návrhu každodenne) bezpochybne vplýva negatívne na psychiku a psychické rozpoloženie maloletého, ktorý si zaslúži mať pokojné rodinné zázemie, korektné rodičovské vzťahy, v ktorom prostredí môže napredovať a vyvíjať sa. Styk otca s maloletým upravil v určené dni s vyzdvihnutím od 15.30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, s prihliadnutím na skutočnosť, že otec si maloletého niekedy môže vyzdvihnúť aj skôr, ak mu to budú umožňovať pracovné povinnosti, a tak stráviť s maloletým dlhší čas. Nerozhodoval o špeciálnom režime (počas vianočných sviatkov, a veľkonočných sviatkov, školských prázdnin), pretože tento je upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2018-81 zo dňa 07.02.2019 a toho času nepovažoval za potrebné tento režim riešiť predčasne, nakoľko je potrebné dať styku otca s maloletým priestor, kým sa určitou formou zastabilizuje. 5. V súvislosti s podaným návrhom otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a neurčenie výživného, skúmal či došlo k zmene pomerov u maloletého vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletého, z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov a výživné na maloletého zvýšil na sumu 220 eur z pôvodnej výšky 130 eur. Konštatoval, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom zo dňa 07.02.2019, kedy bol maloletý vo veku dvoch rokov, toho času je vo veku 8 rokov a od septembra 2023 je žiakom základnej školy. Mal preukázané, že u otca a matky nedošlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene zamestnania, došlo však k valorizácii ich príjmov, a otec je zamestnaný aj u nových zamestnávateľov okrem pôvodného. Lustráciou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 03.03.2025 mal preukázané, že otec je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov činí 2.372 eur brutto, od 15.01.2025 má mesačný vymeriavací základ vo výške 2.379,30 eur za obdobie od januára 2025 (evidencia od apríla 2024 do decembra 2024 s vymeriavacím základom vo výške 3.094,09 eur za toto obdobie), ďalej je zamestnaný v C. L. L. C. L. K. od 01.01.2025 s vymeriavacím základom vo výške 365 eur za január 2025 (evidovaný aj v období 21.02.2024 do 31.12.2024 s vymeriavacím základom za toto obdobie 3.869 eur). Uzavrel, že príjem otca z trvalého pracovného pomeru u zamestnávateľa I. M. K. predstavuje cca 1.700 eur netto a otec má aj vedľajšie príležitostné príjmy od iných zamestnávateľov. Otec nevlastní motorové vozidlo, má vo vlastníctve trojizbový byt, deklaroval

úspory vo výške cca 3.000 eur, spláca hypotéku, inú pôžičku alebo exekúcie nemá. Lustráciou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 03.03.2025 mal preukázané, že matka je zamestnaná a dosahuje príjem v priemere za posledných 12 mesiacov 1.945 eur brutto, t.j. cca 1.400 eur netto. Matka poberá príspevok na dieťa 60 eur, daňový bonus vo výške 100 eur od januára 2025, nevlastní motorové vozidlo, ani nehnuteľnosť, s maloletým býva v domácnosti starých rodičov. Deklarované úspory matky predstavujú 9.000 eur, nemá pôžičku ani exekúcie. Prihliadol na matkou uvádzané mesačné výdavky na bývanie v sume 100 eur na elektrinu, poplatok za plynové bomby cca 30 eur, voda 100 eur za mesiac, internet 20 eur, uhlie 2000 eur za vykurovacie obdobie. Ustálil mesačné výdavky na maloletého za logopéda 20 eur, futbal 25 eur, stravu doma cca 150 eur (v škole bezplatne), hygienu a drogériu 50-60 eur, vitamíny cca 15 eur, mobilný telefón cca 7 eur, oblečenie 40-50 eur (ortopedické topánky), triedny fond 10 eur ( príležitostné výdavky na krúžky a výlety), cestovné cca 80 eur, družinu 10 eur, alikvotné výdavky na bývanie na osobu 100 eur, t.j. spolu vo výške 527 eur. Uviedol, že aplikačná prax súdov nevyžaduje preukázanie bežných výdavkov, preto vychádzal z výdavkov maloletého deklarovaných na pojednávaní matkou, ktoré nepovažoval za sporné. Výživné zvýšil na sumu 220 eur, ktorú považoval za adekvátnu vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, jeho vek, ktorý je zdravý a od septembra 2023 navštevuje základnú školu, pričom od posledného rozhodnutia o výživnom je starší o 6 rokov. Uplatnil aj tzv. valorizačnú klauzulu v zmysle § 78 ods. 3 ZR a prihliadol na vývoj životných nákladov. Zistil, že pred nástupom maloletého do školy boli jeho mesačné výdavky vyčíslené na sumu 250 eur a výdavky na bývanie 100 eur a aktuálne po nástupe maloletého do školy výdavky činia 527 eur. Pri rozhodovaní prihliadol aj na možnosti a schopnosti otca, jeho príjem v sume min. 1.700 eur mesačne, a ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25% - 30% na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. Uzavrel, že otec je zo svojho príjmu schopný platiť výživné v určenej výške, ktorá je v súlade aj s ustálenou súdnou praxou. Vzal do úvahy, že u matky je vyživovacia povinnosť čiastočne vykompenzovaná osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého mesačne sumou 220 eur a matka prispeje sumou 150 eur (zvyšnú časť kompenzuje osobnou starostlivosťou) a k tomu sa pripočítajú prídavky na dieťa a daňový bonus, vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 530 eur mesačne (220+150+60+100) a budú dostatočne zabezpečené potreby maloletého. Takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého (aj navýšeným výdavkom po nástupe do školy v sume 177 eur, t.j. 527-350 eur) a zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Prihliadol na zhodné tvrdenie rodičov, že na vkladnej knižke majú nasporené peniaze v prospech maloletého, na ktorý účet vkladajú pravidelne peniaze, aktuálne podľa oznámenia otca mesačne vo výške 50-100 eur, nasporená suma na účte matky v prospech dieťaťa podľa udania matky činí 6.000 eur. 6. Vzhľadom na rozhodnutie o styku a výživnom vyslovil, že došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021 a Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2018-81 zo dňa 07.02.2019 v časti vyživovacej povinnosti. 7. Matkou navrhnutý dôkaz, vyžiadanie Záznamu spísaného hliadkujúcim policajtom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec zo dňa 20.12.2024, nevykonal považujúc ho za nadbytočný, ktorý by vo veci neobjasnil žiadne nové okolnosti či skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, keď tieto mal dostatočne objasnené z vykonaného dokazovania. 8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP a § 57 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I, II a IV podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Rozsudok v napadnutých výrokoch navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol rozsudok zmeniť, jeho návrhu vyhovieť a maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Nestotožnil sa s názorom súdu, že nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov v súvislosti s ich pretrvávajúcim konfliktom, názorom znalca, kolízneho opatrovníka a prianím maloletého, pričom súd považoval v záujme maloletého za potrebné autoritatívne rozhodnúť o zúžení styku otca s maloletým. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné so záujmom maloletého a zúženie styku ani nemôže byť v záujme dieťaťa v prípade, že na to nie sú dané odôvodnené predpoklady. Dal do pozornosti,

že rovnaký súd zamietol výkon rozhodnutia (konanie pod sp. zn. 12Em/1/2023), kde došlo k pokusu ho penalizovať pre rešpektovanie priania maloletého v súvislosti s prespávaním u matky. Po dobu 2,5 roka rešpektuje priania maloletého a doposiaľ nevznikla potreba a ani dôvodný predpoklad pre zúženie styku. Vo vzťahu k posúdeniu záujmu maloletého odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.09.2018 sp. zn. I. ÚS 216/2018. Návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti považoval za dôvodný, spĺňajúci všetky zákonné podmienky s poukazom na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 zo dňa 25.6.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoP/16/2016 zo dňa 30.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2016 sp. zn. 11CoP/290/2015. Z predmetných rozhodnutí možno vyvodiť záver, že zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo predstavovať pravidlo, zatiaľ čo iné riešenie výnimku, ktorá vyžaduje preukázanie, že je v záujme dieťaťa iné riešenie. S maloletým má vybudovaný výborný vzťah, čo potvrdil aj Znalecký posudok č. 25/2024 zo dňa 13.09.2024 a neexistuje dôvod pre zamietnutie jeho návrhu. Striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa, nestačí však zistenie, že dieťa striedavú starostlivosť nechce, keď treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. K tejto otázke by mal súd vypočuť názor maloletého dieťaťa. Mal za to, že súd sa nezaoberal nevôľou maloletého, odmietaním prespávať u otca, uvedené nebolo riadne zdôvodnené v rámci znaleckého dokazovania, ani riadne odôvodnené v napadnutom rozsudku. Znalec nezistil žiadne vážne narušenie vzťahu maloletého s otcom, traumatizáciu či závažné výchovné nedostatky. Viackrát však označil za významnú zvýšenú citovú a emočnú naviazanosť maloletého na matku a samotné výchovné prostredie v jej domácnosti, čo spôsobuje náročnú separáciu maloletého od matky. Hlavným dôvodom odmietania prespávania u otca je, že maloletému matka chýba a nerešpektovanie prianí zo strany otca. Znalec konštatoval, že u maloletého videl záujem v obnovení prespávania a ústretovosť s preberaním ho aj v škole. Otec zdôraznil, že jeho rodičovské výchovné zručnosti sú na optimálnej úrovni a nikdy neboli spochybnené. V konaní bolo preukázané, že je schopný zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého, čo nebolo vyvrátené žiadnym spôsobom. Mal za to, že problém s odmietaním prespávania maloletého u neho je spôsobený manipuláciou a negatívnym ovplyvňovaním maloletého matkou a nadštandardným citovým a emočným naviazaním matky na maloletého a jej dominantným postavením, čo zabraňuje prirodzenému rozvoju vzťahu otca s maloletým. Uvedené nemôže naplniť požiadavku najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorému je odopieraný styk s otcom v rozsahu, ktorý je prospešný pre jeho zdravý vývin. V konaní bolo preukázané, že kontakt s otcom nevyvoláva u maloletého žiadne negatívne prejavy. Mal za to, že znalec v rámci výsluchu pri zameraní sa na identifikovanie dôvodu odmietania prespania maloletého u otca nevedel jednoznačne potvrdiť svoje závery a vyjadroval len dohady, že táto je spôsobená dvoma situáciami: naviazanosť na matku, resp. naviazanosť matky na maloletého a situácie, kedy otec nerešpektoval prianie maloletého, hoci toto vyplýva zo vzájomnej dohody maloletého s otcom. Podľa mienky otca tvrdenia maloletého ohľadom nerešpektovania jeho priania otcom nemôžu byť založené na pravde, nakoľko jeho prianie rešpektuje už dva a pol roka. Znalec uvedené nezohľadnil, hoci to maloletý prezentoval. Vyjadrenie maloletého svedčí o manipulácii matkou, keďže vedome ignoroval, že otec rešpektuje jeho prianie. V danom prípade bolo uprednostnené svojvoľné a účelové odmietanie striedavej starostlivosti matkou ako preferenčným rodičom. Matka v poslednom období, kedy sa prespávanie maloletého u neho zlepšovalo, začala na maloletého vyvíjať nadmerný tlak s meškaním pri jeho odovzdávaní a traumatizovať ho ohľadom prespania u otca. Maloletý je počas styku s otcom neustále kontaktovaný matkou a jej rodinnými príslušníkmi a jej snahu o rozšírenie styku s maloletým bolo vidieť počas incidentu dňa 20.12.2024, kedy maloletý u neho dobrovoľne zaspal pri pozeraní rozprávok, avšak matka kontaktovala políciu a došlo k násilnému budeniu syna. Prístup matky akceptoval a bezdôvodnú nevôľu maloletého rešpektoval, čo však nemožno akceptovať navždy. Situácia sa nezlepšuje a je namieste autoritatívny zásah súdu, ale opačného rázu s cieľom motivovať maloletého k styku s otcom a úlohu matky suplovať. Nesúhlasil s názorom, že autoritatívne rozhodnutie o prespávaní u otca by u maloletého vzbudilo väčšiu nevôľu, keď je preukázané, že nemá problém u otca prespať. Problém je na strane matky, ktorá nedokáže akceptovať potrebnosť otca v živote dieťaťa. Namietal, že súd rozhodnutie založil aj na zlej komunikácii rodičov. V tomto smere poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 03.05.2022 sp. zn. I. ÚS 3065/21, podľa ktorého absencia alebo nižšia úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže byť sama osobe dôvodom pre vylúčenie striedavej starostlivosti, čo by znamenalo ústupok rivalite rodičov a otvorilo by priestor na zneužitie postavenia rodiča, ktorý mal doteraz dieťa v starostlivosti. Poukazoval na nedostatočnú prípravu maloletého na styk zo strany matky, ktorá si neplní rodičovské povinnosti, čo má dopad aj na komunikáciu rodičov. Snažil sa o zlepšenie vzťahu rodičov, jeho snahy boli jednostranné, matka nemala záujem spolupracovať. Rozhodnutie o zúžení styku penalizuje maloletého vo vzťahu s otcom a nie je zamerané pre rozvoj ich vzťahu. Namietal, že súd konal v rozpore

s vyjadrením znalca a maloletého. Maloletý v období niekoľkých mesiacov pred vyhlásením rozsudku strávil u otca 6 dní zo 14, čo je de facto polovica času. Z kvantitatívneho hľadiska bola v skutočnosti realizovaná striedavá starostlivosť, ktorá medzi rodičmi a maloletým fungovala viac ako rok. Vzťah otca a maloletého sa zlepšil, z aktuálnej situácie vyplýva, že maloletý s ním chce byť a tráviť čas, a bol mu poskytnutý dostatočný priestor na trávenie ich spoločného času, aby si zvykol. Zúžením styku súd postupoval v rozpore so závermi znaleckého posudku č. 25/2024 z 13.09.2024 a s výpoveďou znalca, ktorý uvedené dostatočne neodôvodnil. Znalec identifikoval u maloletého neštandardný psychický stav v období, keď sa styk realizoval jedno poobedie za dva týždne, z čoho vyplýva, že zúženie styku spôsobuje u maloletého zhoršenie psychického stavu práve z dôvodu častejšieho pobytu u matky, čím sa súd nezaoberal. Zúženie styku zapríčiňuje zhoršenie psychického stavu maloletého a daným rozsudkom dochádza nepriamo k legitimácii nečinnosti kolízneho opatrovníka, ktorý sabotuje rozsudok súdu zo dňa 07.06.2021 č.k. 21P/127/2020-242 a poškodzuje záujem maloletého pri rozvíjaní jeho vzťahu s otcom. Súd sa snaží ospravedlniť protiprávne konanie matky a kolízneho opatrovníka pri nerešpektovaní uvedeného rozsudku. Od roku 2022 súdu predkladal tabuľky nezrealizovaných stykov so synom, pri ktorých rešpektoval jeho priania. Podľa jeho mienky, neexistujú dôvody pre zúženie styku. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a nehospodárne, a ako otec bude brániť nielen svoje práva, ale najmä záujmy maloletého podávaním opravných prostriedkov, pretože mu záleží na tom, aby nestratil vzťah so synom. Napadnutý rozsudok zamedzil pobytu maloletého v mieste bydliska otca, čo má za následok dvojnásobné zvýšenie nákladov súvisiacich s realizáciou styku, čím sa penalizuje vzťah maloletého s otcom. Poukázal na to, že matka pri komunikácii nedokázala identifikovať žiaden dôvod, v čom by mal spočívať záujem dieťaťa na zúžení styku a uvádzala len jej motiváciu pre zvýšenie výživného. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, nezákonné, nedostatočne odôvodnené a založené len na niekoľkých odsekoch, hoci ide o zásah do úpravy rodičovských práv a povinností. Mal za to, že súd nesprávne posúdil okolnosti danej veci a pri rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem dieťaťa. 10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedla, že v tomto prípade súd už rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti a v rozhodnutí zo dňa 31.03.2023 apeloval na otca ohľadom trpezlivého prístupu k maloletému v otázke úpravy styku a zverenia. Otec netrval na znaleckom dokazovaní, avšak voči rozsudku podal odvolanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom. V konaní bol znalecký posudok č. 25/2024 zo dňa 13.09.2024 vypracovaný Mgr. Martinom Balkom, znalcom z odboru psychológia, ktorý bol vypočutý na návrh otca na pojednávaní dňa 21.11.2024. Napriek tomu otec naďalej nerešpektuje závery znaleckého posudku, ktorým sa nezistila manipulácia dieťaťa matkou a odporúčanie znalca nenútiť maloletého do prespávania v domácnosti otca, čo môže posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie k otcovi s tým, že otec musí niečo v prístupe zmeniť. Otec v odvolaní poukazuje na ničím nepodložené tvrdenia, že dieťa má odmietavý prístup k prespávaniu u neho iba z dôvodu manipulácie matkou, avšak nepredložil žiaden dôkaz. V konaní bolo preukázané, že maloletého nemanipuluje a snaží sa ho pozitívne motivovať a uvedené bolo preukázané aj otcom predloženými nahrávkami z rozhovorov s maloletým. Nesúhlasila s argumentom, že súd rozhodol na základe nevôle maloletého, pretože rozhodnutie opiera o závery znaleckého posudku. Mala za to, že otec iracionálne s maloletým a v rozpore s jeho najlepším záujmom, uzatváral dohody, že keď bude syn aj mimo styku s otcom s týmto telefonovať, nebude ho nútiť spať v jeho domácnosti. Je zrejmé, že ani v minulosti nebol maloletý pripravený na prespávanie u otca, čo preukazujú práve tieto dohody, ktoré maloletému spôsobili dlhodobý stres a blok z prespatia u otca. V priebehu konania sa súd vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré vo väčšej miere navrhoval otec a len skutočnosť, že otec nesúhlasí so závermi znalca, nemôže predstavovať dôvod na rozhodnutie v súlade so záujmom otca. Stotožnila sa s názorom súdu, že nie sú predpoklady pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania. Striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, je dôležité skúmať jeho osobnú zložku, vzťah otca s maloletým je potrebné postupne obnoviť, aby nadobudol voči otcovi dôveru. Stotožnila sa s názorom znalca, že dieťa nie je možné do stykov s prespaním nútiť a je potrebné obnoviť prerušený styk maloletého s otcom v stanovenom rozsahu s tým, že otec bude rešpektovať vôľu maloletého v tematike výberu domácnosti, v ktorej prespí, aby sa obnovil pravidelný extenzívny rozsah styku s otcom, s čím súhlasil maloletý a obaja rodičia a následne by došlo k postupnému obnoveniu prespávania syna v domácnosti otca. Znalec neodporúčal nútenie maloletého do prespania u otca, čo môže viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie k otcovi. S týmto názorom znalca súhlasí, pričom nie je v záujme maloletého devastovať jeho vzťah s otcom. Považuje za potrebné, aby bol tento

vzťah zdravo napravený, ale nie zastrašovaním dieťaťa otcom, že nemôže robiť veci, ktoré má rád, ak neprespí u neho (napr. neudelí mu súhlas s plaveckým výcvikom). Nesúhlasila s argumentom, že otcovi je odopieraný styk s maloletým, pretože styk sa realizuje a otec rešpektuje sčasti rozhodnutie súdu a priania maloletého, kedy jej ho po styku vráti. Ak sa nejaký styk nerealizoval, bolo to z dôvodov na strane otca. Maloletý je vždy na styk pripravený, zúčastňuje sa ho, pričom od posledného pojednávania otec zrušil sedem stretnutí kvôli pracovným povinnostiam. Vyhovenie požiadavke otca by spôsobilo nevykonateľnosť rozsudku, pretože aj otcovi musí byť zrejmé, že si rozhodnutím nemôže vynútiť vôľu maloletého a tým mu spôsobí traumu bez toho, aby ho on sám pozitívne v styku motivoval. Poprela tvrdenia, že by bol maloletý počas styku s otcom kontaktovaný ňou alebo jej rodinnými príslušníkmi. Otec tieto tvrdenia ani nepreukázal. K incidentu zo dňa 20.12.2024 uviedla, že otec v tom čase rešpektoval dohodu rodičov zo dňa 21.11.2024 (maloletého mal po realizácii styku odovzdať matke po 20.00 hod.). Keďže otec meškal, žiadala ho o informáciu, kedy jej dieťa odovzdá. Až vo večerných hodinách sa dozvedela, že maloletý u otca zaspal, otec nevyhovel jej požiadavke, aby jej dal maloletého k telefónu za účelom zistenia, či nie je nútený spať u otca a či je všetko v poriadku. Chcela sa uistiť, že dieťa neplače, ako sa už v minulosti stalo. Ak by jej otec vyhovel, nemala by problém s prespaním maloletého v jeho domácnosti. Otec konal v rozpore s jej požiadavkou, účelovo a pretože mala strach, aby maloletý nedostal záchvat, rozhodla sa ísť pre syna. Keďže jej otec, kontaktovala políciu a za jej pomoci sa príslušníci polície dostali k maloletému, ktorého zobudili, následne jej maloletý porozprával, že u otca nechcel prespať, chcel ísť domov a po tom ako mu otec pustil rozprávku zaspal. Otec opisuje situáciu svojvoľne a nepravdivo. O prítomnosti polície maloletý nič nevedel, otec jej dieťa vrátil na druhý deň. Matka má s maloletým milujúci vzťah a nie je v jej záujme, aby mu spôsobovala traumu. Aj z vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že matka ho na stretnutia pripravuje pozitívne. Fakt, že otec nesúhlasí so závermi súdu, znalca a kolízneho opatrovníka neznamená, že tieto závery sú nesprávne. Zo záverov znalca vyplýva, že maloletý má pozitívny postoj k styku sa s otcom, ale jeho rozhodnutia o tom, či chce prespať u otca, sú podmienené dobrovoľnosťou. Požiadavka dieťaťa môže vychádzať zo skúsenosti z minulých rokov, kedy bol vystavený neprimeraným praktikám otca používaným na dosiahnutie prespatia maloletého v jeho domácnosti. Hlavným dôvodom je nátlaková komunikácia otca a negatívne môže na maloletého vplývať aj neustále nahrávanie, kladenie mu otázok otcom a trestanie, ak nechce u neho prespať. Tento postoj otca už hraničí s citovým vydieraním dieťaťa, ktoré sa po návrate od neho rozplače a prosí, aby súhlasil napr. s plaveckým výcvikom. Z otcom predložených nahrávok vyplýva, že dieťa je vystavené stresu a traume zo strany otca, čo môže byť tiež dôvodom jeho odmietania prespávať u neho. Dobrovoľne sa podrobila výchovnému opatreniu v TENENET v Senci, kde mala so synom absolvovať poradenstvo a sedenia u psychológa. Práve otec s touto intervenciu nesúhlasil, čím nedáva šancu na zlepšenie situácie, keď odmieta pomoc odborníkov, nevynímajúc kolízneho opatrovníka. Mala za to, že napadnutý rozsudok o zúžení styku je dôvodný vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého výsledkov nie je záujme dieťaťa prespávanie u otca, ale dôležité je postupne obnoviť styk s otcom. Mala za to, že názor maloletého musí byť zohľadnený a dôsledne zistený a vyhodnotený vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi. Rozhodnutie súdu musí vychádzať z komplexnej situácie v rodine a medzi účastníkmi, čo súd riadne vykonal. Poukázala na potrebu zohľadniť, že maloletý má negatívny postoj k striedavej starostlivosti a k realizácii prespávania u otca, pričom otec jeho názor nerešpektuje. Otec sa opakovane vyjadruje aj pred TENENET, o.z. a kolíznym opatrovníkom, že nie je podstatné, čo maloletý chce. Stotožnila sa so závermi súdu, ktorý zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov a s dôvodmi rozhodnutia v tomto smere. Súd správne vyhodnotil, že nemal preukázané, že striedavá starostlivosť by bola najlepším odrazom usporiadania vzťahov v rodine a sám znalec uviedol, že takýto model nie je vhodný pre každé dieťa. K rozhodnutiu o zúžení styku uviedla, že je potrebné obnovovanie a rozširovanie styku a nie je vhodné dieťa nútiť do prespávania u otca. Podľa jej mienky, názor dieťaťa bol zisťovaný dôsledne a posúdený komplexne. 11. V podaní zo dňa 09.05.2025 otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasil s argumentáciou matky. Uviedol, že od prvého rozsudku súdu v danej veci rešpektoval vôľu maloletého, vždy ho vrátil matke a po dobu 2 a pol roka preukázal dostatočnú trpezlivosť voči nemu. Nemožno od neho očakávať, že do budúcna sa nebude snažiť o obnovu a rozšírenie styku so synom, na ktorom mu veľmi záleží. Matka jeho snahy negativizuje, hoci jeho konanie je plne v záujme maloletého. Ak sa voči predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu odvolal, uplatňoval svoje procesné právo. Situácia sa od posledného rozhodnutia súdu zlepšila a preukázal, že maloletému už prespávanie u neho nerobí problém. Poprel, že by nerešpektoval znalecký posudok č. 25/2024, z ktorého vyplynulo, že jeho rodičovské zručnosti sú na optimálnej úrovni, a tieto neboli nikdy spochybnené. Aj znalec

zdôraznil silnú citovú väzbu maloletého na matku, čo komplikuje jeho odlúčenie od nej a je dôvodom odmietania prespávať u otca. Kontakt s otcom nerobí maloletému problém, avšak znalec identifikoval, že problémom je naviazanosť na matku, ktorá od dieťaťa vyžaduje spanie v jednej posteli, hoci v minulosti bol zvyknutý spávať sám. Správanie matky smeruje k psychickému nátlaku na maloletého, čo vedie k vzniku neštandardného psychického stavu u maloletého, ktorý opisuje znalec v posudku v bode 15. Domnieval sa, že uvedené tvrdenia maloletého sú výsledkom vplyvu matky, hoci nemusí ísť o priamu formu manipulácie. Rešpektoval vôľu maloletého neprespávať u neho, ktorý stav nemôže trvať donekonečna, najmä ak sa situácia nezlepšuje. Problémom je postoj matky, ktorá odmieta akceptovať význam role otca. Mal za to, že súd nevykonal náležité dokazovanie a nezrealizoval dostatočný výsluch znalca k podstatným otázkam, pričom znalec svojvoľne menil zadanie otázok dôsledkom čoho boli neadekvátne závery hlavne v časti zaoberajúcej sa manipuláciou matky. Súd neskúmal hlbšie psychický stav maloletého, ktorý je podľa znalca, jedným z dôvodov nedoporučenia striedavej starostlivosti, ktorým postupom došlo k zmareniu tejto formy starostlivosti o dieťa. Z pohľadu závažnosti psychického stavu maloletého upriamil pozornosť na vyjadrenie izraelskej psychologičky na vývinovú psychológiu H. N. O., B., ktorá v rámci výskumu opisuje totožnú situáciu a psychické dôsledky takéhoto správania na dieťa. Maloletý má otca rád, užíva si spoločný čas s ním, ak mu nie je odopieraný. Maloletý potrebuje oboch rodičov a je v jeho najlepšom záujme, aby bol vychovávaný oboma rodičmi. Každý jeden kvalitne uskutočnený styk s maloletým prispieva k jeho pozitívnemu posunu a opätovnému budovaniu si dôvery k otcovi. Súd sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi na strane maloletého, na základe ktorých odmieta styk s otcom, nezaoberal sa zdrojom postoja maloletého a uspokojil sa len s konštatovaním znalca, kde absentovali adekvátne zdôvodnenia. Znalecký posudok sa javí ako forma duplikácie správy kolízneho pracovníka v širšom formáte. Mal za to, že súd nepodnikol žiadne ďalšie a menej invazívne kroky za účelom zlepšenia situácie účastníkov konania. Maloletý ho má rád, ak mu nie je odopierané tráviť čas s ním, avšak má problém s prespávaním u neho už dlhé roky, čo je zjavne manipuláciou matky a nulovej motivácie z jej strany. Situácia sa nezlepšovala ani počas konania, hoci sa snažil aspoň o minimálny styk s maloletým. Odmietol, že by syna stresoval a svojvoľne s ním uzatváral dohody. Nekonanie a neangažovanie matky má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na maloletého, ktorý nevie uviesť dôvod, prečo nechce spať u neho. Poprel, že by syna trestal a že by mu zakazoval plavecký výcvik a iné aktivity, ale vyjadril obavu o jeho zdravotný stav, pretože má krčné problémy. Trpezlivo pristupoval k obnoveniu jeho vzťahu so synom, pričom konanie matky pri incidente z decembra 2024 považoval za zámerné a prehnané. Matka sa snaží zmariť pobyt maloletého u neho. Zotrval na názore, že pre striedavú starostlivosť sú splnené podmienky a ako dôvod nestačí len odmietanie maloletého. Mal za to, že k tejto otázke by sa mal vypočuť názor dieťaťa, pričom je potrebné nazerať na konkrétne okolnosti prípadu. Maloletý sa s otcom chce stýkať, ale sám si chce určovať za akých okolností u neho prespí. Pasívne vyčkávanie na zmenu postoja dieťaťa ani ponechanie vyriešenia veci na matku, nie je riešením. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení. 12. V podaní zo dňa 28.05.2025 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasila s tvrdeniami otca. Uviedla, že otec zotrváva na svojom návrhu, napriek tomu, že sa v konaní nepreukázalo, že by o tento model starostlivosti maloletý javil záujem a že by reflektoval na jeho najlepší záujem. Namiesto snahy o zlepšenie vzťahu s dieťaťom otec presadzuje svoje záujmy a snaží sa nasilu prostredníctvom rozhodnutia súdu dosiahnuť stav, ktorý by bol v praxi v podstate nerealizovateľný a nevykonateľný, keďže maloletý nielenže nejaví záujem o striedavú starostlivosť, ale odmieta u otca prespávať a to bez zavinenia, či manipulácie tretej strany. Ak by otec zmenil nátlakové správanie, pravdepodobne by sa stav zmenil a maloletý by využíval čas styku aj keď bez prespania u otca, čím by si postupne s ním budoval vzťah a dôveru. Bez jej zavinenia styk prebieha spôsobom, že otec sa maloletého deň vopred spýta, či chce tráviť víkend s otcom a v prípade, ak dieťa odpovie negatívne, otec sa ani nepokúsi pre dieťa prísť, či ho pozitívne navnadiť aktivitami, ktoré by s ním robilo rado. Nespochybňuje právo otca podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, avšak poukazuje na nelogickosť jeho konania, keď pôvodne nežiadal o znalecké dokazovanie a styk nevyčerpáva v stanovenom rozsahu. Znalecké dokazovanie bolo nariadené, avšak otec sa s názorom znalca nestotožňuje a naďalej nerešpektuje jeho závery a odporúčania. Poprela, že by od maloletého žiadala spanie na jednej posteli a nemožno ju viniť z toho, že maloletý nemá s otcom vytvorený dobrý vzťah. Dieťa si zrejme v dôsledku konania otca v minulosti vytvorilo blok, prespatie u neho odmieta, čo otec neakceptuje a jeho negatívne konanie dáva na ťarchu matke, znalcovi, kolíznemu opatrovníkovi a súdu. Nesúhlasila s tvrdeniami, že znalecký posudok nie je dostatočný, ani s tvrdeniami, že znalec si svojvoľne menil otázky, čo otec v konaní nenamietal. Za nepravdivé a zavádzajúce považovala tvrdenia, že situácia sa zmenila a maloletému nerobí problém prespávať u neho. Maloletý je

spokojný s intenzitou stykov v zmysle posledného rozsudku, ktorý určil styk v nadväznosti na znalecké dokazovanie a v súlade so záujmom maloletého, ktorý je pozitívne naladený k otcovi, avšak odmieta u neho prespávať. K námietkam otca, že súd nepodnikol kroky na zlepšenie situácie účastníkov, uviedla, že práve otec nesúhlasil s návrhom na vyhľadanie a spoluprácu s psychológom. Podaním zo dňa 02.06.2025 poukázala na pripojené sms správy, v ktorých otec nesúhlasil s návštevou psychológa maloletým, a súhlas prejavil až v konaní o výkon rozhodnutia. Uviedla, že otec fabuluje a nikdy nenastala situácia, že by chcel maloletý u neho prespať. 13. V podaní zo dňa 28.08.2025 otec nesúhlasil s tvrdeniami matky, že maloletého núti k prespávaniu u neho, pretože viac ako rok styk prebiehal v rozšírenom režime, tri roky sa nerealizoval v stanovenom režime. Matka sa snaží navodiť dojem, že jeho správanie je direktívne a neprispôsobivé a jej snahou je vytvorenie ochrany maloletého, avšak súd ju nemotivoval k zlepšeniu prípravy na stretnutia. Nikdy nepopieral, že najdôležitejšie je rešpektovať vôľu maloletého a prispôsobiť stupeň a formu styku jeho emocionálnym potrebám. Znalecký posudok potvrdil, že maloletý prejavuje odpor len voči prespávaniu u neho, nie k bežným víkendovým návštevám. Snažil sa odporúčaniam aktívne venovať, ponúkal spoločné športové a kreatívne aktivity, čím sa snažil upevniť si dôveru s maloletým a zmierniť jeho vyhýbavé správanie. Pokiaľ matka popiera manipuláciu maloletého, podľa súdnej praxe, manipulácia môže byť vždy jemná a nemusí byť úmyselná. Zlyhanie otca vo vzťahu k maloletému, môže byť práve dôsledkom nepriameho vplyvu primárneho rodiča. Otec má legitímne právo požadovať plnohodnotný vzťah s maloletým, nakoľko matka mu ani raz neumožnila intenzívny styk a počas letných prázdnin maloletý na otázku, či chce zostať dlhšie na tobogánoch uviedol, že tak ako je napísané v zúženom súdnom rozhodnutí. Poprel, že by nespolupracoval, flexibilne akceptoval dištančné telefonické rozhovory, prispôsoboval sa termínov stykov, viackrát upustil od prespávania, ak maloletý prejavil neistotu. Jeho cieľom je získať u maloletého pocit bezpečia a dôvery, pričom vždy rešpektoval pocity maloletého, pýtal sa aký program by ho bavil a nikdy netrval na prespávaní, ak maloletý signalizoval nevôľu. Súhlasil so zabezpečením psychológa pre maloletého, však matka jeho návrhy brzdila a sabotovala aj uložené výchovné opatrenie. Matka podporuje status quo úplného odcudzenia dieťaťa od otca a jej nekonanie má neblahý vplyv. Spochybnil predložené sms správy považujúc ich za nekompletné, keď ide len o selektívny výber a zamlčanie kontextu. Dňa 05.05.2025 pred súdom vyjadril ochotu zabezpečiť psychologickú podporu maloletému a je pripravený na konzultáciu so psychológom. Navrhol alternatívne formy pomoci maloletému, čo matka odmietla. Matka fabuluje vyjadreniami o záujme dieťaťa prespať u otca, čo nikdy nenastalo. Maloletý rok a pol prespával u jeho rodičov, čo naznačuje túžby byť v jeho rodine dlhšie. Aj v rozhovoroch pred psychológmi maloletý vyjadruje, že by sa chcel cítiť viac integrovaný v domácnosti otca, čo je signálom k pravidelnému prenocovaniu u neho. Matka stále deklaruje, že maloletý je pripravený na prespatie u otca, avšak fabuluje vyjadreniami o jeho včasnej a riadnej príprave na styk s otcom. Matka opisuje odmietavý prístup otca a jeho neschopnosť navrhnúť riešenia, pritom práve on navrhol mediáciu, ponúkal úhradu príspevkov na zabezpečenie intervencie tretích strán, čo matka neprijala. Navrhol striedavú starostlivosť ako riešenie, čo matka odmietla, pričom obe strany poskytujú stabilné a rovnocenné podmienky maloletému. Navrhované rozdelenie starostlivosti o dieťa zodpovedá skutočným potrebám dieťaťa a zabezpečí jeho emocionálnu stabilitu. V ostatnom zotrval na vyjadreniach. V podaním zo dňa 05.09.2025 doložil Sťažnosť, ktorú podal z dôvodu nečinnosti kolízneho opatrovníka dňa 09.05.2025 a Oznámenie o výsledku vybavenia sťažnosti zo dňa 02.07.2025, podľa ktorého prešetrovaním sťažnosti nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. 14. V podaní zo dňa 24.09.2025 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zdôraznila, že súd počas celej doby apeloval na rodičov, aby pristupovali k riešeniu otázok ohľadom maloletého citlivo a spolupracoval s nimi kolízny opatrovník. Otec žiada striedavú starostlivosť, hoci má maloletý problém s prespaním u neho. Aktuálne otec prestal chodiť aj na víkendové styky. Ak otec tvrdí, že jeho návrhy na riešenie veci brzdila, neuviedol v čom. Komunikáciu s otcom predložila ako celok a odkazovala v nej na správu o výchovnom opatrení v TENENET o.z. za február 2025, z ktorej vyplýva, že sa sedení dobrovoľne zúčastnila. 15. Odvolací súd, vzhľadom na vyjadrenia rodičov v odvolacom konaní vo vzťahu k realizácii styku otca s maloletým a prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa, považoval za potrebné v súlade s ust. § 68 CMP doplniť dokazovanie a vo veci nariadiť pojednávanie podľa § 384 ods. 1, 2, § 385 ods. 1

CSP, s poukazom na povinnosť súdu vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP). 16. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 01.10.2025 otec uviedol, že bol naklonený uzavretiu dohody rodičov o širšom styku s maloletým, v tom prípade by netrval na návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti. Vzhľadom na nemožnosť dohody na svojom návrhu trvá. Maloletý je vo veku, kedy už u neho prespávať môže a vie si predstaviť, ako by fungovali, snažil by sa synovi vytvoriť podmienky a priestor, aby sa cítil dobre. Ak by syn nechcel u neho prespať, odviezol by ho k matke. Ak by viackrát skúsili postupné prespanie maloletého v jeho domácnosti, takáto starostlivosť by fungovala. V lete trávil čas so synom podľa aktuálneho rozsudku, čiže len počas dňa. Pokiaľ mu navrhoval, že by spolu išli na prázdniny, odpovedal mu, že pôjde len podľa rozsudku. Naposledy maloletý u neho prespal dňa 24.11.2024 v piatok. Na ďalší deň sa opäť realizoval styk, avšak matka mu od rána posielala sms správu s informáciou, že syn nechce u neho prespať. Od toho času maloletý odmieta styk a na jeho otázky, vždy v piatok, či sa chce stretnúť, odpovie, že nemá chodiť. Mal za to, že rozsudok nie je súladný so záujmom dieťaťa, pretože sú splnené podmienky pre striedavú starostlivosť o maloletého. Poukázal na závery znaleckého dokazovania a znaleckého posudku zo dňa 13.09.2024, v ktorom znalec hodnotil predpoklady otca pre striedavú starostlivosť, avšak nevysvetlil dôvody, prečo maloletý styk s prespaním u neho odmieta. Zdôraznil, že má právo na styk s maloletým. 17. Matka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že maloletý prespávanie u otca odmieta, riešili to celé roky pred súdom prvej inštancie. V poslednom období sa styk otca s maloletým riadne nerealizuje. Vždy bola ústretová, navrhovala otcovi aj rozšírenie styku s maloletým cez prázdniny, ale bez prespania. Aktuálne má maloletý krúžok anglického jazyka v pondelok, preto sa styk realizuje v utorky na základe dohody rodičov. Snaží sa synovi vysvetliť, že otec ho má rád, je rovnocenný rodič, že aj jeho mladšie sesternice prespávajú inde. Vec chcela riešiť aj prostredníctvom psychológa, s čím otec nesúhlasil. Syna motivovala k prespávaniu u otca, a aj keď sa už javilo, že by súhlasil, nakoniec to odmietol. Nepozná dôvod, prečo nechce maloletý u otca prespať. Pri preberaní dieťaťa si odovzdávajú rodičia len základné informácie. Bola by som rada, keby vec riešili so psychológom, aby poznala dôvod, prečo syn odmieta prespávať u otca. Uviedla, že vzťah otca a syna rešpektuje a súčasne poukázala na závery znaleckého posudku Mgr. Martina Balka a jeho odporúčania nenútiť dieťa k prespávaniu u otca, ak toto odmieta a styk nastaviť postupne. Uviedla, že vyjadrenia maloletého v poslednom období rešpektoval aj otec, avšak aktuálne nedáva vedieť, že pre dieťa nepríde. Napadnutý rozsudok navrhla ako správny potvrdiť. 18. Kolízna opatrovníčka pred odvolacím súdom uviedla, že rodinu úrad pozná, pracujú s ňou dlhodobo, maloletý má s otcom dobrý vzťah a zo žiadnych správ nevyplynulo, že by bol traumatizovaný. Rodičia úrad navštevovali opakovane aj otec žiadal o pomoc ohľadom režimu so synom a pomoci ako má postupovať, aby syn chcel u neho prespať. Problém vnímajú v zmenenom nastavení dieťaťa, kedy maloletý začal navštevovať materskú školu a nabiehal na nový režim, v tom čase začal odmietať prespávať u otca. Podľa názoru kolíznej opatrovníčky chybou bolo, že otec v útlom veku maloletého sa s ním dohodol, že keď mu nebude vedieť povedať, prečo nechce prespať u neho, k matke ho nedovedie. Takejto dohode dieťa v predškolskom veku nemôže rozumieť. Otec s úradom od toho času komunikoval len emailom. Matka bola vždy súčinná a ochotná spolupracovať. Poukázala na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že by súhlasila aj so striedavou starostlivosťou, ak by s tým súhlasil maloletý. 19. V priebehu odvolacieho konania na podnet odvolacieho súdu sa na pojednávaní dňa 01.10.2025 rodičia dohodli, že do ďalšieho pojednávania sa bude styk otca s maloletým realizovať každý nepárny kalendárny týždeň počas víkendu v sobotu od 09.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas pracovného týždňa v zmysle napadnutého rozsudku s výnimkou stretnutia v piatok v nepárnom týždni. 20. Na pojednávaní dňa 12.11.2025 otec uviedol, že styk sa realizoval od posledného pojednávania v zmysle ním podaných správ. Synovi sa snažil ponúknuť program, ktorý by ho zaujal, o nedeľné stretnutie však nemal záujem, neuviedol mu žiadny dôvod, len povedal, že nechce s ním byť. Bral to tak, že maloletý má aj školské povinnosti a chce mať v nedeľu program taký ako máva bežne. Nakoľko v odvolaní namietal znalecký posudok Mgr. Martina Balka, z ktorého nevyplývajú dôvody, prečo maloletý otca odmieta, navrhol nariadiť kontrolný znalecký posudok. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil s poukazom na potrebu prihliadať na prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Mal za to, že v

rozsudku absentuje súlad so záujmom maloletého dieťaťa, keď v žiadnom prípade nie je v záujme maloletého zúženie styku. S maloletým má vybudovaný výborný vzťah, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Neexistuje dôvod pre zamietnutie návrhu na striedavú starostlivosť, pretože sú splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov. 21. Matka na pojednávaní dňa 12.11.2025 uviedla, že v súvislosti s realizáciou styku s otcom od posledného pojednávania sa so synom zakaždým rozprávala, motivovala ho k styku s otcom aj na nedeľu, aj k ponúkanému programu zo strany otca. Maloletý vždy reagoval odpoveďou, že na nedeľné stretnutie nechce ísť, pretože chce byť aspoň jeden deň z víkendu doma. V priebehu pracovného týždňa sa všetky stretnutia v zmyslu rozsudku realizovali bez problémov. Uviedla, že v konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva, že nie je v prospech maloletého nútiť ho do styku s prespávaním u otca, ak s týmto nesúhlasí. Manipulácia a jej nedostatočná príprava sa v konaní nepreukázala. Naopak dieťa preukázateľne, aj na základe predložených správ, motivuje na styk s otcom. Pokiaľ sa styk nerealizuje v stanovenom čase, bolo preukázané, že je to len z dôvodov, že otec rešpektuje prianie dieťaťa a zo styku ho predčasne vráti alebo ho na styk neprevezme. Nepovažovala za dôvodné ani rozšírenie styku, keď otec nevyčerpáva aktuálny rozsah styku a opakovane by podával návrhy na vykonanie rozhodnutia, čo nie je v najlepšom záujme maloletého. K návrhu otca na striedavú starostlivosť uviedla, že podmienky na jej nariadenie nie sú splnené podmienky. Nesúhlasila s vykonaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko znalecký posudok Mgr. Martina Balka má všetky náležitosti. Poukázala na to, že otec mal možnosť znalcovi položiť otázky aj na pojednávaní. 22. Kolízna opatrovníčka na ostatnom pojednávaní pred odvolacím súdom ocenila postoj otca, ktorý sa prispôsobil maloletému. Uviedla, že vníma, že komunikácia rodičov sa zlepšila a bolo by dobré, keby v tomto smere pokračovala. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za správny, navrhla ho potvrdiť a ponechať víkendový styk aj s piatkom, ako je určený súdom prvej inštancie. 23. Zo správy TENENET, o.z. zo dňa 17.03.2025 vyplýva, že rodine bola poskytovaná spolupráca na základe opatrenia súdu s cieľom stretnutí s rodičmi za účelom zlepšenia komunikácie medzi nimi, čo by malo prispievať aj k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a maloletým a zabezpečeniu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Vo februári sa zrealizovalo spoločné stretnutie dňa 17.02.2025, rodičia oznamovali, že situácia sa skomplikovala, v niektoré dni maloletý odmieta chodiť k otcovi, otec vníma synov odpor ako manipuláciu zo strany matky, ktorá sa snaží otcovi ukázať ako by mal pracovať so synom, aby si vybudovali dôveru a pevnejší vzťah. Otca sa snažili viesť k zmene postoja voči matke, nakoľko je cítiť, že je u neho narušená dôvera voči nej. Rodičom poskytovali podporu, aby sa pokúsili pochopiť perspektívu druhého rodiča, vysvetlili im, že ich vzájomná spolupráca je pre maloleté dieťa a vytvorenie stabilného a podporujúceho prostredia kľúčová, odporúčali im, aby sa vyhýbali vyjadrovaniu kritiky alebo obviňovania, ktoré len prehlbuje napätie medzi nimi. Rodičom tiež odporúčali riadiť sa pokynmi znalca, ktoré otec niekedy rešpektuje, ale niekedy sa odvoláva na platný rozsudok a snaží sa vrátiť k pôvodnému režimu styku so synom. Ďalším odporúčaním bolo maloletému zabezpečiť návštevy psychológa, čo by mohlo pomôcť spracovať svoje pocity a lepšie zvládať zložité rodinné situácie. Otec s týmto návrhom nesúhlasil z dôvodu, že nechce syna vystavovať stresu, návštevu psychológa nepotrebuje. Zo správy zo dňa 22.04.2025 je zrejmé, že došlo k posunu a rešpektovaniu odporúčaní znalca vo vzťahu k postoju maloletého k prespávaniu u otca, čo prispelo k uvoľneniu napätia. Stretávania sa počas tohto obdobia obnovilo, ale po čase v niektoré dni maloletý odmietal styk s otcom. Rodičom dali na zváženie konzultovať vec s detským psychológom, ktorého by spoločne so synom navštívili, avšak otec s návrhom nesúhlasil, pretože dieťa nechce vystavovať ďalšiemu tlaku. Rodičom odporučili aj mediátora za účelom posilnenia vzájomnej komunikácie. Konštatovali, že ciele psychologického poradenstva sa nepodarilo naplniť, komunikácia medzi rodičmi je výrazne narušená. 24. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.08.2025 vyplýva, že úrad spolupracoval s rodinou od roku 2019 na základe žiadosti otca. Spolupráca s priebežnými šetreniami pomerov v rodine a komunikáciou s rodičmi prebiehala aj naďalej. Predmetom riešenia problémov rodiny bolo odmietanie maloletého prespávať v domácnosti otca. V máji 2025 úrad navrhol uložiť rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov na referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Galanta alebo v TENENET o.z. so sídlom v Senci, vzhľadom na neefektívnu komunikáciu rodičov. Navrhol odvolaciemu súdu, aby vykonal priamo pohovor s maloletým dieťaťom, keďže otec nesúhlasí s vykonaním pohovoru prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Obsah správy tvorí popísaný priebeh spolupráce s rodičmi od roku 2019, zistenia

z vykonaných šetrení u rodičov od roku 2022, vykonaných pohovorov s maloletým a oznámení otca, informácie o poskytovaní poradenstva úradom, informácie o komunikácii rodičov aj ohľadom odmietavého postoja maloletého k prespávaniu u otca a absolvovaní poradenstva v TENENET o.z.. 25. Zo správ vyhotovených rodičmi v odvolacom konaní obsahujúcich informácie o priebehu realizácie stykov otca s maloletým v mesiaci október a november 2025 vyplýva, že stretnutia sa realizovali v zmysle odporúčania odvolacieho súdu len v sobotu v dohodnutom čase, stretnutia v nedeľu maloletý odmietol. Otec maloletému vytvoril zaujímavý program, ktorý mu ponúkal aj na nedeľné stretnutie. Podľa otca nedeľné stretnutia maloletý odmietol bez uvedenia dôvodu. Zo správ matky vyplynulo, že maloletého k styku s otcom motivovala, podporovala, avšak nedeľných stretnutí sa zúčastniť nechcel, keď uvádzal, že chce byť jeden deň z víkendu doma. 26. Z dokladov predložených otcom a matkou v priebehu odvolacieho konania je zrejmé, že otec je zamestnaný, jeho priemerný mesačný netto príjem v roku 2021 činil 1.524,43 eur, v roku 2022 1.476,85 eur, v roku 2023 1.502,13 eur, v roku 2024 1.717,88 eur a v roku 2025 1.707,34 eur (od januára do augusta 2025), spláca úver mesačne sumou 232,14 eur od roku 2021, aktuálne vo výške 342,29 eur, hradí poplatok za internet 18,95 eur, plyn 16 eur, náklady na bývanie 200 eur mesačne, výživné na maloletého vo výške 220 eur mesačne, podľa LV č. XXXX je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v K.. Matka dosahuje priemerný mesačný netto príjem (december 2022 až júl 2025 vo výške 1.501,30 eur, poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne, rodičom prispieva mesačne sumou 300 eur na bývanie (čestné prehlásenie P. B.), nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila a preukázala za stravu 200 eur (vrátane stravy v škole), ošatenie a obuv 70 eur, hygienu 40 eur, vitamíny 14 eur, mobilný telefón 7 eur, hračky, knihy 20 eur, ZRPŠ 25 eur jednorazovo, záloha na ŠVP 70 eur (na rok 2026), triedny fond 10 eur, školská družina 10 eur, futbalový klub 30 eur, logopéd 37 eur. Vyčíslila aj nepravidelné výdavky na maloletého za školské výlety, predstavenia, exkurzie, Vianoce a narodeniny, dovolenka. Obaja rodičia zároveň vyčíslili svoje náklady. Zo správy zo Základnej školy A. I. XXX, F. G. zo dňa 31.03.2025 je zrejmé, že maloletý dosahuje výborné výchovnovzdelávacie výsledky, neevidujú u neho žiadne výchovné problémy, do školy chodí pripravený, domáca príprava je bez problémov. 27. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností danej prejednávanej veci, po oboznámení sa s obsahom celého spisu, vrátane doplneného dokazovania na odvolacom súde po nariadení pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a opätovnom vypočutí účastníkov konania, po vyhodnotení dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a doplnení dokazovania v odvolacom konaní (§ 68 CMP) preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 CMP, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok o styku je potrebné zmeniť a odvolanie otca voči výroku, ktorým súd zamietol návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov je nedôvodné. 28. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 30. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti. 31. Podľa § 28 ods.1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa 32. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti.

33. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 35. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 36. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. 37. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe zmeny úpravy styku otca s maloletým počas pracovného týždňa na každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v pondelok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a v tejto časti zmenil rozsudok len pokiaľ ide o nesprávne zadefinované preberanie maloletého v predškolskom zariadení, keď maloletý navštevuje školské zariadenie. Pokiaľ ide o zmenu styku každý piatok v nepárnom týždni od 15.30 hod. do 20.00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod. odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok v tejto časti. Súd prvej inštancie síce vo veci vykonal náležité dokazovanie, rodičov viedol ku zlepšeniu ich komunikácie a k obnove vzťahu maloletého s otcom, vzhľadom na nedostatočnú realizáciu styku a postoj maloletého k prespaniu u otca, odvolací súd však považoval za potrebné s prihliadnutím na okolnosti danej veci doplniť dokazovanie. Konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2018-81 zo dňa 07.02.2019 bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 130 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom počas bežného roka a sviatkov a školských prázdnin s výnimkou letných prázdnin, na ktoré sa vzťahovala bežná úprava styku. Ku zmene predmetného rozhodnutia v časti úpravy styku došlo rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň od štvrtka od 15.30 hod. do piatka do 09.00 hod., každý nepárny týždeň od pondelka od 15.30 hod. do utorka do 09.00 hod., každý nepárny týždeň od piatka od 15.30 hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou úpravy styku počas vianočných sviatkov, zimných školských prázdnin a veľkonočných sviatkov. V konaní bolo nesporne preukázané a oboma rodičmi potvrdené, že styk otca s maloletým sa pôvodne realizoval s prespávaním v domácnosti otca, avšak od septembra 2022 dochádzalo k problémom a odmietaniu prespávať u otca zo strany maloletého, čím sa v konečnom dôsledku styk postupne minimalizoval. Za účelom pomoci odstrániť tento stav, rodičia kontaktovali kolízneho opatrovníka. Súd prvej inštancie v záujme hľadania riešení v danej veci a na základe iniciatívy kolízneho opatrovníka uznesením č.k. 32P/176/2021-302 zo dňa 26.08.2024 rozhodol o výchovnom opatrení, ktorým rodičom uložil povinnosť realizovať odborné

poradenstvo v TENENET, o. z. v trvaní šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Prihliadajúc na priebežné správy TENENET, o.z. je zjavné, že medzi rodičmi je náročná a sťažená komunikácia, rodičia hľadajú vinu voči druhému, cítiť u nich frustráciu a sklamanie, pričom otec potvrdil, že maloletý dva roky u neho nechce prespávať, keď matka ho, podľa jeho mienky, dostatočne nemotivuje k stretnutiam. Matka argumentovala konaním otca, ktoré má vplyv na postoj maloletého k prespaniu u neho, pričom otec bol zariadením vedený k tomu, aby bol k potrebám maloletého vnímavý a rešpektoval, že momentálne odmieta prespanie v jeho domácnosti. Je nesporné, že práca s rodinou pokračovala aj v priebehu roku 2025, pričom zo správ zo dňa 17.03.2025 a 24.04.2025 je zjavné, že rodičia boli podporovaní k pochopeniu perspektívy druhého rodiča, bolo im odporúčané vyhýbať sa kritike alebo obviňovaniu, čo medzi nimi prehlbuje napätie a riadiť sa pokynmi znalca. Zo záverov ostatnej správy TENENET, o.z. vyplýva, že nedošlo k naplneniu cieľov výchovného opatrenia, komunikácia rodičov je narušená, čo súvisí s pretrvávajúcim konfliktom a zásadne rozdielnym pohľadom na odmietavý postoj dieťaťa voči otcovi. Rodičom bolo odporúčané zvážiť spoluprácu s mediátorom s cieľom podporiť konštruktívny dialóg a dospieť k dohode, ktorá bude reflektovať potreby maloletého a odporúčanie pre maloletého vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, ktorá by mohla prispieť k lepšiemu zvládaniu aktuálneho rodinného napätia a podporiť jeho celkovú psychickú pohodu. Je potrebné konštatovať, že práca s rodinou v smere dosiahnutia požadovaného cieľa a nápravy vo vzťahoch medzi rodičmi, ktoré sa zjavne odzrkadľujú na prežívaní maloletého, nepriniesla želaný výsledok. Nemožno opomenúť, že s rodinou nepretržite pracoval aj kolízny opatrovník, na ktorého sa obracali obaja rodičia, informovali ho priebežne o situácii v rodine, ktorá gradovala do absolútneho odmietania maloletého, aby u otca prespával. Situácia sa vyhrotila do takých rozmerov, že styk otca s maloletým sa realizoval len v pracovný deň, kedy podľa súdneho rozhodnutia mal otec maloletého po styku odovzdať matke bez prespania, t.j. len počas popoludňajších hodín v utorok v párnom týždni. Takýto rozsah styku je zjavne nedostatočný, ktorú skutočnosť pociťoval aj maloletý ako vyplýva zo znaleckého posudku. Treba uviesť, že v súvislosti s komunikáciou rodičov kolízny opatrovník na ostatnom pojednávaní pred odvolacím súdom zaznamenal zlepšenie v komunikácii rodičov, ktorých vyzval, aby v pozitívnom nastavení zotrvali. 38. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, prihliadal na znalecký posudok č. 25/2024 vypracovaný v konaní znalcom Mgr. Martinom Balkom, avšak jeho závery vzal do úvahy len čiastočne. V tejto súvislosti udáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktorý súd vyhodnocuje v kontexte a vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi vykonanými v konaní. Zohľadnil závery znalca Mgr. Martina Balka, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v popredí aktuálneho psychického stavu maloletého bola záťaž spojená s neustálenou tematikou rodičovskej starostlivosti a z toho vyplývajúce senzitívne prežívanie rivalizácie rodičov. U maloletého má dominantné výchovné postavenie matka ako rezidenčný rodič, ku ktorej má vytvorenú kvalitnú a stabilnú vzťahovú väzbu a je k nej prirodzene intenzívnejšie citovo naviazaný. Väzbu maloletého k otcovi hodnotil znalec ako ambivalentnú s negatívnymi momentmi kvôli obavnému prežívaniu vo vzťahu k prespávaniu v domácnosti otca, keď súčasne maloletý referoval, že s otcom sa chce stretávať a primáme s ním nemá narušený vzťah. Znalec zistil, že maloletý je nepriamo ovplyvňovaný oboma rodičmi, ktorí majú rozdielne predstavy o optimálnom fungovaní rodičovskej starostlivosti, čo je viditeľné aj zo senzitívnejšieho prežívania rivalizácie rodičov u maloletého dieťaťa, a z anticipácie ich vzájomných ambivalentných postojov a reakcií. Vyšetrenie síce preukázalo tendencie matky, ktoré nemuseli v minulosti dostatočne podporovať separáciu maloletého (spoločné spávanie v manželskej posteli či netrávenie času v školskej družine), avšak nie negatívne ovplyvňovanie, manipuláciu či programovanie dieťaťa matkou. Je potrebné prihliadať na konštatovanie znalca, že maloletý javil autentický záujem o stretávanie s otcom a jeho osobnú starostlivosť, bol ochotný obnoviť stanovený rozsah styku, čo podmieňoval požiadavkou, aby otec akceptoval dobrovoľnosť prespávania v jeho domácnosti. Skutočnosť, že maloletý nebol spokojný s v tom čase aktuálnou frekvenciou styku s otcom (jedno poobedie za 2 týždne) potvrdil aj znalec s tým, že maloletý odmietal styk v tie dni, kedy mal prespať u otca, keď nemal záruku, že otec bude rešpektovať jeho prianie vrátiť sa prespať do domácnosti matky. Je potrebné prihliadnuť na závery znalca, že maloletý vníma čas strávený s otcom v prevažujúcej miere pozitívne, kontakt s otcom u neho nevyvoláva negatívne prejavy, a zhoršenie/zmenu správania vyvoláva len snaha otca o realizáciu stanoveného rozsahu styku vrátane prespávania, čo v maloletom vyvoláva vyhýbavé a odmietavé správanie. Znalec odporúčal obnoviť prerušené stretávania maloletého s otcom v stanovenom rozsahu s tým, že otec bude akceptovať vôľu dieťaťa vo vzťahu výberu domácnosti, v ktorej prespí tak, aby sa obnovil pravidelný extenzívny rozsahu styku, s čím súhlasil maloletý a obaja rodičia, a následne by došlo aj k postupnému obnoveniu prespávania syna v domácnosti otca. Je potrebné vziať do úvahy záver znalca, že nútenie maloletého do prespávania v domácnosti otca, môže ešte viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie vo vzťahu k otcovi.

Svoje závery znalec potvrdil aj v rámci výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, keď uviedol, že u maloletého nezistil závažne narušený vzťah s rodičmi, ani traumatizáciu a závažné výchovné nedostatky. Za významnú však považoval zvýšenú naviazanosť maloletého (citovú a emočnú) na matku a prostredie v jej domácnosti, čo uzavrel ako objektívne komplikovanú separáciu maloletého od matky a ich pravdepodobne defenzívnejšiu reakciu na domáhanie sa rozšírenia styku zo strany otca. Znalec zaoberajúc sa dôvodmi odmietania maloletého vysvetlil, že maloletý uvádzal ako dôvody, že nechce prespávať u otca, že mu chýba matka a skutočnosť, že otec nerešpektoval prianie, že večer ho má zobrať k matke. Maloletý pred znalcom uviedol, že by sa chcel s otcom stretávať v pôvodnom rozsahu, ale bez prespávania, príp., že by vždy dobrovoľne uviedol, či chce prespať, a aby otec rešpektoval jeho prianie. Znalec nezistil znaky negatívneho ovplyvňovania alebo manipulácie maloletého dieťaťa zo strany matky. Považoval za dôležitú reakciu otca a zmenu v jeho prístupe a konštatoval, že otec nemôže vyvíjať tlak na maloletého a tvrdiť mu, že uňho musí prespávať, inak ho súd bude sankcionovať, čo je neakceptovateľné. V súvislosti s týmito závermi znalca odvolací súd mal za to, že naviazanosť maloletého na matku je nepopierateľná, pričom k otcovi má maloletý vytvorený vzťah, má záujem sa s otcom stretávať v rozsahu širšom ako je jedno popoludnie v priebehu dvoch týždňov, avšak bez prespania u otca. 39. Po doplnení dokazovania mal odvolací súd preukázané, že styk otca s maloletým sa aktuálne realizuje počas pracovných dní bez problémov v časoch od 15.30 do 19.00 hod. a víkendové stretnutia sa uskutočňovali len každú párnu sobotu do 09.00 hod. do 20.00 hod. v zmysle dohody rodičov na pojednávaní pred odvolacím súdom (dňa 01.10.2025) a k nedeľným stretnutiam nedochádzalo, ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia. V tomto smere matka ako dôvod prezentovaný maloletým uvádzala, že syn z víkendu chce mať jeden deň voľný a otec potvrdil, že maloletý s ním v nedeľu odmietol tráviť čas, napriek ponúkaným programom. Treba uviesť, že otec rešpektoval usmernenie odvolacieho súdu a rešpektoval postoj maloletého k styku počas víkendu, na maloletého nenaliehal, na styk sa riadne v určenom čase dostavoval a maloletého matke včas odovzdal. Otec naďalej argumentoval tým, že maloletý je manipulovaný matkou, na ktorú námietku odvolací súd neprihliadal, berúc do úvahy závery znalca, ktorý túto skutočnosť nezistil. Je potrebné konštatovať, že realizáciou styku otca s maloletým počas pracovného týždňa došlo k obnove pravidelného kontaktu, ktorý treba postupne rozširovať aj s prespaním u otca. Napokon aj znalec odporúčal obnoviť styk maloletého s otcom, čo je nesporne v záujme dieťaťa. Je nepochybné, že maloletý má k otcovi vytvorený vzťah, v minulosti v domácnosti otca prespával, jeho domácnosť dôverne pozná, a pokiaľ sa vyskytli okolnosti, ktoré vytvorili u maloletého „blok“ k prespávaniu u otca, je potrebné toto napraviť. Skutočnosť, že otec s maloletým uzatváral nejaké dohody, prípadne, že otec styk s maloletým nerealizoval po tom, ako mu syn oznámil, že u neho prespať nechce, vo veku maloletého mohli privodiť určité obavy a stratu istoty a dôvery k otcovi, najmä za situácie, kedy je maloletý na matku vo zvýšenej miere naviazaný a matka je úzkostlivá. Táto okolnosť však nemôže zasiahnuť do práva styku otca s maloletým natoľko, aby maloletý u otca neprespal jednu noc počas víkendov. Nemožno ponechať len na vôli maloletého odmietnutie prespania u otca tak, aby nemal možnosť tráviť s maloletým čas v sobotu a nedeľu nepretržite. Ak sa u maloletého vytvoril blok a začal odmietať prespávanie u otca z dôvodov vyplývajúcich zo správania otca, resp. jeho požiadaviek na maloletého z minulosti, k náprave môže dôjsť postupným obnovením prespávania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na matkou prezentované vyjadrenie, že maloletého podporí v otázke prespania u otca. Zároveň dáva do pozornosti, že v prípade potreby odbornej intervencie sa rodičia majú možnosť obrátiť so žiadosťou o pomoc na psychológa, keď v rámci konania o výkon rozhodnutia otec už s touto formou intervencie súhlasil. Odvolací súd vyslovuje názor, že maloletému je potrebné určiť hranice a nastaviť režim stretnutí, v rámci ktorého sa bude víkendový styk realizovať s prespaním u otca, čo zodpovedá veku dieťaťa, pričom maloletý bude mať vedomosť o tom, že k prespaniu dôjde len cez víkend. Nemožno akceptovať ako argument, že maloletý chce mať jeden deň z víkendu voľný, pretože styk nie je upravený na každý víkend. Práve matka je povinná ako preferenčný rodič dieťaťu vysvetliť a usmerniť ho k tomu, aby u otca prespal. Maloletý nemôže pociťovať zo strany matky ani nevedomé impulzy vo vzťahu k prespatiu u otca. Nie je namieste, aby matka počas styku otca s maloletým, tento monitorovala a už vôbec nemožno vyhodnotiť ako vhodné konanie ani jedného z rodičov v súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo k decembri 2024. Je vecou oboch rodičov, aby pristúpili k odovzdaniu a prevzatiu maloletého na styk s otcom tak, aby maloletý cítil ich názorovú zhodu k otázke prespania u otca. Povinnosťou matky je maloletého na styk pripraviť aj po psychickej stránke a usmerniť ho k tomu, že aj s otcom si môže vytvoriť plnohodnotný víkendový program, ktorý ho obohatí. Odvolací súd z dôvodu potreby nastaviť určitú stabilitu v režime dieťaťa aj s prespaním u otca, a jeho postupné obnovovanie, určil styk s prespaním cez víkend od soboty do nedele. Nepovažoval však za vhodné upraviť styk aj

v piatok pred víkendom, kedy maloletý má u otca prespať, práve z dôvodu, aby nedošlo k silnejšiemu odopieraniu styku zo strany maloletého a aby sa styk cez víkend uskutočnil. Realizáciou víkendového styku s prespaním sa postupne vytvorí priestor na rozšírenie styku, či už od piatku do nedele alebo aj cez prázdniny a sviatky. V prípade, ak maloletý bude u otca spokojný aj počas víkendového pobytu s podporou a povzbudením matky, aby u otca prespal, rodičia sa môžu dohodnúť na širšom rozsahu styku a trávení prázdnin a sviatkov maloletého s otcom aj na dlhšie obdobie, čo je nesporne pre dieťa prínosné a v jeho záujme. 40. Odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy, že z vyjadrení maloletého pred kolíznym opatrovníkom v priebehu konania na súde prvej inštancie (správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.2.2022 a 4.11.2022) vyplynulo, že domácnosť otca pozná, u otca v minulosti prespával, trávil s ním čas v širšom rozsahu. V ďalšom období sa maloletý vyjadroval v rámci vyšetrenia u súdom ustanoveného znalca Mgr. Martina Balka, kedy jednoznačne s odstupom času prezentoval nevôľu prespávať u otca, pretože sa bojí, že ho nedovezie domov s tým, že s otcom sa stretáva v tie dni, keď u neho nemá spať. Na otázky znalca, čo by mal otec urobiť, aby u neho spal, sa maloletý nevedel vyjadriť. Treba uviesť, že maloletý v čase vykonania pohovoru kolíznym opatrovníkom bol v predškolskom veku, kedy sa styk ešte realizoval s prespávaním u otca, následne v rámci znaleckého dokazovania sa vyjadroval vo veku 8 rokov, kedy dieťa dokáže prezentovať svoje pocity, vzťah k rodičom, svoje predstavy, priania a negatívy, ktoré prežíva. Z názoru maloletého, kedy bol starší, jednoznačne vyplýva jeho postoj k styku s otcom, ktorý uvíta v širšom rozsahu, avšak s požiadavkou na otca, aby u neho nemusel prespať. Na tomto stanovisku maloletý zjavne zotrváva, ktorá skutočnosť vyplynula aj v priebehu odvolacieho konania z vyjadrenia oboch rodičov. Treba dodať, že ani v odvolacom konaní sa nepodarilo zrealizovať styk otca s maloletým dva dni po sebe nasledujúce v rámci víkendového styku, a to bez prespania u otca. Je teda zjavné, že styk s otcom neprebieha podľa dohodnutých pravidiel z dôvodu odmietania maloletého. Napriek uvedenému odvolací súd zastáva názor, že je potrebné zabezpečiť stretnutia otca s maloletým v priebehu pracovného týždňa na báze pravidelnosti, ktorý cieľ sa napokon už dosiahol a treba v takomto nastavení pokračovať, aj keď bez prespania maloletého u otca, pričom však treba upraviť víkendový styk, kedy maloletý nie je zaťažený školskými povinnosťami a režim je odľahčený, s prespaním u otca. Aj keď realizácia styku v určenom rozsahu bude spočiatku ťažšia, bude potrebný citlivý prístup oboch rodičov k maloletému (aj empatický prístup otca) a vhodná príprava na styk. Odvolací súd uzavrel, že je nevyhnutné umožniť otcovi a maloletému ich spoločné stretnutia v širšom rozsahu počas víkendu. V tejto súvislosti dodáva, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol maloletý traumatizovaný (znalecký posudok Mgr. Martina Balka), že by mal problémy v škole, alebo zdravotné problémy takého charakteru, ktoré by vylučovali trávenie času s otcom cez víkend bez prespania. Z uvedeného dôvodu na názor dieťaťa vyjadrený naposledy pred znalcom prihliadal len čiastočne. Tiež zdôrazňuje, že názor maloletého dieťaťa nie je jediným dôkazom, na základe ktorého súd rozhodne a tento názor treba posúdiť v kontexte aj ostatných dôkazov vykonaných v konaní. 41. Zmena úpravy styku otca s maloletým v zmysle výroku I tohto rozsudku zodpovedá aktuálnej situácii v rodine, nastaveniu dieťaťa, čiastočne zohľadňuje jeho názor, reflektuje na zachovanie jeho práva na kontakt, stretávanie, budovanie väzieb s rodičom, ktorý nie je preferenčným a nezabezpečuje osobnú starostlivosť o neho a na právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov, na udržiavanie pravidelných osobných kontaktov s oboma rodičmi (Dohovor o právach dieťaťa čl. 7, 8 a 9). Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „v záujme dieťaťa je, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“. Odvolací súd nespochybňuje, že obnovenie kontaktu maloletého s otcom s prespaním u otca môže byť spočiatku problematické, avšak vyslovuje presvedčenie, že v prípade zvoleného vhodného a empatického prístupu rodičov, ktorí synovi poskytnú podporu (najmä matka) a vytvoria mu podmienky a priestor pre realizáciu styku s prespaním u otca, prípadne mu zabezpečia intervenciu psychológa, môže dôjsť k postupnému rozšíreniu styku s otcom na dlhšie časové etapy. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý vníma nastavenie rodičov, čo sa odzrkadľuje v jeho prežívaní. Aj zo znaleckého posudku a napokon aj zo správ Tenenet o.z. je nesporné, že komunikácia rodičov maloletého ovplyvnila a ovplyvnilo ho aj správanie otca z minulosti. Je na rodičoch, aby maloletého presvedčili k prespaniu u otca a pokiaľ dôjde v tomto smere k náprave, do budúcna sa otvorí priestor pre možnú dlhšiu realizáciu styku s prespaním u otca. Odvolací súd nespochybňuje argument otca, že prianie maloletého neprespávať v jeho domácnosti rešpektuje dlhodobo, čo bolo preukázané aj v priebehu odvolacieho konania. V tejto súvislosti udáva, že dané rozhodnutie je neštandardné, pretože vyplýva zo situácie, ktorá v rodine nastala a na ktorej majú podiel obaja rodičia.

Pre celkové pochopenie úvah súdu vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu treba uviesť, že práve zmena realizácie styku počas pracovného týždňa s určením odovzdania maloletého matke po styku bez prespania u otca, ktorú rodičia v priebehu konania akceptovali, preukázala, že styk sa začal uskutočňovať v pravidelných intervaloch a nie je problematický. Nemožno sa stotožniť s názorom otca, že tento postup nie je v súlade so záujmom dieťaťa, keď práve týmto krokom sa dosiahlo, že maloletý sa s otcom v priebehu pracovného týždňa stretáva pravidelne. Odmietanie maloletého v stretnutiach s otcom počas pracovného týždňa s prespaním u otca v zmysle pôvodného rozsudku súdu spôsobilo, že maloletý sa s otcom nechcel stretnúť v dni, kedy mal u otca prespať. Daný režim styku aj odvolací súd s prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci a situáciu v rodine, najmä s prihliadnutím na odmietanie maloletého prespávať u otca a zároveň vyslovené prianie tráviť s otcom viac času, považoval za vhodný a do budúcna zabezpečujúci opätovné rozširovanie styku, keď maloletý nadobudne dôveru k otcovi a pocit istoty. Odvolací súd určil miestom prevzatia maloletého počas pracovného týždňa v školskom zariadení, ktoré navštevuje, a v prípade ak sa v školskom zariadení v daný deň nebude nachádzať, je miesto prevzatia bydlisko matky. Zároveň určil miesto odovzdania maloletého po styku v mieste bydliska matky. 42. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým počas sviatkov a školských prázdnin zhodne ako súd prvej inštancie odvolací súd udáva, že tento je upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2018-81 zo dňa 07.02.2019. Dané rozhodnutie o styku počas sviatkov a prázdnin zostáva v platnosti. Styk počas letných prázdnin síce nie je upravený osobitným režimom, ale tento je pokrytý úpravou styku tak, ako bude prebiehať počas školského roka. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, skutočnosť, že maloletý styk s otcom s prespaním v jeho domácnosti odmieta a vzhľadom na aktuálne nastavený režim styku s víkendovým prespaním, ktorý poskytne maloletému a otcovi trávenie času v čiastočne širšom rozsahu a priestor pre nadobudnutie dôvery a istoty u otca, odvolací súd uzavrel, že rozširovanie styku počas letných prázdnin je predčasné. Aktuálne nastavený režim styku počas bežného roka pokrýva aj styk počas letných prázdnin, vrátane víkendových prespatí u otca, pričom rodičia majú právo kedykoľvek v prípade zmene situácie pristúpiť aj bez rozhodnutia súdu k rozšíreniu styku. 43. Podľa § 24 ods. 3 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.. 44. Podľa § 24 ods.5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 45. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu v napadnutej časti o zverení maloletého v zmysle návrhu otca do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre vyhovenie návrhu otca v otázke zmeny zverenia. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku, ktorým zamietol návrh otca na zmenu zverenia postupoval vecne správne, vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne a podrobne odôvodnil berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a posudzujúc vec komplexne. Odvolací súd sa so závermi napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku I. a s jeho odôvodnením stotožňuje a poukazuje na ne. Treba uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil vec komplexne s ohľadom na záujem dieťaťa, jeho väzby na rodičov a rešpektovanie role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní udáva, že pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti o maloleté dieťa je nutné veľmi starostlivo zvážiť všetky okolnosti konkrétnej danej veci. Pri posúdení vhodnosti tejto formy starostlivosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov – veku a

osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. 46. V danom prípade neboli splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu dieťaťa, majú vytvorené podmienky a majú záujem zabezpečovať starostlivosť o neho. Nebolo možné prehliadnuť preukázané skutočnosti ohľadom konfliktu rodičov a ich problematickej komunikácie, ktorá bola súdom v priebehu konania riešená a rodičom poskytnutá pomoc, či už zo strany kolízneho opatrovníka alebo uložením výchovného opatrenia. V nadväznosti na uvedené vzal odvolací súd do úvahy závery znaleckého dokazovania a znalecký posudok č. 25/2024 vypracovaný Mgr. Martinom Balkom, výsledky celkovej práce psychológov, Tenenet, o.z. s rodinou a skutočnosť, že maloletý dlhodobo odmieta u otca prespávať. Pokiaľ ide o uvedený znalecký posudok treba uviesť, že znalec posudzoval nielen osobnosť každého z rodičov, ale vyšetroval aj maloletého a z jeho záverov vyplýva jednoznačné odporúčanie rešpektovať vôľu maloletého. Pokiaľ maloletý odmieta prespávanie u otca, čo i len jednu noc, je ťažko predstaviteľné ako by sa realizovala striedavá starostlivosť o neho v režime navrhnutom otcom. Znalec jednoznačne uviedol, že v aktuálnej debaklovej situácii nie je striedavá starostlivosť z psychologického hľadiska objektívne vhodná pre maloletého, pričom ani maloletý o ňu subjektívne nejaví záujem. Hoci znalec konštatoval, že maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom a styk s otcom v rozsahu jedno popoludnie v priebehu dvoch týždňov mu nepostačuje, neodporúčal striedavú starostlivosť z dôvodu potreby postupných krokov k navráteniu sa do stavu pôvodne nastaveného rozsahu styku a jeho realizácie. Treba poznamenať, že striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom časovom intervale a takáto forma starostlivosti kladie vysoké ľudské aj osobnostné požiadavky na rodičov. V danom prípade bolo z obsahu spisu a podaní rodičov preukázané, že majú zásadný problém v komunikácii a nápravu a zmenu ich postoja nebolo možné dosiahnuť odborným poradenstvom, ktorému sa podrobili. Je nesporné, že komunikácia rodičov sa odrazila aj v prežívaní maloletého, ktorý odmieta prespávanie u otca a napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania rodičia dokázali komunikovať, nastavenie maloletého sa napriek pokusom odvolacieho súdu nepodarilo zmeniť. Odvolací súd nespochybňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sleduje právo dieťaťa na rovnocenný kontakt s rodičmi, právo na jeho výchovu a zabezpečenie starostlivosti o neho matkou aj otcom, avšak v danom prípade je potrebné zohľadniť nastavenie maloletého k prespávaniu u otca. Pokiaľ otec poukazoval na rozhodnutia súdov (nálezy ÚS SR) vo vzťahu k striedavej starostlivosti a nevhodnej komunikácii rodičov odvolací súd udáva, že vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné ku každej veci pristupovať individuálne s ohľadom na špecifiká pomerov v rodine, ktoré sa v danej veci jednoznačne preukázali a tieto bolo potrebné pri rozhodnutí vziať do úvahy. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by jediným kritériom rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca na striedavú starostlivosť bola len nevhodná komunikácia rodičov (ktorá sa aktuálne zlepšila), keď súd prihliadol aj na ďalšie dôkazy, ktoré viedli k záveru o nemožnosti návrhu otca vyhovieť. V tomto prípade je dôležité dosiahnuť, aby realizácia styku v nastavenom rozsahu pokračovala a zároveň sa styk uskutočňoval aj cez víkendy s prespaním u otca, a až následne možno pristupovať k rozšíreniu styku a prípadne zmene rozhodnutia súdu o styku, či už autoritatívnym rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov. Okamžitá zmena starostlivosti by u maloletého za situácie, kedy dlhodobo odmieta styk s prespaním u otca, bola kontraproduktívna a vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní, je vysoko pravdepodobné, že striedavá starostlivosť rodičov o maloletého by bola nefunkčná. Za týchto okolností nie je v záujme maloletého dieťaťa nariadiť striedavú starostlivosť, keď je zjavné a oboma rodičmi potvrdené, že maloletý prespanie u otca odmieta a styk, ktorý bol nariadený s prespaním sa dlhodobo absolútne nerealizoval. Pokiaľ súdny znalec vyhodnotil na strane oboch rodičov dostatočné kompetencie v otázke zabezpečenia starostlivosti o maloletého, treba dať do pozornosti záver znalca spočívajúci v neodporúčaní striedavej starostlivosti o maloletého za daných okolností z dôvodu možného ešte ráznejšieho odporu zo strany maloletého voči otcovi. 47. Na námietky otca k znaleckému posudku č. 25/2024 vypracovanému Mgr. Martinom Balkom, odvolací súd neprihliadal. Poukazuje na to, že právny rámec činnosti znalca upravuje zákon č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Tento zákon vymedzuje predmet znaleckej činnosti, stanovuje nevyhnutné náležitosti znaleckých úkonov, práva a povinnosti znalcov, pričom právny rámec činnosti znalcov vytvára aj vyhláška č. 228/2018 Z.z.,

ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch. Je potrebné konštatovať, že znalecký posudok č. 25/2024 vypracovaný Mgr. Martinom Balkom spĺňa všetky náležitosti podľa citovanej vyhlášky, obsahuje účel posudku, podklady pre jeho vypracovanie, zaznamenáva priebeh vyšetrení matky, otca a maloletého s použitím psychodiagnostických metód uvedených v posudku, obsahuje uvedenie podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii pri vypracovaní posudku a z ktorých vychádzal a špecifikáciu literatúry, ktorú použil. V súvislosti s námietkami otca, že znalec neodpovedal na položené otázky súdu, resp. tieto si prispôsoboval, odvolací súd po preskúmaní znaleckého posudku zistil, že znalec sa zameral na zodpovedanie každej konkrétnej otázky položenej súdom prvej inštancie (v poradí a formulačne). Z uvedených dôvodov nebolo možné námietky otca v tomto smere zohľadniť. V neposlednom rade otec namietal, že znalec neskúmal dôvody, prečo maloletý nechce striedavú starostlivosť zo strany rodičov a tieto dôvody ani nevyhodnotil s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého. Odvolací súd poukazuje na znalcom zodpovedanú otázku vo vzťahu k posúdeniu, či je striedavá starostlivosť pre maloletého vhodná a či maloletý o ňu javí záujem. Závery znalca k tejto otázke sú jednoznačné a vyplýva z nich, že znalec zohľadňoval celú aktuálnu situáciu z psychologického hľadiska a s ohľadom na výsledky vyšetrení maloletého a rodičov. Pre posúdenie dôvodov, na základe ktorých maloletý nejaví subjektívne záujem o striedavú starostlivosť, dáva odvolací súd do pozornosti, že zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že ťažiskom problému je odmietanie prespania maloletého u otca, ktorá samotná okolnosť bráni v riadnom výkone starostlivosti o maloletého zo strany v dlhšie trvajúcom časovom rozsahu s prespaním v domácnosti otca. Z uvedených dôvodov odvolací súd na danú námietku otca neprihliadal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. 48. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého posudku považujúc daný návrh za nehospodárny, nadbytočný a nedôvodný, pretože dôkazy vykonané v konaní postačovali pre rozhodnutie o odvolaní otca, teda pre rozhodnutie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov a návrhu matky na zmenu úpravy styku. Tiež odvolací súd upustil od zisťovania názoru maloletého v odvolacom konaní, ktorý bol naposledy vypočutý znalcom v rámci vyšetrenia a v priebehu konania na súde prvej inštancie kolíznym opatrovníkom. Z priebehu dokazovania v odvolacom konaní a z vyjadrení oboch rodičov po tom, ako sa styk realizoval na odporúčanie odvolacieho súdu v sobotu a nedeľu bez prespania, nevyplynula zmena postoja maloletého nielen k prespávaniu u otca, ale aj k realizáciu styku dva dni nasledujúce po sebe. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uzavrel, že opakovanie výsluchu dieťaťa je nadbytočné, nehospodárne a zbytočne zaťažujúce maloletého. 49. Záverom odvolací súd udáva, že dokladmi predloženými rodičmi v odvolacom konaní, ktoré sa týkajú ich príjmov, výdavkov a pomerov a nákladov maloletého sa nezaoberal, nakoľko pri rozhodovaní o odvolaní otca voči výroku I napadnutého rozsudku nepostupoval podľa § 388 CSP dospejúc k záveru o správnosti rozhodnutia v tejto časti. 50. Z uvedených dôvodov odvolací súd po doplnení dokazovania (§ 68 CMP) aplikujúc ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a vo zvyšku (vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a rozhodol o zmene pôvodného rozsudku vo výroku o úprave styku - rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 21P/127/2020-242 zo dňa 07.06.2021) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny. 51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 52. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).