Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213522 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715213522.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľa H. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., právne zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Pastorkovou, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni W. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., právne zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej W. X., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému P. X., nar. XX. XX. XXXX, obidvom s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., obidvom zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., so sídlom U. U. X, XXX XX N., o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/15/2015-412 zo dňa 27. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej W. X., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 300,- Eur a na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 200,- Eur a povinnosť takto určené výživné splatné na mesiac dopredu poukazovať na účet matky vždy do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) m e n í tak, že navrhovateľ (otec) je povinný prispievať na výživu maloletej W. X., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom 23. 08. 2016, k rukám odporkyne (matky). Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok) m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd", resp. „súd prvej inštancie") rozsudkom zo dňa 27. 06. 2016 rozviedol manželstvo H. a W. X., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX (prvý výrok). Maloletých W., nar. XX. XX. XXXX a P., nar. XX. XX. XXXX X. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (druhý výrok) a otca zaviazal platením výživného na maloletú W. sumou 300,- Eur mesačne a maloletého P. sumou 200,- Eur mesačne, na účet matky, do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a styk otca s maloletými deťmi neupravil (štvrtý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). 1.1 Okresný súd rozviedol manželstvo po zistení hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov manželov, keďže manželstvo neplní všetky svoje funkcie a obnova spolužitia neprichádza do úvahy. Uviedol, že príčina rozvratu manželstva spočíva predovšetkým v nezáujme navrhovateľa o zotrvanie v manželstve aj v nezáujme o samotnú odporkyňu, ktorá sa o tomto kroku manžela dozvedela až po doručení návrhu na rozvod manželstva súdom. Navrhovateľ videl príčiny rozvodu manželstva aj v rozdielnosti pováh obidvoch manželov, ktorá sa na začiatku manželstva výrazne neprejavovala. 1.2 Zverenie maloletých detí z manželstva pochádzajúcich do osobnej starostlivosti matky, so súhlasom otca a odporučením kolízneho opatrovníka, odôvodnil okresný súd lepšou vhodnosťou podmienok pre zabezpečenie ich výchovy s ohľadom na citový, duševný a morálny vývoj. Matka bude maloleté deti aj zastupovať a spravovať ich majetok. Okresný súd zistil, že medzi rodičmi v zásade nedochádza k nedorozumeniam v stretávaní sa otca s maloletými deťmi. Rodičia prezentovali, že sa na úprave styku vedia vzájomne dohodnúť a nežiadali styk otca s deťmi upraviť. 1.3 Pri rozhodovaní o výživnom prihliadal okresný súd na odôvodnené potreby výživou oprávnených maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery ich rodičov. Zohľadňoval aj osobný výkon starostlivosti o maloletých matkou a zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. U maloletej W. súd prvej inštancie považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške 385,- Eur mesačne. Zohľadnil mesačné výdavky na bývanie 100,- Eur (ktoré ustálil ako 1/3 zo sumy 300,- Eur platenej matkou za nájom bytu, v ktorom s maloletými deťmi býva), sumou 30,- Eur mesačne cestovné spojené s návštevou školy a vzhľadom na vek maloletej považoval za odôvodnenú sumu 11,- Eur mesačne na telefón. Mesačné výdavky na stravu zohľadnil čiastkou 95,- Eur, z toho 20,- Eur na stravu v škole. Za odôvodnené mesačné výdavky na obuv a ošatenie považoval čiastku 30,- Eur, na hygienické potreby 20,- Eur. Akceptoval aj náklady na doučovanie z Y. U. 25,- Eur mesačne a mesačné poistné v sume 32,- Eur. Maloletá W. navštevovala X. ročník L. a bola vo veku blízkom k veku dospelosti (XX rokov). K jej zdravotnému stavu okresný súd uviedol, že prekonáva bežné choroby, navštevuje O. a B. ambulanciu, s čím nemá spojené výdavky. Na tento účel súd v zmysle štatistických zistení za odôvodnené výdavky považoval priemerne 10,- Eur mesačne a na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie priemerne 30,- Eur mesačne; obidva údaje okresný súd zistil z webovej domény K.. U maloletého P. okresný súd vychádzal z nevyhnutných výdavkov v celkovej priemernej výške 295,- Eur mesačne, z toho 100,- Eur na bývanie (určených rovnakým spôsobom ako u maloletej W.), stravu v materskej škole 25,- Eur mesačne a ostatnú stravu 70,- Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie 30,- Eur mesačne a na hygienické potreby 20,- Eur mesačne. Na základe publikovaných štatistických zistení okresný súd vzhľadom na vek maloletého považoval za dôvodné náklady na rekreáciu, kultúru, športové vyžitie, hračky priemerne 20,- Eur mesačne. Maloletý z dôvodu zvýšenej chorobnosti často navštevuje E. ambulancie (trpí poruchou X.), čo bolo preukázané potvrdením ošetrujúceho lekára a navštevuje D. ambulanciu, preto okresný súd v zmysle štatistických zistení ako odôvodnené bežné výdavky na zdravotnícke potreby považoval sumu priemerne 10,- Eur mesačne, ktorú navýšil o 20,- Eur vzhľadom na pravidelné nákupy G. na zvýšenie imunity, čo je účelne vynaložený výdavok. 1.4 U matky okresný súd zohľadnil mesačný príjem cca 328,08 Eur získaný za prácu ekonomického charakteru na 6 hodinový denný pracovný úväzok, aj poberanie rodinných prídavkov na obidve deti 47,- Eur mesačne a daňového bonusu. V súvislosti so zvýšenou chorobnosťou maloletého P. matka približne 1, 2 týždne každý mesiac pracuje z domu. Rodina pôvodne bývala v rodinnom dome v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, z ktorého sa odporkyňa odsťahovala do prenajatého dvojizbového bytu v X., za ktorý platí nájomné vrátane energií 300,- Eur mesačne; nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu od 01. 03. 2016 do 31. 12. 2016. Dôvodom bolo zhoršenie vzťahov s matkou navrhovateľa, ktorá v dome býva a odporkyňa popri starostlivosti o dve maloleté deti nemôže zabezpečovať aj starostlivosť o ňu. Pri odsťahovaní si zobrala časť bytového zariadenia a kuchynského vybavenia. S hradením mesačných výdavkov matke pomáhajú aj jej rodičia a sestra čiastkou 50,- až 70,- Eur mesačne. O deti sa stará výlučne ona, otec sa s nimi takmer nestretáva. Dňa 14. 12. 2015 jej bolo vyplatených 935,90 Eur zo životného poistenia. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. 1.5 Otec maloletých v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva dosiahol priemerný mesačný príjem 1.938,74 Eur, do ktorého súd ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča zahrnul aj tzv. diéty 200,- Eur mesačne. Za prenájom bytu v W. W. platil mesačne 350,- Eur vrátane energií, keď uviedol, že mu je výhodnejšie dochádzať do práce z tohto bytu 3 km, ako 11 km zo X., kde sa nachádza rodinný dom. Nájomná zmluva bola uzatvorená 01. 02. 2016. Okresný súd tento výdavok neuznal za účelný, lebo navrhovateľ musí platiť aj výdavky týkajúce sa rodinného domu v jeho spoluvlastníctve v X., v ktorom žije aj jeho matka. Za neúčelné považoval aj mesačné platby 60,67 Eur za internet, TV a pevnú telefónnu linku a 18,15 Eur za káblovú televíziu v tomto rodinnom dome. Rozdiel vo vzdialenosti na dochádzanie do práce zo X. a z W. W. považoval okresný súd za minimálny. Zohľadnil, že splatnosť poslednej splátky 57,67 Eur kúpnej ceny tabletu je určená na 15. 05. 2016. Ako nevyhnutný výdavok okresný súd neakceptoval ani splácanie úverov navrhovateľom. K úveru splácanému vo Q. W., a. s. po 500,- Eur mesačne (od júna 2016 po 300,- Eur mesačne) súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj akceptoval tvrdenie navrhovateľa, že z čerpaného úveru 7.000,- Eur požičal kolegovi, tento výdavok nie je možné uprednostniť pred výživným pre maloleté deti. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28. 01. 2015 okresný súd zistil jej uzatvorenie medzi veriteľom Q. W., a. s. a navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkmi; jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru 11.600,- Eur s lehotou splatnosti 48,- Eur, ktorý bol čerpaný jednorazovo 28. 01. 2015; z nich mal navrhovateľ 7.000,- Eur požičať kolegovi z práce. Nevysvetlená zostala časová súvislosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru C. z 28. 01. 2015 s kúpou bytu svedkyňou P. T., ku ktorej došlo 30. 01. 2015. Svedkyňa na úhradu celkovej kúpnej ceny za byt čerpala úver 29.700,- Eur, ale suma 3.537,- Eur musela byť podľa zistení okresného súdu uhradená z iných finančných prostriedkov. Išlo o byt v prevedení holobyt, takže ďalšie finančné prostriedky museli byť vynaložené na jeho úpravu. Svedkyňa P. T. tento byt zmluvou z 01. 02. 2016 prenajala navrhovateľovi, svojmu W. O. N. F. a potvrdila, že sním mala pred časom intímny pomer, nie trvalý vzťah. Navrhovateľ uviedol, že tejto osobe zaplatil v marci a apríli 2016 17,99 Eur vstupenku do posilňovne, lebo mu robila O. S., nakoľko on má zdravotné problémy s O.. Odporkyňa k tejto úverovej zmluve uviedla, že ju podpísala na parkovisku bez toho, aby videla sumu úveru. Navrhovateľ reagoval tým, že časť z neho 4.500,- Eur bola určená na preplateniu úveru. Mesačná splátka vrátane poistného bola určená na 298,52 Eur. Dňa 24. 09. 2015 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere s J. W., a. s., vo výške 5.896,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať splátkami vo výške 175,12 Eur mesačne. Ako výdavok navrhovateľ prezentoval aj spotrebiteľský úver na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve vo výške 154,82 Eur, splácanie debetu na kreditnej karte 60,- Eur mesačne a splácanie debetu v celkovej výške 1.000,- Eur splátkami po 200,- Eur mesačne od februára 2016. Uhrádzal poistné za zodpovednosť za škodu pri výkone povolania 120,- Eur ročne a mesačné poistné 41,96 Eur mesačne. 1.6 Rozhodnutie o náhrade trov konania (piaty výrok) odôvodnil okresný súd aplikáciou druhej vety § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O. s. p.") prihliadajúc na okolnosti prípadu aj pomery účastníkov konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rozvod manželstva, na rozdiel od odporkyne, inicioval navrhovateľ, keď tiež príčiny rozvratu manželstva súd videl prevažne na strane navrhovateľa. Z porovnania majetkových pomerov účastníkov jednoznačne vyplýva, že v porovnaní s odporkyňou je majetkovo lepšie zabezpečený navrhovateľ. Okresný súd preto navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania odporkyni, pozostávajúce z trov právneho zastupovania. Právny zástupca odporkyne si trovy konania vyčíslil za 12 úkonov právnej služby sumou 6.041,13 Eur vychádzajúc z hodnoty sporu 30.000,-Eur, okresný súd priznal ich náhradu vo výške 759,89 Eur za 9 úkonov právnej služby, keď za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 priznal odmenu vo výške 64,53 Eur a za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016 66,- Eur. 2. Navrhovateľ - otec maloletých detí v zákonnej lehote podal odvolanie voči tretiemu a piatemu výroku rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd určil mesačné výživné na maloletú W. X. sumou 150,- Eur a na maloletého P. X. sumou 150,- Eur a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2.1 V odvolaní otec detí uviedol, že jeho pracovná pozícia je spojená so zvýšenými výdavkami na ošatenie, nakoľko musí v práci nosiť prevažne obleky. Výdavky na bývanie v rodinnom dome sú neporovnateľne vyššie ako výdavky na bývanie v byte (vykurovanie, bežné opravy, údržba), preto sa jeho náklady na bývanie presťahovaním neznížia. V súčasnosti tieto výdavky uhrádza jeho matka, ktorá v dome žije. Podľa výplatných pások za mesiace marec až júl 2016 došlo k zníženiu čistého mesačného príjmu otca oproti príjmu, z ktorého vychádzal okresný súd v čase rozhodovania. Za marec 2016 je jeho čistý príjem 1.550,97 Eur, za apríl 1.352,61 Eur, za máj 1.748,84 Eur, za jún 1.401,69 Eur, za júl 1.339,49 Eur. Výška jeho príjmu závisí od obchodnej činnosti spoločnosti P. X., s. r. o. Nesúhlasil s tým, že okresný súd nebral do úvahy splátky úveru 300,- Eur mesačne vo Q. W., a. s., ktorý bol čerpaný za trvania manželstva, kedy manželia žili v spoločnej domácnosti a manžel nevedel, že dôjde k rozvodu. Navrhované výživné spoločne s rodinnými prídavkami v dostatočnej miere zabezpečí pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku. Aj krajský súd v predbežnom opatrení považoval výživné v takejto výške za dostatočné vzhľadom na osvedčené pomery maloletých detí. Matka nepreukázala súdom štatisticky určené výdavky na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie v priemere 30,- Eur u maloletej W. a 20,- Eur u maloletého P. a nespochybnila, že otec W. poskytuje vreckové. Finančné prostriedky na účte matky neodzrkadľujú reálny stav, lebo jej mzda je vyplácaná v hotovosti. Odporkyňa nepreukázala finančnú výpomoc rodičov a sestry, jej tvrdenie je nedôveryhodné. Jej matka bola v minulosti na invalidnom dôchodku a posledných X - XX rokov na starobnom dôchodku rovnako ako jej otec. Jej X. je na materskej dovolenke. K ich príjmom sa odporkyňa vyjadriť nevedela. Ak by jej rodičia disponovali úsporami, nie je dôvod pre to, aby si jej brat požičiaval peniaze práve od navrhovateľa s odporkyňou. Dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s B. zameraním a práca na pozícii R. nebránia odporkyni nájsť si lepšie platenú prácu, resp. zamestnať sa na dlhší pracovný čas. Maloletý P. navštevuje P., ktorá je otvorená do 16.00 hod. V súvislosti s vyplatením sumy 935,90 Eur zo životnej poistky dňa 14. 12. 2015 odvolateľ podotkol, že od roku 2000 do cca. konca roku 2015 bolo poistné hradené zo spoločného účtu. Nesúhlasil so zahrnutím diét do jeho príjmu, keď je potrebné prihliadať na účel tejto náhrady, ktorou je zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska alebo sídla svojho zamestnávateľa (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/101/2012 zo 14. 11. 2012). Okresný súd považoval za opodstatnené výdavky na maloletú W. priemerne 385,- Eur mesačne a maloletého P. 295,- Eur. Súdom určené výživné presahuje polovicu preukázaných oprávnených potrieb maloletých detí, čo je v rozpore s tým, že na výživu svojich detí prispievajú obaja rodičia. Navrhovateľ prispieva maloletým deťom aj nad rámec bežného výživného, obom platí poistné. Maloletej W. hradí výdavky na telefón a zakupuje jej oblečenie. Otec prejavuje o deti záujem a v súčasnosti dochádza k pravidelnému styku. 2.2 V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania navrhovateľ poukázal na ust. § 52 a 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP") a skutočnosť, že zákon generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach, teda aj v konaní o rozvod manželstva. Aj § 144 Občianskeho súdneho poriadku umožňoval priznať náhradu trov konania alebo ich časti, len ako to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Pre priznanie náhrady trov konania nie je postačujúce len porovnanie majetkových pomerov účastníkov a bez zohľadnenia výdavkov navrhovateľa konštatovanie, že je v porovnaní s odporkyňou majetkovo lepšie zabezpečený. Prvostupňový súd za príčinu rozvratu považoval čiastočne rozdielnosť pováh manželov. Pokiaľ okresný súd poukázal na porušenie manželskej vernosti, k G. X. malo dôjsť H. po podaní návrhu na rozvod manželstva a rok a pol po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/571/2012 z 31. 03. 2014, podľa ktorého ak bol rozvrat manželstva spôsobený viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na ťarchu odporcu, nie je možné priznať navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolateľ zdôraznil, že odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila, preto priznanie trov konania nie je voči nemu spravodlivé. 3. Odporkyňa - matka maloletých detí sa v zákonnej lehote odvolala proti tretiemu a piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"), pričom výrok o náhrade trov konania napadla do výšky, nie do dôvodov, pre ktoré bola náhrada trov konania priznaná. 3.1 Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že otca maloletých detí zaviaže platiť výživné sumou 350,- Eur mesačne na maloletú W. a sumou 250,- Eur na maloletého P.. Poukázala na ustanovenie § 62 ods. 2 a 62 ods. 5 Zákona o rodine tvrdiac, že okresný súd tieto ustanovenia nesprávne vyložil a aplikoval na správne zistený skutkový stav veci. Podľa odvolateľky súd nedostatočne odôvodnil a aplikoval § 62 ods. 2 druhú vetu Zákona o rodine o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Poukázala na jasný rozdiel medzi svojou životnou úrovňou, súčasnou životnou úrovňou maloletých detí a životnou úrovňou ich otca. Ak by akceptovala rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti 500,- Eur na obe maloleté deti, akceptovala by ich ukrátenie na práve podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa jej prepočtov by pri výživnom 500,- Eur mesačne určenom spolu na obidvoch maloletých hrubý príjem otca predstavoval 1.400,- Eur a jej hrubý príjem po pripočítaní čiastky 500,- Eur výživného približne 800,- Eur. Rozdiel medzi príjmami rodičov by bol 600,- Eur. Značný rozdiel je aj pri využívaní jej príjmu a príjmu jej manžela. Ak by disponovala hrubým príjmom 800,- Eur mesačne, po odpočítaní nevyhnutných nákladov na maloleté deti v preukázateľnej výške 680,- Eur by zostala suma 120,- Eur, takže z dosahovaného príjmu by na účely výchovy a výživy maloletých detí prispela pomerom 60 % z jej dosahovaného mesačného príjmu 328,08 Eur. Manžel by zo svojho dosahovaného príjmu 1.938,74 Eur prispel sumou 500,- Eur predstavujúcou približne 25 % jeho príjmu, pričom zvyšnú časť príjmu približne 1.400,- Eur bude využívať sám. 3.2 Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že manžela zaviaže nahradiť manželke trovy právneho zastúpenia 6.041,13 Eur za 13 úkonov právnej služby pri hodnote sporu 30.000,- Eur. Nestotožnila sa s určením základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako 1/13 výpočtového základu. Pre správne určenie tarifnej hodnoty bolo potrebné postupovať v súlade s § 10 ods. 2 a 3 vyhlášky, pretože v konaní o výživnom je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie vzhľadom na mesačné platenie výživného. Tarifná hodnota za jeden úkon právnej služby je potom 30.000,- Eur (500,- Eur mesačne x 12 mesiacov = 6.000,- Eur ročne x 5 rokov). Okresný súd nesprávne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za rokovanie s klientom z 12. 11. 2015, hoci jeho výsledkom bolo doručenie písomného vyjadrenia z toho istého dňa na súd. Prevzatie a príprava veci zahŕňa aj prvú poradu s klientom, na ktorej si zvolený právny zástupca vyžiadal potrebné doklady, ktoré mu odporkyňa doručila až 12. 11. 2015. Predmetom rokovania s klientom zo dňa 30. 11. 2015 bolo prvé pojednávanie vo veci samej nariadené na tento deň. Aj keď okresný súd tvrdí, že nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu, rokovanie ako súčasť prípravy na pojednávanie bolo nevyhnutné. Nepriznanie trov právneho zastúpenia za podanie zo 06. 03. 2015 odôvodnil okresný súd tým, že medzi pojednávaním dňa 26. 02. 2016 a dňa 03. 06. 2016 nebolo zo strany jej právneho zástupcu urobené podanie podané, ale jeho podanie potvrdil okresný súd podacou pečiatkou. 4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v podstate zopakoval obsah svojho odvolania. Výdavky na internet, pevnú linku, TV a káblovú televíziu nie sú neúčelné, nakoľko po presťahovaní sa navrhovateľa do rodinného domu ich budú určite využívať počas styku aj maloleté deti. Diéty slúžia na zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska. Nesúhlasil s konštatovaním odporkyne o jasnom rozdiele medzi súčasnou životnou úrovňou maloletých detí, odporkyne a navrhovateľa. Po zohľadnení preukázaných nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho životnými a bytovými potrebami, so splátkami úverov spotrebovanými počas manželstva a správnom a zákonnom zistení výšky jeho čistého mesačného príjmu nemožno konštatovať, že jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň odporkyne. Zopakoval svoje tvrdenia z podaného odvolania, a to aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 02. 04. 2012 sp. zn. 7CoP/3/540/2011 uviedol, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, je 1/13 výpočtového základu. Priznanie náhrady trov konania však nie je spravodlivé, keďže príčiny rozvratu konštatoval súd na stranách oboch manželov. 5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že tvrdenie o povinnosti v zamestnaní nosiť obleky nie je ničím podložené a prišiel s ním až v odvolacom konaní; výdavky s tým spojené nepreukázal. Navrhovateľ platí nájomné za prenajatý byt 350,- Eur mesačne, platba inkasa za rodinný dom je 135,- Eur mesačne. Výdavky za bývanie v dome by sa navyše rozdelili pomerne medzi neho a jeho matku, čím sa musia objektívne znížiť. Do práce môže navrhovateľ dochádzať pokojne aj z mesta X., najmä keď má od svojho zamestnávateľa k dispozícii motorové vozidlo, ktoré môže využívať aj na súkromné účely. Jazda do práce zahŕňajúca navyše 7 km nemôže byť žiadnou komplikáciou. Súhlasila s neúčelnosťou splátok úveru 300,- Eur mesačne aj platenia internetu, TV a pevnej linky sumou 60,67 Eur mesačne a káblovej televízie 18,15 Eur mesačne v rodinnom dome. Poukázala na to, že výplatné pásky za marec až júl 2016 mal navrhovateľ k dispozícii pred rozhodnutím prvostupňového súdu a mohol ich predložiť. Výšku jeho príjmu za október 2014 až september 2015 a január až jún 2015 mal okresný súd riadne zistenú z potvrdenia o príjme a výpisov z účtu predložených navrhovateľom. Keďže okresný súd zohľadňoval dlhšie obdobie, jeho závery sú objektívnejšie. V čase čerpania úveru z Q. W., a. s., navrhovateľ nejavil záujem o rodinu a doma sa zdržiaval minimálne, o 2 mesiace po jeho poskytnutí sa odsťahoval. Úver bol čerpaný účelovo, bez objektívnej potreby. Vzájomné majetkové vzťahy manželov budú predmetom ďalšieho vyporiadania vrátane vyplatenej životnej poistky; navyše ojedinelý príjem v decembri 2015 nemôže mať vplyv na určenie výživného na čas po rozvode. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/11/2016-39 o určení výživného po 150,- Eur mesačne na každé z maloletých detí predbežným opatrením vychádzalo len zo skutočností osvedčených ku dňu jeho vydania, pričom odvolací súd zdôraznil jeho dočasný charakter. Neobstojí tvrdenie, že matka nepreukázala mesačné výdavky maloletých detí na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie, pretože súd si ich v súlade so zásadami dokazovania v mimosporovom konaní určil na základe vlastnej iniciatívy prostredníctvom štatistických zistení. Nevyhnutnosť iných výdavkov maloletých detí navrhovateľ nerozporuje. Matka sa nemôže zamestnať na dlhšiu pracovnú dobu ako X hodiny kvôli častým návštevám lekára s maloletým P.. V súčasnosti nevie o žiadnej inej práci, ktorá by jej zabezpečila lepšie podmienky pre výchovu detí. K námietke o nepreukázaní príležitostných pôžičiek od svojej rodiny uviedla, že po spočítaní výdavkov a príjmov musí byť jasné, že by bez nich s deťmi neprežili. Aj vo výpisoch z jej účtu sú identifikované vklady od jej rodiny. Z rozhodnutí odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktoré predložila na pojednávaní 03. 06. 2016 vyplýva, že pri určení výživného je potrebné prihliadať aj na cestovné náhrady poberané rodičom. Navrhovateľ na preukázanie, že prispieva deťom nad rámec bežného výživného nepredložil žiadne dôkazy. S maloletou W. sa otec stretol po vyhlásení rozsudku 25. 07. 2016 dve hodiny a 02. 09. 2016 v nákupnom centre maximálne 30 minút. S maloletým P. sa stretol 25. 07. 2016 tiež dve hodiny, dňa 26. 08. 2016 a 27. 08. 2016, kedy si ho zobral so sebou na jednu noc. 5.1 Výrok o trovách konania bol vyhlásený za účinnosti O. s. p, preto sa na rozhodovanie o trovách nemôže použiť súčasný procesný predpis. Pri príčinách rozvratu manželstva zdôraznila, že navrhovateľ neprejavil ani minimálny záujem o záchranu manželstva, o návštevu manželskej poradne a neprejavuje vážny záujem ani o maloleté deti. Nezanedbateľnou je jeho nevera a viac než pravdepodobný vážny vzťah k svedkyni T., v ktorej byte býva. 6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení §-u 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti." Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v odvolacom konaní je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia CMP, nakoľko odvolacie konanie prebieha za účinnosti CMP a § 396 CMP neustanovuje inak. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) nenariadil pojednávanie (§ 385 CSP), lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65, § 66 CMP a odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania (piaty výrok) zmenil (§ 388 CSP), lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie (§ 387, § 389 CSP). 9. Obidvaja rodičia namietali nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti otca maloletých detí voči maloletej W. X. sumou 300 Eur mesačne a voči maloletému P. X. sumu 200 Eur mesačne. Takto určené výživné považovala matka za nízke vzhľadom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca detí, naopak z tých istých dôvodov otec maloletých detí považoval takto určené výživné za vysoké. Z obsahu odvolaní možno vyvodiť, že obidvaja odvolatelia namietali správnosť právneho posúdenia veci, nie správnosť skutkových zistení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10. Podstatou odvolania matky aj otca je tvrdená neprimeranosť výživného určeného súdom prvej inštancie životnej úrovni maloletých detí a ich rodičov. Zákon o rodine pojem životnej úrovne nedefinuje, ide o spoločensko-ekonomickú kategóriu. Ekonomická literatúra životnú úroveň vysvetľuje ako stupeň uspokojenia životných potrieb ľudí (hmotných, kultúrnych, sociálnych a ostatných) a súhrn podmienok, v ktorých sa tieto uspokojujú. Ďalší zdroj definuje životnú úroveň ako celkovú úroveň komfortu jednotlivca, domácnosti, obyvateľstva, meranú množstvom tovarov a služieb, ktoré spotrebúvajú. Zjednodušene možno povedať, že životná úroveň je úroveň <. výživy, odievania, bývania, kultúry, vzdelania, stupeň uspokojovania životných potrieb ľudí a súčasne aj podmienky, za ktorých sa tieto potreby ľudí uspokojujú. 11. Odvolací súd vzhľadom na tvrdenia odvolateľov zisťoval životnú úroveň manželov a životnú úroveň ich maloletých detí do rozvodu manželstva a skúmal, či je určené výživné primerané z hľadiska jej nezníženia. 11.1 Jednou z podmienok správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov dieťaťa, ktoré sa musí urobil reálne tak, aby vystihovalo jeho potreby ku dňu vyhlásenia rozsudku. 11.2 Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá W. pred rozvodom manželstva jej rodičov bola a stále je žiačkou strednej školy, v súčasnosti X. ročníka L. v W. W., kde denne dochádza, v súvislosti s čím jej vznikajú výdavky na cestovné 30 Eur a stravné 25 Eur mesačne. Okresný súd ustálil ako odôvodnené výdavky na jej stravu (okrem stravy v škole) sumu 70 Eur, s čím sa rodičia aj odvolací súd stotožnil. K zmene došlo v súvislosti so zmenou bydliska, nakoľko matka platí nájomné za byt, ktorý obýva spolu s maloletými deťmi 300 Eur mesačne, preto je suma pripadajúca na zabezpečenie nákladov na bývanie pre maloletú W. je 100 Eur. Jej zdravotný stav napriek sledovaniu v O. ambulancii a jedenkrát ročne v B. ambulancii zvýšené výdavky nevyžaduje. Rovnako nebola spochybnená priemerná suma 20 Eur mesačne vynakladaná na hygienické potreby a priemerná suma 30 Eur mesačne vynakladaná na ošatenie a obutie a 25 Eur na doučovanie z Y.. Z výpovede matky vyplýva, že maloletá W. sa ani pred rozvodom manželstva ani v súčasnosti nevenuje športu, umeleckej činnosti ani iným voľnočasovým aktivitám, s ktorými by bol spojený vznik nákladov. Súčet vymenovaných základných výdavkov maloletej W. na výživu, zistených okresným súdom, je 300 Eur. Na ich úhrade by sa mali primerane svojim pomerom podieľať obidvaja rodičia, preto odvolací súd zaviazal otca platením výživného na maloletú W.iastkou 200 Eur. Prihliadol aj na nespornú okolnosť, ktorou je hradenie poistného pre maloletú W. po 93,18 Eur dvakrát ročne, vo výške 16,18 Eur mesačne a 11 Eur mesačne za mobilný telefón jej otcom. U matky bola zohľadnená osobná starostlivosť o maloletú, ktorá je vzhľadom na jej vek poskytovaná v menšom rozsahu, ako je v prípade starostlivosti o dieťa útleho veku. Odvolací súd pripomína, že aj vzhľadom na vek maloletej W. blízky veku dospelosti a zmeny v jej nákladoch na výživu, ktoré možno v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou očakávať, je možné podať nový návrh na zmenu výšky výživného. 11.3 Maloletý P. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval F. stupeň P. školy s poplatkom za stravu 14 €. Okrem bežných mesačných výdavkov na bývanie (100 Eur), ošatenie a obutie (30 Eur), stravu (70 Eur), hygienické pomôcky (20 Eur) mal okresný súd preukázané zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom o sumu asi 30 Eur mesačne (vrátane platieb za G. zakupovaný matkou na zvýšenie imunity dieťaťa). Ani maloletý P. sa vo voľnom čase nevenoval žiadnym záľubám, s ktorými by bolo spojené vynakladanie finančných prostriedkov. Ide o dieťa, ktoré nielen vzhľadom na svoj nízky vek, ale aj vzhľadom na svoje zdravotné problémy vyžaduje oproti staršej sestre zvýšenú starostlivosť matky (problémy so X., návštevy D., choroba 1 - 2 do mesiaca). Aj v jeho prípade bolo potrebné zohľadniť platenie poistenia jeho otcom 17,02 Eur mesačne. Z hľadiska životnej úrovne tohto dieťaťa sa javí, zohľadniac vekový rozdiel medzi obidvoma deťmi (X. - F.), mesačné výživné 150 Eur ako postačujúce. Aj u maloletého P. možno v budúcnosti očakávať zmenu pomerov spojenú s nárastom jeho základných výdavkov na živobytie, ktorá ak bude podstatná (typickým príkladom je nástup na povinnú školskú dochádzku), môže odôvodňovať, za splnenia zákonných predpokladov, zmenu výšky vyživovacej povinnosti. 11.4 Odvolací súd nezohľadňoval len životnú úroveň maloletých detí, ale porovnával ju so životnou úrovňou ich rodičov. Rozdielnu životnú úroveň rodičov a maloletých detí, na ktorú poukazuje v odvolaní ich matka, nemožno hodnotiť len sumou dosahovaného príjmu, ktorý je u otca vyšší. Skutočnosť, že nepracuje na plný pracovný úväzok matka odôvodnila častými zdravotnými problémami maloletého P., ktoré ani podľa odvolacieho súdu nemožno podceňovať. Na druhej strane potvrdila, že môže pracovať aj z domu. Nemožno zabúdať, že tak môže robiť len v miere, v akej to dovoľuje zdravotný stav dieťaťa. 11.5 Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ pod vplyvom nespokojnosti v manželstve odišiel zo spoločnej domácnosti (vedenej v rodinnom dome, ktorého je spolumajiteľom) v marci 2015 a následne si zabezpečil bývanie v prenajatom byte od 01. 02. 2016. Odporkyňa s maloletými deťmi z tohto rodinného domu do prenajatého bytu odišla od 01. 03. 2016. Týmto došlo k zmene bytových pomerov obidvoch manželov aj ich maloletých detí. Zo spisu nevyplýva, že by niektorý z nich zvýšil štandard svojho bývania oproti stavu, keď žili v spoločnej domácnosti (presťahovaním do luxusnejších priestorov). Obidvaja majú náklady na bývanie v obvyklej výške, ktoré boli u matky vzhľadom na počet bývajúcich osôb zohľadnené aj v nákladoch na bývanie maloletých detí, ako je uvedené vyššie. U otca okresný súd správne zohľadnil neúčelnosť výdavkov na bývanie v prenajatom byte vzhľadom na jeho spoluvlastnícky pomer k rodinnému domu, v ktorom býva jeho matka a v ktorom naďalej hradil náklady na inkaso. Ani argument otca o bližšej dostupnosti jeho pracoviska (3 km) z prenajatého bytu v W. W. oproti dostupnosti z rodinného domu (11 km) nemôže závažným spôsobom ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti. Okresný súd správne skonštatoval aj to, že splácanie úveru (od júna 2016 po 300 Eur mesačne) otcom detí nemožno uprednostniť pred výživným maloletých detí. Na druhej strane ide o úver čerpaný za trvania manželstva, z ktorého je úverovo zaviazaná aj matka maloletých detí. Pri zisťovaní životnej úrovne rodičov a detí zo súdneho spisu vyplýva, že neabsolvovali dovolenky, víkendové pobyty, lyžovačky ani ďalšie aktivity za účelom kultúrneho alebo športového vyžitia, takže aj v tomto smere je rovnaká životná úroveň rodičov a detí zachovaná. 11.6 Nakoľko je konanie o úprave úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súčasťou konania o rozvode manželstva a rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9P15/2015-412 zo dňa 27. 06. 2016 nadobudol do rozvodu manželstva právoplatnosť dňom 23. 08. 2016, upresnil odvolací súd počiatok určenej vyživovacej povinnosti od tohto dátumu. Kritériá splatnosti výživného sú určené v súlade so zákonom. 12. Každý z účastníkov napadol aj výrok, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 € (piaty výrok). Uvedené rozhodnutie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd je však povinný aplikovať Civilný mimosporový poriadok, podľa § 52 ktorého „Žiaden u účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak". Vzhľadom na § 470 ods. 2 prvá veta CSP sa však odvolací súd vysporiada s odvolacími námietkami navrhovateľa aj odporkyne, ktoré sa týkajú dôvodnosti priznania náhrady trov konania a u odporkyne aj ich výšky. 12.1 Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil § 144 druhou vetou O. s. p.. Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich častí, ak to odôvodnil okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V konaní o rozvod manželstva teda platila zásada, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania bolo len výnimkou z tejto zásady, ktorá musela byť odôvodnená okolnosťami prípadu, alebo pomermi účastníkov. Okresný súd na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ na rozdiel od odporkyne inicioval rozvod manželstva. Skutočnosť, na čí návrh bolo konanie začaté však nie je podstatná. Návrh na rozvod manželstva všeobecne podá manžel, ktorý v manželstve spokojný nie je a nechce v ňom pokračovať. Napriek všetkej úcte, vážnosti a dôležitosti manželského zväzku pre riadny a zdravý vývoj maloletých detí z neho pochádzajúcich aj pre samotných manželov treba mať na zreteli, že ide stále o dobrovoľné spoločenstvo muža a ženy. Rozhodnutie ďalej v zväzku nezotrvávať nie je okolnosťou prípadu odôvodňujúcej prisúdenie náhrady trov konania. Rovnako takouto okolnosťou nie je, že okresný súd videl príčiny rozvratu manželstva prevažne na strane navrhovateľa. Porušenie zásady manželskej vernosti manželom netreba zľahčovať napriek tomu, že k nemu došlo v čase, keď manželia spolu nežili. Z výsluchu obidvoch manželov ale vyplýva napr. rozdielny prístup k tráveniu voľného času (manžel uprednostňoval spoločnosť, manželka domáce prostredie). Na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prihliada podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine hlavne pri rozhodovaní o rozvode. Zohľadniť príčiny rozvratu manželstva ako okolnosť odôvodňujúcu priznanie náhrady trov konania by prichádzalo do úvahy v prípade závažného porušenia manželských povinností výlučne jedným z manželov, najmä ak má rozsudok plniť aj výchovnú funkciu. 12.2 Ďalším kritériom umožňujúcim výnimočné priznanie náhrady trov konania boli pomery účastníkov, ktorými bolo treba rozumieť ich majetkové a zárobkové pomery, zdravotný stav, vek, starostlivosť o domácnosť a deti a pod.. Je pravdou, že príjem navrhovateľa, jeho rýdzim matematickým porovnaním s príjmom odporkyne, je vyšší. Nejde však o jediné kritérium, ktorým sa spravuje rozhodovanie o trovách konania. Každý z manželov sa rozhodol realizovať svoje právo na prístup k súdu aj zabezpečením právneho zastupovania. Nepriaznivá sociálna situácia nemôže byť dôvodom brániacim prístupu k súdu. Z tohto dôvodu v Slovenskej republike existuje systém poskytovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi, ktorý umožňuje ochranu práv a povinností účastníkov konania, resp. strán sporu v sporovom konaní prostredníctvom kvalifikovaných advokátov. Odporkyňa ani netvrdila, že sa zabezpečila pokúsiť si právne zastupovanie týmto spôsobom, ktoré by mohlo byť v prípade akceptácie jej žiadosti bezplatné. Navyše, pri uzatváraní zmluvy o právnej pomoci musela byť poučená o potrebe úhrady trov právneho zastúpenia, o ich výške aj o špecifickom režime ich priznávania podľa § 144 O. s. p a rozhodla sa služby právneho zástupcu využiť. Z tohto pohľadu argumentácia pomermi účastníkov neobstojí. 12.3 K odvolacej námietke odporkyne týkajúcej sa určenia tarifnej hodnoty za úkon právnej služby odvolací súd udáva, že táto bola okresným súdom ustálená správne. Je potrebné pripomenúť, že predmetnom konania bol prioritne rozvod manželstva účastníkov, s ktorým je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov rodičom k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (do 30. 06. 2016 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností), pod ktorými je potrebné rozumieť zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného. Výživné ako také teda nebolo samostatným predmetom poplatkového úkonu. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je potom 1/13 výpočtového základu, pretože hodnotu veci (rozvodu manželstva s úpravou výkonu rodičovských práva povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom) nie je možné vyjadriť v peniazoch. 12.4 Okresný súd správne aplikoval aj ustanovenia o účelnosti vynaložených trov právneho zastupovania a priznal ich za správny počet úkonov. K predloženiu podania zo dňa 06. 03. 2016 odvolací súd podotýka, že išlo iba o sprievodný list k listinným dôkazom, ktoré mala odporkyňa predložiť súdu v súlade so závermi z pojednávania zo dňa 06. 06. 2016, nešlo o podanie vo veci samej. 12.5 Odvolací súd na základe dôvodov zhora uvedených potom zmenil napadnutý piaty výrok v súlade s § 52 CMP, lebo nezistil naplnenie predpokladov pre aplikáciu § 55 CMP, v zmysle ktorého „Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé". Odvolací súd upresňuje, že takýmito okolnosťami by boli v podstate okolnosti podľa § 144 O. s. p., s ktorými sa vysporiadal v odseku 12 tohto zdôvodnenia. 13. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).