Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213522 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715213522.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore navrhovateľa H. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Pastorkovou, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni W. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k medzičasom plnoletej W. X., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému P. X., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., obidvom zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom Jana Jiskru 6, 960 01 Zvolen, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/15/2015-412 zo dňa 27. 06. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu vo výroku o výživnom (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania (piaty výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27. 06. 2016 rozviedol manželstvo H. a W. X., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX (prvý výrok). Maloletých W., nar. XX. XX. XXXX a P., nar. XX. XX. XXXX X. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (druhý výrok) a otca zaviazal platením výživného na maloletú W. sumou 300,- Eur mesačne a maloletého P. sumou 200,- Eur mesačne, na účet matky, do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Styk otca s maloletými deťmi neupravil (štvrtý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že okresný súd za príčina rozvratu manželstva označil nezáujem navrhovateľa o zotrvanie v manželstve aj nezáujem o odporkyňu, ktorá sa o tomto kroku manžela dozvedela až po doručení návrhu na rozvod manželstva súdom. Navrhovateľ videl príčiny rozvodu manželstva aj v rozdielnosti pováh obidvoch manželov, ktorá sa na začiatku manželstva výrazne neprejavovala. 1.2. Zverenie v tom čase maloletých detí pochádzajúcich z manželstva do osobnej starostlivosti matky, so súhlasom otca a odporučením kolízneho opatrovníka, okresný súd odôvodnil lepšou vhodnosťou podmienok pre zabezpečenie ich výchovy s ohľadom na citový, duševný a morálny vývoj. Matka bude maloletých aj zastupovať a spravovať ich majetok. Okresný súd zistil, že medzi rodičmi v zásade nedochádza k nedorozumeniam v stretávaní sa otca s deťmi. Rodičia prezentovali, že sa na úprave styku vedia vzájomne dohodnúť a nežiadali styk otca s deťmi upraviť. 1.3. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadal okresný súd na odôvodnené potreby výživou oprávnených maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery ich rodičov. Zohľadňoval aj osobný výkon starostlivosti o maloletých matkou a zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 1.3.1. U maloletej W. súd prvej inštancie považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške 385,- Eur mesačne. Zohľadnil mesačné výdavky na bývanie 100,- Eur (ktoré ustálil ako 1/3 zo sumy 300,- Eur platenej matkou za nájom bytu, v ktorom s maloletými bývala), sumou 30,- Eur mesačne cestovné spojené s návštevou školy a vzhľadom na vek maloletej považoval za odôvodnenú sumu 11,- Eur mesačne na telefón. Mesačné výdavky na stravu zohľadnil čiastkou 95,- Eur, z nich 20,- Eur na stravu v škole. Za odôvodnené mesačné výdavky na obuv a ošatenie považoval čiastku 30,- Eur, na hygienické potreby 20,- Eur. Akceptoval aj náklady na doučovanie z anglického jazyka 25,- Eur mesačne a mesačné poistné v sume 32,- Eur. Maloletá W. navštevovala 3. ročník gymnázia a bola vo veku blízkom dospelosti (17 rokov). K jej zdravotnému stavu okresný súd uviedol, že prekonáva bežné choroby, navštevuje kardiologickú a endokrinologickú ambulanciu, s čím nemá spojené výdavky. Na tento účel v zmysle štatistických zistení za odôvodnené výdavky považoval priemerne 10,- Eur mesačne a na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie priemerne 30,- Eur mesačne; obidva údaje okresný súd zistil z webovej domény www.statistics.sk. U maloletého P. okresný súd vychádzal z nevyhnutných výdavkov v celkovej priemernej výške 295,- Eur mesačne, z toho 100,- Eur na bývanie (určených rovnakým spôsobom ako u maloletej W.), stravu v materskej škole 25,- Eur mesačne a ostatnú stravu 70,- Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie 30,- Eur mesačne a na hygienické potreby 20,- Eur mesačne. Na základe publikovaných štatistických zistení okresný súd vzhľadom na vek maloletého považoval za dôvodné náklady na rekreáciu, kultúru, športové vyžitie, hračky priemerne 20,- Eur mesačne. Maloletý z dôvodu zvýšenej chorobnosti často navštevoval ORL ambulanciu (trpí poruchou sluchu), čo bolo preukázané potvrdením ošetrujúceho lekára a navštevoval aj logopedickú ambulanciu, preto okresný súd v zmysle štatistických zistení za odôvodnené bežné výdavky na zdravotnícke potreby považoval priemerne 10,- Eur mesačne, ktoré navýšil o 20,- Eur vzhľadom na pravidelné nákupy Imunoglukánu na zvýšenie imunity, čo je účelne vynaložený výdavok. 1.3.2. U matky okresný súd zohľadnil mesačný príjem cca 328,08 Eur získaný za prácu ekonomického charakteru na 6 hodinový denný pracovný úväzok, aj poberanie rodinných prídavkov na obidve deti 47,- Eur mesačne a daňového bonusu. V súvislosti so zvýšenou chorobnosťou maloletého P. matka približne 1, 2 týždne každý mesiac pracovala z domu. Rodina pôvodne bývala v rodinnom dome v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, z ktorého sa odporkyňa odsťahovala do prenajatého dvojizbového bytu v X., za ktorý platila nájomné vrátane energií 300,- Eur mesačne; nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu od 01. 03. 2016 do 31. 12. 2016. Dôvodom bolo zhoršenie vzťahov s matkou navrhovateľa, ktorá v dome bývala a odporkyňa popri starostlivosti o dve maloleté deti nemohla zabezpečovať aj starostlivosť o ňu. Pri odsťahovaní si zobrala časť bytového zariadenia a kuchynského vybavenia. S hradením mesačných výdavkov matke pomáhali jej rodičia a sestra čiastkou 50,- až 70,- Eur mesačne. O deti sa starala výlučne ona, otec sa s nimi takmer nestretával. Dňa 14. 12. 2015 jej bolo vyplatených 935,90 Eur zo životného poistenia. Nevlastnila majetok väčšej hodnoty. 1.3.3. Otec maloletých v čase rozhodovania okresného súdu o rozvode manželstva dosiahol priemerný mesačný príjem 1.938,74 Eur, do ktorého súd ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča zahrnul aj tzv. diéty 200,- Eur mesačne. Za prenájom bytu v W. W. platil mesačne 350,- Eur vrátane energií, keď uviedol, že mu je výhodnejšie dochádzať do práce z tohto bytu 3 km ako 11 km zo X., kde sa nachádza rodinný dom. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 01. 02. 2016. Okresný súd tento výdavok neuznal za účelný, lebo navrhovateľ musel platiť aj výdavky týkajúce sa rodinného domu v jeho spoluvlastníctve v X., v ktorom žije aj jeho matka. Za neúčelné považoval aj mesačné platby 60,67 Eur za internet, TV a pevnú telefónnu linku a 18,15 Eur za káblovú televíziu v tomto rodinnom dome. Rozdiel vo vzdialenosti na dochádzanie do práce zo X. a z W. W. považoval okresný súd za minimálny. Zohľadnil, že splatnosť poslednej splátky 57,67 Eur kúpnej ceny tabletu bola určená na 15. 05. 2016. Ako nevyhnutný výdavok okresný súd neakceptoval ani splácanie úverov navrhovateľom. K úveru splácanému vo VÚB banke, a. s. po 500,- Eur mesačne (od júna 2016 po 300,- Eur mesačne) uviedol, že ak by aj akceptoval tvrdenie navrhovateľa, že z čerpaného úveru 7.000,- Eur požičal kolegovi, tento výdavok nie je možné uprednostniť pred výživným pre maloleté deti. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28. 01. 2015 okresný súd zistil jej uzatvorenie medzi veriteľom VÚB banka, a. s. a navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkmi; jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru 11.600,- Eur s lehotou splatnosti 48,- Eur, čerpaného jednorazovo 28. 01. 2015; z nich mal navrhovateľ 7.000,- Eur požičať kolegovi z práce. Nevysvetlená zostala časová súvislosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička z 28. 01. 2015 s kúpou bytu svedkyňou P. T., ku ktorej došlo 30. 01. 2015. Svedkyňa na úhradu celkovej kúpnej ceny za byt čerpala úver 29.700,- Eur, ale suma 3.537,- Eur musela byť podľa zistení okresného súdu uhradená z iných finančných prostriedkov. Išlo o byt v prevedení holobyt, takže ďalšie finančné prostriedky museli byť vynaložené na jeho úpravu. Svedkyňa P. T. tento byt zmluvou z 01. 02. 2016 prenajala navrhovateľovi, svojmu bývalému kolegovi z práce a potvrdila, že s ním mala pred časom intímny pomer, nie trvalý vzťah. Navrhovateľ uviedol, že tejto osobe zaplatil v marci a apríli 2016 17,99 Eur vstupenku do posilňovne, lebo mu robila kondičnú trénerku, nakoľko on má zdravotné problémy s kolenami. Odporkyňa k tejto úverovej zmluve uviedla, že ju podpísala na parkovisku bez toho, aby videla sumu úveru. Navrhovateľ reagoval tým, že časť z neho 4.500,- Eur bola určená na preplateniu úveru. Mesačná splátka vrátane poistného bola 298,52 Eur. Dňa 24. 09. 2015 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere s Unicredit bank, a. s., vo výške 5.896,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať splátkami vo výške 175,12 Eur mesačne. Ako výdavok navrhovateľ prezentoval aj spotrebiteľský úver na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve vo výške 154,82 Eur, splácanie debetu na kreditnej karte 60,- Eur mesačne a splácanie debetu v celkovej výške 1.000,- Eur splátkami po 200,- Eur mesačne od februára 2016. Uhrádzal poistné za poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania 120,- Eur ročne a mesačné poistné 41,96 Eur mesačne. 1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania (piaty výrok) odôvodnil okresný súd aplikáciou druhej vety § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O. s. p.“) prihliadajúc na okolnosti prípadu aj pomery účastníkov konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rozvod manželstva, na rozdiel od odporkyne, inicioval navrhovateľ, keď tiež príčiny rozvratu manželstva súd videl prevažne na strane navrhovateľa. Z porovnania majetkových pomerov účastníkov jednoznačne vyplýva, že v porovnaní s odporkyňou je majetkovo lepšie zabezpečený navrhovateľ. Okresný súd preto navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania odporkyni, pozostávajúce z trov právneho zastupovania. Právny zástupca odporkyne si trovy konania vyčíslil za 12 úkonov právnej služby sumou 6.041,13 Eur vychádzajúc z hodnoty sporu 30.000,-Eur, okresný súd priznal ich náhradu vo výške 759,89 Eur za 9 úkonov právnej služby, keď za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 priznal odmenu vo výške 64,53 Eur a za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016 66,- Eur. 2. Navrhovateľ - otec maloletých detí v zákonnej lehote podal odvolanie voči tretiemu a piatemu výroku rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd určil mesačné výživné na maloletú W. X. sumou 150,- Eur a na maloletého P. X. sumou 150,- Eur a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2.1. V odvolaní otec detí uviedol, že jeho pracovná pozícia je spojená so zvýšenými výdavkami na ošatenie, nakoľko musí v práci nosiť prevažne obleky. Výdavky na bývanie v rodinnom dome sú neporovnateľne vyššie ako výdavky na bývanie v byte (vykurovanie, bežné opravy, údržba), preto sa jeho náklady na bývanie presťahovaním neznížia. V súčasnosti tieto výdavky uhrádza jeho matka, ktorá v dome žije. Podľa výplatných pások za mesiace marec až júl 2016 došlo k zníženiu čistého mesačného príjmu otca oproti príjmu, z ktorého vychádzal okresný súd v čase rozhodovania. Za marec 2016 je jeho čistý príjem 1.550,97 Eur, za apríl 1.352,61 Eur, za máj 1.748,84 Eur, za jún 1.401,69 Eur, za júl 1.339,49 Eur. Výška jeho príjmu závisí od obchodnej činnosti spoločnosti Möbelix SK, s. r. o. Nesúhlasil s tým, že okresný súd nebral do úvahy splátky úveru 300,- Eur mesačne vo VÚB banka, a. s., ktorý bol čerpaný za trvania manželstva, kedy manželia žili v spoločnej domácnosti a manžel nevedel, že dôjde k rozvodu. Navrhované výživné spoločne s rodinnými prídavkami v dostatočnej miere zabezpečí pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku. Aj krajský súd v predbežnom opatrení považoval výživné v takejto výške za dostatočné vzhľadom na osvedčené pomery maloletých detí. Matka nepreukázala súdom štatisticky určené výdavky na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie v priemere 30,- Eur u maloletej E.a 20,- Eur u maloletého P. a nespochybnila, že otec W. poskytuje vreckové. Finančné prostriedky na účte matky neodzrkadľujú reálny stav, lebo jej mzda je vyplácaná v hotovosti. Odporkyňa nepreukázala finančnú výpomoc rodičov a sestry, jej tvrdenie je nedôveryhodné. Jej matka bola v minulosti na invalidnom dôchodku a posledných 8 - 10 rokov na starobnom dôchodku rovnako ako jej otec. Jej sestra je na materskej dovolenke. K ich príjmom sa odporkyňa vyjadriť nevedela. Ak by jej rodičia disponovali úsporami, nie je dôvod pre to, aby si jej brat požičiaval peniaze práve od navrhovateľa s odporkyňou. Dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s ekonomickým zameraním a práca na pozícii účtovníčky nebránia odporkyni nájsť si lepšie platenú prácu, resp. zamestnať sa na dlhší pracovný čas. Maloletý P. navštevuje MŠ, ktorá je otvorená do 16.00 hod. V súvislosti s vyplatením sumy 935,90 Eur zo životnej poistky dňa 14. 12. 2015 odvolateľ podotkol, že od roku 2000 do cca. konca roku 2015 bolo poistné hradené zo spoločného účtu. Nesúhlasil so zahrnutím diét do jeho príjmu, keď je potrebné prihliadať na účel tejto náhrady, ktorou je zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska alebo sídla svojho zamestnávateľa (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/101/2012 zo 14. 11. 2012). Okresný súd považoval za opodstatnené výdavky na maloletú E. priemerne 385,- Eur mesačne a maloletého P. 295,- Eur. Súdom určené výživné presahuje polovicu preukázaných oprávnených potrieb maloletých detí, čo je v rozpore s tým, že na výživu svojich detí prispievajú obaja rodičia. Navrhovateľ prispieva maloletým deťom aj nad rámec bežného výživného, obom platí poistné. Maloletej W. hradí výdavky na telefón a zakupuje jej oblečenie. Otec prejavuje o deti záujem a v súčasnosti dochádza k pravidelnému styku. 2.2. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania navrhovateľ poukázal na ust. § 52 a 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“) a skutočnosť, že zákon generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach, teda aj v konaní o rozvod manželstva. Aj § 144 Občianskeho súdneho poriadku umožňoval priznať náhradu trov konania alebo ich časti, len ako to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Pre priznanie náhrady trov konania nie je postačujúce len porovnanie majetkových pomerov účastníkov a bez zohľadnenia výdavkov navrhovateľa konštatovanie, že je v porovnaní s odporkyňou majetkovo lepšie zabezpečený. Prvostupňový súd za príčinu rozvratu považoval čiastočne rozdielnosť pováh manželov. Pokiaľ okresný súd poukázal na porušenie manželskej vernosti, k intímnemu styku malo dôjsť raz po podaní návrhu na rozvod manželstva a rok a pol po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/571/2012 z 31. 03. 2014, podľa ktorého ak bol rozvrat manželstva spôsobený viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na ťarchu odporcu, nie je možné priznať navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolateľ zdôraznil, že odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila, preto priznanie trov konania nie je voči nemu spravodlivé. 3. Odporkyňa - matka maloletých detí (´dalej aj „odvolateľka“) podala v zákonnej lehote odvolanie proti tretiemu a piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v §-e 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), pričom výrok o náhrade trov konania napadla do výšky, nie do dôvodov, pre ktoré bola náhrada trov konania priznaná. 3.1. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že otca maloletých detí zaviaže platiť výživné sumou 350,- Eur mesačne na maloletú W. a sumou 250,- Eur na maloletého P.. Poukázala na § 62 ods. 2 a 62 ods. 5 Zákona o rodine tvrdiac, že ich okresný súd nesprávne vyložil a aplikoval na správne zistený skutkový stav veci. Podľa odvolateľky súd nedostatočne odôvodnil a aplikoval § 62 ods. 2 druhú vetu Zákona o rodine o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Poukázala na podľa nej jasný rozdiel medzi svojou životnou úrovňou, súčasnou životnou úrovňou maloletých detí a životnou úrovňou ich otca. Ak by akceptovala rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti 500,- Eur na obe maloleté deti, akceptovala by ich ukrátenie na práve podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa jej prepočtov by pri výživnom 500,- Eur mesačne určenom spolu na obidvoch maloletých hrubý príjem otca predstavoval 1.400,- Eur a jej hrubý príjem po pripočítaní čiastky 500,- Eur výživného približne 800,- Eur. Rozdiel medzi príjmami rodičov by bol 600,- Eur. Značný rozdiel je aj pri využívaní jej príjmu a príjmu jej manžela. Ak by disponovala hrubým príjmom 800,- Eur mesačne, po odpočítaní nevyhnutných nákladov na maloleté deti v preukázateľnej výške 680,- Eur by zostala suma 120,- Eur, takže z dosahovaného príjmu by na účely výchovy a výživy maloletých detí prispela pomerom 60 % z jej dosahovaného mesačného príjmu 328,08 Eur. Manžel by zo svojho dosahovaného príjmu 1.938,74 Eur prispel sumou 500,- Eur predstavujúcou približne 25 % jeho príjmu, pričom zvyšnú časť príjmu približne 1.400,- Eur bude využívať sám. 3.2. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že manžela zaviaže nahradiť manželke trovy právneho zastúpenia 6.041,13 Eur za 13 úkonov právnej služby pri hodnote sporu 30.000,- Eur. Nestotožnila sa s určením základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako 1/13 výpočtového základu. Pre správne určenie tarifnej hodnoty bolo potrebné postupovať v súlade s § 10 ods. 2 a 3 vyhlášky, pretože v konaní o výživnom je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie vzhľadom na mesačné platenie výživného. Tarifná hodnota za jeden úkon právnej služby je potom 30.000,- Eur (500,- Eur mesačne x 12 mesiacov = 6.000,- Eur ročne x 5 rokov). Okresný súd nesprávne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za rokovanie s klientom z 12. 11. 2015, hoci jeho výsledkom bolo doručenie písomného vyjadrenia z toho istého dňa na súd. Prevzatie a príprava veci zahŕňa aj prvú poradu s klientom, na ktorej si zvolený právny zástupca vyžiadal potrebné doklady, ktoré mu odporkyňa doručila až 12. 11. 2015. Predmetom rokovania s klientom zo dňa 30. 11. 2015 bolo prvé pojednávanie vo veci samej nariadené na tento deň. Aj keď okresný súd tvrdí, že nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu, rokovanie ako súčasť prípravy na pojednávanie bolo nevyhnutné. Nepriznanie trov právneho zastúpenia za podanie zo 06. 03. 2015 odôvodnil okresný súd tým, že medzi pojednávaním dňa 26. 02. 2016 a dňa 03. 06. 2016 nebolo zo strany jej právneho zástupcu urobené podanie podané, ale jeho podanie potvrdil okresný súd podacou pečiatkou. 4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v podstate zopakoval obsah svojho odvolania. Uviedol, že výdavky na internet, pevnú linku, TV a káblovú televíziu nie sú neúčelné, nakoľko po presťahovaní sa navrhovateľa do rodinného domu ich budú určite využívať počas styku aj maloleté deti. Diéty slúžia na zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska. Nesúhlasil s konštatovaním odvolateľky o jasnom rozdiele medzi súčasnou životnou úrovňou maloletých detí, ich matky a otca. Po zohľadnení preukázaných nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho životnými a bytovými potrebami, so splátkami úverov spotrebovanými počas manželstva a správnom a zákonnom zistení výšky jeho čistého mesačného príjmu nemožno konštatovať, že jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň odporkyne. Zopakoval tvrdenia z podaného odvolania, a to aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 02. 04. 2012 sp. zn. 7CoP/3/540/2011 uviedol, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, je 1/13 výpočtového základu. Priznanie náhrady trov konania však nie je spravodlivé, keďže príčiny rozvratu súd prvej inštancie konštatoval na stranách oboch manželov. 5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že tvrdenie o povinnosti v zamestnaní nosiť obleky nie je ničím podložené a prišiel s ním až v odvolacom konaní; výdavky s tým spojené nepreukázal. Navrhovateľ platí nájomné za prenajatý byt 350,- Eur mesačne, platba inkasa za rodinný dom je 135,- Eur mesačne. Výdavky za bývanie v dome by sa navyše rozdelili pomerne medzi neho a jeho matku, čím sa musia objektívne znížiť. Do práce môže navrhovateľ dochádzať pokojne aj z mesta X., najmä keď má od svojho zamestnávateľa k dispozícii motorové vozidlo, ktoré môže využívať aj na súkromné účely. Jazda do práce zahŕňajúca navyše 7 km nemôže byť žiadnou komplikáciou. Súhlasila s neúčelnosťou splátok úveru 300,- Eur mesačne aj platenia internetu, TV a pevnej linky sumou 60,67 Eur mesačne a káblovej televízie 18,15 Eur mesačne v rodinnom dome. Poukázala na to, že výplatné pásky za marec až júl 2016 mal navrhovateľ k dispozícii pred rozhodnutím prvostupňového súdu a mohol ich predložiť. Výšku jeho príjmu za október 2014 až september 2015 a január až jún 2015 mal okresný súd riadne zistenú z potvrdenia o príjme a výpisov z účtu predložených navrhovateľom. Keďže okresný súd zohľadňoval dlhšie obdobie, jeho závery sú objektívnejšie. V čase čerpania úveru z VÚB banky, a. s., navrhovateľ nejavil záujem o rodinu a doma sa zdržiaval minimálne, o 2 mesiace po jeho poskytnutí sa odsťahoval. Úver bol čerpaný účelovo, bez objektívnej potreby. Vzájomné majetkové vzťahy manželov budú predmetom ďalšieho vyporiadania vrátane vyplatenej životnej poistky; navyše ojedinelý príjem v decembri 2015 nemôže mať vplyv na určenie výživného na čas po rozvode. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/11/2016-39 o určení výživného po 150,- Eur mesačne na každé z maloletých detí predbežným opatrením vychádzalo len zo skutočností osvedčených ku dňu jeho vydania, pričom odvolací súd zdôraznil jeho dočasný charakter. Neobstojí tvrdenie, že matka nepreukázala mesačné výdavky maloletých detí na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie, pretože súd si ich v súlade so zásadami dokazovania v mimosporovom konaní určil na základe vlastnej iniciatívy prostredníctvom štatistických zistení. Nevyhnutnosť iných výdavkov maloletých detí navrhovateľ nerozporuje. Matka sa nemôže zamestnať na dlhšiu pracovnú dobu ako 4 hodiny kvôli častým návštevám lekára s maloletým P.. V súčasnosti nevie o žiadnej inej práci, ktorá by jej zabezpečila lepšie podmienky pre výchovu detí. K námietke o nepreukázaní príležitostných pôžičiek od svojej rodiny uviedla, že po spočítaní výdavkov a príjmov musí byť jasné, že by bez nich s deťmi neprežili. Aj vo výpisoch z jej účtu sú identifikované vklady od jej rodiny. Z rozhodnutí odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktoré predložila na pojednávaní 03. 06. 2016 vyplýva, že pri určení výživného je potrebné prihliadať aj na cestovné náhrady poberané rodičom. Navrhovateľ na preukázanie, že prispieva deťom nad rámec bežného výživného nepredložil žiadne dôkazy. S maloletou W. sa otec stretol po vyhlásení rozsudku 25. 07. 2016 dve hodiny a 02. 09. 2016 v nákupnom centre maximálne 30 minút. S maloletým P. sa stretol 25. 07. 2016 tiež dve hodiny, dňa 26. 08. 2016 a 27. 08. 2016, kedy si ho zobral so sebou na jednu noc. 5.1. Zdôraznila, že výrok o trovách konania bol vyhlásený za účinnosti O. s. p, preto sa na rozhodovanie o trovách nemôže použiť súčasný procesný predpis. Pri príčinách rozvratu manželstva zdôraznila, že navrhovateľ neprejavil ani minimálny záujem o záchranu manželstva, o návštevu manželskej poradne a neprejavuje vážny záujem ani o maloleté deti. Nezanedbateľnou je jeho nevera a viac než pravdepodobný vážny vzťah k svedkyni T., v ktorej byte býva. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 12CoP/60/2018-504 zo dňa 26. januára 2017 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej XX.X., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 300,- Eur a na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 200,- Eur a povinnosť takto určené výživné splatné na mesiac dopredu poukazovať na účet matky vždy do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) zmenil tak, že navrhovateľ (otec) je povinný prispievať na výživu maloletej Barbory X., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom 23. 08. 2016, k rukám odporkyne (matky). Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok) zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Cdo 98/2017-555 zo dňa 26. septembra 2018 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/60/2018-504 zo dňa 26. januára 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové zistenia (v otázke životnej úrovne detí a tomu zodpovedajúcich životných nákladov) a na ich základe aj odlišné právne závery (posúdenie výšky výživného vzhľadom i na odôvodnené potreby oprávnených) ako súd prvej inštancie bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). V nadväznosti na to Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za opodstatnenú aj námietku dovolateliek (matky a plnoletej X. Krajský X.) týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom bez toho, aby z jeho odôvodnenia bolo zrejmé, na základe čoho dospel k záverom o jednotlivých výdavkoch na maloleté deti, pričom neuviedol žiadne relevantné dôvody vedúce k zmene posúdenia výšky niektorých nákladov na deti a následne výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje zrozumiteľný a jasný výklad, z akých majetkových pomerov rodičov (vyjadrených napr. matematicky) vychádzal pri posúdení úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov a pri určení konkrétnej výšky výživného. 8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) nenariadil pojednávanie (§ 385 C. s. p.), lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65, § 66 C. m. p. a odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania (piaty výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení §-u 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v odvolacom konaní je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia C. m. p., nakoľko odvolacie konanie prebieha za účinnosti C. m. p. a § 396 C. m. p. neustanovuje inak. 10. Obidvaja rodičia namietali nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti otca maloletých detí voči v tom čase maloletej B.X. sumou 300,- Eur mesačne a voči maloletému P. X. sumu 200,- Eur mesačne. Takto určené výživné považovala matka za nízke vzhľadom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca detí, naopak z tých istých dôvodov otec maloletých detí považoval takto určené výživné za privysoké. Podstatou odvolaní matky aj otca je, že výživné určené súdom prvej inštancie nie je primerané životnej úrovni vtedy maloletých detí a ich rodičov. Zákon o rodine pojem životnej úrovne nedefinuje, ide o spoločensko-ekonomickú kategóriu. 11. Odvolací súd pri odvolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním svojho rozhodnutia vykonal dokazovanie za účelom zisťovania životnej úrovne rodičov aj maloletých detí. Maloletá W. bola pred rozvodom manželstva jej rodičov žiačkou strednej školy - L. v W. W.. Maloletý P. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval predškolský stupeň materskej školy. Rodičia nežili v spoločnej domácnosti, zo spoločného bydliska otec odišiel od 01. 02. 2016 a matka od 01. 03. 2016. Rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť 23. 08. 2016. Tento deň je počiatkom vyživovacej povinnosti k v tom čase obidvom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula nielen od začatia konania, ale aj od rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, ku ktorému boli dokazovaním zisťované údaje potrebné pre súdne rozhodnutie o výživnom, je nevyhnutné vykonať ďalšie podrobné dokazovanie pre potreby ustálenia osobných, majetkových, zárobkových pomerov rodičov aj detí za účelom zistenia, či už plnoletá W. X. medzičasom nenadobudla schopnosť sama sa živiť, či maloletý P. začal a aj riadne pokračuje v povinnej školskej dochádzke, aké sú náklady na živobytie každého z detí. Podrobne je potrebné preskúmať aj životnú úroveň každého z rodičov, prípadnú zmenu počtu ich vyživovacích povinností, bydliska, nákladov na bývanie, príjmové a výdavkové pomery, u otca úverovú zaviazanosť, či a v akom rozsahu bola vyživovacia povinnosť plnená, v ktorom časovom období. Vykonanie takéhoto rozsiahleho dokazovania (keďže pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) presahuje rámec odvolacieho konania. Odvolaciemu súdu potom nezostávalo iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd pripomína, že W. X. nadobudla medzičasom plnoletosť, na čo je potrebné prihliadať pri vykonávaní procesných úkonov. Prípadné zmeny a rozdiely v životnej úrovni rodičov a detí sa môžu prejaviť aj v určení výživného rôznymi čiastkami pre to-ktoré časové obdobie. Odvolací súd poukazuje na možnosť vyriešenia otázky výšky výživného dohodou. 12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C. m. p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C. m. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C. m. p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C. m. p.).