Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 13CoP/42/2024 2123205332 21. 05. 2024 JUDr. Daniel Ilavský ECLI:SK:KSTT:2024:2123205332.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová s.r.o., so sídlom Námestie sv. Michala 11, Hlohovec a otca: A. A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka so sídlom Strážovská 4, Banská Bystrica, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 38P/43/2023 – 93 zo dňa 06.02.2024, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len „ZoR“) a vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného matkou. 3. V odôvodnení uviedol, že na súde prvej inštancie sa vedie konanie vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 38P/43/2023-18 zo dňa 13.07.2023 rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 13CoP/90/2023-40 zo dňa 13.09.2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. V rámci konania vo veci samej podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 200,- eur mesačne. Uviedla, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva. Matka maloletému zabezpečuje všetky potreby, pričom otca niekoľkokrát žiadala o finančnú pomoc. Otec účelovo v mesiaci jún 2023 kúpil synovi pár kusov oblečenia, aby takýto doklad mohol použiť v tomto súdnom konaní. Otec je momentálne trestne stíhaný na slobode, pre podozrenie zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a trestného činu vydierania. Žije vo svojom rodinnom dome v B., hodnota ktorého je približne 300 000,- eur a je vlastníkom viacerých
nehnuteľností (domov, bytov, pozemkov), avšak všetok jeho majetok bol zaistený z dôvodu, že je obvinený z majetkovej trestnej činnosti, zaistené boli i jeho bankové účty. V návrhu vo veci samej otec uviedol, že pracuje ako kondičný tréner s priemerným mesačným zárobkom vo výške minimálnej mzdy, avšak skutočný príjem otca je vo výške približne 4 000,- eur mesačne netto (poskytovanie služieb kondičného trénera vo výške približne 2 000,- eur až 2 500,- eur mesačne + príjem vo výške 1/2 z príspevkov B. - športovo - relaxačné centrum C. približne 1 000,- eur mesačne). Ďalším príjmom otca má byť príjem z nájmu dvoch bytov v C., ktorých výlučným vlastníkom je A. B.. Príjem otca z nájmu je vo výške 644,- eur mesačne. Otec trénuje i malé deti, má rozbehnutý projekt „Zdravé detstvo“, z trénovania detí mal minulý školský rok príjem vo výške 1 000,- až 1 500,- eur mesačne. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Matka žije vo svojom 3-izbovom byte v C., má vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. a taktiež voči svojmu druhému synovi D. E., ktorý žije so svojím otcom. Celkový mesačný príjem matky je vo výške 975,- eur, z ktorého platí výživné pre D. v sume 200,- eur mesačne a mesačné výdavky na maloletého: strava 180,- eur, oblečenie a obuv 80,- eur, hygiena 20,- eur, škola 25,- eur, krúžky 90 eur,-, zdravotná starostlivosť 60,- eur (maloletý je silný alergik a nosí ortopedickú obuv), stomatologické ošetrenie 13,- eur. Otec maloletému platí poistné vo výške 50,- eur mesačne, 20,- až 30,- eur mesačne na krúžok šachu a stravu počas 8 dní v mesiaci. Otec sa vyjadril, že matke výživné pre maloletého platiť nebude, v dôsledku čoho sa matka opakovane dostáva do ťažkej finančnej situácie. 4. Dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že maloletý žije prevažne s matkou. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie zo sumy životného minima určeného na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (podľa § 2 písm. c) bodu 2. zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto výšku výživného 150,- eur mesačne považoval za primeranú sumu, ktorá aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby dieťaťa, pričom je v záujme maloletého, aby malo zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie, hygienu či bývanie. V prevyšujúcej časti návrh matky presahuje rámec neodkladného opatrenia, t.j. určenie výživného v nevyhnutnej miere. Určenie výživného v konečnej výške bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, kde sa budú podrobne skúmať odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti potrebné pre konečné určenie výšky výživného. Súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, na základe odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zamietne, eventuálne aby ho zrušil, keďže neexistujú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Uviedol, že momentálne žije usporiadaný život a snaží sa splatiť svoj dlh spoločnosti. Namietal tvrdenia matky, že maloletý je v jeho starostlivosti iba 8 dní v mesiaci, keď osobnú starostlivosť zabezpečuje 12-13 dní v mesiaci, pritom má naďalej záujem realizovať rovnomernú striedavú osobnú starostlivosť. Matkine tvrdenia o tom, že si ako kondičný tréner zarobí 2 500,- eur nie sú pravdivé. Matka na jednej strane poukazuje na blokáciu jeho majetku zo strany OČTK, ktorá zahrňuje tiež zákaz podnikania, na strane druhej poukazuje na skutočnosť, že ako kondičný tréner má údajne zarobiť 2 500,- eur, čo preukazuje nepriliehavými ponukami práce. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že 2 500,- eur zarobí kondičný tréner v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Avšak pracuje na dohodu, nakoľko výkon podnikateľskej činnosti má zakázaný a súčasne jeho uplatnenie na trhu je výrazne znížené, čo reflektuje aj zárobok ktorý poberá. Nie je tiež pravdou, že poberá polovicu vstupného do matkou uvedeného športového centra, ako ani tvrdenie, že má denne 20 až 30 klientov s čistým príjmom 6,- až 10,- eur za hodinu. Za nepravdivé tvrdenia považuje aj to, že má príjem z nájmu bytov vo výške 644,- eur pretože matka opomenula, že s nájmom bytov sú spojené priame mesačné náklady vo výške 465,- eur. Záverom nie je ani pravdou, že otec má pravidelný mesačný príjem vo výške 1 000,- až 1 500,- eur z projektu ,,Zdravé detstvo“, nakoľko sa jednalo o jednorazovú akciu, pričom príjem z tejto aktivity otec vynaložil na dovolenku so synom v Bulharsku. Zároveň tiež značná časť príjmu z tohto projektu išla pomocníčkam, ktoré s otcom vykonávali tieto cvičenia. Pokiaľ sa jedná o príjmy otca, tento má príjmy z práce vo fitnescentre, darov od vďačných klientov, má nestály príjem z prezentácie projektu pre F., z nájmov bytov, z pôžičiek, prípadne z darov od rodičov a brata, celkovo v sume predstavuje približne 1 100,- eur mesačne. Otec hradí maloletému nákup oblečenia v mesačnej výške približne 50,- eur, nákup vitamínov v mesačnej výške približne 30,- eur, uhrádza výdavky na voľnočasové aktivity maloletého, aquaparky, kino, jedlo mimo
domova v mesačnej výške približne 300,- eur, uhrádza poistenie so sporením vo výške približne 50,- eur mesačne, šachového lektora vo výške približne 40,- eur mesačne, paušál na mobil vo výške približne 22,eur, nakupuje stravu vo výške približne 400,- eur mesačne, uhrádza pokémonových a šachové turnaje vo výške približne 200,- eur mesačne a školské pomôcky podľa potreby. Maloletému za posledné obdobie zakúpil notebook v hodnote 1 600,- eur, Iphone v hodnote 600,- eur a Xbox v hodnote 500,- eur. Časť z uvedených nákladov hradí z príjmu, ktorý plynie z prenájmu bytov, avšak vo veľkej miere hradí tieto náklady z jeho príjmov. Finančne mu vypomáhajú aj jeho rodičia a takisto brat. Po započítaní všetkých príjmov a nákladov už nie je schopný hradiť matkou požadovanú čiastku. Poukázal na to, že na účte matky sa objavuje sumár 174 vykonaných platieb v celkovom objeme presahujúcom 130 000,- eur. Aj v tomto kontexte sa napokon matkou navodzovaná ekonomická tieseň údajne javí ako nepravdepodobná. 6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že otec účelovo skresľuje výšku svojho príjmu. Bude náročné preukazovať otcov príjem, keďže sa jedná o príjem ,,na čierno“. Trvala na svojom podaní zo dňa 12.01.2024. Uviedla, že suma 130 798,68 eur je súhrnom obratov na jej účte za obdobie siedmych rokov, t.j. súhrn všetkých 174 uskutočnených prichádzajúcich i odchádzajúcich platieb za obdobie siedmych rokov (súhrn plusových i mínusových položiek na jej účte). Táto suma nepredstavuje zostatok na jej účte ale sumu, ktorú jej predovšetkým otec posielal od roku 2017, či už zo svojho firemného alebo súkromného účtu. Po rozchode s otcom sa dohodli na výške výživného, bez problémov komunikoval s ňou pokiaľ nezistil, že má nový vzťah. Dodala, že nájomne za byty maloletého, ktorých je výhradným vlastníkom, vo výške 644,- eur je čisté nájomne po odrátaní nákladov. Už len z čestných prehlásení je zrejmé, že otec preberá od nájomníkov nájomne vo výške spolu 985,- eur. Logicky nie je možné, aby si otec z milodarov z fitness centra mohol dovoliť život, aký žije. Fotografie predložené otcom sú stiahnuté z jej firemnej instagramovej stránky „Klobúky, čiapky a odevy“, kde predáva oblečenie, nie je teda vlastníčkou tohto oblečenia a nejde ani o luxusné oblečenie. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 388 CSP). 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom i námietky otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. sumou vo výške 150,- eur mesačne (do právoplatného skončenia konania vo veci samej). 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 16. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. 17. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ohľadne určenia vyživovacej povinnosti otcovi splnené neboli. 18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení ZoR. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa. 20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine (ďalej aj „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). 22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, pričom doposiaľ pomery rodičov k maloletému neboli upravené žiadnym súdnym rozhodnutím a rovnako otcovi nebolo určené rozhodnutím súdu prispievať na výživu maloletého. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z podaného odvolania otca mal odvolací súd za osvedčené matkin mesačný čistý príjem v sume 975,- eur, výdavky matky na výživné syna D. v sume 200,- eur mesačne a mesačné výdavky na maloletého: strava 180,- eur, oblečenie a obuv 80,- eur, hygiena 20,- eur, škola 25,- eur, krúžky 90,- eur, zdravotná starostlivosť 60,- eur (maloletý je silný alergik a nosí ortopedickú obuv), stomatologické ošetrenie 13,- eur. Podľa matky otec maloletému platí poistné vo výške 50,eur mesačne, 20,- až 30,- eur mesačne na krúžok šachu a stravu počas 8 dní v mesiaci. Spornou (a teda neosvedčenou skutočnosťou) je pomer osobnej starostlivosti o maloletého zo strany rodičov, keď otec namietal dĺžku jeho osobnej starostlivosti o maloletého tvrdením, že o maloletého zabezpečuje osobnú starostlivosť 12-13 dní v mesiaci. Keďže matka sama uviedla, že otec dobrovoľne prispieva na úhradu krúžkov maloletého, odvolací súd nezahrnul do výšky výdavkov na maloletého výdavky na krúžky, k úhrade ktorých by mal byť otec zaviazaný prispievať v nevyhnutnej miere. Matka ďalej uvádzala, že výlučne ona sama uhrádza výdavky na oblečenie a obuv, čo ale otec namietal, keď tvrdil, že v tomto smere vynakladá čiastku približne 50,- eur mesačne, k čomu sa matka následne nevyjadrila. Na základe uvedeného odvolací súd odpočítal zo sumy výdavkov vyčíslených matkou výdavky matky na oblečenie a krúžky maloletého a dospel k sume výdavkov 298,- eur mesačne. Z takto osvedčeného stavu teda vyplýva, že po odpočítaní sumy výdavkov na maloletého v sume 298,- eur a sumy výživného na syna D. v sume 200,- eur mesačne, tak zostane matke čiastka 477,- eur mesačne, z ktorej môže uhrádzať ostatné výdavky, ktoré ale v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila. Nebolo teda osvedčené, že potreby maloletého (výdavky) nie sú uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Respektíve, skutočnosť, že otec neprispieva na výživu maloletého v rozsahu navrhovanom matkou sama o sebe (t.j. bez osvedčenia, že potreby maloletého dieťaťa nie sú uspokojované ani v nevyhnutnej miere) nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie. 23. Odvolací súd dáva do pozornosti matky § 329 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 24. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).