Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200030 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: STAKOS SLOVAKIA, a.s., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36294233, právne zastúpeného: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42152101, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102758081/2019 z 29. novembra 2019 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo : 102758081/2019 z 29. novembra 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo : 101487494/2019 z 2. septembra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 101487494/2019 z 2. septembra 2019 vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 1 719,30 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Zároveň určil, že úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania na účet Daňového úradu Trnava, vedený v Štátnej pokladnici, č. účtu: Z.. 2.Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 dňa 25.08.2014. Priznaná vlastná daňová povinnosť predstavovala sumu 7 368,38 Eur. Posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 uplynul dňa 25.08.2014. Lehota na zaplatenie vlastnej daňovej povinnosti priznanej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 uplynula 25.08.2014. Daňový subjekt vlastnú daňovú povinnosť nezaplatil v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 3.U daňového subjektu bolo dňa 16.03.2016 začaté reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo ukončené 17.09.2016. Správca dane ďalej uviedol, že v takomto prípade vyrubí úrok z omeškania odo dňa začatia reštrukturalizačného konania tak ako uviedol v tabuľkovej časti svojho rozhodnutia, pričom výpočet úroku bol nasledovný: dlžná suma predstavovala 7 368,38 Eur, deň splatnosti 25.08.2014, deň platby 15.03.2016, počet dní omeškania 568, úrok z omeškania predstavuje sumu podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. vo výške 1 719,30 Eur. 4.Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.09.2019 odvolanie, v ktorom v podstate namietal rovnaké dôvody aké boli obsahom žalobného návrhu. 5.Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo: 102758081/2019 z 29. novembra 2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo : 101487494/2019 z 2. septembra 2019. 6.Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán považuje námietky daňového subjektu za nedôvodné. Ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku pre prípad reštrukturalizačného konania daňového subjektu výslovne upravuje, do ktorého dátumu možno vyrubiť úrok z omeškania, teda aj úrok z omeškania z riadne prihlásenej pohľadávky, t. j. za obdobie omeškania s platením spadajúce do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizácia bola začatá v zmysle § 118 ZKR dňa 15.03.2016 povolením reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Daňový poriadok v § 158 a ani v inom jeho ustanovení kompetenciu správcu dane k vyrubeniu úrokov z omeškania v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania alebo s povolením reštrukturalizácie daňového dlžníka neobmedzuje, pričom takéto jeho obmedzenie nie je možné vyvodzovať ani z ustanovení ZKR. Naopak, ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku vo vete piatej vyrubenie úroku z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania priamo predpokladá, keď správcovi dane ukladá vyrubiť ho do dňa začatia reštrukturalizačného konania, t.j.logicky vyrubiť ho po začatí reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na konštitutívny charakter právoplatného rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, vydanom po povolení reštrukturalizácie, s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetný úrok z omeškania je svojou povahou prednostnou pohľadávkou, na ktoré sa účinky začatia reštrukturalizačného konania nepôsobia a nezahŕňa sa do reštrukturalizačného plánu, dlžník musí počas reštrukturalizácie preukázať ekonomickú životaschopnosť aj tým, že bude schopný splácať „nové“ dlhy, pretože prednostné pohľadávky, medzi ktoré predmetný úrok z omeškania nesporne patrí, správca dane nezahrňuje do reštrukturalizačného plánu. Z dôvodovej správy k zákonu č. 440/2012 Z.z. k bodom 53 a 55 ( § 156 ods. 6 daňového poriadku) s účinnosťou od 01.01.2013: „Navrhovanou úpravou sa vypúšťa ustanovenie o nemožnosti vyrubenia sankčného úroku daňovému subjektu v konkurze a reštrukturalizácii a zároveň sa dopĺňa lehota, dokedy sa takýto úrok počíta, čím dôjde k zosúladeniu úpravy so zákonom v znení neskorších predpisov.“ Nezaplatenie dane vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014, ktoré je uložením sankcie - vyrubením úroku z omeškania postihované, nastalo v období pred povolením reštrukturalizácie a táto skutočnosť bola v čase vyrubenia úroku z omeškania rozhodujúca, pretože v uvedenom období účinky reštrukturalizačného plánu na rozsah a splatnosť priznanej dane nepôsobili. Právne účinky novácie záväzku daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu, t. j. povinnosti platiť včas prihlásené pohľadávky v zmenenom rozsahu a so zmenenou postupnou splatnosťou podľa obsahu potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pôsobia do budúcnosti odo dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v Obchodnom vestníku. reštrukturalizačného plán nemá retroaktívne účinky a je účinný, resp. záväzný len vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam a vo vzťahu k účastníkom plánu. Účinky začatia reštrukturalizácie podľa § 114 ods. 1 ZKR sú upravené taxatívne, nie je možné ich rozširovať na iný druh pohľadávok. Z uvedeného dôvodu je možné začať a viesť daňové konanie o vyrubení úroku z omeškania v súvislosti s vyvodením zodpovednosti voči dlžníkovi za porušenie jeho povinnosti platiť riadne a včas daňovú povinnosť, a to za obdobie predtým, ako nastali účinky schváleného reštrukturalizačného plánu. Je nesporné, že v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka správcu dane pozostávajúca z určenia úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie, resp. nezaplatenie dane za zdaňovacie obdobie júl 2014 neexistovala, a teda nemohli sa na ňu vzťahovať účinky začatia reštrukturalizačného konania a povinnosť jej prihlásenia v lehote ustanovenej ZKR. Na základe uvedeného je jednoznačné, že boli splnené podmienky predpokladané § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku odvolací orgán uvádza, pohľadávky alebo ich časti zaniknú až dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť, rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. V danom prípade reštrukturalizačný plán je rozvrhnutý až do 31.12.2020, a teda nie je naplnená podmienka úplného splnenia pohľadávok vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Keďže nie je naplnená skutková podstata citovaného ustanovenia bol správca dane povinný postupovať v zmysle § 156 daňového poriadku. Vo vzťahu k námietke zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane síce reštrukturalizáciu ako takú neuvádza, avšak táto skutočnosť je zrejmá z predloženého spisového materiálu a je známa aj daňovému subjektu, keďže ju sám v odvolaní uvádza. Táto skutočnosť nemá vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba a žalobné dôvody 7.Žalobca dňa 28.01.2020 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, v ktorej namietal, že podľa právneho názoru žalobcu po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku SR (§ 155 ods. 1 ZKR) už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli záväzným spôsobom nahradené novými lehotami a rozsahom. 8.S poukazom na uvedené, ak žalobca ako dlžník plní plán, nie je splnená hypotéza právnej normy ust. § 156 ods. 1 daňového poriadku, keďže daňový subjekt neporušuje svoju povinnosť zaplatiť daň v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške, a preto akékoľvek vyrubenie úrokov z omeškania je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnave sp. zn. 20S/98/2018 zo dňa 09.10.2019, a takisto aj rozhodnutia NS SR, kde súd dospel k rovnakým právnym názorom a to sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013 a sp. zn. 1Sžso/46/2013 zo dňa 24.03.2015. 9.Žalobca považuje tvrdenie žalovaného, že správca dane musí vyrubiť daň po začatí reštrukturalizačného konania za absurdné, pretože toto by logicky znamenalo, že ak reštrukturalizačné konanie ani nezačne, správca sankciu nevyrubí. Správca dane mal do začatia reštrukturalizačného konania dva roky vedomosť o omeškaní žalobcu a napriek tomu si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 156 ods. 2 daňového poriadku nesplnil. Žalobca ďalej namieta, že je absurdné konštatovanie rozhodnutia žalovaného, že boli splnené podmienky predpokladané § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený odo dňa začatia reštrukturalizačného konania. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vyššie uvedeného ustanovenia zákonnej úpravy, ani zo žiadneho iného ustanovenia daňového poriadku. Ide len o právny názor žalovaného, ktorý je zmätočný a nepochopiteľný, arbitrárny a na hranici absurdnosti. 10.Žalobca ďalej poukazuje, že samotný daňový poriadok predpokladá zmenu rozsahu a splatnosti daňových pohľadávok v zmysle schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pričom pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností osobitne konštatuje zánik daňových nedoplatkov v prípade, ak sa pohľadávka daňového úradu plní v lehotách a rozsahu stanovenom reštrukturalizačným plánom. Navyše je v súlade s ustálenou aplikačnou praxou, že sa vznik pohľadávky, úrokov z omeškania, viaže na právoplatné súdne rozhodnutie, samotný § 84 ods. 1, písm. g) daňového poriadku predpokladá, že predmetné pohľadávky po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Ďalej žalobca poukázal na to, že vyrubené úroky z omeškania sa považujú za daňovú pohľadávku len na účely daňového poriadku a len vo vzťahu k prebiehajúcemu konkurzu alebo reštrukturalizácii. V čase vyrubenia úrokov z omeškania žiaden konkurz ani reštrukturalizácia neprebiehala. Podľa povahy tohto práva ide s poukazom na základy teórie práva a právnu vedu o príslušenstvo pohľadávky. Podľa právneho názoru žalobcu len zo skutočnosti, že úrok z omeškania je potrebné vyrubiť rozhodnutím, a že tak nárok nevzniká priamo zo zákona, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že ide o samostatnú pohľadávku. Žalobca poukazuje na fakt, že nie každé príslušenstvo vzniká zo zákona. Rovnako nárok na náhradu trov konania ako príslušenstvo pohľadávky vzniká až právoplatným rozhodnutím o trovách konania, a len z tohto dôvodu sa nepovažuje za samostatnú pohľadávku. Úroky z omeškania z nezaplatenej dane považuje za príslušenstvo tejto dane aj samotný právny poriadok SR (viď napr. § 86 ods. 1, písm. e) Trestného zákona), napokon aj mnohé všeobecné súdy ( napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 8CoKR/35/2012 zo dňa 20.11.2013). 11.Podľa názoru žalobcu postup Daňového úradu Trnava, ako aj žalovaného vykazuje znaky zneužitia práva orgánmi verejnej moci. Žalobca predovšetkým poukazuje na to, že Daňový úrad Trnava rozhodol o vyrubení úrokov z omeškania žalobcovi dňa 02.09.2019, t.j. až po skončení reštrukturalizácie žalobcu a v čase, keď účinky reštrukturalizačného plánu už nastúpili a pôsobili. Žalobca má za to, že správcovia dane postupujú vyššie špecifikovaným spôsobom (t.j. vydanie rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania po skončení reštrukturalizácie príslušného daňového subjektu) vedome, koordinovane a systematicky, a to podľa právneho názoru žalobcu s účelovou snahou obchádzať ustanovenia ZKR s cieľom zabezpečenia, aby sa zo „starých dlhov“ stali „nové“, nespadajúce pod režim účinkov reštrukturalizácie. Žalobca záverom uvádza, že právne názory žalovaného obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia sú v prevažujúcom rozsahu logicky nekonzistentné, zmätočné, až nezrozumiteľné. Žalovaný sa nevysporiadal s rozhodujúcimi tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, naopak zástupne a podľa právneho názoru žalobcu účelovo vytrháva tvrdenia žalobcu z kontextu. V rozhodnutí celkom absentuje analýza dotknutých častí reštrukturalizačného plánu týkajúcich sa pohľadávok daňového úradu. Žalovaný si musí byť vedomý aj tej skutočnosti, že súdom aprobovaný právny stav u žalobcu daný potvrdeným reštrukturalizačným plánom svojimi účinkami vytvoril pre rozhodovaciu činnosť žalovaného zákonné prekážky, čo však žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 12.K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to dňa 31.03.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca tvrdí, že k vyrubeniu úrokov z omeškania by hypoteticky prichádzalo do úvahy po porušení povinností dlžníka plniť plán a nastúpením účinkov neúčinnosti plánu. 13.Žalobca uvádza k právnym záverom žalovaného, že ide o celkom nesprávne právne posúdenie a rýdzo arbitrárny výklad jednoduchého práva, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že „nezaplatenie dane vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014, ktoré je uložením sankcie - vyrubením úroku z omeškania postihované, nastalo v období pred povolením reštrukturalizácie a táto skutočnosť bola v čase vyrubenia úroku z omeškania rozhodujúca, pretože v uvedenom období účinky reštrukturalizačného plánu na rozsah a splatnosť priznanej dane nepôsobili. Právne účinky novácie záväzku daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu, t. j. povinnosti platiť včas prihlásené pohľadávky v zmenenom rozsahu a so zmenenou postupnou splatnosťou podľa obsahu potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pôsobia do budúcnosti odo dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v Obchodnom vestníku. Reštrukturalizačný plán nemá retroaktívne účinky a je účinný, resp. záväzný len vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam a vo vzťahu k účastníkom plánu. Účinky začatia reštrukturalizácie podľa § 114 ods. 1 ZKR sú upravené taxatívne, nie je možné ich rozširovať na iný druh pohľadávok. Z uvedeného dôvodu je možné začať a viesť daňové konanie o vyrubení úroku z omeškania v súvislosti s vyvodením zodpovednosti voči dlžníkovi za porušenie jeho povinnosti platiť riadne a včas daňovú povinnosť, a to za obdobie predtým, ako nastali účinky schváleného reštrukturalizačného plánu.“ 14.Z § 156 ods. 2 daňového poriadku vyplýva povinnosť správcu dane úrok z omeškania vyrubiť. Zjavne absurdným je však podľa názoru žalobcu tvrdenie žalovaného, že tak správca dane musí urobiť po začatí reštrukturalizačného konania. 15.Je nad akúkoľvek pochybnosť, že žalovaným uvedené odôvodnenie rozhodnutia, že „boli splnené podmienky predpokladané § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania.“ nevyplýva nielen z citovanej základnej úpravy, ale ani zo žiadneho iného ustanovenia daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu ide o právny názor nielen zmätočný a nepochopiteľný, ale aj na arbitrárny, na hranici absurdnosti. 16.Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že k vyrubeniu úrokov z omeškania by hypoteticky prichádzalo do úvahy po porušení povinností dlžníka plniť plán a nastúpením účinkov neúčinnosti plánu. Správca dane nemôže vychádzať z hypotetickej úvahy o tom, že žalobca splní riadne a včas potvrdený reštrukturalizačný plán. Správca dane bol oprávnený v zmysle § 156 daňového poriadku vyrubiť úrok z omeškania kedykoľvek v rámci päťročnej lehoty, ak sú splnené podmienky na jeho vyrubenie, v danom prípade od konca roka 2014 do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Počet dní omeškania nezasahuje do obdobia po začatí reštrukturalizácie, ani do obdobia po jej skončení, preto bolo naplnené ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku a správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania. 17.Úrok z omeškania bol vyrubený vo vzťahu k subjektu, u ktorého proces reštrukturalizácie neznamená koniec jeho podnikania, pretože reštrukturalizácia nie je obdobou konkurzu alebo likvidácie. Taktiež zákon o účtovníctve neobsahuje špecifické ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizácie, dlžník pokračuje v účtovníctve, ktoré viedol pred vstupom do reštrukturalizácie, a z pohľadu daňového poriadku a § 47 ods. 2 ZKR sa povolením reštrukturalizácie neprerušuje daňové konanie okrem daňového exekučného konania. Vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 daňového poriadku a jeho aplikácia v odôvodnení žalovaného rozhodnutia bola popísaná konkrétne na daňový subjekt v reštrukturalizácii, nie na vyrubovanie sankcií ako takých podľa daňového poriadku, tak ako uvádza žalobca. 18.V nadväznosti na § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane musí vyrubiť sankcie vypočítané do začatia reštrukturalizačného konania. Úrok z omeškania ako sankcia podľa daňového poriadku, je sankcia za porušenie konkrétnych zákonných povinností. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká právo a povinnosť správcovi dane vyrubiť sankciu, ktorej vyrubením sleduje účel vymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je aktom donucovacej povahy, má povinnosť prinútiť daňový subjekt, aby porušované pravidlá vyžadované zákonom dodržiaval. Z uvedeného vyplýva, že na základe takto definovanej právnej úpravy je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania. 19.K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal do začatia reštrukturalizačného konania dva roky vedomosť o omeškaní žalobcu a napriek tomu, si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 156 ods. 2 daňového poriadku nesplnil, žalovaný uvádza, že vzhľadom k ustanoveniu § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, nemožno vytknúť správcovi dane, že nevyčíslil nároky skôr, a že nevydal skôr rozhodnutie o vyrubení sankčných úrokov, ak rozhodol v zákonom stavenej lehote, t.j. do 31.12.2019. 20.Žalobca ďalej uvádza, že podľa § 84 ods. 1 písm. g daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť, alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zaniknú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Samotný daňový poriadok predpokladá zmenu rozsahu a splatnosti daňových pohľadávok v zmysle schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pričom pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností osobitne konštatuje zánik daňových nedoplatkov v prípade, ak sa pohľadávka daňového úradu plní v lehotách a rozsahu stanovenom reštrukturalizačným plánom. 21.Po potvrdení reštrukturalizačného plánu tak nie je možné bez ďalšieho vychádzať z pôvodnej splatnosti a z pôvodného rozsahu daňového nedoplatku, keďže tak splatnosť ako aj rozsah daňového nedoplatku boli v súlade s platnými a aplikovateľnými právnymi predpismi zmenené. Ak dlžník plní plán riadne a včas, nie je v omeškaní s plnením svojich daňových záväzkov. 22.Navyše, i keď je žalobcovi známe, že v súlade s ustálenou aplikačnou praxou sa vznik pohľadávky, úrokov z omeškania, viaže na právoplatné súdne rozhodnutie, samotný § 84 ods. 1 daňového poriadku predpokladá, že predmetné pohľadávky po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť (i keď fakticky vzniknú až vyrubením). 23.V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že v danom prípade mal správca dane jednoznačne dané podmienky, za nesplnenie ktorých má povinnosť uložiť sankciu. Správca dane vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014. Vzhľadom k tomu, že neuplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný daň zaplatiť, a bolo naplnené ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania. 24.V zmysle ustanovenia § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, až dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu zanikajú daňové nedoplatky v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť - budú to tie časti prihlásených pohľadávok, ktoré tvoria rozdiel medzi výškou prihlásenej pohľadávky a výškou jej úhrady v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom. Na vznik povinnosti zaplatiť sankciu, v danom prípade úroku z omeškania, je právne relevantnou skutočnosťou vydanie rozhodnutia. Úrok z omeškania ako daňový nedoplatok (na účely reštrukturalizácie pohľadávka) nebol prihlásený do reštrukturalizácie, preto naň nie je možné aplikovať toto ustanovenie. Ustanovenie § 158 ods. 5 daňového poriadku určuje správcovi dane povinnosť po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie postupovať podľa ZKR, podľa ktorého sa daňové konanie neprerušuje a pretože sankcie vyrubuje správca dane podľa daňového poriadku, a vyrubovanie sankcií je daňovým konaním, ktorý upravuje účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie v ustanovení § 156 ods. 2, v zmysle ktorého správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti do dňa začatia reštrukturalizačného konania, bol správca dane oprávnený a povinný vyrubiť úrok z omeškania. 25.K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca a to dňa 05.06.2020, v ktorej uviedol, že žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nebol v omeškaní so zaplatením dane ( preto nebola naplnená hypotéza § 156 ods. 1 daňového poriadku) a to vzhľadom na účinky potvrdeného reštrukturalizačného plánu, ktorý novým a záväzným spôsobom určil lehoty na úhradu inter alia aj daňových nedoplatkov uplatnených daňovým úradom prihláškami. Jednoznačne neboli splnené zákonné podmienky na vyrubenie úroku z omeškania. K tvrdeniu žalovaného, že žalovaný prepočítal úroky z omeškania a zaviazal žalobcu na úhradu úroku z omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po jej splatnosti do dňa začatia reštrukturalizácie, žalobca uvádza, že táto skutočnosť v žiadnom prípade nevyplýva z dotknutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len konštatuje celkový počet dní bez uvedenia dňa začiatku i konca. Žalobca poukazuje, rovnako ako v žalobe, že po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku SR (§ 155 ods. 1 ZKR) už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli záväzným spôsobom nahradené novými lehotami. 26.Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 27.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. Podľa § 156 ods. 2 piatej až siedmej vety daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Podľa § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Podľa § 113 ods. 3 vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Podľa § 118 ods. 1 ZKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Podľa § 118 ods. 4 ZKR súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 120 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 14.11.2016 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Podľa § 120 ods. 2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Podľa § 132 ods. 1 ZKR reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. Podľa § 161 ods. 1 ZKR v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. V. Konanie pred správnym súdom a právne úvahy správneho súdu 28.Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu v medziach žalovaného návrhu a podstatných žalobných bodov ( § 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie oboch stupňov ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok ( § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 29.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/1/2016 zo dňa 27.01.2016 začal reštrukturalizačné konanie žalobcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR pod č. 22/2016 zo dňa 03.02.2016. 30.Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/1/2016 zo dňa 08.03.2016 povolil reštrukturalizáciu žalobcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 51/2016 zo dňa 15.03.2016. 31.Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/1/2016 zo dňa 07.09.2016 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 178/2016 zo dňa 16.09.2016. 32.Predmetom uvedeného súdneho prieskumu v tomto konaní je preveriť zákonnosť vyrubenia úrokov z omeškania z nezaplatenej DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014, splatnej dňa 25.08.2014. Úrok z omeškania bol vyrubený celkovo za 568 dní ku dňu 15.03.2016. 33.Krajský súd ďalej poznamenáva, že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na pred reštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a reštrukturalizačné resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za pred reštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu splnenie ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie. 34.Ďalej krajský súd zistil, že správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou začínajúcou dňom nasledujúcom po dni splatnosti dane do dňa začatia reštrukturalizačného konania. 35.Ďalej krajský súd zistil, že rozhodnutie správcu dane t. j. prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až v čase po skončení reštrukturalizácie žalobcu, t. j. v čase keď účinky reštrukturalizačného plánu, ktorý bol prijatý, nastúpili a pôsobili. Keďže žalobca bol v reštrukturalizácii a táto skončila potvrdením reštrukturalizačného plánu, z obsahu reštrukturalizačného plánu vyplýva, že došlo k zmene práv, ktoré platili do prijatia reštrukturalizačného plánu a nastúpením tohto reštrukturalizačného plánu došlo aj k zmenám lehôt splatnosti a pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli nahradené novými lehotami a rozsahom, ktoré boli obsahom reštrukturalizačného plánu. 36.K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi, krajský súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, podľa ktorého úroky z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi možno vyrubiť len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie v zmysle § 138 ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené. 37.V zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane ( vrátane úrokov z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom ( § 2 písm. e), f) daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, príp. podaním daňového priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie ( § 68 ods. 4 písm. a), b), c) daňového poriadku). 38.Ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality všeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Daňový poriadok v ust. § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. 39.V súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov, obsahoval podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že pred reštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka ktorá nebola vyrubená ( vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, a ak mohli byť vyrubené do povolenia reštrukturalizácie. Daňový poriadok, ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenie daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenuté v predchádzajúcej právnej úpravy. 40.Právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky nie je však podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane ( plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis ( § 156 ods. 2 daňového poriadku). 41.Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvalifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právne dôvody výšky takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihlásenia tejto pohľadávky v uvedenom konaní. 42.Samotné rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pri prípade vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania, dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť. Z hľadiska práva však niet prekážky, ktoré by bránili správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní do dňa jej splatnosti až do dňa reštrukturalizačného konania. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že právna úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona ( § 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie ( rozsudok veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.januára 2021). 43.Z vyššie uvedenej konštatácie teda vyplýva, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania aj priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania. 44.Veľký senát NS SR vo svojom rozhodnutí v bode 45. upozornil na dôvodovú správu k § 120 ods. 2 zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k otázke rozlíšenia starého dlhu a nového dlhu dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu ( v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa urči až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným pre všetkých účastníkov plánu ( § 132 ods. 1 ZKR). 45.Krajský súd preto konštatuje, že správca dane bol oprávnený aj povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, v stanovenej lehote, aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku. Keďže tak správca dane v prejednanej veci neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla ( § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, § 152 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní). 46.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 47.V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle § 167 ods. 1 SSP. 48.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.