{"guid": "36ee8b84-7bad-4f6a-b4aa-9c0575d9fb22:a9a425ca-28c6-4657-a5cd-20bd9531ee22", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3", "spisova_znacka": "14S/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/10/2020 z 24. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. februára 2021, sp. zn. 14S/10/2020, ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3", "identifikacne_cislo": "2020200030", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2021-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-84", "nazov": "§ 84 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-84", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156", "nazov": "§ 156 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-158", "nazov": "§ 158 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-158", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-113", "nazov": "§ 113 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-113", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-113"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-118", "nazov": "§ 118 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-118", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-132"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-84", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-158", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-113", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-118", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-120", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-132"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9a425ca-28c6-4657-a5cd-20bd9531ee22", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200030
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: STAKOS SLOVAKIA,
a.s., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36294233, právne zastúpeného: Mgr. Mgr. Pavol
Sojka, PhD., advokát, so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom,
IČO: 42152101, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102758081/2019 z
29. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo : 102758081/2019 z 29.
novembra 2019  a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo : 101487494/2019 z 2. septembra 2019  z
r u š u j e  a vec  v r a c i a  Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi  p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 101487494/2019 z
2. septembra 2019  vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 1 719,30 Eur za nezaplatenie dane z
pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014 v ustanovenej
lehote a v ustanovenej výške. Zároveň určil, že úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení  úroku  z  omeškania na účet Daňového úradu
Trnava, vedený v Štátnej pokladnici, č. účtu: Z..

2.Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 dňa 25.08.2014. Priznaná vlastná daňová
povinnosť predstavovala sumu 7 368,38 Eur. Posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 uplynul dňa 25.08.2014. Lehota na zaplatenie vlastnej
daňovej povinnosti priznanej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2014 uplynula 25.08.2014. Daňový subjekt vlastnú daňovú povinnosť nezaplatil v ustanovenej lehote
a v ustanovenej výške.

3.U daňového subjektu bolo dňa 16.03.2016 začaté reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo ukončené
17.09.2016. Správca dane ďalej uviedol, že v takomto prípade vyrubí  úrok z omeškania odo dňa začatia
reštrukturalizačného konania tak ako uviedol v tabuľkovej časti svojho rozhodnutia, pričom výpočet
úroku bol nasledovný: dlžná suma predstavovala 7 368,38 Eur, deň splatnosti 25.08.2014, deň platby



15.03.2016, počet dní omeškania 568, úrok z omeškania predstavuje sumu podľa § 156 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z. vo výške 1 719,30 Eur.

4.Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.09.2019 odvolanie, v ktorom v podstate namietal
rovnaké dôvody aké boli obsahom žalobného návrhu.

5.Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo: 102758081/2019 z 29.
novembra 2019  potvrdil prvostupňové rozhodnutie  Daňového úradu Trnava číslo : 101487494/2019
z 2. septembra 2019.

6.Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán považuje námietky daňového subjektu
za nedôvodné. Ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku pre prípad reštrukturalizačného konania
daňového subjektu výslovne upravuje, do ktorého dátumu možno vyrubiť úrok z omeškania, teda aj úrok
z omeškania z riadne prihlásenej pohľadávky, t. j. za obdobie omeškania s platením spadajúce do dňa
začatia reštrukturalizačného konania.
Reštrukturalizácia bola začatá v zmysle § 118 ZKR dňa 15.03.2016 povolením reštrukturalizácie.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v
Obchodnom vestníku.
Správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti do dňa začatia reštrukturalizačného konania.
Daňový poriadok v § 158 a ani v inom jeho ustanovení kompetenciu správcu dane k vyrubeniu úrokov
z omeškania v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania alebo s povolením reštrukturalizácie
daňového dlžníka neobmedzuje, pričom takéto jeho obmedzenie nie je možné vyvodzovať ani z
ustanovení ZKR. Naopak, ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku vo vete piatej vyrubenie
úroku z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania priamo predpokladá, keď správcovi dane
ukladá vyrubiť ho do dňa začatia reštrukturalizačného konania, t.j.logicky vyrubiť ho po začatí
reštrukturalizačného konania.

Vzhľadom na konštitutívny charakter právoplatného rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania,
vydanom po povolení reštrukturalizácie, s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetný úrok z omeškania
je svojou povahou prednostnou pohľadávkou, na ktoré sa účinky začatia reštrukturalizačného konania
nepôsobia a nezahŕňa sa do reštrukturalizačného plánu, dlžník musí počas reštrukturalizácie preukázať
ekonomickú životaschopnosť aj tým, že bude schopný splácať „nové“ dlhy, pretože prednostné
pohľadávky, medzi ktoré predmetný úrok z omeškania nesporne patrí, správca dane nezahrňuje do
reštrukturalizačného plánu.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 440/2012 Z.z. k bodom 53 a 55 ( § 156 ods. 6 daňového poriadku)
s účinnosťou od 01.01.2013: „Navrhovanou úpravou sa vypúšťa ustanovenie o nemožnosti vyrubenia
sankčného úroku daňovému subjektu v konkurze a reštrukturalizácii a zároveň sa dopĺňa lehota, dokedy
sa takýto úrok počíta, čím dôjde k zosúladeniu úpravy so zákonom v znení neskorších predpisov.“

Nezaplatenie dane vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014, ktoré
je uložením sankcie - vyrubením úroku z omeškania postihované, nastalo v období pred povolením
reštrukturalizácie a táto skutočnosť bola v čase vyrubenia úroku z omeškania rozhodujúca, pretože v
uvedenom období účinky reštrukturalizačného plánu na rozsah a splatnosť priznanej dane nepôsobili.
Právne účinky novácie záväzku daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu, t. j. povinnosti platiť včas
prihlásené pohľadávky v zmenenom rozsahu a so zmenenou postupnou splatnosťou podľa obsahu
potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pôsobia do budúcnosti odo dňa zverejnenia uznesenia o
potvrdení reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v Obchodnom vestníku. reštrukturalizačného
plán nemá retroaktívne účinky a je účinný, resp. záväzný len vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam a
vo vzťahu k účastníkom plánu. Účinky začatia reštrukturalizácie podľa § 114 ods. 1 ZKR sú upravené
taxatívne, nie je možné ich rozširovať na iný druh pohľadávok. Z uvedeného dôvodu je možné začať
a viesť daňové konanie o vyrubení úroku z omeškania v súvislosti s vyvodením zodpovednosti voči
dlžníkovi za porušenie jeho povinnosti platiť riadne a včas daňovú povinnosť, a to za obdobie predtým,
ako nastali účinky schváleného reštrukturalizačného plánu.
Je nesporné, že v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka správcu dane pozostávajúca z
určenia úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie, resp. nezaplatenie dane za zdaňovacie obdobie
júl 2014 neexistovala, a teda nemohli sa na ňu vzťahovať účinky začatia reštrukturalizačného konania
a povinnosť jej prihlásenia v lehote ustanovenej ZKR.



Na základe uvedeného je  jednoznačné,  že  boli  splnené  podmienky  predpokladané        § 156 daňového
poriadku na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania
vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania.
K námietke daňového subjektu týkajúcej sa zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g)
daňového poriadku odvolací orgán uvádza, pohľadávky alebo ich časti zaniknú až dňom nasledujúcim
po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu,
a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu
nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť, rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré
v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po
skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. V danom prípade reštrukturalizačný  plán
je rozvrhnutý až do 31.12.2020, a teda nie je naplnená podmienka úplného splnenia pohľadávok
vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Keďže nie je naplnená skutková podstata
citovaného ustanovenia bol správca dane povinný postupovať v zmysle § 156 daňového poriadku.

Vo vzťahu k námietke zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán
uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane síce reštrukturalizáciu ako takú
neuvádza, avšak táto skutočnosť je zrejmá z predloženého spisového materiálu a je známa aj daňovému
subjektu, keďže  ju sám v odvolaní uvádza. Táto skutočnosť nemá vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia.

II. Žaloba a žalobné dôvody

7.Žalobca dňa 28.01.2020 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu proti rozhodnutiu
žalovaného, v ktorej namietal, že podľa právneho názoru žalobcu po potvrdení reštrukturalizačného
plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku SR (§ 155 ods. 1 ZKR) už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty
splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli záväzným spôsobom nahradené
novými lehotami a rozsahom.

8.S poukazom na uvedené, ak žalobca ako dlžník plní plán, nie je splnená hypotéza právnej normy
ust. § 156 ods. 1 daňového poriadku, keďže daňový subjekt neporušuje svoju povinnosť zaplatiť daň
v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške, a preto akékoľvek vyrubenie úrokov z omeškania je v
rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu  Trnave sp. zn.
20S/98/2018 zo dňa 09.10.2019, a takisto aj rozhodnutia NS SR, kde súd dospel k rovnakým právnym
názorom a to sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013 a  sp. zn. 1Sžso/46/2013 zo dňa 24.03.2015.

9.Žalobca považuje tvrdenie žalovaného, že správca dane musí vyrubiť daň po začatí
reštrukturalizačného konania za absurdné, pretože toto by logicky znamenalo, že ak reštrukturalizačné
konanie ani nezačne, správca sankciu nevyrubí. Správca dane mal do začatia  reštrukturalizačného
konania dva roky vedomosť o omeškaní žalobcu a napriek tomu si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 156
ods. 2 daňového poriadku nesplnil. Žalobca ďalej namieta, že je absurdné konštatovanie rozhodnutia
žalovaného, že boli splnené podmienky predpokladané § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku
z omeškania. Správca dane mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený odo dňa začatia
reštrukturalizačného konania. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vyššie uvedeného ustanovenia zákonnej
úpravy, ani zo žiadneho iného ustanovenia daňového poriadku. Ide len o právny názor žalovaného, ktorý
je zmätočný a nepochopiteľný, arbitrárny a na hranici absurdnosti.

10.Žalobca ďalej poukazuje, že samotný daňový poriadok predpokladá zmenu rozsahu a splatnosti
daňových pohľadávok v zmysle schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pričom pre
vylúčenie akýchkoľvek pochybností osobitne konštatuje zánik daňových nedoplatkov v prípade, ak
sa pohľadávka daňového úradu plní v lehotách a rozsahu stanovenom reštrukturalizačným plánom.
Navyše je v súlade s ustálenou aplikačnou praxou, že sa vznik pohľadávky, úrokov z omeškania, viaže
na právoplatné súdne rozhodnutie, samotný § 84 ods. 1, písm. g) daňového poriadku predpokladá,
že predmetné pohľadávky po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Ďalej žalobca
poukázal na to, že vyrubené úroky z omeškania sa považujú za daňovú pohľadávku len na účely
daňového poriadku a len vo vzťahu k prebiehajúcemu konkurzu alebo reštrukturalizácii. V čase vyrubenia



úrokov z omeškania žiaden konkurz ani reštrukturalizácia neprebiehala. Podľa povahy tohto práva
ide s poukazom na základy teórie práva a právnu vedu o príslušenstvo pohľadávky. Podľa právneho
názoru žalobcu len zo skutočnosti, že úrok z omeškania je potrebné vyrubiť rozhodnutím, a že tak
nárok nevzniká priamo zo zákona, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že ide o samostatnú pohľadávku.
Žalobca poukazuje na fakt, že nie každé príslušenstvo vzniká zo zákona. Rovnako nárok na náhradu
trov konania ako príslušenstvo pohľadávky vzniká až právoplatným rozhodnutím o trovách konania, a
len z tohto dôvodu sa nepovažuje za samostatnú pohľadávku. Úroky z omeškania z nezaplatenej dane
považuje za príslušenstvo tejto dane aj samotný právny poriadok SR (viď napr. § 86 ods. 1, písm. e)
Trestného zákona), napokon aj mnohé všeobecné súdy ( napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.
zn. 8CoKR/35/2012 zo dňa 20.11.2013).

11.Podľa názoru žalobcu postup Daňového úradu Trnava, ako aj žalovaného vykazuje znaky zneužitia
práva orgánmi verejnej moci. Žalobca predovšetkým poukazuje na to, že Daňový úrad Trnava rozhodol
o vyrubení úrokov z omeškania žalobcovi dňa 02.09.2019, t.j. až po skončení reštrukturalizácie
žalobcu a v čase, keď účinky reštrukturalizačného plánu už nastúpili a pôsobili. Žalobca má za to, že
správcovia dane postupujú vyššie špecifikovaným spôsobom (t.j. vydanie rozhodnutia o vyrubení úrokov
z omeškania po skončení reštrukturalizácie príslušného daňového subjektu) vedome, koordinovane
a systematicky, a to podľa právneho názoru žalobcu s účelovou snahou obchádzať ustanovenia
ZKR s cieľom zabezpečenia, aby sa zo „starých dlhov“ stali „nové“, nespadajúce pod režim účinkov
reštrukturalizácie. Žalobca záverom uvádza, že právne názory žalovaného obsiahnuté v odôvodnení
rozhodnutia sú v prevažujúcom rozsahu logicky nekonzistentné, zmätočné, až nezrozumiteľné. Žalovaný
sa nevysporiadal s rozhodujúcimi tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, naopak zástupne a
podľa právneho názoru žalobcu účelovo vytrháva tvrdenia žalobcu z kontextu. V rozhodnutí celkom
absentuje analýza dotknutých častí reštrukturalizačného plánu týkajúcich sa pohľadávok daňového
úradu. Žalovaný si musí byť vedomý aj tej skutočnosti, že súdom aprobovaný právny stav u žalobcu daný
potvrdeným reštrukturalizačným plánom svojimi účinkami vytvoril pre rozhodovaciu činnosť žalovaného
zákonné prekážky, čo však žalovaný vo svojom rozhodnutí  nezohľadnil.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

12.K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to dňa 31.03.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že
žalobca tvrdí, že k vyrubeniu úrokov z omeškania by hypoteticky prichádzalo do úvahy po porušení
povinností dlžníka plniť plán a nastúpením účinkov neúčinnosti plánu.

13.Žalobca uvádza k právnym záverom žalovaného, že ide o celkom nesprávne právne posúdenie
a rýdzo arbitrárny výklad jednoduchého práva, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že
„nezaplatenie dane vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014, ktoré
je uložením sankcie - vyrubením úroku z omeškania postihované, nastalo v období pred povolením
reštrukturalizácie a táto skutočnosť bola v čase vyrubenia úroku z omeškania rozhodujúca, pretože v
uvedenom období účinky reštrukturalizačného plánu na rozsah a splatnosť priznanej dane nepôsobili.
Právne účinky novácie záväzku daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu, t. j. povinnosti platiť včas
prihlásené pohľadávky v zmenenom rozsahu a so zmenenou postupnou splatnosťou podľa obsahu
potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pôsobia do budúcnosti odo dňa zverejnenia uznesenia o
potvrdení reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v Obchodnom vestníku. Reštrukturalizačný plán
nemá retroaktívne účinky a je účinný, resp. záväzný len vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam a vo
vzťahu k účastníkom plánu. Účinky začatia reštrukturalizácie podľa § 114 ods. 1 ZKR sú upravené
taxatívne, nie je možné ich rozširovať na iný druh pohľadávok. Z uvedeného dôvodu je možné začať
a viesť daňové konanie o vyrubení úroku z omeškania v súvislosti s vyvodením zodpovednosti voči
dlžníkovi za porušenie jeho povinnosti platiť riadne a včas daňovú povinnosť, a to za obdobie predtým,
ako nastali účinky schváleného reštrukturalizačného plánu.“

14.Z § 156 ods. 2 daňového poriadku vyplýva povinnosť správcu dane úrok z omeškania vyrubiť. Zjavne
absurdným je však podľa názoru žalobcu tvrdenie žalovaného, že tak správca dane musí urobiť po začatí
reštrukturalizačného konania.

15.Je nad akúkoľvek pochybnosť, že žalovaným uvedené odôvodnenie rozhodnutia, že „boli splnené
podmienky predpokladané § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane



mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania.“
nevyplýva nielen z citovanej základnej úpravy, ale ani zo žiadneho iného ustanovenia daňového
poriadku. Podľa názoru žalobcu ide o právny názor nielen zmätočný a nepochopiteľný, ale aj na
arbitrárny, na hranici absurdnosti.

16.Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že k vyrubeniu úrokov z omeškania by hypoteticky
prichádzalo do úvahy po porušení povinností dlžníka plniť plán a nastúpením účinkov neúčinnosti plánu.
Správca dane nemôže vychádzať z hypotetickej úvahy o tom, že žalobca splní riadne a včas potvrdený
reštrukturalizačný plán. Správca dane bol oprávnený v zmysle § 156 daňového poriadku vyrubiť úrok
z omeškania kedykoľvek v rámci päťročnej lehoty, ak sú splnené podmienky na jeho vyrubenie, v
danom prípade od konca roka 2014 do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Počet dní omeškania
nezasahuje do obdobia po začatí reštrukturalizácie, ani do obdobia po jej skončení, preto bolo naplnené
ustanovenie       § 156 ods. 2 daňového poriadku a správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania.

17.Úrok z omeškania bol vyrubený vo vzťahu k subjektu, u ktorého proces reštrukturalizácie neznamená
koniec jeho podnikania, pretože reštrukturalizácia nie je obdobou konkurzu alebo likvidácie. Taktiež
zákon o účtovníctve neobsahuje špecifické ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizácie, dlžník pokračuje
v účtovníctve, ktoré viedol pred vstupom do reštrukturalizácie, a z pohľadu daňového poriadku a
§ 47 ods. 2 ZKR sa povolením reštrukturalizácie neprerušuje daňové konanie okrem daňového
exekučného konania. Vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 daňového poriadku a jeho aplikácia v
odôvodnení žalovaného rozhodnutia bola popísaná konkrétne na daňový subjekt v reštrukturalizácii, nie
na vyrubovanie sankcií ako takých podľa daňového poriadku, tak ako uvádza žalobca.

18.V nadväznosti na § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane musí vyrubiť sankcie vypočítané
do začatia reštrukturalizačného konania. Úrok z omeškania ako sankcia podľa daňového poriadku, je
sankcia za porušenie konkrétnych zákonných povinností. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona,
ale porušením uvedených povinností vzniká právo a povinnosť správcovi dane vyrubiť sankciu, ktorej
vyrubením sleduje účel vymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je aktom donucovacej povahy,
má povinnosť prinútiť daňový subjekt, aby porušované pravidlá vyžadované zákonom dodržiaval. Z
uvedeného vyplýva, že na základe takto definovanej právnej úpravy je správca dane povinný vyrubiť
úrok z omeškania vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania.

19.K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal do začatia reštrukturalizačného konania dva roky vedomosť
o omeškaní žalobcu a napriek tomu, si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 156 ods. 2 daňového poriadku
nesplnil, žalovaný uvádza, že vzhľadom k ustanoveniu § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku, v
zmysle ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom
daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu
na zabezpečenie dane, nemožno vytknúť správcovi dane, že nevyčíslil nároky skôr, a že nevydal skôr
rozhodnutie o vyrubení sankčných úrokov, ak rozhodol v zákonom stavenej lehote, t.j. do 31.12.2019.

20.Žalobca ďalej uvádza, že podľa § 84 ods. 1 písm. g daňového poriadku daňový nedoplatok
zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného
reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného
reštrukturalizačného plánu nemusí plniť, alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako
zaniknú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto
pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Samotný
daňový poriadok predpokladá zmenu rozsahu a splatnosti daňových pohľadávok v zmysle schváleného
a potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pričom pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností osobitne
konštatuje zánik daňových nedoplatkov v prípade, ak sa pohľadávka daňového úradu plní v lehotách a
rozsahu stanovenom reštrukturalizačným plánom.

21.Po potvrdení reštrukturalizačného plánu tak nie je možné bez ďalšieho vychádzať              z pôvodnej
splatnosti a z pôvodného rozsahu daňového nedoplatku, keďže tak splatnosť ako aj rozsah daňového
nedoplatku boli v súlade s platnými a aplikovateľnými právnymi predpismi zmenené. Ak dlžník plní plán
riadne a včas, nie je v omeškaní s plnením svojich daňových záväzkov.

22.Navyše, i keď je žalobcovi známe, že v súlade s ustálenou aplikačnou praxou sa vznik pohľadávky,
úrokov z omeškania, viaže na právoplatné súdne rozhodnutie, samotný § 84 ods. 1 daňového poriadku



predpokladá, že predmetné pohľadávky po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť (i
keď fakticky vzniknú až vyrubením).

23.V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že v danom prípade mal správca dane jednoznačne dané
podmienky, za nesplnenie ktorých má povinnosť uložiť sankciu. Správca dane vyrubil úrok z omeškania
za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
júl 2014. Vzhľadom k tomu, že neuplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný daň
zaplatiť, a bolo naplnené ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane bol povinný vyrubiť
úrok z omeškania.

24.V zmysle ustanovenia § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, až dňom nasledujúcim po
úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu
zanikajú daňové nedoplatky v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného
reštrukturalizačného plánu nemusí plniť - budú to tie časti prihlásených pohľadávok, ktoré tvoria rozdiel
medzi výškou prihlásenej pohľadávky a výškou jej úhrady v súlade so schváleným reštrukturalizačným
plánom. Na vznik povinnosti zaplatiť sankciu, v danom prípade úroku z omeškania, je právne
relevantnou skutočnosťou vydanie rozhodnutia. Úrok z omeškania ako daňový nedoplatok (na účely
reštrukturalizácie pohľadávka) nebol prihlásený do reštrukturalizácie, preto naň nie je možné aplikovať
toto ustanovenie. Ustanovenie § 158 ods. 5 daňového poriadku určuje správcovi dane povinnosť po
vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie postupovať podľa ZKR, podľa ktorého sa
daňové konanie neprerušuje a pretože sankcie vyrubuje správca dane podľa daňového poriadku, a
vyrubovanie sankcií je daňovým konaním, ktorý upravuje účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia
reštrukturalizácie v ustanovení § 156 ods. 2, v zmysle ktorého správca dane vyrubí úrok z omeškania
za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti do dňa začatia
reštrukturalizačného konania, bol správca dane oprávnený a povinný vyrubiť úrok z omeškania.

25.K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril  žalobca a to dňa 05.06.2020, v ktorej uviedol, že žalobca
poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nebol v omeškaní so
zaplatením dane ( preto nebola naplnená hypotéza § 156 ods. 1 daňového poriadku) a to vzhľadom
na účinky potvrdeného reštrukturalizačného plánu, ktorý novým a záväzným spôsobom určil lehoty na
úhradu inter alia aj daňových nedoplatkov uplatnených daňovým úradom prihláškami. Jednoznačne
neboli splnené zákonné podmienky na vyrubenie úroku z omeškania. K tvrdeniu žalovaného, že
žalovaný prepočítal úroky z omeškania a zaviazal žalobcu na úhradu úroku z omeškania s platbou,
začínajúc dňom nasledujúcim po jej splatnosti do dňa začatia reštrukturalizácie, žalobca uvádza, že
táto skutočnosť v žiadnom prípade nevyplýva z dotknutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
len konštatuje celkový počet dní bez uvedenia dňa začiatku i konca. Žalobca poukazuje, rovnako
ako v žalobe, že po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých
ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku SR (§ 155 ods. 1
ZKR) už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov,
keďže tieto boli záväzným spôsobom nahradené novými lehotami.

26.Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

27.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po
úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a
to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu



nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v
reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení
reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový
subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo
vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane.
Podľa § 156 ods. 2 piatej až siedmej vety daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania
za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby
vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do
dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane
vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z
omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa
počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
Podľa § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť
rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň,
splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane.
Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie
považuje za pohľadávku.
Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu
alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.
Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 113 ods. 3 vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“)  o začatí
reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;
zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.
Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR začatie  reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku,
ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konania sa prerušujú.
Podľa § 118 ods. 1 ZKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa
považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 118 ods. 4 ZKR súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii
uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči
dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas
reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 120 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 14.11.2016 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho
mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné
pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na
prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do
reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa § 120 ods. 2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku
práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takúto pohľadávku.
Podľa § 132 ods. 1 ZKR reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob



uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi
dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených
pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto
nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.
Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné
voči každému.
Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo
veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky
voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok
dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne
a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva
voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.
Podľa § 161 ods. 1 ZKR v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba
povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka
prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky
od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní
splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

V. Konanie pred správnym súdom a právne úvahy správneho súdu

28.Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu v
medziach žalovaného návrhu a podstatných žalobných bodov ( § 134 ods. 1 SSP,  § 183 SSP ),
preskúmal napadnuté rozhodnutie oboch stupňov ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia
procesných podmienok ( § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

29.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp.
zn. 36R/1/2016 zo dňa 27.01.2016 začal reštrukturalizačné konanie žalobcu. Toto uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku SR pod č. 22/2016 zo dňa 03.02.2016.

30.Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/1/2016 zo dňa 08.03.2016 povolil reštrukturalizáciu
žalobcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 51/2016 zo dňa 15.03.2016.

31.Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/1/2016 zo dňa 07.09.2016 potvrdil reštrukturalizačný
plán žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 178/2016 zo dňa 16.09.2016.

32.Predmetom uvedeného súdneho prieskumu v tomto konaní je preveriť zákonnosť vyrubenia úrokov
z omeškania z nezaplatenej DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014, splatnej dňa 25.08.2014. Úrok z
omeškania bol vyrubený  celkovo za 568 dní ku dňu 15.03.2016.

33.Krajský súd ďalej poznamenáva, že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči
veriteľom na pred reštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a reštrukturalizačné resp. prednostné (§ 120
ods. 2 ZKR), pričom za  pred reštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením
reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní,
inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu splnenie ďalších zákonných podmienok) zaniká.
Rozhodujúcim dňom ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny je teda dátum
vyhlásenia reštrukturalizácie.

34.Ďalej krajský súd zistil, že správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou
začínajúcou dňom nasledujúcom po dni splatnosti dane do dňa začatia reštrukturalizačného konania.

35.Ďalej krajský súd zistil, že rozhodnutie správcu dane t. j. prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
až v čase po skončení reštrukturalizácie žalobcu, t. j. v čase keď účinky reštrukturalizačného plánu,
ktorý bol prijatý, nastúpili a pôsobili. Keďže žalobca bol v reštrukturalizácii a táto skončila potvrdením



reštrukturalizačného plánu, z obsahu reštrukturalizačného plánu vyplýva, že došlo k zmene práv, ktoré
platili do prijatia reštrukturalizačného plánu a nastúpením tohto reštrukturalizačného plánu došlo aj k
zmenám lehôt splatnosti  a pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli nahradené novými
lehotami a rozsahom, ktoré boli obsahom reštrukturalizačného plánu.

36.K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia
reštrukturalizačného konania voči žalobcovi, krajský súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu NS
SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, podľa ktorého úroky z omeškania za trvanie omeškania
po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi možno vyrubiť len za dobu do začatia
reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných
pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie v zmysle § 138
ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom
rozsahu za odpustené.

37.V zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené
splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým
nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane
na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane ( vrátane úrokov
z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom ( § 2 písm. e), f) daňového poriadku).
Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje
rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, príp. podaním daňového priznania
alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie ( § 68 ods. 4 písm. a), b),
c) daňového poriadku).

38.Ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy
na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s
prihliadnutím na účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v
pomere špeciality všeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Daňový poriadok v ust. § 158 ods.
5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči
daňovému dlžníkovi podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

39.V súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania
zo starších daňových nedoplatkov, obsahoval podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil,
že pred reštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní,
sa považovala   i   pohľadávka ktorá nebola vyrubená ( vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom
úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, a ak mohli byť vyrubené do povolenia reštrukturalizácie.
Daňový poriadok, ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal,
no príslušné ustanovenie daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v
intenciách spomenuté v predchádzajúcej právnej úpravy.

40.Právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou
a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky nie
je však podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne
skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a
trvanie omeškania so zaplatením dane       ( plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí
výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis ( § 156 ods. 2 daňového
poriadku).

41.Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na
základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto
pohľadávka kvalifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu
dane vyrubená. Právne dôvody výšky takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom
konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli
vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného
konania a prihlásenia tejto pohľadávky v uvedenom konaní.

42.Samotné rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky
pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší



postup správcu dane pri prípade vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania, dlžník
nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť. Z hľadiska práva však niet prekážky, ktoré by
bránili správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní do dňa jej
splatnosti až do dňa reštrukturalizačného konania. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že právna úprava
úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona
( § 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie ( rozsudok veľkého senátu NS SR
sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.januára 2021).

43.Z vyššie uvedenej konštatácie teda vyplýva, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane  vyrubiť
úroky z omeškania aj priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii
s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia
reštrukturalizačného konania.

44.Veľký senát   NS SR   vo   svojom   rozhodnutí  v bode 45. upozornil na dôvodovú správu k §
120 ods. 2 zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o
konkurze a reštrukturalizácii, k otázke rozlíšenia starého dlhu a nového dlhu dlžníka v úpadku, v ktorej
sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom
pre rozlíšenie starého a nového dlhu  ( v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej
pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti
pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení
nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška
a splatnosť takto prihlásených nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa urči až v reštrukturalizačnom
pláne, z ktorého vyplynie rozsah a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany
príslušného  súdu  stane  záväzným  pre  všetkých  účastníkov  plánu  ( § 132 ods. 1 ZKR).

45.Krajský súd preto konštatuje, že správca dane bol oprávnený aj povinný pohľadávku na úrokoch z
omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, v stanovenej lehote, aj napriek tomu,
že táto pohľadávka  nebola  vyrubená  rozhodnutím  vydaným  podľa § 63 daňového poriadku. Toto
ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s
ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku. Keďže tak správca
dane v prejednanej veci neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením
reštrukturalizačného plánu zanikla ( § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, § 152 ods. 2 zákona o
konkurze a vyrovnaní).

46.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

47.V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP.

48.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote  30 dní mesiaca od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d11e052d-3112-443e-9cf5-fa8c90e1dfd7:f0d661f2-9787-4684-abab-f255d30b9ac6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112208269.1", "spisova_znacka": "8CoKR/35/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoKR/35/2012 z 19. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112208269.1"}], "citovane_v": [{"guid": "36ee8b84-7bad-4f6a-b4aa-9c0575d9fb22:1d8a2aa1-e737-41d4-a18d-c2cd9639af39", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3", "spisova_znacka": "14S/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/10/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200030.3"}]}