Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/35/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216214733 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216214733.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Účtovníctvo - MADO, s.r.o., Holíčska 3138/20, Bratislava, IČO: 44 849 192, zastúpený: Advokátska kancelária POLÁKOVÁ s.r.o., Cabanova 26, Bratislava, IČO 46 727 086, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Zuzana Daubnerová rod. Poláková, proti žalovanému: Ján Lami, miesto podnikania Novoveská 6086/14, Bratislava- Devínska Nová Ves, IČO: 45 013 462, o zaplatenie 6.951,52 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15 Cb/130/2016-142 zo dňa 08.11.2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť žalobcovi sumu 6.951,52 eur s 8% úrokom z omeškania od 20.08.2016 do zaplatenia a sumu 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 6.951,52 eur s prísl. s poukazom na to, že poskytol žalovanému finančnú výpomoc na rozvoj jeho podnikania vykonaním úhrady za stravné lístky od spoločnosti Edenred Slovakia s.r.o. vo výške 251,52 eur dňa 18.03.2015, vyplatil zálohu za služby, ktoré žalovaný nevykonal vo výške 1.200 eur a poskytol finančnú výpomoc vo výške 5.500 eur, ktoré mu žalovaný nevrátil. 3. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval výpismi z bankových účtov, podľa ktorých uvedené plnenia boli pripísané na účet žalovaného. O vrátenie týchto pohľadávok požiadal žalovaného výzvou zo dňa 15.08.2016, ktorú žalovaný dňa 19.08.2016 prevzal, ale svoje záväzky nevyrovnal. 4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že suma 5.500 eur nebola výpomoc jeho podnikaniu, ale odplatou za služby, ktoré vykonával pre súčasnú expartnerku počas 14-tich mesiacov ako konateľ žalobcu. Uvedená suma bola odplatou za rozvážanie tovaru a za dopravu expartnerky, ktorá je konateľkou žalobcu k jej obchodným partnerom. Faktúry, ktorými žalobca preukazuje a uplatňuje nárok na úhradu žalovanej istiny vystavila práve jeho expartnerka a súčasná konateľka žalobcu. Okrem toho nie je zrejmé, z akého dôvodu nevystavila faktúru aj na čiastku 5.500 eur. Suma 1.200 eur bola zálohová platba na materiál, ktorým konateľke žalobcu a vtedajšej svojej partnerke očalúnil sedačku, pracovné kreslo a ľavicu pre klientov. Počas konania pred súdom uviedol, že tieto práce boli darom konateľke a nepoprel, že zaplatením sumy 251,52 eur bol uhradený jeho záväzok za stravné lístky. 5. Žalovaný na svoje zastupovanie v konaní udelil dňa 10.01.2017 plnomocenstvo JUDr. H. V., ktorého zastupovanie ako všeobecného zástupcu ale súd prvej inštancie nepripustil, o čom rozhodol uznesením č.k. 15Cb/130/2016-101 zo dňa 13.10.2017 s poukazom na § 89 C.s.p. Súd zistil, že zvolený zástupca nie je advokát, nemá oprávnenie poskytovať právne služby, napriek tomu ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach a to v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II a tiež v konaní vedenom na Krajskom súdu v Bratislave, k čomu uvedené súdy uviedli čísla konaní, čo znamená, že ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach ako fyzická osoba bez oprávnenia poskytovať právne služby. Uznesenie o nepripustení zastúpenia prevzal žalovaný v spojení s uložením povinnosti podľa § 184 ods. 3 C.s.p. dňa 16.10.2017, termín ďalšieho pojednávania súd určil na deň 08.11.2017 a žalovaného poučil o možnosti ustanoviť si iného zástupcu (§184 ods. 3 C.s.p.). JUDr. V. bolo toto uznesenie o nepripustení zastupovania doručené 04.11.2017. Žalovanému teba bolo predmetné uznesenie a poučenie doručené 24 dní pred nariadením termínom pojednávania, ktorú dobu prvoinštančný súd vyhodnotil ako dostatočnú k tomu, aby si mohol žalovaný zabezpečiť iného právneho zástupcu, ktorý bude spôsobilý na jeho zastupovanie v tomto konaní, pretože ním JUDr. V. ho už nemôže ďalej zastupovať. 6. Následne žalovaný požiadal v podaní doručenom súdu dňa 07.11.2017 o odročenie pojednávania minimálne na dobu 60 dní. Žiadosť odôvodnil tým, že JUDr. V. bolo uznesenie doručené až 04.11.2017, čo je tesne pred určeným termínom pojednávania, a tak si zatiaľ nenašiel vhodného právneho zástupcu, ktorý by vec detailne naštudoval . Uvedenú žiadosť prvoinštančný súd nepovažoval za včasné oznámenie a opodstatnenosť dôvodov pre odročenie pojednávania i s poukazom na § 183 ods. 3 C.s.p. Súd vzal do úvahy, že žalovaný mal už odo dňa 16.10.2017 vedomosť o tom, že ním zvolený zástupca nebude pripustený na zastupovanie, bol opakovane a niekoľkokrát upozornený a poučovaný o svojich procesných právach ako aj povinnostiach, preto súd na nariadenom pojednávaní na žiadosť o odročenie prednesenú, žalovaný neprihliadal, vo veci konal a rozhodol. 7. Súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 488, § 657, § 451 ods. 1,2, § 454, § 563 Obč. zák. a ust. § 340 ods.2, 365 ods.1 a § 369 Obchod. zák., keďže išlo o spor medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 08.11.2017 dôvodnosť nárokov žalobcu na zaplatenie sumy 251,52 eur a 1.200 eur nepoprel, preto súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu o pravdivosti ktorých nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 C.s.p.). Konanie preukázalo, že žalobca poskytol peňažné plnenia v prospech žalovaného, k čomu predložil i relevantné dôkazy, z ktorých súd dospel k záveru o existencii bezdôvodného obohatenia žalovaného získaného na úkor žalobcu. Súd nárok na zaplatenie 1.200 eur posúdil ako majetkový prospech v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. a sumu 251,52 eur ako plnenie podľa § 454 Obč. zák.. Nárok na úhradu sumy 5.500 eur, ktorá bola preukázateľne poskytnutá žalovanému formou bankového prevodu súd posúdil ako peňažnú pôžičku - finančnú výpomoc podľa § 657 Obč. zák., čo preukazovala i výzva žalobcu (č.l. 21), prevod tejto finančnej hotovosti z účtu žalobcu na účet žalovaného žalovaný nepoprel. Splatnosť tejto pôžičky súd posudzoval podľa § 563 Obč. zák., naviazal na výzvu zo dňa 15.08.2016 a dospel k záveru, že zo strany žalobcu bola v konaní v dostatočnom rozsahu preukázaná dôvodnosť nároku na vrátenie celej žalovanej istiny. 9. Súd uložil žalovanému uhradiť i úrok z omeškania, na ktorý aplikoval ust. § 369 ods.1 Obchod. zák. s odkazom na §1 ods.1,2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. a podľa § 369c/ Obchod. zák. priznal žalobcovi i nárok na paušálnu náhradu nákladov . 10. Prvoinštančný súd sa vyporiadal i s námietkami žalovaného, ktoré vzniesol voči žalobe a ku ktorým zdôraznil, že žalovaný na preukázanie opodstatnenosti svojich tvrdení, ktorými by vyvrátil skutočnosti uvádzané žalobcom neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ich dôvodnosť. K tvrdeniu, že úhrady, ktorých vrátenia sa žalobca v konaní domáha, mali byť platbami za služby, ktoré vykonával žalovaný pre konateľku žalobcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ani vykonanie žiadnych nenavrhol. Ničím nepreukázal, že pohľadávka žalobcu vo výške 5.500 eur zo dňa 15.12.2015 bola odplatou za služby, ktoré vykonal žalovaný pre konateľka žalobcu, k čomu súd zdôraznil, že aj žalovaný bol konateľom žalobcu od 23.07.2013 do 01.10.2014, za výkon funkcie konateľa si fakturoval odmenu. Argumentáciu žalovaného, že na sumu 5.500 eur nebola vystavená faktúra, súd neprihliadol s tým, že išlo o finančnú výpomoc a nevystavenie faktúry bez ďalšieho existenciu pohľadávky žalobcu nevylučuje a nepopiera. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l.148) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní argumentoval tým, že prvoinštančný súd sa dopustil porušenia jeho procesných práv, konkrétne práva na obhajobu zvoleným právnym zástupcom, pretože neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú zaslal súdu bezprostredne po tom, ako bolo doručené uznesenie o nepripustení zastupovania JUDr. V.. Takéto konanie označil odvolateľ za iracionálne a zaujaté. Okrem toho prvonštančný súd nekonal ihneď potom ako sa dozvedel, že JUDr. V. nie je advokátom a naviac spochybňovanie jeho odbornosti považuje za neopodstatnené. Práve z dôvodu, že sám nemá žiadne vedomosti o právnych predpisoch, žiadal súd o odročenie pojednávania, aby si mohol zabezpečiť iného právneho zástupcu, ktorej požiadavke ale prvoinštančný súd nevyhovel. 12. Súd pri rozhodovaní takýmto postupom, keď nevzal do úvahy zásadu rovnosti zbraní, ktorá je zaručená článkom 6 ods. 1 Dohovoru a článkom 12 Ústavy SR porušil jeho práva. Súd by mal postupovať citlivo pri rozhodovaní o navrhnutých dôkazoch a ich vykonávaní, preto bol povinný poskytnúť mu ako účastníkovi primeranú možnosť obhájiť svoju vec vrátane umožnenia predložiť dôkazy, aby sa tak nedostal do situácie, ktorá je pre neho nevýhodnejšia oproti postaveniu žalobcu. 13. Odvolateľ sa v odvolaní zaoberal aj zásadou ústnosti v teoretickej rovine, poukázal na právnu úpravu uvedenú v ust. § 115 ods. 1 O.s.p., poukázal na výklad zásady prejednávacej a vyšetrovacej, ktoré súd porušil, pretože v zápisnici z pojednávania konaného dňa 08.11.2017 konštatoval, že bola dodržaná lehota na prípravu na pojednávanie napriek tomu, že túto skutočnosť namietal, žiadal o odročenie pojednávania. Pritom sa jednalo o prvé pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a znevýhodnený žalovaný bez právneho zástupcu. Súd nerešpektoval ani svoju povinnosť vyzvať strany, aby sa pokúsili o mimosúdnu dohodu a pokračoval v pojednávaní. 14. Odvolateľ z dôvodu neznalosti práva nereagoval na výzvu súdu navrhnúť doplnenie dokazovania, neuvedomil si dôsledky takéhoto konania, a práve z toho titulu žiadal o odročenie pojednávania. Dal tiež do pozornosti, že v trestnom konaní je možné aj odmietnuť výpoveď, ak by privodil nebezpečenstvo trestného stíhanie sebe alebo blízkej osobe, o čom mal byť konajúcim sudcom poučený, súd mu mal vysvetliť význam jednotlivých paragrafov, aby sa mohol lepšie rozhodnúť, či nejaké dôkazy navrhne. Naviac v deň pojednávania ich nemal ani pri sebe, pretože predpokladal, že pojednávanie bude odročené. 15. V odvolaní dal do pozornosti, že konateľkou žalobcu je jeho bývalá partnerka, ktorá má kompletný prístup ku všetkému jeho účtovníctvu, aj k jeho súkromnému účtu, disponovala faktúrami i pečiatkou a keďže viac ako tri roky tvorili pár a mali úmysel vziať sa, nemal voči nej žiadne podozrenie, že by bola schopná sfalšovať nejaké dokumenty. Opakovane ju žiadal o predloženie dokumentácie z účtovníctva, ktorú na preukázanie svojho tvrdenia potrebuje, ktorá mu ale žalobcom poskytnutá nebola, a preto ani na dôkazy, ktoré boli zo strany žalobcu predložené súdu, nemal súd brať do úvahy, nedá sa ani overiť ich pravosť, pričom slúžili prioritne na zvýšenie výdavkov žalobcu, aby spoločnosť nemusela platiť vysoké dane. Súdneho pojednávania sa zúčastnil po prvýkrát, bol z toho paralizovaný a ani si neuvedomil čo hovorí. V odvolaní poprel svoju výpoveď, podľa ktorej daroval sedačku a taburetku žalobcovi. Ak mu aj konateľka žalobcu poslala sumu 5.500 eur, 1.200 eur a 251,20 eur z účtu spoločnosti na jeho súkromný účet s konštantným symbolom „KS 0308“ ide o najzaužívanejší konštantný symbol, čo znamená, že ide platby za služby a majiteľka žalobcu by zrejme neuviedla takýto symbol, ak by sa jednalo o iné platby. Všetky tvrdenia žalobcu označil za tendenčné, faktúry konateľka žalobcu vyhotovovala a podpisovala za oba subjekty tak, ako jej to vyhovovalo. Ak podľa prvoinštančného súdu žalobca uznal, že žalovaný vykonal práce spojené s čalúnením nábytku a tieto dal do daru konateľke žalobcu, vynára sa otázka, prečo mu žalobca poslal sumu 1.200 eur ako záloha za službu, ak tvrdí, že sa jednalo o dar. 16. Prvoinštančný súd vychádzal z nedostatočne vykonaných dôkazov a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam bez toho, aby uplatnil vyšetrovaciu zásadu. Dokazovanie sa skončilo na súde prvej inštancie už na prvom pojednávaní, napriek tomu, že v súdnej praxi je bežné, že ak sú tvrdenia účastníkov v rozpore, súd im dá možnosť predložiť ďalšie dôkazy na ďalšom pojednávaní, kedy sa už uplatní sudcovská koncentrácia. Práve z dôvodu, že odvolateľ nemohol za dva pracovné dni nájsť právneho zástupcu ktorý by vykonával jeho obhajobu, bol zo strany prvoinštančného súdu daný do nevýhodnejšej pozície, bol diskriminovaný, bolo mu upreté právo predložiť na svoju obranu relevantné dôkazy. Z uvedeného dôvodu uplatňuje v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany ako novoty v zmysle § 366 písm. c), d) C.s.p., ktorými preukazuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nemôže byť správne. Nie je správne ani tvrdenie prvoinštančného súdu, podľa ktorého je podnikateľ a jeho účet nebol súkromný, ale podnikateľský. Jeho účet je iba súkromný, nedisponoval žiadnym iným účtom, disponovala nim v tom čase konateľka žalobcu ako účtovníčka a súčasne jeho partnerka, ktorej bezvýhradne dôveroval. V rokoch 2013-2015 neobdržal od žalobcu žiadne iné platby, prijaté sumy sú platbami za služby, ktoré pre žalobcu vykonával a faktúry vystavované mesačne za prácu konateľa sú sfalšované s cieľom znížiť daňový základ žalobcu. Je iba čalúnnikom a konateľom žalobcu sa stal na želanie svojej partnerky, ktorá bola v čase jeho pôsobenia konateľa nezamestnaná a chcela získať od štátu finančné prostriedky formou podpory v nezamestnanosti. Oficiálne bol konateľom žalobcu, ale zabezpečoval iba odvoz a dovoz klientov, robil šoféra, rozvážal po Bratislave rôzne letáky, za čo mu žalobca poslal 5.500 eur, čo je opodstatnená platba a naviac všetky rozvozy robil na svojom súkromnom vozidle. Konateľka žalobcu vystavila veľké množstvo rôznych faktúr bez jeho vedomia, ktoré mal možnosť vidieť až na súde, preto je nepredstaviteľné, že by práve na sumy 1.200 eur a 5.500 eur nevystavila žiadnu faktúru. Predložením výpisu z jeho súkromného účtu z roku 2015 žalobca preukazuje, že konateľka žalobcu disponovala jeho dokumentmi, mala prístup k jeho účtu, preto žalobcom predložené dôkazy nemôžu byť vierohodné. 17. K odvolaniu predložil odvolateľ dôkazy označené poradovými číslami 1-16, ktoré označil za novoty a žiadal, aby sa nimi odvolací súd osobitne zaoberal. 18. Žalobca k vyjadreniu k odvolaniu (č.l. 208) žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že sa s rozhodnutím v celom rozsahu stotožňuje a odvolateľ žiadne relevantné odvolacie dôvody, ako sú vyžadované Civilným sporovým poriadkom v odvolaní neuviedol. Námietky žalovaného súvisiace s porušením jeho práva na obhajobu zvoleným zástupcom prvoinštančný súd jednoznačne vysvetlil, uviedol, z akého dôvodu nepripustil zastupovanie žalovaného JUDr. H. V. a tiež vysvetlil, dôvody, pre ktoré neodročil pojednávanie stanovené na deň 08.11.2017. Súd prvej inštancie konal v súlade so zákonom, hospodárne a efektívne, na prvé pojednávanie sa žalovaný a jeho právny zástupca JUDr. V. vôbec nedostavili , žiadosť o odročenie pojednávania doručil v tom čase zvolený zástupca súdu pár hodín pred samotným pojednávaním z dôvodu svojej pracovnej zaneprázdnenosti. Napriek tomu, že sa nejednalo o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, prvoinštančný súd žiadosti vyhovel. Žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 03.10.2017 namietal nedostatok zastúpenia žalovaného JUDr. V. z dôvodu zjavnej nespôsobilosti na riadne zastupovanie a žalovaný o tejto skutočnosti vedel vopred. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2017, na ktorom bolo rozhodnuté i vo veci samej, žalovaný uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, argumentoval svojim zlým psychickým rozpoložením a stresom, preto tvrdenia uvádzané v odvolaní považuje žalobca za účelové. Okrem toho bol odvolateľ opakovane poučovaný o svojich procesných právach a to i v predvolaní na pojednávanie určené na deň 29.09.2017, ktoré súd zasielal s predvolaním na pojednávanie spolu s uznesením č.k. 15 Cb/130/2016-101 zo dňa 13.10.2017, ktorá zásielka obsahovala i upozornenie podľa § 184 ods. 2 C.s.p. a uloženie povinnosti podľa § 184 ods. 3 C.s.p., preto súd správne žiadosť o ďalšie odročenie pojednávania neakceptoval a takéto rozhodnutie nemôže byť považované za nezákonné. Sudca sa pred začatím pojednávania pokúsil o dohodu a o vyriešenie sporu mimosúdne, čo sa nestalo a súd skonštatoval, že k mimosúdnej dohode nedošlo. Okrem toho odvolateľ opomenul, že konanie sa vedie medzi dvomi právnickými osobami, ide o peňažné prostriedky poskytované podnikateľskými subjektami a nie medzi fyzickými osobami, preto vyjadrovanie sa odvolateľa k súkromným záležitostiam konateľky žalobcu ako fyzickej osoby nie je na mieste. Bankový účet vedený vo Y., na ktorý žalobca previedol finančnú výpomoc je podnikateľským účtom žalovaného, ktorý žalovaný uvádza vo všetkých faktúrach a má ho nahlásený i na daňovom úrade, na Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni a používa ho i pri uzatváraní zmlúv, pričom svoj súkromný účel mal žalovaný ako fyzická osoba zriadený v S. L.. Ak žalovaný tvrdí, že nemal možnosť dostať sa k účtovným dokladom, mohol si pre ne prísť do kancelárie žalobcu, o čom vedel, napriek tomu uviedol, že mu ich žalobca odmietol vydať. Obrana odvolateľa, podľa ktorej nemal žiadnu vedomosť o konaní spoločnosti žalobcu je špekulatívna s cieľom zbaviť sa zodpovednosti. Žalovaný je živnostník takže musí mať vedomosti o podnikaní. Za výkon funkcie konateľa mu bola vyplácaná žalobcom odmena konateľa, ktoré faktúry sú riadne zaúčtované. Predmetom žaloby sú finančné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému v dobrej viere na rozbehnutie jeho podnikania, konkrétne v čalúnnickej dielne v Bratislave - Petržalke. Všetky účtovné doklady sú riadne evidované, a preto žalobca popiera akékoľvek ich modifikovanie. 19. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podal odvolateľ odvolaciu repliku zo dňa 29.10.2018 (č.l. 220) v ktorej uviedol, že mylne označil ust. § 363 C.s.p. v odvolaní ako bolo v poučení o odvolaní v rozsudku prvoinštančného súdu, keď nepredpokladal, že by takéto poučenie mohlo obsahovať i nesprávne údaje. Opätovne sa venoval nevyhoveniu jeho žiadosti o odročenie pojednávania, keď uvádza, že nepovažuje 24 hodinovú dobu za dostatočnú na to, aby si našiel nového advokáta, ktorý by si stihol naštudovať spis, pričom zo súdnej praxi vyplýva, že minimálne 2-3 dni pred pojednávaním už má sudca súdny spis a nie je potom možné doňho ani nahliadnuť, teda mu bolo upreté právo byť zastúpený advokátom v súdnom spore. V ostatnej časti opätovne odkázal a uvádzal skutočnosti, ktorými argumentoval v podanom odvolaní, preto ich odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať. V závere zdôraznil, že sa jedná o osobnú pomstu ohrdnutej partnerky, ktorá bola zároveň jeho účtovníčkou a ktorá tak zneužíva súdne konanie. Vyslovil podozrenie, že sa stane obeťou trestného činu podvodu a bezdôvodného obohatenia žalobcu, konkrétne H. G. ako splnomocnenej osoby na konanie v mene spoločnosti a zotrval na tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože uvedená odplata mu prináležala, vlastným autom vyvážal po stretnutiach žalobkyňu, ktorá mu neuhradila ani tie výdavky, ktoré mal. Ďalej žiadal, aby súd zohľadnil všetky dôkazy, ktoré boli súčasťou odvolania a zároveň k odvolacej replike doložil ďalšie dôkazy, ktorými preukazoval neopodstatnenosť návrhu. 20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť z dôvodu existencie relevatného odvolacieho dôvodu. 21. Podľa § 389 C.s.p. 1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 22. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a pri dodržaní ustanovení procesného predpisu. 23. Podstatou odvolania žalovaného je jeho argumentácia založená na tvrdení o nesprávnom postupe súdu, ktorý znemožnil realizáciu jeho práv ako strany sporu, keď ho včas neupovedomil o nepripustení ďalšieho zastupovania ním zvoleným zástupcom JUDr. V., o ktorom sa dozvedel až od tohto zástupcu, čo ale nebolo v lehote , ktorú mu procesný predpis poskytuje. Uvedené odvolanie zakladá odvolací dôvod, ktorý odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a s prihliadnutím na obsah podaného odvolania ho posudzoval i z hľadiska § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týka sa takého pochybenia prvoinštančného súdu v procesnom postupe, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody. Medzi takéto patrí absencia poučovacej povinnosť, ku ktorej odvolací súd zistil, že nebola splnená dostatočným spôsobom. 24. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný nielen v odvolaní , ale už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, konkrétne v žiadosti o odročenie pojednávania určeného na deň 08.11.2017 (č.l.113) uvádzal, že nemá poskytnutú primerané lehotu na zabezpečenie si právneho zastúpenia, pretože o nepripustení JUDr. V. ako zvoleného zástupcu sa dozvedel až od tohto zástupcu, ktorému bolo uznesenie o jeho nepripustení doručené dňa 04.11.2017 a ktorý mu túto skutočnosť oznámil až dňa 06.11.2017. Uvedené uviedol i v zopakovanej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 08.11:2017, ktorú predložil súdu na pojednávaní (č.l.121), a ktorej prijatie súdom je zaznamenané i v zápisnici z tohto pojednávania. 25. Na základe opakovaného tvrdenia odvolateľa o neposkytnutí dostatočnej lehoty k príprave na pojednávanie odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd uznesením č.k. 15Cb/130/2016-101 zo dňa 13.10.2017 rozhodol podľa § 89 ods. 1 C.s.p. o nepripustení JUDr. V. ako zástupcu žalovaného do konania. Uvedené uznesenie prvoinštančný súd doručoval JUDr. V., ktorý ho prevzal dňa 04.11.2017 a tiež žalovanému, ako zásielku určenú do vlastných rúk. Prvoinštančný súd síce skonštatoval v odseku 5. odôvodnenia rozhodnutia, že žalovaný uvedené uznesenie prevzal dňa 16.10.2017, ale táto skutočnosť zo spisu vôbec nevyplýva. Na čl. l. 104 sú založené a pripojené doručenky, ktoré majú potvrdzovať prevzatie doručovanej zásielky, ale zrejme uniklo pozornosti pvoinštančného súdu, že zásielka adresovaná žalovanému ním nebola podľa doručenky adresátom vôbec prevzatá, nakoľko na nej absentuje popis, potvrdzujúci jej prevzatie a ktorú skutočnosť opakované žalovaný tak pred súdom prvej inštancie ako i v odvolaní namietal. Ak prvoinštančný súd považoval za prevzatie zásielky práve doručenku opatrenú dátum prevzatia 16.10.2017 a žiadne okolnosti nedostatku podpisu nevysvetlil, tak pochybil. Na základe tohto zistenia možno len skonštatovať, že zásielka obsahujúca predmetné uznesenie, predvolanie na pojednávanie a vyjadrenie žalobcu z č.l. 81-94 nebola žalovanému doručená a tak nemal odkiaľ nadobudnúť vedomosť o jej obsahu a včas si zabezpečiť právneho zástupcu. Odvolací súd nemôže v takomto prípade považovať za včasnú ani informácia o obsahu zásielky poskytnutú žalovaného od JUDr. V., ktorý uznesenie i informáciu o termíne pojednávania prevzal dňa 04.11.2017, pojednávanie bolo určené na deň 08.11.2017. 26. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené procesné pochybenia, ktorých sa pri vydaní rozhodnutia dopustil prvoinštančný súd a ktorý tak svojim postupom porušil práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže nemal preukazateľne doručené pre ďalší procesný postup relevantné listiny žalovanému, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 398 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 27. Prvoinštančný súd riadne doručí žalovanému uznesenie č.k. 15Cb/130/2016-101, primerane ho poučí o jeho právach súvisiacich so zastupovaním, vykoná následne potrebné dokazovanie a o veci opäť rozhodne. K samotnej podstate sporu sa odvolací nevyjadruje, pretože nie je zrejmé, aké skutočnosti bude žalovaná strana sporu v konaní produkovať. 28. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne prvoinštančný súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).