Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/165/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225604 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116225604.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s, pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenej: ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovaným: 1/ Y. V., narodený XX. J. XXXX, trvalý pobyt: D. J. G. O. XXXX/XX, O., 2/ H. V., narodená XX. T. XXXX, trvalý pobyt, D. J. G. O. XXXX/XX, O., o 6.738,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. februára 2019 č. k. 33Csp/169/2016-106, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti prevyšujúcej žalobkyňou uplatňovaný nárok voči žalovaným 1/, 2/ o zaplatenie 4.626,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých súm a za obdobia vymedzených v prvom výroku. Žalovaným 1/, 2/ uložil solidárnu povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.709,08 eur, úrok z omeškania 456,38 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.709,08 eur od 9. júla 2018 do zaplatenia, mesačnými splátkami vo výške 145,- eur, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá a žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 9,6 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1, 2, 3, § 497 Ob. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 2 psím. a/, b/, d/, g/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami konania dňa 21. mája 2013, ktorá však neobsahovala obligatórne zákonom stanovené obsahové náležitosti zmluvy. Žalovaným 1/, 2/ bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 9.344,- eur, z ktorého bol hneď strhnutý jednorazový poplatok 1.344,- eur za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali splácať úver mesačnými splátkami vo výške 145,68 eur v počte splátok 84. Súčet všetkých mesačných splátok predstavoval sumu 12.237,12 eur (t. j. o 2.893,12 eur viac než výška úveru uvedeného v zmluve), uvádzanú ako celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Súd prvej inštancie označil tento údaj za nesprávny, pretože zo zmluvy vyplývajúci poplatok 1.344,- eur predstavuje náklad spotrebiteľov spojených s úverovou zmluvou a ich skutočné celkové náklady tak predstavovali 4.237,12 eur (reálna výška poskytnutého úveru bola 8.000,- eur). Predmetná zmluva tak neobsahovala riadne určenie výšky spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, uvedenie celkovej čiastky, ktorú sú žalovaní ako spotrebitelia povinní zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), ktoré náležitosti ovplyvňujú posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. V zmluve absentoval aj termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ (lehotu splatnosti určenú počtom mesiacov, do uplynutia ktorých od prvého čerpania úveru mal byť úver splatený, nemožno považovať za splnenie uvedenej zákonom stanovenej náležitosti) podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ. V zmluve chýbala aj obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (uvádzala sa len výška mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie). Dlžník mal však mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostáva jednotlivá splátka a ako dlho bude úver splácať, ako aj dátum splatnosti poslednej splátky. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ sa v dôsledku absencie vyššie uvedených zákonom stanovených náležitostí považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 8.000,- eur a celkovú úhradu vo výške 6.290,92 eur, žalovaným 1/, 2/ bola uložená solidárna povinnosť zaplatiť dlžnú istinu 1.709,00 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 7. novembra 2015. Za obdobie do 8. júla 2018 dlžný úrok z omeškania predstavoval 456,38 eur. V zostávajúcej časti istiny, úrokov a zodpovedajúcich úrokov z omeškania (ktoré zostali predmetom konania po jeho čiastočnom zastavení) súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/409/2015, 9Co/262/2016, rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/294/2017. Podľa § 145 ods. 2 CSP súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie v rozsahu prevyšujúcom žalobkyňou uplatňovaný nárok (žalovaní 1/, 2/ uhradili sumu 2.112,20 eur, splátkami). Žalovaní 1/, 2/ voči späťvzatiu žaloby nevzniesli námietky. V súlade s ustanovením § 232 ods. 2 a článkom 4 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) a s poukazom na majetkové pomery žalovaných, bolo umožnené žalovaným 1/, 2/ splácať dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 145,- eur, pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 54,8 %, úspech žalovaných predstavoval 45,2 %, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,6 %. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie, s poukazom na obsahové náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 1, 2 CSP, rozsudok je nepreskúmateľný. Žalobkyni teda nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby v zostávajúcej časti. Je neprijateľné, aby súd prvej inštancie nedal odpoveď na podstatné a rozhodujúce skutočnosti, preto nemožno posúdiť, či je rozsudok vo výroku vecne správny. 3. Žalovaní 1/, 2/ vyjadrili súhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie k zamietavej časti rozhodnutia vo veci samej uviedol v jeho odôvodnení, že v zostávajúcej časti istiny, úrokov a zodpovedajúcich úrokov z omeškania („ktoré zostali predmetom konania po jeho čiastočnom zastavení“) žalobu zamietol. 6. Odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti zamietavej časti rozhodnutia vo veci samej bola dôvodná už vzhľadom na nevymedzenie konkrétnej výšky istiny, úrokov a úrokov z omeškania, ohľadom ktorých bola žaloba zamietnutá, a absencii tomu zodpovedajúcemu argumentačnému základu. Dôvodom je aj spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania, bez konkretizácie výšky istiny a úrokov z omeškania, vo vzťahu ku ktorým bolo konanie zastavené. 7. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti. 8. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) 9. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220 CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03). 10. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zamietajúcej časti vo veci samej. Postrádalo argumentačný základ, ktorého správnosť by odvolací súd mohol preskúmať. Strana konania nemôže byť odkázaná na dedukciu a odvodzovanie zamietavej časti uplatňovaného nároku (v dôsledku absencie konkrétneho číselného vyjadrenia predmetu sporu v odôvodnení, ako aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia). Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia dochádza tak k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11. Z obsahu odvolania vyplývala konkrétna námietka nedostatočnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia len vo vzťahu k zamietnutiu žaloby vo veci samej. K vyhovujúcej časti súdneho rozhodnutia, ktorú súd prvej inštancie odôvodnil, žalobkyňa konkrétne námietky nevzniesla a v prípade podania odvolania aj voči tejto časti výroku súdneho rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žalobe, nebola by oprávnenou osobou podať odvolanie (v dôsledku čoho by bolo odvolanie odmietnuté podľa § 386 písm. b/ CSP). Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k čiastočnému zastaveniu konania, v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, žalobkyňa taktiež nevzniesla žiadne konkrétne odvolacie námietky (svoj prejav vôle čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňa nenamietala, vrátane jeho rozsahu), pričom táto výroková časť bola v napadnutom rozhodnutí odôvodnená (odsek 6.). S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie, posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo veci samej, s ktorou je spojený aj výrok o náhrade trov konania (III., IV.). 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania, odôvodniť zamietajúcu časť súdneho rozhodnutia o žalobe, presnou konkretizáciou zamietnutého nároku, ktorý nebol žalobkyni priznaný (istina, úroky, úroky z omeškania), s uvedením argumentačného základu. 14. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutie Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). 15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. 16. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.