KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Trnava2. 6. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/73/2018 z 2. 6. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 2. júna 2020, sp. zn. 20S/73/2018, ECLI:SK:KSTT:2020:2018200183.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/73/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200183
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200183.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XXX, XXX XX N., štátna príslušnosť Slovenská republika, právne zastúpeného: JUDr. Lucia
Plaváková PhD., s.r.o., IČO: 50108433, so sídlom Budatínska 57/A, 851 06 Bratislava, za účasti: I. Z. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XX, XXXX G., K. J., Nový Zéland, štátna príslušnosť Nový Zéland,
právne zastúpeného: JUDr. Lucia Plaváková PhD., s.r.o., IČO: 50108433, so sídlom Budatínska 57/
A, 851 06 Bratislava, proti žalovanému: Obec Štvrtok na Ostrove, so sídlom Mýtne nám. 454/1, 930
40 Štvrtok na Ostrove, právne zastúpenému: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., IČO: 47234628,
so sídlom Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.
242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 a opatrenia žalovaného č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd opatrenie žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 a opatrenie žalovaného č. 556/2018
Mat. zo dňa 03.10.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
III. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 05.04.2018 bola žalovanému (ďalej aj „matričný úrad") doručená písomná žiadosť žalobcu zo dňa
27.03.2018, ktorou žiadal o zapísanie manželstva, uzavretého medzi žalobcom a ďalším účastníkom
dňa 11.01.2014 na Novom Zélande, do osobitnej matriky.

2. Žalovaný žalobcovi na uvedenú žiadosť odpovedal písomným oznámením č. 242/2018 Mat. zo
dňa 17.04.2018 (ďalej aj „opatrenie žalovaného"), ktorým dal žalobcovi na vedomie, že na základe
konzultácie s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - Osobitná matrika, sobáš medzi snúbencami
Q. D., pohlavie mužské, a I. Z. D., pohlavie mužské, uzavreté dňa 11.01.2014 na Novom Zélande, nie
je možné zaregistrovať osobitnou matrikou a vystaviť slovenský sobášny list. Žalovaný uvedený postup
dôvodil poukazom na zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
rodine"), podľa ktorého manželstvo je zväzok medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia. Dodal, že podľa
platnej právnej úpravy na území Slovenskej republiky je inštitút manželstva jediný právom upravený
zväzok muža a ženy. Záverom žalovaný oznámil, že zasiela žalobcovi späť podklady zaslané spolu
so žiadosťou o zapísanie manželstva a podotkol, že osvedčená kópia apostilovaného sobášneho listu
nebola súčasťou žalobcom zaslaných príloh.



3. Žalobca opatrenie žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 napadol správnou žalobou na
Krajskom súde v Trnave (žaloba doručená správnemu súdu dňa 29.06.2018), ktorou žiadal napadnuté
opatrenie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Následne žalovaný dňa 03.10.2018 vydal ďalšie opatrenie č. 556/2018 Mat. (ďalej aj „zrušujúce
opatrenie žalovaného"), nazvané „Zrušenie Oznámenia zn. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018", ktorým
žalobcovi oznámil, že Oznámenie obce Štvrtok na Ostrove, Matričného úradu vydané pod č. 242/2018
Mat. zo dňa 17.04.2018 zrušuje z dôvodu, že podľa § 23 ods. 9 zákona č. 151/1994 Z. z. o matrikách v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o matrikách") osobitnú matriku vedie Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR"), ktoré jediné je oprávnené rozhodnúť o tom, či zápis do osobitnej
matriky vykoná a vystaví slovenský sobášny list alebo zápis do osobitnej matriky nevykoná a nevystaví
slovenský sobášny list. Ďalej žalovaný dôvodil, že Matričný úrad vo Štvrtku na Ostrove osobitnú matriku
nevedie, zápisy do osobitnej matriky nevykonáva a ani nevystavuje listiny osvedčujúce zápis do tejto
matriky. Záverom žalovaný dodal, že oznámenie žalovaného vydané pod č. 242/2018 Mat. zo dňa
17.04.2018 bolo vydané neoprávneným subjektom.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

5. Včas podanou žalobou zo dňa 28.06.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia
žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 navrhol, aby správny súd toto opatrenie z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil právo na náhradu trov konania. Konanie vo veci tejto správnej žaloby je vedené na správnom
súde pod sp. zn. 20S/73/2018.

6. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a v súvislosti s
nedostatočným odôvodnením napadnutého opatrenia žalobca dôvodil, že ak požiadal o zapísanie
manželstva uzavretého v zahraničí do osobitnej matriky, žalovaný mal túto žiadosť posúdiť podľa obsahu
ako žiadosť žalobcu o zapísanie uzavretého registrovaného/životného partnerstva do osobitnej matriky,
pričom právo na takéto uznanie vyplýva žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi priamo z čl. 8 Dohovoru v
spojení s čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Podľa názoru žalobcu, keďže právne predpisy Slovenskej republiky
neupravujú iný osobitný procesný postup pre požiadanie o zápis v zahraničí uzavretého registrovaného
partnerstva, žalovaný mal per analogiam primerane aplikovať ustanovenia zákona o matrikách týkajúce
sa zápisu manželstva uzavretého v zahraničí a vykonať zápis uzavretého registrovaného partnerstva.
Žalobca mal za to, že právny poriadok Slovenskej republiky takémuto postupu nekladie žiadnu prekážku.
Na podporu svojej právnej argumentácie žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") napr. obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci Orlandi
a iní proti Taliansku zo dňa 14.12.2017, Vallianatos a ostatní v. Grécko zo dňa 24.06.2010, Schalk a Kopf
v. Rakúsko, Oliari a iní v. Taliansko zo dňa 21.07.2015, ktorými ESĽP vyslovil, že faktické zväzky osôb
rovnakého pohlavia jednoznačne patria pod pojem rodinný život v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Žalobca
dal do pozornosti, že ESĽP tiež dospel k záveru, že v prípade, ak štát neumožňuje osobám rovnakého
pohlavia právne uznanie ich zväzku, môžu byť poškodené ich práva, resp. môžu sa cítiť byť poškodení na
svojich právach. Vo vzťahu k aplikácii čl. 8 ods. 1 Dohovoru zmluvnými štátmi žalobca dal do pozornosti
závery ESĽP, že čl. 8 ods. 1 Dohovoru v sebe môže obsahovať pozitívnu povinnosť štátu zabezpečiť
účinné dodržiavanie práv chránených v čl. 8, pričom táto povinnosť sa o sebe môže obsahovať povinnosť
prijať opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to aj
vo sfére medzi jednotlivcami. Zároveň dal žalobca do pozornosti právny názor ESĽP, vyplývajúci z
rozhodnutia vo veci Oliari a iní v. Taliansko, že z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Dohovoru, v prípade splnenia
konkrétnych podmienok, vyplýva štátu pozitívna povinnosť zabezpečiť rešpektovanie súkromného a
rodinného života párov osôb rovnakého pohlavia, a to prostredníctvom právneho rámca, ktorý im umožní,
aby ich vzťah mohol byť vnútroštátnym právom uznaný a chránený.
7. Žalobca legitimitu svojej požiadavky na postup žalovaného matričného úradu vo vyššie naznačených
intenciách a v zmysle judikatúry ESĽP posporil poukazom na medzinárodný rozmer chápania práva
na rodinný život, poukazom na Odporúčanie CM/Rec(2010)5 Výboru ministrov členským štátom o
opatreniach v boji s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity prijatých dňa
31.03.2010, ako aj poukazom na existenciu konfliktu medzi sociálnou realitou žalobcu a ďalšieho
účastníka konania a legislatívou členského štátu.



8. Dňa 05.12.2018 bola Krajskému súdu v Trnave doručená správna žaloba žalobcu proti opatreniu
žalovaného č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného
zrušujúceho opatrenia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), d), a g) SSP a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania a navrhol spojenie
tejto veci s vecou vedenou na správnom súde pod sp. zn. 20S/73/2018. Konanie vo veci správnej žaloby
o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018 bolo vedené na správnom
súde pod sp. zn. 20S/147/2018.
9. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nebol oprávnený vydať napadnuté opatrenie, pretože mu žiadny
právny predpis, a už vôbec nie zákon o matrikách, nepriznáva právomoc zrušovať už vydané opatrenia
a rozhodnutia, predovšetkým počas už prebiehajúceho súdneho konania.
10. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že žalovaný sa s nedostatkom svojej právomoci
bližšie nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého opatrenia. Taktiež žalobca namietal, že mu nebolo
umožnené vyjadriť sa k podkladom napadnutého opatrenia a ani nebol upovedomený o začatí konania,
v ktorom malo byť napádané opatrenie zrušené.
11. Správny súd uznesením č. k. 20S/73/2018-65 zo dňa 12.04.2019, právoplatným dňa 16.04.2019,
spojil podľa § 65 ods. 1 SSP konania vo veci sp. zn. 20S/73/2018 a vo veci sp. zn. 20S/147/2018 na
spoločné konanie z dôvodu, že sa týkajú tých istých účastníkov konania a z dôvodu ich skutkovej a
právnej súvislosti so žiadosťou žalobcu na zápis manželstva uzavretého v zahraničí, pričom spojená
vec je vedená pod sp. zn. 20S/73/2018.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení eventuálnym petitom navrhol, aby správny súd konanie vo veci
súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 zastavil a
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania alebo, aby správny súd žalobu
odmietol ako neprípustnú a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
13. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu správnej žaloby uviedol, že po preverení postupu matričného úradu
žalovaného zistil nesprávny postup matričného úradu vo veci návrhu žalobcu na zápis manželstva
uzavretého v zahraničí z dôvodu nedostatku kompetencie Matričného úradu vo Štvrtku na Ostrove na
vybavenie predmetnej žiadosti na zápis matričnej udalosti, ktorá nastala v zahraničí do osobitnej matriky,
pretože túto vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a jedine tento orgán verejnej správy má
kompetenciu vykonávať zápisy do osobitnej matriky.
14. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že dňa 03.10.2018 zrušil svoje oznámenie podpísané
matrikárkou obce, expedované pod č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018. Spolu s vyjadrením a
administratívnym spisom zaslal správnemu súdu aj opatrenie č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018,
ktorým zrušil prvé opatrenie žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018.
15. Vo vzťahu k dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že žalovaný
rozhoduje o zápisoch do osobitnej matriky a vydáva slovenský sobášny list. Žalovaný s poukazom na
ustanovenie § 23 ods. 9 zákona o matrikách dôvodil, že osobitnú matriku vedie Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný zároveň citoval ustanovenia § 23 ods. 1, 5 až 8 zákona
o matrikách. Na porovnanie žalovaný doložil úradné tlačivá sobášnych listov vydávaných matričným
úradom žalovaného a MV SR - osobitná matrika, odlišujúce sa v subjekte kompetentnom na ich vydanie,
teda subjektom, ktorý vykonáva zápisy do tej ktorej matriky.
16. Návrh na zatavenie súdneho konania žalovaný podporil poukazom na ustanovenia § 99 písm. c), d)
a f) SSP, pričom dôvodil, že na konanie o zápise do matriky sa nevzťahuje zákon o správnom konaní
a opravný prostriedok neupravuje ani zákon o matrikách. Uvedené však podľa názoru žalovaného
neznamená, že akúkoľvek písomnosť matrikárky obce nie je možné zmeniť alebo zrušiť neskoršou
písomnosťou. Preto mal žalovaný za to, že oznámenie vydané matrikárkou vo forme listu, je žalovaný
oprávnený korigovať, zrušiť, a to aj po jeho napadnutí správnou žalobou. V tejto súvislosti žalovaný
dôvodil, že je tomu tak predovšetkým v prípade, ak žalobca nevyužil žiadne jemu dostupné prostriedky
pre zjednanie nápravy (napr. sťažnosť, podnet na vykonanie kontroly podľa § 31 zákona o matrikách,
upozornenie a pod.) a nápravy sa domáha rovno a výlučne prostredníctvom správnej žaloby. Dajúc
do pozornosti možnosť subsidiárneho použitia zásad a ustanovení Civilného sporového poriadku na
konanie o správnej žalobe podľa § 5 ods. 1 a § 25 SSP v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 CSP žalovaný vyslovil
právny názor, že vyššie uvedené princípy je potrebné aplikovať a uznesením súdne konanie zastaviť,
analogicky aplikujúc niektoré z ustanovení § 99 SSP.
17. Ďalej žalovaný proti žalobe namietal, že oznámenie matrikárky obce, expedované pod zn. 242/2018
Mat. zo dňa 17.04.2018, nie je opatrením, ktoré by bolo možné preskúmať súdom podľa SSP. S



poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP a § 7 písm. b) a e) SSP žalovaný návrh na odmietnutie
žaloby dôvodil tým, že predmetné oznámenie matrikárky žalovaného nebolo vydané v administratívnom
konaní a nemohli ním byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby.
18. Záverom žalovaný dal do pozornosti, že žiadosť žalobcu o zápis do osobitnej matriky, ktorú vedie
MV SR podľa § 23 ods. 9 zákona o matrikách, nespĺňala ani zákonom predpísané náležitosti, pretože
· bola neúplná, pretože chýbala osvedčená kópia apostilovaného sobášneho listu podľa ustanovenia §
35 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 302/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 302/1994 Z.
z."), čo žalovaný v oznámení žalobcovi vytkol,
· zápis o uzavretí manželstva nebol spísaný na to oprávnenou osobou - matričným úradom alebo
zastupiteľským úradom podľa § 23 ods. 4 zákona o matrikách.

19. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a ustanovení zákona o matrikách a vyhlášky č. 302/1994
Z. z. žalovaný konštatoval, že žalobca ako žiadateľ o zápis do osobitnej matriky vedenej MV SR
ani nepredložil listiny vyžadované zákonom pre takýto zápis, teda nesplnil formálne a materiálne
predpoklady žiadosti vyžadované pre tento zápis. V súvislosti s návrhom žalovaného na odmietnutie
žaloby, tento dôvodil, že predmetné oznámenie matrikárky žalovaného bolo možné považovať nanajvýš
za opatrenie predbežnej povahy alebo procesnej povahy. Dodal, že takéto opatrenia správne súdy
nepreskúmavajú a rozhodne nejde o opatrenie vydané osobou oprávnenou rozhodovať o zápise
do osobitnej matriky, ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žiadateľa. V
nadväznosti na uvedenú argumentáciu žalovaný poukázal na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP,
podľa ktorého súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. Vo vyjadrení k správnej žalobe podanej vo veci súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia žalovaného
č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018, ktorým žalovaný zrušil opatrenie č. 242/2018 Mat. zo dňa
17.04.2018, žalovaný rovnako, ako z vyššie uvádzaných dôvodov, navrhol, aby správny súd konanie vo
veci súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia žalovaného č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018 zastavil
a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania alebo eventuálne navrhol,
aby správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na
náhradu trov konania.
21. Zároveň žalovaný vyslovil počudovanie nad dôvodmi sledovanými žalobcom podaním správnej
žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018, keďže
žalovaný napadnutým druhým opatrením zrušil to prvé opatrenie, ktorého zrušenia sa žalobca domáha
pôvodnou žalobou, doručenou správnemu súdu 29.06.2018.
22. Žalobca v replikách (zo dňa 01.01.2019 a zo dňa 11.10.2019) na vyjadrenia žalovaného v spojených
veciach zotrval na rozsahu a dôvodoch podaných žalôb.
23. V súvislosti so žalovaným uznanou nulitou prvého opatrenia č. 242/2018 Mat. zo dňa17.04.2018, ako
správneho aktu vydaného orgánom verejnej správy bez právomoci, žalobca pripustil, že túto skutočnosť
v správnej žalobe nenapádal.
24. V nadväznosti na uvedené poukázal na ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) SSP, podľa ktorého
správny súd ex offo musí opatrenie žalovaného zrušiť.
25. Ohľadom podania svojho návrhu na zápis manželstva uzavretého v zahraničí do osobitnej matriky
žalobca uviedol, že tento návrh písomne podal žalovanému v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 a 2 a
ods. 3 písm. b) zákona o matrikách. Žalobca dôvodil, že hoci bola žiadosť náležite podaná žalovanému,
tento ju mal postúpiť príslušnému ministerstvu, ktoré by následne o tejto žiadosti rozhodlo. V kontexte
postupu žalovaného žalobca namietal, že v predmetnom prípade žiadosť žalobcu nebola žalovaným
postúpená príslušnému ministerstvu, ale bola vybavená napádaným opatrením žalovaného, na ktorého
vydanie žalovaný nemal právomoc. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti dôvod zrušenia opatrenia
vydaného orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP.
26. Zároveň žalobca vyjadril nesúhlas s návrhom žalovaného na zastavenie súdneho konania v tejto
veci z dôvodu, že podľa názoru žalovaného nejde o opatrenie vydané v rámci administratívneho konania
a nejde o opatrenie, ktorým by bolo zasiahnuté do základných práv a slobôd žalobcu. Žalobca s
poukazom na právny záver vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
91/2016 zo dňa 17.05.2016, ako aj na čl. 46 ods. 2 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj
„ústava") v spojení s čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, mal za to, že napadnuté opatrenie
žalovaného je predmetom spôsobilým súdneho prieskumu zákonnosti podľa SSP, pretože jeho vydaním
bol žalobca dotknutý na jeho základných právach. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že požadovaný zápis
manželstva uzatvoreného v zahraničí do osobitnej matriky na území Slovenskej republiky má osobitný
význam, pretože osvedčuje existenciu platne uzatvoreného manželstva. V súlade s ustanovením § 23



ods. 7 zákona o matrikách sa zahraničné manželstvo preukazuje vždy len výpisom z osobitnej matriky.
Bez zápisu zahraničného manželstva do osobitnej matriky si žalobca nemôže uplatňovať žiadne daňové,
sociálne a iné výhody, ktoré podľa slovenského právneho poriadku patria manželom. Žalobca dôvodil,
že manžel žalobcu si tiež nemôže požiadať o pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky, ktorý
možno tiež priznať len manželovi štátneho občana Slovenskej republiky (ustanovenie § 43 ods. 1 a nasl.
zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
27. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že odmietnutím vykonania zápisu do osobitnej
matriky nevyhnutne dochádza k zásahu do práva žalobcu na rodinný a súkromný život (čl. 19 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. l a 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd).
28. Súčasne žalobca považoval za zrejmé, že napadnuté opatrenie nie je procesnej ani predbežnej
povahy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nejde o výzvu na
odstránenie nedostatkov, ani o rozhodnutie o prerušení konania. Ide o definitívne, konečné vybavenie
podanej žiadosti. Žalobca dal do pozornosti, že už z odôvodnenia napadnutého opatrenia je zrejmé,
že žalovaný meritórne posúdil žiadosť žalobcu a dospel k záveru , že „... uvedené manželstvo nie je
možné zaregistrovať osobitnou matrikou a vystaviť slovenský sobášny list." A to preto, že „podľa platnej
právnej úpravy na území Slovenskej republiky je inštitút manželstva jediný právom upravený zväzok
muža a ženy."
29. Žalobca zastal názor, že žalovaný oboma napadnutými opatreniami porušil zásadu legality vyjadrenú
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a týmito opakovane zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu.
30. K navrhovanému postupu žalovaným, aby správny súd zastavil súdne konanie z dôvodov
predpokladaných ustanoveniami § 99 písm. c), d) alebo f) SSP, žalobca s poukazom na zásadu legality
vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR namietal, že podmienky a postupy predchádzajúce zastaveniu
konania podľa citovaných ustanovení v prejednávanom prípade neboli splnené a ani nenastali, pretože
zrušujúce opatrenie žalovaného (č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018) nebolo vydané na základe
protestu prokurátora a ani nebolo vydané v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnova
konania, preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacie konanie a pod.) a rovnako nebolo možné napadnúť
opatrenia žalovaného riadnym popravným prostriedkom - odvolaním. Rovnako podľa názoru žalobcu
neboli splnené zákonné podmienky a nenaplnil sa postup podľa § 101 SSP na zastavenie konania
po uspokojení žalobcu po predchádzajúcom povolení takéhoto postupu správnym súdom na návrh
žalovaného orgánu verejnej správy.
31. Zároveň žalobca vyjadril názor, že v predmetnom konaní sú napádané opatrenia, ktorými žalovaný
zasahoval do práv žalobcu, pričom tieto opatrenia boli vydané v administratívnom konaní, teda z titulu
výkonu verejnej moci.
32. Žalovaný duplikou ma vyjadrenia žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

37. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,



e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

38. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

39. Podľa § 22a zákona o matrikách do matriky nemožno zapísať uzavretie manželstva, ktoré je v rozpore
s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Takýto zápis je neplatný dňom jeho vykonania.

40. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o matrikách narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie štátnych
občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali na území cudzieho štátu, sa zapisujú do osobitnej matriky.

41. Podľa § 23 ods. 2 zákona o matrikách zápis podľa odseku 1 sa vykoná na základe písomnej žiadosti;
k žiadosti musia byť priložené doklady podľa odseku 4 potrebné na vykonanie zápisu v osobitnej matrike.

42. Podľa § 23 ods. 3 zákona o matrikách žiadosť podľa odseku 2 sa podáva na
a) zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte,
b) matričnom úrade, v ktorého územnom obvode má občan trvalý pobyt,
c) matričnom úrade, v ktorého územnom obvode mal občan posledný trvalý pobyt, alebo
d) ktoromkoľvek matričnom úrade, ak občan nemal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

43. Podľa § 23 ods. 4 zákona o matrikách zápis sa vykoná na základe rodného listu, sobášneho listu
alebo úmrtného listu vydaného cudzím štátom, dokladu o štátnom občianstve Slovenskej republiky,
zápisu o narodení, uzavretí manželstva alebo úmrtí spísaného zastupiteľským úradom alebo matričným
úradom, alebo na základe inej listiny, alebo iného obdobného dôkazu matričnej udalosti. Týmto
spôsobom nemožno nahradiť právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho.

44. Podľa § 23 ods. 9 zákona o matrikách osobitnú matriku vedie ministerstvo.

45. Podľa § 31a zákona o matrikách na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.

46. Podľa § 35 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 302/1994 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách, ak sa verejná
listina vydaná v cudzom štáte predkladá v kópii, táto musí byť osvedčená notárom. To neplatí, ak osobitný
predpis ustanovuje inak.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal napadnuté opatrenia žalovaného, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia
procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti
účastníkov konania a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na neviazanosť správneho
súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pretože preskúmavané opatrenia vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený (§ 134 ods. 2 písm. b/ SSP) a tieto je potrebné zrušiť z dôvodu podľa
§ 191 ods. 1 písm. b) SSP.
48. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na všetkých vyjadreniach predkladaných súdu
v tejto veci a s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. b) SSP navrhla, aby správny súd obe
opatrenia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie .
49. Právny zástupca žalovaného vo svojom vystúpení predovšetkým poukázal na skutočnosť, že zo
strany žalobcu išlo o vadné podanie, pretože nebolo spísané matričným úradom podľa § 23 ods.
4 zákona o matrike a zároveň neboli pripojené všetky potrebné doklady, predovšetkým osvedčená
apostilovaná kópia sobášneho listu, teda neboli splnené podmienky podľa § 35 ods. 3 vyhlášky MV SR
č. 302/1994 Z. z., čo žalovaný v oznámení žalobcovi vytkol. Zároveň dal právny zástupca žalovaného
do pozornosti postup matrikárky, ktorý predchádzal vydaniu opatrenia a spočíval v tom, že matrikárka
kontaktovala MV SR, ktoré vykonáva kontrolu a dohľad nad vedením matrík a dostala usmernenie,
že žiadosti s takýmito nedostatkami nie je možné vyhovieť a nie je možné zaslať osobitnej matrike



na zápis. Argumentáciu podporil predložením vyjadrenia MV SR zo dňa 15.08.2018 v inej veci zápisu
manželstiev osôb rovnakého pohlavia do osobitnej matriky, adresovaného Generálnej prokuratúre SR.
Taktiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/5/2012, z ktorého vyplýva, že nie je možné,
aby osoby rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo akceptované na území Slovenskej republiky. S
poukazom na § 28 SSP ako aj na predchádzajúce konanie v obdobnej veci, kde boli účastníci zastúpení
právnou zástupkyňou žalobcu vo veci Matričného úradu Žilina o zápis manželstva do osobitnej matriky
na návrh pána K., vyslovil názor, že ide zrejme o bezúspešné uplatnenie práva žalobcu v predmetnej
veci. Vo vzťahu k náhrade trov konania preto žiadal, aby bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 3 SSP a
nebolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu. Vzhľadom na vývoj
v preskúmanom administratívnom konaní zároveň dal správnemu súdu s poukazom na ustanovenie §
99 písm. g) SSP na zváženie, aby bolo podľa tohto ustanovenia konanie zastavené, pretože odpadol
dôvod na pokračovanie v konaní (per analogiam). Právny zástupca žalovaného dodal, že žalovaný si
nie je vedomý, že by pochybil v administratívnom postupe, a preto dal súdu na zváženie, aby rozhodol
vyššie navrhnutým spôsobom.
50. Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného uviedla,
že spomínaná vadnosť podania nebola žalobcovi zo strany žalovaného v preskúmavanom
administratívnom konaní žiadnym spôsobom vytýkaná. V tejto súvislosti poukázala na § 23 ods. 4
zákona o matrikách, ktorý alternatívne uvádza možnosti spísania žiadosti o zápis do osobitnej matriky,
čo sa týka poukazovaného rozhodnutia NS SR uviedla, že v tejto veci nešlo o uznanie sobášneho
listu, ale išlo o prípad založený na inom skutkovom a právnom základe, zároveň dala do pozornosti
skutočnosť, že rozhodovacia činnosť súdov sa vyvíja odvtedy iným smerom, predovšetkým dala do
pozornosti rozhodnutie vo veci Oliari a iní v. Taliansko, v ktorom ESĽP vyslovil, že Taliansko porušuje čl.
8 bod 1 Dohovoru, keď nemá žiadny právny dôvod, aby nerešpektovalo zväzok dvoch osôb rovnakého
pohlavia.
51. Na uvedené právny zástupca žalovaného ohľadom formálnych náležitostí žiadosti o zápis do
osobitnej matriky zopakoval, že žalobca nepripojil k tejto žiadosti ani sobášny list a ani zápis o uzavretie
manželstva spísaný pred príslušným matričným úradom. Zároveň dal do pozornosti čl. 3 vyjadrenia k
žalobe, že žalobca mylne žaluje žalovaného, pretože tento nie je oprávnený vedením osobitnej matriky.
52. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je oznámenie žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa
17.04.2018, ktorým vo veci žiadosti žalobcu o zapísanie manželstva žalobcu a ďalšieho účastníka
uzavretého v zahraničí do osobitnej matriky. Žalovaný v podstate uvedeným oznámením žalobcovi s
poukazom na zákon o rodine oznámil, že predmetné manželstvo nie je možné zaregistrovať osobitnou
matrikou a vystaviť slovenský sobášny list, pretože na území Slovenskej republiky je za manželstvo
považovaný len právom upravený zväzok muža a ženy.
53. Ďalším predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je úradná písomnosť žalovaného č. 556/2018
Mat. zo dňa 03.10.2018, adresovaná žalobcovi s označením „Zrušenie Oznámenia zn. 242/2018 Mat. zo
dňa 17.04.2018", ktorou, ako vyplýva z jej označenia a obsahu, žalovaný zrušil oznámenie č. 242/2018
Mat. zo dňa 17.04.2018 z dôvodu jeho vydania neoprávnenou osobou, pretože na vedenie osobitnej
matriky je podľa zákona o matrikách príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
54. Pre účely posúdenia prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti oboch napadnutých oznámení
žalovaného správny súd tieto vyhodnotil podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 7 písm. a) a e)
SSP a contrario ako opatrenia vydané orgánom verejnej správy, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu
zákonnosti, vrátane postupu predchádzajúceho ich vydaniu.
55. Zároveň možno konštatovať, že pasívne legitimovaným orgánom verejnej správy v tomto prípade je
správny orgán, ktorý žalobou napadnuté opatrenia vydal (§ 180 ods. 1 in fine SSP).
56. Obe opatrenia sú svojím charakterom individuálnymi správnymi aktami, ktorými obec ako subjekt
samosprávy poverený preneseným výkonom štátnej správy na úseku vedenia matrík (§ 4 zákona o
matrikách; žalovaný orgán verejnej správy) v konaní o zápis matričnej udalosti týkajúcej sa štátneho
občana Slovenskej republiky, ku ktorej došlo v zahraničí, oznámil žalobcovi ako žiadateľovi spôsob
vybavenia jeho žiadosti. Hoci zákon o matrikách vo veci zápisov matričných udalostí do matrík
neupravuje striktne formalizovaný postup, ktorého výsledkom je vydanie formalizovaného rozhodnutia
v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
proti ktorému by bol prípustný riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie) alebo mimoriadny opravný
prostriedok, je takéto opatrenie predmetom spôsobilým súdneho prieskumu zákonnosti (§ 7 písm. a/
SSP a contrario), pretože podanie opravného prostriedku proti takémuto opatreniu osobitný právny
predpis neupravuje.
57. Zároveň je možné prijať záver, že pred podaním správnej žaloby v danom prípade nebolo potrebné,
aby dotknutý účastník administratívneho konania využil najprv podanie sťažnosti na postup matričného



úradu alebo podanie podnetu na vykonanie vnútornej kontroly podľa § 31 zákona o matrikách, pretože
Správny súdny poriadok a ani iný všeobecne záväzný právny predpis využitie tohto administratívneho
postupu ako podmienky na podanie správnej žaloby nestanovuje.
58. Z obsahu prvého opatrenia žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 vyplýva, že žalovaný v
podstate vybavil žiadosť žalobcu meritórne a zároveň vrátil žalobcovi prílohy predložené k žiadosti s tým,
že s poukazom na právny poriadok Slovenskej republiky a zákon o rodine odmietol vykonať požadovaný
zápis manželstva žalobcu uzavretého v zahraničí do osobitnej matriky. Uvedeným listom žalovaný
považoval administratívne konanie vo veci žiadosti o zapísanie požadovanej matričnej udalosti za
skončené, pokým nebola žalobcovi doručená správna žaloba podaná žalobcom proti tomuto oznámeniu.
Z obsahu administratívneho spisu a chronológie úkonov žalovaného je zrejmé, že po doručení výzvy
správneho súdu na vyjadrenie sa k obsahu žaloby a na zaslanie administratívneho spisu k súdnemu
konaniu, žalovaný vydal zrušujúce oznámenie č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018, ktorým sledoval
zrušenie opatrenia žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018 z dôvodu, že toto bolo vydané na
to nepríslušným orgánom verejnej správy, pretože na vedenie osobitnej matriky je v zmysle zákona o
matrikách príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
59. Rovnako ako v prípade prvého opatrenia žalovaného, aj v prípade zrušujúceho oznámenia
(opatrenia) č. 556/2018 Mat. zo dňa 03.10.2018 možno konštatovať, okrem skutočnosti, že toto vydal
správny orgán na to zo zákona nepríslušný, že žalovaný vydaním uvedeného zrušujúceho opatrenia
konal nad rámec zákona o matrikách (v rozpore so zásadou legality vyplývajúcou pre orgány verejnej
správy z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ktorý uvedený postup neupravuje.
60. Za daných okolností prípadu a s prihliadnutím na ustanovenia § 23 ods. 3 a 9 zákona o matrikách,
je možné konštatovať, že predmetné administratívne konanie, ktoré začalo podaním žiadosti žalobcu
o zápis manželstva do osobitnej matriky, celé viedol a aj vydaním individuálnych správnych aktov vo
vzťahu k predmetu žiadosti ukončil matričný úrad (žalovaný), ktorý nie je podľa zákona o matrikách
príslušný na vedenie osobitnej matriky a ani na vydanie individuálneho správneho aktu vo veci žiadosti
o zápis matričnej udalosti, ktorá nastala na území cudzieho štátu a týka sa občana Slovenskej republiky.
61. Napriek skutočnosti, že žalobca v žalobe a v lehote stanovenej SSP na podanie správnej žaloby
(§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP v spojení s § 183 SSP) opatrenie žalovaného č. 242/2018 Mat. zo dňa
17.04.2018 nenavrhoval zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP - pretože opatrenie vydal
orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, správny súd ex offo konštatuje existenciu dôvodu na
zrušenie oboch žalobou napadnutých opatrení žalovaného (§ 134 ods. 2 písm. b/ SSP) postupom a z
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP a zároveň považuje za potrebné žalovanému vytknúť nesprávny
administratívny postup predchádzajúci vydaniu preskúmavaných opatrení, i keď táto nezákonnosť
administratívneho postupu nie je prvoradým dôvodom na zrušenie preskúmavaných opatrení.

62. Hoci podľa § 31a zákona o matrikách sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis
o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od
vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov
vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane
jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady
Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť
správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať
primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. Tieto požiadavky
je potrebné aplikovať aj pri vydávaní neformalizovaných individuálnych správnych aktoch, ktorými môžu
byť aj opatrenia, oznámenia alebo stanoviská vo veci samej.

63. Rovnako platí, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp.
zn. 1Sžr/68/2011 z 27. marca 2012) a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o
správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa
správny poriadok nevzťahuje, resp. ktorého subsidiárne pôsobenie osobitné právne predpisy výslovne
vylúčili.

64. Preto bolo potrebné, aby v konaní o zápis manželstva do osobitnej matriky boli dodržané základné
zásady správneho konania, napr. zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania (§ 3
ods. 2 správneho poriadku), v zmysle ktorej správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Zároveň je potrebné mať na zreteli aj povinnosť správnych orgánov



poskytovať účastníkom konania potrebnú pomoc, ktorá je v závere citovaného ustanovenia vyjadrená
nasledovne: „Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli
v konaní ujmu." Uvedená zásada je premietnutá aj do povinnosti správneho orgánu podľa § 19 ods.
3 správneho poriadku vyzvať účastníka konania na odstránenie vád podania s poučením o zastavení
konania v prípade, ak v stanovenej lehote nedostatky podania neodstráni. Za nedostatok podania možno
považovať aj nedostatok, resp. nepredloženie zákonom stanovených príloh a podkladov (dokladov),
ktoré sú k požadovanému úkonu a administratívnemu konaniu potrebné a ktorých povinnosť predloženia
správny poriadok alebo osobitný právny predpis účastníkovi konania ukladá. Hoci by v prípade právneho
zastúpenia účastníka konania právnym zástupcom uvedená výzva na odstránenie vád podania nemala
nahrádzať právne poradenstvo poskytované účastníkovi konania zo strany ním zvoleným alebo na
základe rozhodnutia príslušného orgánu určeným právnym zástupcom, z povahy a osobitostí toho
ktorého administratívneho konania, znalosti praxe zo strany príslušného správneho orgánu a z potreby
rýchlosti a hospodárnosti konania správny poriadok explicitne nevylučuje zaslanie výzvy na odstránenie
vád podania doložením potrebných podkladov aj účastníkovi konania zastúpenému v konaní právnym
zástupcom.

65. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s konaním o žiadosti zápisu matričnej udalosti do osobitnej matriky
zákon o matrikách osobitný a podrobný postup matrík príslušných na prijatie žiadosti o tento zápis (§
23 ods. 2 zákona o matrikách) neupravuje, je potrebné pri výkone verejnej správy vo veciach zápisu
manželstva do osobitnej matriky postupovať vo vzťahu k účastníkom konania v súlade so zásadami
ovládajúcimi správne konanie.
66. Vo veci zápisu do osobitnej matriky konanie začína podaním písomnej žiadosti spolu so zákonom
predpísanými dokladmi (§ 23 ods. 2 zákona o matrikách), pričom túto písomnú žiadosť je v zmysle
ustanovenia § 23 ods. 3 písm. a) až d) citovaného zákona možné podať na
a) zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte,
b) matričnom úrade, v ktorého územnom obvode má občan trvalý pobyt,
c) matričnom úrade, v ktorého územnom obvode mal občan posledný trvalý pobyt, alebo
d) ktoromkoľvek matričnom úrade, ak občan nemal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

67. Vzhľadom k tomu, že zákon s podaním vadnej žiadosti na zápis matričnej udalosti do osobitnej
matriky alebo s podaním žiadosti bez riadnych dokladov v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4 v spojení
s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MV SR č. 302/1994 Z. z., nespája procesný následok, ktorým
je okamžité zastavenia konania alebo bez ďalšieho nevybavenie žiadosti, je namieste, aby príslušná
matrika (per analogiam podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku) v zmysle uplatňovanej zásady súčinnosti
najprv vyzvala účastníka konania na odstránenie vád podania alebo na doloženie potrebných dokladov
s poučením, že bez odstránenia vád a bez predloženia potrebný dokladov nie je možné požadovaný
zápis matričnej udalosti vykonať. Inými slovami, zákon o matrikách expresis verbis neupravuje, že na
žiadosť o zápis matričnej udalosti do osobitnej matriky, ktorá nespĺňa náležitosti alebo ku ktorej neboli
doložené potrebné doklady, sa neprihliada, resp. sa na túto hľadí, akoby nebola podaná.
68. Preto nemožno prisvedčiť zákonnosti postupu žalovaného, keď v rámci oznámenia o nevyhovení
žiadosti o zápis manželstva do osobitnej matriky (opatrenie č. 242/2018 Mat. zo dňa 17.04.2018) len
tak bez ďalšieho a bez predchádzajúcej výzvy na odstránenie vád podania konštatoval, resp. podotkol
absenciu potrebného dokladu („... podotýkam, že Osvedčená kópia apostilovaného sobášneho listu
nebola súčasťou príloh ktoré ste nám poslali.").
69. Taktiež nemožno vyhodnotiť ako správny a zákonný postup žalovaného, keď spolu s oznámením
o nevyhovení žiadosti o zápis manželstva do osobitnej matriky vrátil žalobcovi doklady doručené
žalovanému spolu so žiadosťou o vykonanie zápisu matričnej udalosti do osobitnej matriky.

70. Rovnako zákon o matrikách s podaním písomnej žiadosti o zápis do osobitnej matriky na nepríslušný
úrad určený podľa § 23 ods. 3 zákona o matrikách nespája následok odmietnutia podanej žiadosti alebo
následok spojený s povinnosťou správneho orgánu odložiť podanie ad acta bez jej náležitého vybavenia.
Opäť z povahy veci a z potreby dodržania základných zásad správneho konania vyplýva, že správny
orgán, ktorý nie je príslušný na vybavenie veci, je povinný bez meškania postúpiť podanie príslušnému
správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania (per analogiam § 20 správneho poriadku).

71. Keďže zákon o matrikách a priori ministerstvo vnútra ako správny orgán príslušný na prijatie žiadosti o
zápis matričnej udalosti do osobitnej matriky neurčuje, v kontexte s ustanoveniami upravujúcimi podanie



písomnej žiadosti podľa § 23 ods. 2, 3 a 4 zákona o matrikách, je zrejmé, že v predmetnom prípade
mal žalovaný v prvom rade skúmať splnenie podmienky svojej príslušnosti na podanie žiadosti a v
ďalšom postupe podľa okolností, buď vec postúpiť príslušnému matričnému úradu podľa § 23 ods.
3 citovaného zákona alebo v prípade, ak bol na podanie žiadosti príslušný, mal žalobcu vyzvať na
odstránenie nedostatkov žiadosti a na doloženie potrebných dokladov a až následne mal povinnosť
postúpiť žiadosť spolu s podkladmi na vybavenie vecne príslušnému správnemu orgánu na vedenie
osobitnej matriky, teda Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

72. Tento administratívny postup, za využitia úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je potrebné dodržať
aj v prípade, ak matričný úrad príslušný na podanie predmetnej žiadosti, v kontexte právnej úpravy
týkajúcej sa predkladanej matričnej udalosti v právnom poriadku Slovenskej republiky, predbežne posúdi
právnu otázku možnosti, resp. nemožnosti vykonania navrhovaného zápisu do osobitnej matriky.
73. Konečné posúdenie skutkových a právnych otázok týkajúcich sa splnenia ústavných a zákonných
podmienok na vykonanie zápisu manželstva uzavretého občanom Slovenskej republiky v zahraničí do
osobitnej matriky zo zákona prislúcha príslušnému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré je
príslušné na konečné vybavenie veci, buď vykonaním zápisu a vystavením verejnej listiny, ktorým by
bol v danom prípade sobášny list, alebo vydaním opatrenia (individuálneho správneho aktu), ktorým by
žiadosti o zápis matričnej udalosti do osobitnej matriky nevyhovel s uvedením dôvodov, pre ktoré nie je
možné alebo nie je prípustné navrhovaný zápis vykonať.

74. Vzhľadom k tomu, že preskúmavané opatrenia vydal orgán verejnej správy, ktorý nebol na ich
vydanie podľa zákona o matrikách oprávnený, správny súd bez meritórneho posúdenia veci a s
prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, obe žalobou napadnuté opatrenia žalovaného správneho
orgánu zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

75. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného po doplnení konania v naznačenom smere a za súčinnosti
so žalobcom, podanú žiadosť o zápis manželstva uzavretého v zahraničí postúpiť na konečné vybavenie
príslušnému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
76. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
77. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 2 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal úplnú náhradu trov konania, pretože preskúmavané opatrenia žalovaného boli správnym súdom
zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP.

78. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP
a contrario, pretože mu žiadne v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom nevznikli.

79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2018200183

  1. 2. 6. 2020Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/73/2018 z 2. 6. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 2. 6. 2020Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/73/2018 z 2. 6. 2020