Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/94/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200337 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200337.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu : Ing. D. L., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : U. T. XXXX/X, XXX XX R. G., právne zastúpený : Advokátska kancelária ICTUS s.r.o., so sídlom Murgašova 8, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná Mgr. Katarína Šebová, proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania : 1/ HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, 905 01 Senica, IČO : 36 239 542, 2/ C. T., adresa trvalého pobytu : Q. XXXX/XC, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TT-OVBP2-2018/025092/PaHo z 10. septembra 2018, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe žiadosti o zlúčené územné a stavebné povolenie doručené Obecnému úradu Borský Mikuláš dňa 09.04.2018 obec Borský Mikuláš, ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“), po posúdení a preskúmaní žiadosti o stavebné povolenie podľa § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona, rozhodnutím č. OcÚ/ BM/238/2018/Čech zo dňa 23.05.2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „stavebné povolenie“) povolil podľa § 66 stavebného zákona stavbu „Rodinný dom s tromi bytovými jednotkami a prípojky inžinierskych sietí (voda, kanalizácia, elektrina, plyn)“ na pozemkoch reg. č. 3265/1 (podľa registra C KN zastavaná plocha a nádvorie v celkovej výmere 1466 m2), 3268/14 (podľa registra C KN ostatná plocha v celkovej výmere 163 m2), 3268/15 (podľa registra C KN ostatná plocha v celkovej výmere 265 m2), a 3268/12 (podľa registra C KN ostatná plocha v celkovej výmere 5223 m2), katastrálne územie R. D., obec R. G., pre stavebníka Hílek a spol. a.s., so sídlom Vajanského 24, 905 01 Senica. Na uskutočnenie stavby rodinného domu boli určené konkrétne podmienky. V bode 3 boli určené podmienky umiestnenia stavby rodinného domu. Z bodu 12, ktorý určoval technické a konštrukčné riešenie stavby vyplýva, že bol povolený rodinný dom s tromi bytovými jednotkami, navrhnutý ako samostatne stojaci objekt na úrovni 2. nadzemných podlaží, bez podpivničenia, pričom samotná stavba pozostáva z 3 identickým bytových jednotiek s tým, že celková zastavaná plocha stavby predstavuje 247,90 m2, celková obytná plocha 214,41 m2 a celková úžitková plocha 363,87 m2. 2. Z odôvodnenia stavebného povolenia vyplýva, že žalobca uplatnil v konaní námietky, ktorými poukázal na to, že sa nejedná o stavbu rodinného domu s troma bytovými jednotkami a to z dôvodu, že nemá samostatný vchod z verejnej komunikácie a preto nespĺňa definíciu rodinného domu zakotvenú v § 43b ods. 3 stavebného zákona dodajúc, že riešená stavba má podľa projektovej dokumentácie tri vstupy z verejnej komunikácie. Tiež namietal, že rodinný dom musí mať nejaké spoločné časti a spoločné zariadenia, ktoré sa v navrhovanom riešení nenachádzajú. Mal za to, že sa jedná o stavbu troch rodinných domov umiestnených spoločne v radovej zástavbe, čo je v rozpore s územným plánom obce Borský Mikuláš, nakoľko jeho časť „C - územie bývania ÚB - 3 Zemanská“ je určená na zastavanie rodinnými domami, maximálne dvojdomami nie však trojdomami. Ďalej poukázal na to, že podľa projektovej dokumentácie je navrhovaná stavba riešená na úrovni dvoch nadzemných podlaží, pričom druhé nadzemné podlažie je v projektovej dokumentácii definované ako „podkrovie“, pričom s touto klasifikáciou nesúhlasil a mal za to, že ide o plnohodnotné podlažie, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetná stavba je v rozpore s územným plánom obce resp. jeho časťou, ku ktorej prislúcha t.j. lokalita „C - územie bývania ÚB - 3 Zemanská“, ktorá je určená na zastavanie rodinnými domami s jedným nadzemným podlažím a podkrovím. 3. Stavebný úrad po preskúmaní podkladov k námietkám žalobcu uviedol, že pozemok, na ktorom je predmetná stavba navrhnutá, je podľa územného plánu obce Borský Mikuláš súčasťou lokality „C - územie bývania ÚB - 3 Zemanská“, ktorá je svojou charakteristikou územia určená pre bytovú zástavbu s izolovanými rodinnými domami s tým, že v predmetnej lokalite je možné uskutočňovať stavby - rodinné domy a dvojdomy - max. 2 nadzemné podlažia (1NP+P), pričom zdôraznil, že v záväzných podmienkach nie je presne určené „jedno nadzemné podlažie a podkrovie“, tak ako uvádza žalobca doplniac, že vypracovaná projektová dokumentácia rieši projekt rodinného domu s tromi bytovými jednotkami, pričom samotná stavba je riešená na úrovni prízemia a poschodia a nie podkrovia, pričom samotný pojem „podkrovie“ sa uvádza iba v smerných teda nie záväzných podmienkach pre intenzitu využitia plôch v danom území. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa vstupu do rodinného domu stavebný úrad citujúc ustanovenie § 43b ods. 3 stavebného zákona dôvodil, že toto presne nešpecifikuje počet vstupov do rodinného domu. K námietke ohľadom spoločných častí a spoločných zariadení citoval ustanovenie § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 182/1993 Z. z.“), pričom poukázal na to, že v zmysle priloženej projektovej dokumentácie je stavba navrhnutá ako objekt so spoločnými základovými konštrukciami, spoločnou strechou, spoločnými obvodovými múrmi, čím spĺňa definíciu podľa tohto zákona. S poukazom na uvedené stavebný úrad námietky žalobcu považoval za bezpredmetné. Námietky v konaní uplatnil aj A. N., ktorý ich však podaním zo dňa 17.5.2018 zobral späť. 4. Proti stavebnému povoleniu podal v zákonnom stanovenej lehote žalobca odvolanie, v ktorom namietal porušenie ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona, teda nesplnenie podmienok pre spojenie územného a stavebného konania, ďalej rozpor stavby s územným plánom obce Borský Mikuláš jednak z dôvodu, že sa nejedná o rodinný dom s tromi bytmi, ale ide o stavbu troch rodinných domov (trojdom) a tiež z dôvodu, že v danej lokalite sú povolené stavby rodinných domov v rozsahu 1. NP + P, tzn. jedno nadzemné podlažie a podkrovie, pričom umiestňovaná stavba má dve nadzemné podlažia. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie stavebného úradu obec Borský Mikuláš č. OcÚ/BM/238/2018/Čech zo dňa 23.05.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný s poukazom na ustanovenie § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona skonštatoval, že pre spojenie územného a stavebného konania neboli splnené zákonné podmienky, avšak týmto postupom neprišlo k zásadnému pochybeniu v procese vydania stavebného povolenia, ktoré by malo za následok zrušenie stavebného povolenia, pretože zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie by žiadnym podstatným spôsobom stav nezmenilo. K namietanému rozporu povoľovanej stavby s územným plánom obce Borský Mikuláš žalovaný uviedol, že schválený územný plán musí presne stanoviť a deklarovať, čo je v jeho zmysle prípustné a čo nie dodajúc, že smerné časti územného plánu určujú v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svzn/1/2011 len zámery možného (nie povinného) smerovania vývoja územia, na rozdiel od záväzných častí. Poukázal na to, že v zmysle záväzných častí územného plánu sú uvedené 2 nadzemné podlažia a v smernej časti, ktorá nie je záväznou časťou územného plánu, je špecifikovaná optimálna podlažnosť objektov. Vo veci označenia skratkou „P“ poukázal na to, že platný územný plán obce Borský Mikuláš v záväznej časti neobsahuje popis, ktorý by bol jasný a zreteľný a preto stavebník nemal byť čím viazaný. K charakteru stavby uviedol, že rodinný dom je stavba s jedným vchodom z verejnej komunikácie, pričom však nie je určené, že rodinný dom nemôže mať aj viacero vstupov z verejnej komunikácie. Mal za to, že navrhovaná stavba rodinného domu spĺňa kritéria pre stavbu so spoločnými časťami a zariadeniami domu, ktorá má viacero vstupov z verejnej komunikácie, čo nie je zákonom zakázané dodajúc, že stavba má tri byty, dve nadzemné podlažia a samostatné vchody z verejnej komunikácie. S poukazom na uvedené, žalovaný po preskúmaní kompletného spisového materiálu a postupu stavebného úradu uzavrel, že nezistil také pochybenia zákona, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhnúc správnemu súdu jeho zrušenie podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správny nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 8. Žalobca namietal, že predmetná stavba nespĺňa podmienky ustanovené v § 43b ods. 3 stavebného zákona na rodinný dom, t.j. že má stavba rodinného domu mať samostatný vstup, teda jeden vstup, pretože predmetná stavba má 3 vstupy. Namietal tiež, že v prípade predmetnej stavby rodinného domu chýbajú spoločné časti a spoločné zariadenia, ktoré sa nenachádzajú v navrhovanom riešení a rovnako sa v ňom nenachádza žiadny spoločný hlavný vstup. V súvislosti so spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rozpore so skutočným stavom veci uvádza, že predmetná stavba má spoločné zariadenia, avšak ich nevymedzil. Z uvedených dôvodov mal za to, že v prípade danej stavby nejde o rodinný dom s tromi bytovými jednotkami, ale o stavbu troch rodinných domov umiestnených v radovej zástavbe, čo je v rozpore s územným plánom obce Borský Mikuláš, pretože jeho časť „C - územie bývania ÚB - 3 Zemanská“ je určená na zastavanie rodinnými domami, maximálne dvojdomami, nie však trojdomami. 9. Ďalej namietal, že podľa projektovej dokumentácie je stavba riešená na úrovni 2 nadzemných podlaží, pričom druhé nadzemné podlažie je v projektovej dokumentácii definované ako „podkrovie“, avšak toto nespĺňa definíciu podkrovia podľa STN 734301 dodajúc, že aj s poukazom na túto skutočnosť je navrhovaná stavba v rozpore s územným plánom obce Borský Mikuláš resp. jeho časťou „C - územie bývania ÚB - 3 Zemanská“, ktorá je určená na zastavanie rodinnými domami s jedným nadzemným podlažím a podkrovím. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobca poukázal na to, že je neprípustné miešanie pojmov „podlažie“ a „poschodie“. Poukázal na to, že pojem poschodie sa používa v predpisoch týkajúcich sa katastra nehnuteľností a označuje sa skratkou „p“ (tzv. malé p) dodajúc, že skratka „P“ znamená „podkrovie“ a nie „poschodie“. 10. Vo vzťahu k charakteru, záväznosti záväznej a smernej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš žalobca uviedol, že sa nemožno plne stotožniť so záverom žalovaného, ako aj stavebného úradu, že smerná časť územného plánu je absolútne nezáväzná a je prípustné povolenie stavby rozpornej so smernou časťou územného plánu bez toho, aby zákonným spôsobom došlo k zmene smernej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš. Tiež v tejto súvislosti argumentoval, že v zmysle stavebného zákona územný plán obce obsahuje záväznú a smernú časť, pričom táto skutočnosť neznamená, že obec po vydaní územného plánu je v územnom alebo stavebnom konaní viazaná len jeho záväznou, a nie smernou časťou, nakoľko podľa ustanovenia § 37 ods. 1 stavebného zákona platí, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, to znamená, že územné plány ako celky. Preto uzavrel, že ak by bolo územné rozhodnutie v rozpore s územným plánom obce, ide o nezákonné rozhodnutie a to aj v prípade, ak by bolo v rozpore so smernou časťou územného plánu obce doplniac, že na zmenu smernej časti územného plánu obce je potrebný postup podľa § 31 ods. 3 stavebného zákona, čo znamená, že ak má byť územné rozhodnutie/stavebné povolenie v rozpore s existujúcou smernou časťou, musí sa smerná časť najskôr zmeniť, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. 11. V súvislosti s Územným plánom obce Borský Mikuláš poukázal tiež na to, že smerná časť výslovne počíta s nadzemným podlažím a obytným podkrovím, ktorá skutočnosť má nepochybne slúžiť ako výkladové pravidlo k záväznej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš, ktoré vo vzťahu k charakteru (podstate) dvoch nadzemných podlaží uvádza len skratku 1NP + P a preto aj smerná časť nepochybne potvrdzuje, že predmetné „P“ v záväznej časti je „podkrovím“ a nie poschodím, ako sa snaží navodiť stavebník. Rovnako poukázal na to, že pojem „poschodie“ znamená de facto 1. nadzemné podlažie a už len z tohto dôvodu nemôže predmetné „P“ v skratke (1NP+P) uvedenej v Územnom pláne obce Borský Mikuláš znamenať opätovne podlažie dodajúc, že technické výkresy obecne s pojmom „poschodie“ nepracujú a ani ho nepoužívajú a už vôbec nedochádza k miešaniu pojmov „podlažie“ a „poschodie“ v jednom dokumente. S poukazom na uvedené uzavrel, že v riešenej lokalite sú povolené stavby rodinných domov v rozsahu 1. NP + P, tzn. jedno nadzemné podlažie a podkrovie a preto, pokiaľ napadnuté rozhodnutie a stavebné povolenie povoľujú a zároveň umiestňujú stavbu s dvoma nadzemnými podlažiami, ide o rozhodnutia nesprávne a nezákonné. 12. Žalobca ďalej poukázal na to, že vo výrokovej časti stavebného povolenia sa stavba povoľuje aj na pozemku parc. č. 3268/12 o výmere 5223 m2, ktorý však stavebník neuviedol v žiadosti o vydanie stavebného povolenia, ktoré rátalo s realizáciou stavby na pozemkoch parc. č. 3265/1, 3268/14, 2368/15 a teda bolo rozhodnuté nad rámec žiadosti stavebníka. 13. Ďalšou žalobnou námietkou bolo tvrdenie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre spojenie územného a stavebného konania v zmysle ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona, ktorú skutočnosť jednoznačne v napadnutom rozhodnutí potvrdil aj žalovaný orgán verejnej správy, pričom sa žalobca nestotožnil s jeho záverom, a to s poukazom na rozpor stavby s územným plánom, že by nové konanie podstatným spôsobom stav nezmenilo. V tejto súvislosti žalobca potvrdil, že stavebný úrad sa väčšinou námietok už zaoberal, avšak ich, podľa jeho názoru, nesprávne právne posúdil. 14. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca dôvodil, že žalovaný, napriek skutočnosti, že predmetná stavba nemá žiadne spoločné zariadenia, chýba jej samostatný vstup z verejnej komunikácie, avšak má 3 vstupy z verejnej komunikácie do každej z bytových jednotiek, túto označil za spĺňajúcu kritériá rodinného domu podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona, pričom tento záver nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci a jeho dôsledkom bolo povolenie stavby rozpornej s Územným plánom obce Borský Mikuláš, ktorý povoľuje v predmetnej časti len rodinné domy (t.j. jednodomy) prípadne dvojdomy. 15. Záverom žalobca špecifikoval svoje subjektívne práva, ktoré sú napadnutým rozhodnutím a stavebným povolením porušené, konkrétne ide o právo na ochranu vlastníctva, právo na ochranu súkromia a právo na priaznivé životné podmienky. 16. Žalobca požiadal správny súd o nariadenie pojednávania a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalších účastníkov konania, replika žalobcu, duplika žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť (v súlade s § 190 SSP sa mal domáhať iba zamietnutia žaloby - poznámka správneho súdu). Súčasne uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 18. Žalovaný sa stotožnil s názorom žalobcu, že pre spojenie územného a stavebného konania neboli splnené zákonné podmienky (§ 139b ods. 1 písm. a/ stavebného zákona), avšak súčasne poukázal na to, že týmto postupom neprišlo k zásadnému pochybeniu v procese vydávania stavebného povolenia, ktoré by malo za následok zrušenie stavebného povolenia, nakoľko zrušením rozhodnutia a vrátením veci na nové konanie by sa stav žiadnym podstatným spôsobom nezmenil. K charakteru stavby poukázal na to, že rodinný dom je stavba s jedným vchodom z verejnej komunikácie, pričom nie je určené, že rodinný dom nemôže mať aj viacero vstupov z verejnej komunikácie. Uviedol, že navrhovaná stavba rodinného domu spĺňa kritériá pre stavbu so spoločnými časťami a zariadeniami domu, ktorá má viacero vstupov z verejnej komunikácie, čo nie je zákonom zakázané, stavba má tri byty, dve nadzemné podlažia a samostatné vchody z verejnej komunikácie. 19. Ďalej poukázal na to, že pri charakteristike spoločných častí a zariadení domu je potrebné vychádzať zo zákona č. 182/1993 Z. z., konkrétne z ustanovení § 2 ods. 4, ods. 5 a § 19 argumentujúc tým, že výpočet spoločných častí je demonštratívny, pričom zákonodarca ponechal na zmluvnej úprave, ktoré časti domu sa budú považovať za spoločné časti. Uviedol, že vymedzenie spoločných častí určuje jednostranne vlastník domu, tieto nemusia byť spoločné pre všetkých vlastníkov, môžu byť spoločné len niektorým s tým, že by malo ísť aspoň o dvoch vlastníkov, pričom v praxi môže byť niekedy účelné, aby nejakú spoločnú časť domu užíval iba jeden vlastník, napr. terasa prístupná len z jedného bytu alebo priečky oddeľujúce dva byty. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. poukázal na to, že spoločné zariadenia sa od spoločných častí odlišujú účelovým určením a tým, že nie sú nevyhnutné pre podstatu a bezpečnosť domu, hoci to neplatí bez výnimky (napríklad komín nepochybne súvisí s bezpečnosťou domu) doplniac, že je nepochybné, že povoľovaný rodinný dom s tromi bytovými jednotkami uvedené spĺňa. 20. K namietanému rozporu povoľovanej stavby s Územným plánom obce Borský Mikuláš poukázal na to, že schválený územný plán musí presne stanoviť a deklarovať, čo je v jeho zmysle prípustné a čo nie. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svzn/1/2011, v zmysle ktorého smerné časti územného plánu určujú len zámery možného (nie povinného) smerovania vývoja územia, na rozdiel od záväzných častí. Poukázal na to, že platný územný plán umožnil postaviť 2 nadzemné podlažia, pričom v smernej časti, ktorá nie je záväznou časťou územného plánu je špecifikovaná optimálna podlažnosť objektov. Vo veci označenia skratkou „P“ poukázal na to, že platný Územný plán obce Borský Mikuláš neobsahuje v záväznej časti popis, ktorý by bol jasný a zreteľný a preto stavebník nemal byť čím viazaný. V súvislosti s citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný zdôraznil princíp právnej istoty. 21. Ďalej žalovaný upozornil, že stavebné konanie sa neriadi princípom ako súdne konanie, pri ktorom súd nemôže rozhodnúť nad rámec návrhu a je bežnou praxou stavebných úradov, keď žiadosť stavebníka neobsahuje určenie čísla parcely, cez ktorú bude zabezpečená prístupová komunikácia k budúcej nehnuteľnosti, že stavebný úrad posúdi žiadosť stavebníka a umiestni stavbu v súlade so zákonom tak, že bude zabezpečený prístup k nehnuteľnosti, napojenie na siete a pod. 22. K porušeniu subjektívnych práv žalobcu, žalovaný poukázal na to, že v stavebných veciach stoja proti sebe subjektívne práva dvoch nositeľov, pričom úlohou stavebného úradu je nájsť riešenie prijateľné pre oba subjekty pri zachovaní zákona, avšak niekedy je jeden subjekt nespokojný. Mal za to, že zásah do subjektívnych práv žalobcu na ochranu súkromia nie je kvalitatívne rozdielny pri stavbe 1 NP a podkrovia, ako pri povolenej stavbe 2 NP, nakoľko podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia, vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami, určený na účelové využitie doplniac, že za podkrovie sa považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu. Preto v centrálnej časti je podkrovie rovnako vysokým priestorom ako klasické nadzemné podlažie, ustupujúcim z hľadiska výšky je v bočných častiach, čo znamená, že tak podkrovie, ako aj nadzemné podlažie môžu rovnako narušiť súkromie žalobcu. K priaznivým životným podmienkam uviedol, že tieto sú subjektívnou kategóriou, ktorú každý subjekt vníma inak, vždy je však potrebné pracovať s tým, že pokiaľ subjekt nežije mimo zastavaného územia obce, jeho život bude ovplyvnený rozrastajúcim sa okolím z hľadiska stavebného, či demografického. 23. Žalobca v replike poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je v otázke spojenia územného a stavebného konania nepreskúmateľné a javí sa ako svojvoľné. V tejto súvislosti poukázal na to, že každé rozhodnutie správneho orgánu by malo obsahovať stručné a zrozumiteľné zdôvodnenie postupu a rozhodnutia správneho orgánu, avšak napadnuté rozhodnutie takéto zdôvodnenie neobsahuje a to napriek tomu, že žalovaný vedel, že zákon porušuje, pričom takýto postup je v rozpore s jeho právom na náležité odôvodnenie. Ďalej uviedol, že úlohou žalovaného, ako správneho orgánu, je postupovať v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi s tým, že na naplnenie tohto účelu je dokonca povinný vykonať všetky potrebné opatrenia a v prípade pochybnosti dokonca aj nechať vypracovať znalecký posudok na zodpovedanie sporných otázok (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/29/2016-288 zo dňa 19.7.2017, ktorý bol preskúmaný rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/2/2018 zo dňa 21.11.2018). Žalobca ďalej poukázal na to, že úlohou žalovaného, ako správneho orgánu, nie je postupovať v zhode s obcou alebo dokonca so stavebníkom a ešte aj bez ďalšieho preberať stavebníkove tvrdenia a vyjadrenia, tak ako je uvedené vo vyjadrení. Vo vzťahu k použitým skratkám a pojmom uviedol, že sa majú vykladať spôsobom, ktorý je v danej veci zaužívaný a používaný a je neprípustné, aby sa akékoľvek skratky vykladali inak. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 24. Ďalší účastník konania v 1/ rade zaslal správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že realizovaný rodinný dom s tromi bytovými jednotkami disponuje spoločnými časťami a zariadeniami domu a má viacero vstupov z verejnej komunikácie, čo nie je zákonom zakázané. Uviedol, že stavba má tri byty, dve nadzemné podlažia a samostatné vchody z verejnej komunikácie. Vo vzťahu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu poukázal na zákona č. 182/1993 Z. z., pričom mal za to, že navrhovaný rodinný dom spĺňa kritériá dané zákonom. K súladu stavby s Územným plánom obce Borský Mikuláš poukázal na to, že platný územný plán stanovil v záväznej časti 2 nadzemné podlažia, pričom v smernej nezáväznej časti územného plánu je uvedená len optimálna podlažnosť objektov, ako smerovanie vývoja územia, nie povinný údaj. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svzn/1/2011, na ktorý upozornil žalovaného. V súvislosti so súladom stavby s Územným plánom obce Borský Mikuláš tiež argumentoval, že ako subjekt práva mal isté očakávania, že o skutkovo podobných otázkach bude z princípu právnej istoty rozhodované podobne, čo ho viedlo k presvedčeniu, že len záväzná časť územného plánu je povinným regulatívom v území. Záverom uviedol, že jeho cieľom ako stavebníka nie je negatívne zasahovať do práv žalobcu subjektívneho charakteru, avšak žalobca musí byť uzrozumený s tým, že okolité pozemky jeho nehnuteľnosti sú určené na zástavbu dodajúc, že navrhovaný rodinný dom neprekračuje žiadnym spôsobom využiteľnosť uvedenej lokality, nepredstavuje žiadne riziko zdravotné, ekologické či iné, práve naopak rešpektuje využitie uvedeného územia obce na bývanie. Tiež poukázal na to, že dobromyseľne nadobudol práva zo stavebného povolenia, pričom začal realizovať značnú časť prípravných a následne aj stavebných prác, pričom zrušenie právoplatného stavebného povolenia by mu prinieslo značné škody. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť (správne sa mal domáhať iba zamietnutia žaloby - poznámka správneho súdu). 25. Ďalšia účastníčka konania v 2/ rade sa k správnej žalobe nevyjadrila, správna žaloba jej bola doručená 1. apríla 2019 (č.l. 79). 26. Žalobca reagoval aj na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 1/ rade, pričom uviedol, že jeho cieľom nie je v žiadnom prípade jeho alebo akúkoľvek tretiu osobu poškodiť, ale jeho cieľom je ochrana jeho práv, ktoré boli porušené, resp. bolo do nich napadnutými rozhodnutiami zasiahnuté dodajúc, že je jeho právom požiadať o posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súdom. Tiež uviedol, že otázka dobromyseľnosti stavebníka alebo otázka ním preinvestovaných nákladov nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd nemal prihliadať na jeho práva zvýrazniac, že na problematickosť danej výstavby ďalším účastníkom konania v 1/ rade poukazuje minimálne od roku 2017, čo znamená, že ďalší účastník konania v 1/ rade vedel o tom, že má možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Ohľadom preinvestovaných prostriedkov zaslal v prílohe č. 1 dokumentáciu výstavby od 15.3.2019, kedy prevzal rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, pričom na fotografiách je zjavné, že namiesto pozdržania výstavby ďalší účastník konania v 1/ rade výstavbu zrýchlil a pracovalo sa 7 dní v týždni. V tejto súvislosti tiež uviedol, že samotná realizácia stavby bola začatá až v mesiaci marec 2019 a zintenzívnila sa najmä v období po tom, ako bolo ďalšiemu účastníkovi konania v 1/ rade doručené rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žaloby, tzn. možno uvažovať o tom, že ďalší účastník konania v 1/ rade investoval značné prostriedky napriek tomu, že vedel, že žalobe bol priznaný odkladný účinok, tzn. sám svojím konaním sa pričinil o ich vznik. IV. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 30. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 32. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 33. Podľa § 11 ods. ods. 5 stavebného zákona územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. 34. Podľa § 13 ods. 1 vety prvej stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. 35. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. 36. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene. 37. Podľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec. 38. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. 39. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. 40. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 41. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. 42. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 43. Podľa § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie. 44. Podľa § 43 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Bytová budova môže mať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá sú dané slovenskou technickou normou. 45. Podľa bodu 2.17 Slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie, podlažie : časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi deliacimi konštrukciami. 46. Podľa bodu 2.19 Slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie, podkrovie : vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu. 47. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. 48. Podľa § 2 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. 49. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis.12ca) V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu 50. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 12. decembra 2019 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 51. Na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnili ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené (č.l. 141). Správny súd preto s poukazom na ustanovenie § 114 SSP konal v ich neprítomnosti. 52. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej správnej žalobe, ako aj na vyjadreniach doručených správnemu súdu, pričom zdôraznila, že sa v danom prípade podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona nejedná o rodinný dom s tromi bytovými jednotkami, nakoľko nemá spoločný vchod z verejnej komunikácie. Taktiež nesúhlasila s tvrdením ďalšieho účastníka 1/, že rodinný dom má spoločné zariadenia, nakoľko tieto nie sú určené. Ďalej v súvislosti s podlažnosťou stavby uviedla, že ďalší účastník konania v 1/ rade najskôr v projektovej dokumentácii používal výraz podkrovie, potom vo svojich vyjadreniach poschodie a následne nadzemné podlažie. Zastala názor, že smernú časť územného plánu je potrebné považovať za vodítko k záväznej časti územného plánu a preto pokiaľ smerná časť uvádza 1 NP + P má sa za to, že v danej lokalite je prípustná podlažnosť 1NP + podkrovie, pričom aj v samotnej záväznej časti územného plánu je použitá práve táto skratka. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svzn/1/2011 uviedla, že toto nie je prameňom práva, nakoľko v Slovenskej republike neplatí precedentné právo. S poukazom na uvedené navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia obce Borský Mikuláš a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. V prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 53. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení doručených správnemu súdu a súčasne dodala vo vzťahu k zrušeniu aj prvostupňového rozhodnutia, že predmetná stavba je už pred dokončením a preto zauvažovala nad tým, či sa zrušením prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia dokáže reálne zmeniť stav pre žalobcu. 54. Na úvod správny súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca ako ďalšieho účastníka konania v 3/ rade označil A.M. architects s.r.o., správny súd s týmto účastníkom konania nekonal, nakoľko ho za ďalšieho účastníka konania nepovažoval. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. e) stavebného zákona, v zmysle ktorého je projektant účastníkom stavebného konania, avšak len v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Žalobca však v rámci správnej žaloby, ani v rámci lehoty na jej podanie nenamietal skutočnosti týkajúce sa samotného projektu stavby, ani netvrdil, že konajúce orgány verejnej správy nezistili dostatočne skutkový stav pre právne posúdenie veci. Žalobca ako jediný žalobný bod v rámci správnej žaloby uplatnil nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), ktorý dôvod ale predpokladá, že skutkový stav bol orgánmi verejnej správny zistený náležite, avšak bol následne nimi nesprávne právne posúdený. Na tomto mieste správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že dôvody nezákonnosti, ktoré uviedol v replike, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, ako nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a ďalej, že v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, čo správny súd vyvodil z tvrdenia žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného v prípade pochybností nechať vypracovať znalecký posudok na zodpovedanie sporných otázok, správny súd už posudzovať nemohol a to s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 1 a § 183 Správneho súdneho poriadku. V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada, ktorá znamená, že rozsah a dôvody správnej žaloby možno efektívne uplatniť iba v lehote na podanie správnej žaloby, pričom správny súd je rozsahom a dôvodmi správnej žaloby viazaný, okrem zákonom stanovených výnimiek (§ 134 ods. 2 SSP), o ktoré však v danom konaní nejde. 55. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že na základe žiadosti o zlúčené územné a stavebné povolenie doručené Obecnému úradu Borský Mikuláš dňa 09.04.2018 obec Borský Mikuláš, ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 117 zákona č. 50/1976 Zb, po posúdení a preskúmaní žiadosti o stavebné povolenie podľa § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona, rozhodnutím č. OcÚ/BM/238/2018/Čech zo dňa 23.05.2018 povolil podľa § 66 stavebného zákona stavbu „Rodinný dom s tromi bytovými jednotkami a prípojky inžinierskych sietí (voda, kanalizácia, elektrina, plyn)“ na pozemkoch reg. č. 3265/1 (podľa registra C KN zastavaná plocha a nádvorie v celkovej výmere 1466 m2), 3268/14 (podľa registra C KN ostatná plocha v celkovej výmere 163 m2), 3268/15 (podľa registra C KN ostatná plocha v celkovej výmere 265 m2), a 3268/12 (podľa registra C KN ostatná plocha v celkovej výmere 5223 m2), katastrálne územie : R. D., obec R. G., pre stavebníka Hílek a spol. a.s., so sídlom Vajanského 24, 905 01 Senica. 56. Zo záväznej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš, ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom dňa 29.11.2006 uznesením č. 67/2006 vyplýva, že pre územie bývania Q., v ktorej časti je umiestnená predmetná stavba platia tieto záväzné podmienky pre intenzitu využitia plôch : minimálna výmera pozemkov vo vzťahu k izolovaným rodinným domom - minimálne 500 m2, minimálna šírka pozemku 18 m, maximálny rozsah zastavania pozemkov maximálne 30 % celkovej výmery pozemku, maximálna podlažnosť objektov - maximálne 2 nadzemné podlažia (1 NP+P). Súčasne sú stanovené aj smerné podmienky pre intenzitu využitia plôch : minimálna výmera pozemkov vo vzťahu k izolovaným rodinným domom - 600 - 800 m2, optimálne rozmery pozemkov - šírka pozemku 20-25m, optimálny rozsah zastavania pozemkov 25%, optimálna podlažnosť objektov - izolované rodinné domy - 1 nadzemné podlažie a obytné podkrovie. 57. Zo žiadosti o zlúčené územné a stavebné povolenie zo dňa 09.04.2018 vyplýva, že ako miesto stavby boli určené parcely nachádzajúce sa v katastrálnom území : R. D., konkrétne parc. č. 3161/12 - ostatné plochy (vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1/ rade), parc. č. 3265/1 - zastavané plocha a nádvoria (vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 2/ rade), parc. č. 2366/8,9,10 - zastavané plocha a nádvoria (vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1/ rade), parc. č. 3268/15 - ostatné plochy (vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1/ rade), parc. č. 3268/14 - ostatné plochy (vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1/ rade). Z projektovej dokumentácie, ktorá bola overená v stavebnom konaní a je podkladom pre uskutočnenie stavby podľa stavebného povolenia č. j. 238/2018 zo dňa 23.5.2018 vyplýva, že navrhovaná stavba má byť umiestnená na pozemkoch parc. č. 3265/1, 3268/14 a 3268/15. 58. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie : R. D. vyplýva, že vlastníkom parcely registra „C“ č. 3268/12 je obec Borský Mikuláš, pričom sa jedná o parcelu, ktorou je zabezpečená prístupová komunikácia k predmetnej stavbe a rovnako tiež k už existujúcim nehnuteľnostiam vrátane nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. 59. Zo sprievodnej správy k projektu pre stavebné povolenie mal správny súd ďalej preukázané, že celková plocha pozemkov - riešené územie predstavuje 918 m2, zastavaná plocha objektu je 247,9 m2, pričom index zastavanosti a spevnených plôch je 0,27 a index zelene 0,545. 60. Medzi účastníkmi konania bola spornou právna otázka, či navrhovaná stavba má charakter rodinného domu s tromi bytovými jednotkami alebo ide o tri rodinné domy umiestnené v radovej zástavbe, ktorú stavbu žalobca nazval aj ako trojdom. Vyriešenie tejto právnej otázky má zásadný význam, pretože pokiaľ by bolo ustálené, že ide o tri rodinné domy v radovej zástavbe došlo by k porušeniu Územného plánu obce Borský Mikuláš, ktorý v časti C - územie bývania ÚB pre oblasť Zemanská určil zastavanie rodinnými domami, maximálne dvojdomom. 61. Žalobca svoju argumentáciu, že v danom prípade ide o tri rodinné domy, resp. trojdom oprel jednak o tvrdenie, že sa nemôže jednať o rodinný dom, nakoľko navrhovaná stavba nespĺňa základný zákonný atribút v podobe samostatného vstupu z verejnej komunikácie, ktorý by bol spoločný pre všetky bytové jednotky, keď má tri vstupy z verejnej komunikácie do každej z bytových jednotiek a tiež, že navrhovaná stavba nemá žiadne spoločné zariadenia. 62. Správny súd vo vzťahu k posúdeniu charakteru navrhovanej stavby v prvom rade uvádza, že stavebný zákon v ustanovení § 43b ods. 1 a 3 nerozlišuje jednotlivé druhy rodinných domov a preto je potrebné na tento účel vychádzať z STN 73 4301, konkrétne z bodu 6.61, v súlade s ktorým sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov : a) izolované, b) dvojdomy, c) radové, d) átriové, e) terasové. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá ma najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z uvedeného vyplýva, že ani stavebný zákon, ani citovaná slovenská technická norma, ani vykonávacia vyhláška bližšie nekonkretizujú, či rodinný dom, ktorý pozostáva najviac z troch bytov má mať horizontálne alebo vertikálne usporiadanie bytov alebo či sa má napríklad jednať o rodinný dom, ktorý nie je možné rozdeliť na samostatné nehnuteľnosti, ako je to napríklad pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako je pravdou, že stavebný zákon ani slovenská technická norma, ani vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu nevylučujú, že rodinný dom najviac s tromi bytovými jednotkami môže mať aj viac ako jeden samostatných vchodov z verejnej komunikácie, dokonca nie je vylúčené, že každý byt nachádzajúci sa v rodinnom dome má samostatný vchod z verejnej komunikácie. S poukazom na uvedené preto správny súd uzavrel, že skutočnosť, že navrhovaná stavba má tri samostatné vchody z verejnej komunikácie, resp. každý byt má svoj vchod z verejnej komunikácie a teda navrhovaný rodinný dom nemá jeden spoločný vchod z verejnej komunikácie, nevylučuje charakter stavby ako rodinného domu s tromi bytovými jednotkami. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že stavebný zákon explicitne pri charakteristike rodinného domu nevyžaduje, aby sa jednalo o spoločný samostatný vchod z verejnej komunikácie pre jednotlivé byty, čo je pre právne posúdenie tejto otázky rovnako významné. 63. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že navrhovaný rodinný dom má tri byty, tri samostatné vchody z verejnej komunikácie a dve nadzemné podlažia. Preto vychádzajúc z bodu 62 tohto rozsudku správny súd uzavrel, že navrhovaná stavba spĺňa zákonné podmienky rodinného domu ustanovené v § 43b ods. 3 stavebného zákona. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že ide o radovú zástavbu, teda že sa nejedná o rodinný dom s 3 bytovými jednotkami, napríklad v rámci stavebného konania mohol navrhnúť vykonanie odborného posúdenia charakteru navrhoval stavby, pričom tak neurobil a na strane druhej, stavebný úrad túto povinnosť nemal, keďže s odkazom na ustanovenie § 43b ods. 3 stavebného zákona mal za to, že ide o rodinný dom s tromi bytovými jednotkami. 64. K námietke žalobcu, že navrhovaný rodinný dom nemá vymedzené spoločné zariadenia, resp. že stavebné povolenie obsahuje len vymenovanie spoločných zariadení domu bez ich bližšej komunikácie, správny súd s poukazom na ustanovenie § 24 zákona č. 182/1993 Z. z. uvádza, že tento zákon sa vzťahuje na rodinný dom s 3 bytovými jednotkami primerane, pričom s poukazom na § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. sú spoločným zariadením aj bleskozvody, vodovodné, kanalizačné, elektrické a plynové prípojky. Správny súd po preskúmaní projektovej dokumentácie zistil a teda mal overené, že napríklad rodinný dom má spoločnú vodovodnú šachtu a rovnako aj kanalizačnú šachtu, následne majú potom byty svoje prípojky. Rovnako to platí aj pre spoločnú elektrickú káblovú prípojku NN, konkrétne navrhovaný spoločný plastový elektromerový rozvádzač 3RE, ktorý sa následne rozdeľuje do bytových rozvádzačov a domovú prípojku plynu D32. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd súhlasí so žalobcom, že stavebný úrad, ani žalovaný bližšie nešpecifikovali, o ktoré spoločné zariadenia ide, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)]. Je nepochybné, že navrhovaný rodinný dom s tromi bytovými jednotkami disponuje aj spoločnými zariadeniami v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. 65. Správny súd rovnako zastáva názor, že v prípade navrhovanej stavby je splnená aj maximálna podlažnosť objektu stanovená v záväznej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš, ktorý pre danú lokalitu určil maximálne 2 nadzemné podlažia, pričom navrhovaná stavba má práve 2 nadzemné podlažia. Stavebný zákon v ustanovení § 139b ods. 1 písm. a) jednoznačne rozlišuje medzi podlažím a podkrovím, pričom rozdiel medzi podkrovím a podlažím je ustanovený aj v STN 73 4301 Budovy na bývanie, podľa ktorej podlažie je časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami, pričom rovnako definuje podlažie aj vyhláška č. 532/2002 Z. z. Slovenská technická norma STN 73 4301 v bode 2.19 definuje podkrovie ako vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia, čo znamená, že podkrovie sa za nadzemné podlažie nepovažuje. Je pravdou, že v záväznej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš je v rámci maximálnej podlažnosti objektu uvedená zátvorka, v ktorej je uvedené 1NP + P a správny súd súhlasí s názorom žalobcu, že sa pravdepodobne jedná o označenie podkrovia, avšak uvedené správny súd vyhodnotil v súlade so smernou časťou Územného plánu obce Borský Mikuláš, teda, že dovolená maximálna podlažnosť objektu je 2 nadzemné podlažia (plnohodnotné) alebo 1 nadzemné podlažie a podkrovie. Je nespochybniteľné, že zhotoviteľ územného plánu stanovil v jej záväznej časti 2 nadzemné podlažia, pričom pokiaľ by bolo jeho záujmom stanoviť 1 nadzemné podlažie + podkrovie, túto skutočnosť by jasne vymedzil. Podľa názoru správneho súdu je preto údaj uvedený v zátvorke nadbytočným, respektíve môže znamenať už spomínaný úmysel zhotoviteľa územného plánu, že v danej lokalite by nemalo byť prípustné umiestnenie stavby s 2 nadzemnými podlažiami a podkrovím. Vo vzťahu k smernej časti Územného plánu obce Borský Mikuláš správny súd uvádza, že táto určuje optimálnu podlažnosť, ktorá nie je pre posudzovanie umiestnenia stavby záväzná a má len odporúčajúci charakter. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 27 ods. 3 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa iba záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie vyhlasujú všeobecne záväzným nariadením. Správny súd s poukazom na tvrdenia žalobcu o nutnosti zmeny smernej časti územného plánu, aby vydané územné rozhodnutie nebolo v rozpore s touto časťou uvádza, že smerná časť sa bude meniť vždy v závislosti od zmeny záväznej časti územného plánu a to v prípade, pokiaľ by smerná časť priznávala viac možností v porovnaní so záväznou časťou, čo neplatí pre daný prípad. 66. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že stavebný úrad rozhodol nad rámec podanej žiadosti, keď stavbu umiestnil aj na parcele č. 3268/12 o výmere 5 223 m2 správny súd uvádza, že navrhovaná stavba je umiestnená na hranici parcely č. 3268/12, ktorá je prístupovou komunikáciou nielen k navrhovanej stavbe, ale aj k ostatným nehnuteľnostiam vrátane nehnuteľnosti žalobcu. V rámci stavebného konania platí prísna koncentračná zásada len vo vzťahu k uplatneniu námietok v územnom a stavebnom konaní (§ 36 ods. 2, § 61 ods. 3 stavebného zákona), pričom stavebný zákon neviaže konajúci stavebný úrad rozsahom uplatnenej žiadosti o vydanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia. Z uvedeného dôvodu preto nie je pochybením stavebného úradu, že do svojho rozhodnutia uviedol aj vyššie uvedenú parcelu. 67. Záverom správny súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom žalovaného, ako aj žalobcu, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na spojenie územného a stavebného konania, nakoľko sa v prípade navrhovanej stavby nejedná o jednoduchú stavbu. S poukazom však na okolnosti daného prípadu, keď správny súd s výnimkou tohto pochybenia, nevzhliadol dôvodnosť žalobných námietok, nepovažoval za opodstatnené pre uvedené procesné pochybenie stavebného úradu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd opätovne odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 122/2003). V danom prípade by zopakovanie administratívneho konania, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery, neprinieslo iné rozhodnutie vo veci, ako vydanie stavebného povolenia. 68. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 70. Rovnako správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania v 1/ a 2/ rade a to s poukazom na ustanovenie § 169 SSP, nakoľko im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s ktorou by im trovy konania vznikli. 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.