Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/94/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200337 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200337.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Ing. D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. T. XXXX/X, XXX XX R. G., právne zast.: Advokátska kancelária ICTUS s.r.o., so sídlom Murgašova 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47236191, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania 1/HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, 905 01 Senica, IČO: 36 239 542, 2/ C. T., adresa trvalého pobytu Q. XXXX/XC, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OVBP2-2018/025092/PaHo zo dňa 10.09.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o r o z h o d o l : Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/94/2018. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 30. 11. 2018, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 3. 12. 2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/025092/PaHo zo dňa 10. 09. 2018, ktorým tento postupom podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obce Borský Mikuláš ako príslušného stavebného úradu zo dňa 23. 05. 2018, č. k. OcÚ/BM/238/2018/Čech, ktorým prvostupňový správny orgán vydal v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom s tromi bytovými jednotkami a prípojky inž. sietí (voda, kanalizácia, elektrina, plyn)“. 2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že bez priznania odkladného účinku by na podklade rozhodnutia žalovaného došlo k bezprostrednej realizácii predmetnej stavby, čím by sa vytvoril nevratný stav, nakoľko za daného stavu veci by stavebník staval v súlade s právoplatným stavebným povolením a takto zrealizovanú stavbu by už v súlade s právnymi predpismi nebolo možné odstrániť. 3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že vzhľadom na právoplatnosť stavebného povolenia zo dňa 3. 10. 2018, je dôvodný predpoklad, že stavebník začal s prípravnými, resp. stavebnými prácami. V prípade priznania odkladného účinku žalobe, stavebníkovi môže vzniknúť pri rozostavanej stavbe škoda. Záverom dodal, že k stavu prác na stavbe sa môže relevantne vyjadriť len stavebník, nakoľko žalovaný relevantnými informáciami nedisponuje. 4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2). 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018) 9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. 10. V prejednávanej veci sa žalobca správnou žalobou domáha zrušenia stavebného povolenia na stavbu „Rodinného domu s tromi bytovými jednotkami a prípojky inž. sietí (voda, kanalizácia, elektrina, plyn)“, pričom má za to, že realizácia stavby je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, keď došlo k porušeniu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nesplnením podmienok pre spojenie územného a stavebného konania, rovnako podmienok ustanovených v § 43b ods. 3 stavebného zákona, čím boli porušené subjektívne práva žalobcu na ochranu vlastníctva, ochranu súkromia a práva na priaznivé životné podmienky. Dôvodnosť správnej žaloby však bude posudzovaná až na základe rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 11. Z povahy rozhodnutia preskúmavaného správnym súdom plynie, že pokiaľ účinky stavebného povolenia nebudú odložené, nemožno vylúčiť obavy žalobcu, že realizáciou stavby v bezprostrednej blízkosti jeho nehnuteľnosti dôjde k podstatnej zmene pomerov, zhorší sa kvalita okolitého prostredia. Je isté, že realizáciou zámeru stavebníka by došlo k zmene pomerov, preto nejde iba o hypotetickú ujmu. Staviteľ môže začať so stavebnými prácami a v prípade úspechu žalobcu by následné poskytnutie ochrany jeho právam bolo značne sťažené, ak nie znemožnené, nakoľko odstránenie nezákonne umiestnenej a povolenej stavby je spojené so značnými nákladmi a problémami, pokiaľ by bolo vôbec možné k uvedenému kroku pristúpiť. 12. Správny súd nespochybňuje, že stavebník môže tiež priznanie odkladného účinku subjektívne pociťovať ako ujmu, ktorá spočíva v nemožnosti postupovať v súlade s právoplatným stavebným povolením, avšak vzhľadom na zákonnú povinnosť správneho súdu rozhodnúť o správnej žalobe do 6 mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku (§ 187 ods. 1 SSP) je táto ujma v porovnaní s ujmou, ktorá by vznikla žalobcovi v prípade, ak by správny súd s konečnou platnosťou rozhodol o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, menšej intenzity. Z uvedeného dôvodu preto správny súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).