Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200190 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200190.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: D. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu S. XX, XXX XX P., právne zastúpenej: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, IČO : 17609071, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 54249-2/2018-BA zo dňa 19. júna 2018, takto r o z h o d o l : I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo 54249-2/2018-BA zo dňa 19. júna 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo 5268/2018-TT-DvN zo dňa 09. mája 2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II.Správny súd žalobkyni priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, svojim rozhodnutím č. 5268/2018-TT-DvN zo dňa 09. mája 2018 rozhodla, že žalobkyňa D. G., nar.XX.XX.XXXX, má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 16,0515 Eur, od 01.01.2018 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa preukázala, že splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, nakoľko na území Slovenskej republiky má zachované bydlisko alebo iné väzby, čo je v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, ktoré odôvodňuje uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte bydliska podľa slovenských právnych predpisov. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 01.01.2014 do 31.12.2017 preukázala na území iného členského štátu Európskej únie (Veľkej Británii) dobu poistenia v nezamestnanosti od 15.03.2015 do 11.04.2015, t. j. 28 dní a od 13.09.2015 do 31.12.2017, t.j. 841 dní. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na čl. 62 ods. 3 základného nariadenia č.883/2004, podľa ktorého na zistenie denného vymeriavacieho základu bol zohľadnený posledný príjem činnosti vykonanej v členskom štáte, na základe ktorého bol určený denný vymeriavací základ vo výške 16,0515 Eur. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu bol príjem prepočítaný kurzovým prepočtom zo dňa 29.12.2017, pričom výška dávky v nezamestnanosti za deň je 50 % z uvedeného denného vymeriavacieho základu. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 21.05.2018 odvolanie, v ktorom namietala, že Sociálna poisťovňa dospela k výpočtu denného vymeriavacieho základu nesprávnym spôsobom, pretože spolu so žiadosťou predložila aj formulár U1, v zmysle ktorého jej mesačná mzda z hlavného pracovného pomeru bola 1.372,60 libier mesačne a zo súbežného skráteného pomeru 433,77 libier mesačne. Podľa jej názoru pre výpočet nároku bola použitá len suma zo súbežného skráteného pomeru, hoci mala byť použitá suma z oboch pracovných pomerov. 3. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. 54249-2/2018-BA zo dňa 19. júna 2018 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 5268/2018-TT-DvN zo dňa 09. mája 2018 vo výrokovej časti tak, že slová vymeriavacieho základu 16,0515 Eur nahrádza slovami vymeriavacieho základu 16,0736 Eur, v ostatnom napadnuté rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 navrhovateľka - žalobkyňa preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti na území Veľkej Británie v počte 869 dní, čím ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnila podmienku vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia. Dávka v nezamestnanosti jej bola priznaná od 1. januára 2018, t. j. odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Žalovaná ďalej poukázala, že pri určení výšky dávky v nezamestnanosti bolo potrebné zohľadniť príslušné ustanovenie základného nariadenia č.987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 v platnom znení, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2010. V zmysle čl. 62 ods. 3 základného nariadenia sa pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti osoby, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mala na území členského štátu Európskej únie zachované bydlisko na Slovensku, zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti. Podľa názoru žalovanej, poslednou činnosťou, ktorú vykonávala žalobkyňa, bolo posledné zamestnanie na území Veľkej Británie, potvrdené v bode 2.3.1 formulára U1 (informácie o mzde) zo dňa 27. marca 2018, ako doba poistenia v nezamestnanosti od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017. V tomto formulári príslušná britská inštitúcia osvedčila u žalobkyne príjem za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v sume 433,77 libier mesačne. Žalovaná ďalej uviedla, že na účely výpočtu výšky denného vymeriavacieho základu sa prihliada iba na príjem z posledného zamestnania, potvrdený na tento účel v určenom bode príslušného formulára. Žalobkyňa síce mala v rozhodujúcom období dva pracovné pomery, ktoré však nemožno považovať za súbežné, nakoľko nemajú rovnaký deň ukončenia. Záverom žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vo svojom rozhodnutí omylom uviedla výšku denného vymeriavacieho základu 16,0515 Eur, hoci denný vymeriavací základ predstavuje výšku 16,0736 Eur, čo žalovaná ako druhostupňový správny orgán opravila vo výroku rozhodnutia. II. Žaloba, dôvody žaloby 4. Dňa 19.07.2018 podala žalobkyňa proti druhostupňovému rozhodnutiu žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia na Krajský súd v Trnave, v ktorej namietala viaceré pochybenia správneho orgánu, pričom poukázala na svoje odvolanie a uviedla, že spolu so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti predložila formulár U1, v zmysle ktorého preukázala, že jej mesačná mzda z hlavného pracovného pomeru od 25.11.2018 do 08.11.2017 (v zmysle výpovede a dokumentu P45 Part 1A preukázala, že pracovala až do 30.11.2017) bola vo výške 1.372,60 libier mesačne a mesačná mzda zo súbežného skráteného pomeru od 01.01.2017 do 31.12.2017 (posledný deň v práci bol 15.12.2017, o čom Sociálnej poisťovni predložila doklad - letenku) bola 433,77 libier. Preto považuje za nesprávne, keď pre výpočet jej nároku bola použitá len suma zo súbežného skráteného pracovného pomeru, ktorý skončil o mesiac neskôr ako hlavný pracovný pomer len z toho dôvodu, že mala nárok na vyčerpanie dovolenky, ktorú jej zamestnávateľ nemohol preplatiť. Preto považuje za diskrimináciu, ak výška jej vymeriavacieho základu bola vypočítaná len zo súbežného skráteného pracovného pomeru, ktorý skončil o mesiac neskôr, ako hlavný pracovný pomer, len z toho dôvodu, že mala nárok na vyčerpanie dovolenky, ktorú jej zamestnávateľ nepreplatil. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika, duplika 5. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 05.10.2018, pričom v písomnom vyjadrení uviedla, že pri určení výšky vymeriavacieho základu bol aplikovaný čl. 62 ods. 3 základného nariadenia, ktorý je odchýlkou z ods. 1 a 2 tohto nariadenia, pokiaľ ide o nezamestnané osoby, na ktoré sa vzťahuje čl. 65 ods. 5 písm. a), inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa preukázala v rozhodujúcom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie Veľkej Británie, pri určení výšky dávky v nezamestnanosti bolo potrebné zohľadniť príslušné ustanovenie základného nariadenia a to ustanovenie čl. 62 ods. 3 základného nariadenia, pričom bol zohľadnený príjem a plat počas jej poslednej činnosti. Poslednou činnosťou, ktorú žalobkyňa vykonávala bolo posledné zamestnanie na území Veľkej Británie, potvrdené v bode 2.3.1 formulára U1 zo dňa 27. marca 2018, ako doba poistenia v nezamestnanosti od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017. V prípade žalobkyne príslušná britská inštitúcia v tomto formulári osvedčila príjem ktorý žalobkyňa dosiahla v poslednom zamestnaní na území Veľkej Británie a to v sume 433,77 libier mesačne. Táto suma bola použitá pre výpočet výšky denného vymeriavacieho základu. Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava v prvostupňovom rozhodnutí omylom uviedla výšku denného vymeriavacieho základu v sume 16,0515 Eur, nakoľko výška denného vymeriavacieho základu stanovenom v napadnutom rozhodnutí žalovanej mala len minimálny vplyv na výšku vyplácanej dávky v nezamestnanosti. V druhostupňovom rozhodnutí vykonala žalovaná v súlade s § 218 ods. 2 zák.č.461/2003 Z.z. zmenu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď zmenila výšku vymeriavacieho základu na 16,0736 Eur a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla, nakoľko sa stotožnila s dôvodmi ktoré uviedol prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia. 6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 7. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, prejednal vec podľa § 107 ods. 1 SSP na pojednávaní konanom dňa 30.5.2019, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. 8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že jeho klientka pracovala vo Veľkej Británii v dvoch pracovných pomeroch. Preukázateľne boli zistené väzby na Slovensku, že tu má rodinu a dom. V oboch týchto súbežných zamestnaniach dala výpoveď k 30.11.2017, pričom zamestnávateľ u ktorého pracovala v hlavnom pracovnom pomere súhlasil s týmto dátumom výpovede, avšak zamestnávateľ kde pracovala vo vedľajšom pracovnom pomere cca 3 hodiny denne ako upratovačka v škole, nemal za ňu náhradu a požiadal ju, aby zotrvala v pracovnom pomere ešte do 31.12., tu pracovala do 15.12., potom čerpala dovolenku, čo jej vzhľadom na nedoriešené súkromné záležitosti vo Veľkej Británii vyhovovalo. Z uvedeného teda vyplýva, že v rozhodujúcom období mala žalobkyňa dva príjmy a vymeriavací základ mal byť vypočítaný z oboch týchto príjmov. 9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že vo vedľajšom pracovnom pomere zotrvala len z toho dôvodu, že vo Veľkej Británii mala prenajatý dom a bolo potrebné platiť nájomné za tento dom, čo bolo pre ňu výhodné mať ešte nejaký príjem počas obdobia, keď už prakticky vedela, že sa vracia na Slovensko. 10. Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobkyňa mala väzby na Slovenskú republiku, a teda že skutočnosť, že jej má byť priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti bola nesporná. Sporný bol len výklad ustanovenia čl. 62 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004 a z neho otázka, čo bolo posledným zamestnaním žalobkyne na území Veľkej Británie. Z formulára, ktorý zaslala britská strana vyplývalo, že žalobkyňa mala dva pracovné pomery, pričom ten prvý ukončila 8.11.2017, hoci žalobkyňa tvrdí, že až 30.11.2017 a ten druhý ukončila 31.12.2017, podľa jej vyjadrenia už 15.12.2017. Z prvého pracovného pomeru, ktorý ukončila skôr, mala príjem vyšší, t. j. 1372,60 libier mesačne a z druhého príjmu, ktorý ukončila neskôr, mala príjem 433,77 libier mesačne. Keďže teda druhý pracovný pomer s nižším príjmom bol ukončený neskôr, v súlade s čl. 62 ods. 3 cit. nariadenia bola žalobkyni vypočítaná dávka v nezamestnanosti z tohto príjmu. 11. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. (6) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106. Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. 2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 107 zákona č. 461/2003 Z. z. Poskytovanie dávky v nezamestnanosti Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. Podľa § 108 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného vymeriavacieho základu. (2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, 2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok (1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Podľa § 116 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. (8) Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa čl. 62 ods. 3 základného nariadenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 odchýlkou z odsekov 1 a 2, pokiaľ ide o nezamestnané osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 65 ods. 5 písm. a), inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 12. V súvislosti s námietkami, ktoré vzniesla žalobkyňa v žalobe, krajský súd poznamenáva, že niektoré otázky, ktoré priamo súvisia so skutočnosťou, či nárok žalobkyne bol zachovaný a teda či žalobkyňa spĺňala podmienky nároku na priznanie dávky v nezamestnanosti, boli nesporné, keďže ani jedna zo strán tieto skutočnosti nerozporovala. 13. Nespornou otázkou bola skutočnosť, že žalobkyňa mala zachované bydlisko alebo iné väzby v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, čo odôvodňovalo uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte bydliska, teda podľa slovenských právnych predpisov. 14. Ďalej bolo nesporné medzi účastníkmi, že žalobkyňa v rozhodujúcom období, teda v posledných štyroch rokoch, t. j. v období od 01.01.2014 do 31.12.2017 preukázala na území iného členského štátu Európskej únie dobu poistenia v nezamestnanosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého formulára U1, kde v časti 2.3.1 je uvedené, že žalobkyňa pracovala od 25.11.2015 do 08.11.2017 s mesačnou mzdou 1372,60 libier a od 01.01.2017 do 3.12.2017 433,70 libier. 15. Z uvedeného formulára U1 z časti 2.1.1 ďalej vyplýva, že žalobkyňa preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 15.03.2015 do 11.04. 2015 a od 13.9.2015 do 31.12.2017, spolu 869 dní poistenia v nezamestnanosti na území Veľkej Británie. 16. Keďže žalovaná resp. prvostupňový správny orgán pri výpočte vymeriavacieho základu vychádzal z čl. 62 ods. 3 základného nariadenia v znení nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, sporný je v danom prípade len výklad tohto nariadenia. 17. Správny súd pri výklade tohto nariadenia dospel k záveru, že zo strany žalovanej ako aj prvostupňovému správneho orgánu došlo k nesprávnemu výkladu ustanovenia čl. 62 ods. 3 základného nariadenia, keď prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná aplikovali pri výpočte vymeriavacieho základu posledný príjem žalobkyne, ktorý mala na území Veľkej Británie, pričom poukázali, že podľa tohto ustanovenia, t. j. ustanovenia čl. 62 ods. 3 základného nariadenia, je potrebné pri výpočte vymeriavacieho základu zohľadňovať poslednú činnosť v ktorej pracovala žalobkyňa ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorou v danom prípade bola činnosť z pracovného pomeru, kde dosahovala príjem 433,77 libier mesačne. 18. Podľa názoru správneho súdu tento výklad tohto ustanovenia je nesprávny, keďže z teleologického výkladu tohto ustanovenia nevyplýva, že posledná činnosť je v článku viazaná na posledné zamestnanie, ale je viazaná na právne predpisy na území toho štátu, v ktorom vykonávala osoba pracovnú činnosť buď ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tento článok je teda aplikovateľný pre prípady, keď osoba pracuje v rozhodnom období ktoré je rozhodujúce pre nárok na dávku v nezamestnanosti na území dvoch rozdielnych členských štátov. Tento článok upravuje potom aplikáciu tých predpisov, toho členského štátu, v ktorom pracovala tá osoba naposledy. Príklad: ak by v rozhodujúcom období pracovala žalobkyňa na území Francúzska a na území Veľkej Británie, pričom na území Francúzska by ukončila pracovný pomer skôr ako pracovný pomer na území Veľkej Británie, podľa uvedeného článku by sa aplikovali predpisy členského štátu kde pracovala naposledy, t. j. právne predpisy Veľkej Británie. 19. Z uvedeného vyplýva, že uvedený čl. 62 ods. 3 základného nariadenia nie je aplikovateľný pre prípad ktorý je riešený v tomto konaní a podľa názoru správneho súdu došlo pri výpočte vymeriavacieho základu pre dávku v nezamestnanosti u žalobkyne k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 20. Podľa názoru správneho súdu, mal byť pri výpočte vymeriavacieho základu zohľadnený aj príjem, ktorý dosahovala žalobkyňa z tzv. hlavného pracovného pomeru, pokiaľ tento zasahoval do rozhodujúceho obdobia, ktoré je podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorých bola žalobkyňa poistená najmenej dva roky. 21. To, že žalovaná poukázala, že pracovné pomery nevyhodnotila ako súbežné pracovné pomery, pretože nemali rovnaké skončenie, je v danom prípade nesprávne právne posúdenie veci, pretože z § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. majú byť zohľadnené všetky pracovné pomery, ktoré spadajú do rozhodujúceho obdobia a z ktorých si žalobkyňa platila aj odvody. Prvostupňový správny orgán ani žalovaná nepopreli, že by žalobkyňa neplatila odvody z oboch príjmov a preto podľa názoru správneho súdu pri výpočte vymeriavacieho základu mali byť zohľadnené oba príjmy. 22. Krajský súd sa vo svojom odôvodnení nezaoberal ďalšími okolnosťami, ktoré boli podľa názoru krajského súdu nesporné a ktoré nerozporovala ani žalobkyňa, ani žalovaná, krajský súd sa zameral len na otázku výkladu ustanovenia § 62 ods. 3 základného nariadenia a podľa názoru krajského súdu toto ustanovenie nemalo byť použité pri určovaní vymeriavacieho základu žalobkyne. 23. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 24. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.