Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 45Sa/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200255 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200255.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7125 zo dňa 19.06.2017 a č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126 zo dňa 19.06.2017 , takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2017/7125 zo dňa 19.06.2017 a č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126 zo dňa 19.06.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívnych konaní a dôvody preskúmavaných rozhodnutí 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany rozhodnutím č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2017/32901-3 zo dňa 07.04.2017 nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Rozhodnutie bolo vydané na základe lekárskeho posudku č. 2017/32901/VM zo dňa 28.03.2017, ktorým bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 40 % podľa prílohy č. 3 časti IV. 4.b. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „kompenzačný zákon“). Na základe uvedeného podkladu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 kompenzačného zákona, a preto nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7125 zo dňa 19.06.2017 zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. Žalovaný zákonnosť prvostupňového rozhodnutia dôvodil poukazom na závery lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2017, ktorý bol vypracovaný pre účely odvolacieho konania na základe lekárskych záznamov predložených žalobkyňou. Posudkový lekár stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne na 40%, určenej podľa prílohy č. 3 časti IV.4.b. kompenzačného zákona (Duševné poruchy a poruchy správania. Afektívne poruchy nálady - stredná porucha; rozpätie miery funkčnej poruchy 30 - 50%). Ďalšie ochorenia žalobkyne boli zaradené podľa prílohy č. 3 kompenzačného zákona, časť XII.B.82.15.b.2. (Pohybový a podporný aparát. Postihnutie končatín. Dolné končatiny. Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu, stredný stupeň - obojstranne; miera funkčnej poruchy 40 %) a časti VIII.A.1.a. (Srdce a obehové ústrojenstvo. Postihnutie srdca. Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev, ischemická choroba srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca, kardiomyopatie, stavy po myokarditídach a pod. s miernym znížením výkonnosti: nijaké prejavy srdcovej a koronárnej nedostatočnosti ako dýchavičnosť, anginózne bolesti i pri silnejšom telesnom zaťažení (napríklad rýchla chôdza 7 km/hod., námahová telesná práca, záťaž viac ako 100 W, MET nad 7), EF ľavej komory 55 - 80 % (rozpätie miery funkčnej poruchy 10 - 20 %) podľa kompenzačného zákona. Podľa lekárskeho posudku bola žalobkyňa liečená dlhodobejšie v psychiatrickej ambulancii pre depresiu stredného stupňa, ktorá je aktuálne stabilizovaná. Doteraz nebola pre psychiatrickú diagnózu hospitalizovaná. V kardiologickej ambulancii je vedená pre aortálnu fibrózu s následným stupňom srdcového zlyhávania na úrovni NYHA I. Ortopédom bola liečená pre degeneratívne ochorenie oboch bedrových kĺbov so stupňom II. K dôvodom odvolania žalovaný uviedol, že po zhodnotení všetkých predložených lekárskych nálezov najzávažnejšiemu zdravotnému postihnutiu bola určená miera funkčnej poruchy 40%, z možného rozpätia od 30 do 50%. Žiadna diagnóza uvedená v zdravotnej dokumentácii nedosahuje 50% a nepodmieňuje zvýšenie percenta miery funkčnej poruchy. Námietke o nezvýšení miery funkčnej poruchy o 10 % žalovaný nevyhovel, nakoľko základné ochorenie (depresívnu poruchu) ďalšie ochorenia (obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu a choroba srdca) neovplyvňujú tak, že spôsobujú znevýhodnenie a mohla by byť zvýšená miera funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona. Po vykonanom dokazovaní v rámci odvolacieho konania žalovaný zhodne s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa ustálil, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 40%, teda nedosahuje zákonom stanovenú mieru funkčnej poruchy 50 %, v dôsledku čoho nemožno žalobkyňu posudzovať ako fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej možno v zmysle podmienok podľa § 17 ods. 1 kompenzačného zákona priznať právo na vyhotovenie parkovacieho preukazu. 3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany rozhodnutím č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2017/32900-2 zo dňa 10.04.2017 nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa § 16 ods. 1 a 2 kompenzačného zákona. Rozhodnutie bolo vydané na základe lekárskeho posudku č. 2017/32900/VM zo dňa 28.03.2017, ktorým bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 40 % podľa prílohy č. 3 časti IV. 4.b. kompenzačného zákona. Na základe uvedeného podkladu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 kompenzačného zákona, a preto nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2017/32900-2 zo dňa 10.04.2017 podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126 zo dňa 19.06.2017 zamietol a napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. Žalovaný zákonnosť prvostupňového rozhodnutia dôvodil poukazom na závery lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2017, ktorý bol vypracovaný pre účely odvolacieho konania na základe lekárskych záznamov predložených žalobkyňou a stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne na 40%, určenej podľa prílohy č. 3 časti IV.4.b. kompenzačného zákona (v podrobnostiach zhodné závery ako v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku - poznámka správneho súdu). Rovnako ako v konaní o žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu, žalovaný k dôvodom odvolania uviedol, že po zhodnotení všetkých predložených lekárskych nálezov najzávažnejšiemu zdravotnému postihnutiu bola určená miera funkčnej poruchy 40%, z možného rozpätia od 30 do 50%. Žiadna diagnóza uvedená v zdravotnej dokumentácii nedosahuje 50% a nepodmieňuje zvýšenie percenta miery funkčnej poruchy. Námietke o nezvýšení miery funkčnej poruchy o 10% žalovaný nevyhovel, nakoľko základné ochorenie (depresívnu poruchu) ďalšie ochorenia (obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu a choroba srdca) neovplyvňujú tak, že spôsobujú znevýhodnenie a mohla by byť zvýšená miera funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona. Po vykonanom dokazovaní v rámci odvolacieho konania žalovaný zhodne s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa ustálil, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 40 %, nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čím nespĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa § 16 ods. 1 a 2 kompenzačného zákona. 5. Obe rozhodnutia žalovaného boli žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 22.06.2017. II. Žaloba a jej dôvody 6. Proti rozhodnutiam žalovanej č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7125 a č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126, obe zo dňa 19.06.2017, podala žalobkyňa včas návrh na preskúmanie rozhodnutia Ústredia práce súdom, ktorý bol Krajskému súdu v Trnave doručený dňa 08.08.2017 a ktorý správny súd posúdil neformálne ako správnu žalobu v sociálnych veciach. Žalobou sa domáhala, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného tieto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ku ktorému bude žalobkyňa prizvaná. Podanie žaloby žalobkyňa dôvodila ukrátením na jej právach vydaním napadnutých rozhodnutí z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas s vyhodnotením jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že v lekárskom posudku, či už nedopatrením alebo zámerne, posudkový lekár pri posudzovaní ochorenia srdca žalobkyne uviedol skupinu NYHA I., čo je v rozpore s podkladom vypracovania zdravotného posúdenia pre účely rozhodovania vo veci, t. j. v rozpore s nálezom z vyšetrenia žalobkyne, vypracovaného odborným lekárom MUDr. A., ktorý zdravotný stav žalobkyne popísal ako NYHA II, čomu zodpovedá podľa prílohy kompenzačného zákona miera funkčnej poruchy v rozpätí 30-40%. 7. Vo vzťahu k diagnostikovanému psychiatrickému ochoreniu žalobkyne - depresívna porucha stredne závažná (v rozpätí miery funkčnej poruchy podľa prílohy kompenzačného zákona 30 - 50%) a s poukazom na záver odborného lekára MUDr. M., žalobkyňa namietala, že vzhľadom na jej vyšší vek a dlhodobú liečbu bez efektu, sa mohol posudkový lekár pri vyhodnotení miery funkčnej poruchy žalobkyne prikloniť k hornej hranici bodového ohodnotenia. Podľa žalobkyne skutočnosť, že nebola pre uvedené duševné ochorenie hospitalizovaná, nie je dostatočným dôvodom na to, aby bola jej funkčná porucha hodnotená v strednom poli rozpätia percentuálneho ohodnotenia. 8. Ďalej žalobkyňa poukázala na závery lekárskej správy MUDr. J., podľa ktorej má žalobkyňa polyneuropatiu dolných končatín, čo jej spôsobuje instabilitu pri chôdzi a dá sa to považovať za ťažkú poruchu, ktorú musí žalobkyňa kompenzovať oporou francúzskej barly. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že trpí bolesťami chrbtice na ťažkom artrotickom a spondylatrotickom podklade so znížením hybnosti chrbtice viac ako o polovicu, ako aj bolesťami cox a kolien so znížením hybnosti tiež o polovicu. V tejto súvislosti žalobkyňa priložila k podaniu nález od MUDr. T., pričom poukázala na rozpätie miery funkčnej poruchy pri polyneuropatiach od stredných po ťažké, ktoré je v prílohe kompenzačného zákona stanovené od 30 do 80%. 9. Žalobkyňa k podaniu predložila na podporu svojich tvrdení ohľadom rozdielnosti posudkových činností lekárov pri posúdení jej zdravotného stavu posudok, ktorý bol vypracovaný pre účely určenia odkázanosti žalobkyne na sociálnu službu, v zmysle ktorého žalobkyňu na základe výsledkov zo dňa 16.03.2017 zaradili do III. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Zopakoval priebeh administratívnych konaní a dôvody preskúmavaných rozhodnutí s poukazom na závery lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2017. K zistenému skutkovému stavu a zdravotnému postihnutiu žalobkyne dôvodil, že podľa lekárskeho posudku bola žalobkyňa liečená dlhodobejšie v psychiatrickej ambulancii pre depresiu stredného stupňa, ktorá je aktuálne stabilizovaná. Doteraz nebola pre psychiatrickú diagnózu hospitalizovaná. V kardiologickej ambulancii je vedená pre aortálnu fibrózu s následným stupňom srdcového zlyhávania na úrovni NYHA I. Ortopédom bola liečená pre degeneratívne ochorenie oboch bedrových kĺbov so stupňom II. 12. Vo vzťahu k zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy, pričom zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a rovnako v súlade základnými pravidlami správneho konania doplnil podklad pre rozhodnutie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Žalovaný vyjadril názor, že v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel žiadostiam žalobkyne na vydanie predmetných preukazov a zároveň sa dostatočne vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam žalobkyne. 13. K vyjadreniu žalovaný priložil vyjadrenie posudkového lekára MUDr. H. O. zo dňa 09.11.2017, v ktorom posudkový lekár podal vysvetlenie k dôvodom určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne na 40% a taktiež podal vysvetlenie k dôvodom, pre ktoré na základe predložených lekárskych nálezov z kardiologických vyšetrení žalobkyne klasifikoval stupeň srdcového zlyhania z NYHA II na NYHA I. V tejto súvislosti uviedol, že kardiologický nález vykazoval opakovane stabilizovaný stav prevedené ECHOKG vyšetrenie zodpovedalo stabilnej funkcii srdca s EF ľavej srdcovej komory 60%, čo je hodnota pre zachovanú dobrú výkonnosť ľavého srdca, nie sú popisované žiadne prejavy zníženej výkonnosti pravého srdca, to znamená zníženej diastolickej funkcie a tomu zodpovedajú aj EKG nálezy. Nie je prítomná hypertrofia srdca, ani poruchy srdcového rytmu. Posudkový lekár uviedol, že napriek tomu kardiológ ohodnotil funkčný stav podľa klasifikácie NYHA ako NYHA II., čomu prislúcha kategória VIII.A.1.b. - 30-40% pre srdcové zlyhávanie, ale v odborných nálezoch o tom nie sú presvedčivé dôkazy. Posudkový lekár uviedol, že to bol dôvod, pre ktorý sa priklonil k hodnoteniu VIII.A. 1.a. - 10-20%, pričom mieru funkčnej poruchy (ďalej aj „MFP“) ohodnotil na 20%. 14. K ostatným poruchám zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je dlhodobo ambulantne liečená psychiatrom pre depresívnu poruchu, liečenú farmakologicky i metódou pohovorov (behaviorálnou), v dôsledku čoho je psychický stav síce kolísavý, ale bez akútnych zhoršení v zmysle stavu vyžadujúceho si hospitalizáciu (nemocničnú liečbu). Na základe odborného popisu klinických prejavov a odborných diagnostických záverov klinickú dg. i druh zdravotného postihnutia zaradil do kategórie Depresívna porucha stredne závažná - Afektívne poruchy (depresívne) - stredná porucha - IV.4.b. - 30-50 % a MFP ohodnotil 40%. Neurológom stanovená diagnóza polyneuropatie DKK je druhotného charakteru, v neurologických nálezoch sa nenachádza dôkaz, že sa jedná o ťažký stupeň, naopak, uvádzaný je rozsah intenzity, ako počínajúce (incip.) štádium. Ani ďalšie klinické diagnózy ortopédom klasifikované ako Coxarthrosis gr. 11. a Gonarthrosis gr. II. prejavujúce sa subj. ťažkosťami pri chôdzi, nedosahujú ťažký stupeň vývoja, preto ich posudkový lekár hodnotil ako stredný stupeň obmedzenia pohyblivosti a funkcie s MFP 40%. Ostatné diagnózy s druhmi zdravotného postihnutia neuvádzal, nakoľko ich MFP tiež nedosahujú viac ako 30%. Podľa posudkového lekára jednotlivé diagnózy nevykazovali také známky násobenia (navýšenia) nepriaznivých účinkov na výkonnosť pohybového a kardiovaskulárneho orgánového systému, aby vznikla zákonná možnosť navýšenia MFP o 10%. 15. Posudkový lekár podotkol, že žalobkyňou uvádzaná a odbornými vyšetreniami potvrdená instabilita pri chôdzi je vhodne korigovaná ortopedickými kompenzačnými pomôckami (francúzskymi barlami), pričom pri zhoršovaní mobility významne pomôžu aj ďalšie zdravotnícke ortopedické kompenzačné pomôcky (chodítko, štvorkolka a podobne). 16. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že trvá na petite podanej žaloby a naďalej považuje lekársky posudok žalovaného za diskriminačný, pretože jej zdravotný stav sa zhoršuje. 17. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval. IV. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 21. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 22. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 24. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „kompenzačný zákon“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 1 ods. 2 kompenzačného zákona cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 1 vety prvej kompenzačného zákona kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 2 ods. 2 kompenzačného zákona sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 29. Podľa § 2 ods. 3 kompenzačného zákona ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 30. Podľa § 2 ods. 4 kompenzačného zákona funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. 31. Podľa § 6 ods. 1 kompenzačného zákona v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. 32. Podľa § 6 ods. 2 kompenzačného zákona znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií. 33. Podľa § 11 ods. 9 kompenzačného zákona posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. 34. Podľa § 11 ods. 10 kompenzačného zákona posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 35. Podľa § 14 ods. 1 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) a b) kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy. 37. Podľa § 14 ods. 10 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. 38. Podľa § 16 ods. 1 kompenzačného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 39. Podľa § 16 ods. 2 kompenzačného zákona preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa vyhotovuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 10. 40. Podľa § 17 ods. 1 kompenzačného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 41. Podľa prílohy č. 3 časti VIII (Srdce a obehové ústrojenstvo), A (Postihnutie srdca) bodu 1 písm. a) kompenzačného zákona pre vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev, ischemickú chorobu srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca, kardio-myopatie, stavy po myokarditídach a pod. je miera funkčnej poruchy v rozpätí 10 - 20 % pri druhu zdravotného postihnutia: s miernym znížením výkonnosti: nijaké prejavy srdcovej a koronárnej nedostatočnosti ako dýchavičnosť, anginózne bolesti i pri silnejšom telesnom zaťažení (napríklad rýchla chôdza 7 km/hod., námahová telesná práca, záťaž viac ako 100 W, MET nad 7), EF ľavej komory 55 - 80%. 42. Podľa prílohy č. 3 časti VIII (Srdce a obehové ústrojenstvo), A (Postihnutie srdca) bodu 1 písm. b) kompenzačného zákona pre vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev, ischemickú chorobu srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca, kardio-myopatie, stavy po myokarditídach a pod. je miera funkčnej poruchy v rozpätí 30 - 40 % pri druhu zdravotného postihnutia: stavy zodpovedajúce NYHA II stupeň postihnutia zodpovedá poklesu výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (napríklad chôdza 5 km/hod., ťažkosti pri stredne ťažkej telesnej práci a rekreačných aktivitách, maximálna záťaž 75 W, MET 4 - 6,6), EF ľavej komory 45 - 55%. 43. Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa rozsahu a stupňa obmedzenia výkonnosti srdcovocievneho systému. Na určenie miery funkčnej poruchy zdravotného postihnutia je menej dôležitý druh ochorenia srdca a obehového ústrojenstva ako rozdielna strata výkonu podľa už prítomného štádia ochorenia. 44. Podľa § 53 ods. 1 kompenzačného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 53 ods. 2 kompenzačného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 46. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 49. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Žalobkyňa k svojmu zdravotnému stavu uviedla, že nevládze chodiť, aj spadla a rozbila si hlavu, v jej veku (80 rokov) syn ju musí voziť po lekárskych vyšetreniach, pretože padá aj keď má barlu. Zároveň súdu krátkou cestou predložila fotokópie doplnených lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení - neurologická kontrola zo dňa 21.08.2018, kardiologické vyšetrenie zo dňa 11.09.2018, psychiatrické vyšetrenia z 21.08.2018 a z 18.09.2018, ortopedické vyšetrenie z 31.08.2018 a výsledky laboratórnych vyšetrení z 30.08.2018, ktoré lekárske nálezy boli krátkou cestou predložené poverenému zástupcovi žalobcu k nahliadnutiu. V nadväznosti na uvedené poverený zástupca žalovaného k predloženým lekárskym nálezom uviedol, že tieto neboli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, pretože boli realizované až po ich vydaní. V tejto súvislosti dodal, že žalobkyňa v budúcnosti môže podať nové žiadosti o vydanie preukazu a parkovacieho preukazu a za účelom určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podľa kompenzačného zákona môže predložiť novšie a aktuálne lekárske správy o jej zdravotnom stave. 50. Keďže obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného boli výsledkom dvoch paralelne prebiehajúcich administratívnych konaní, ktoré vychádzali z rovnakých lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne a rovnakých lekárskych posudkov a záverov vypracovaných pre účely určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podľa kompenzačného zákona v oboch stupňoch administratívneho konania, správny súd vyhodnotí zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí spoločným odôvodnením vzťahujúcim sa k obom rozhodnutiam žalovaného. 51. V prejednávanom prípade ide o žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, preto správny súd posúdil jej obsah neformálne a preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj administratívny postup predchádzajúci ich vydaniu, nad rámec žalobných bodov. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí správny súd zistil, že okrem žalobkyňou tvrdeného nesprávneho vyhodnoteného skutkového stavu veci, boli porušené i procesné práva žalobkyne, a to byť prítomná na základe jej žiadosti zo dňa 02.03.2017 pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom v odvolacom konaní a taktiež, že preskúmavané rozhodnutia nie sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, predovšetkým vo vzťahu k odlišnej klasifikácii miery funkčného postihnutia srdca podľa schopnosti žalobkyne znášať fyzickú záťaž, nazývané NYHA. Túto klasifikáciu posudkový lekár žalovanej v odvolacom konaní bez odôvodnenia posúdil ako NYHA I, čo bola odlišná klasifikácia oproti nálezu z kardiologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 09.11.2016 (kardiológom konštatovaná klasifikácia NYHA II), ktoré bolo podkladom na vypracovanie lekárskeho posudku miery funkčnej poruchy žalobkyne pre účely rozhodnutia o predmetných žiadostiach žalobkyne o vydanie preukazu a parkovacieho preukazu. Záverečné konštatovanie posudkového lekára žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu srdcového zlyhávania NYHA I a na to nadväzujúce posúdenie diagnostikovanej choroby srdca žalobkyne bolo dôvodom, pre ktorý posudkový lekár toto ochorenie pre účely určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podradil pod písm. a) časti VIII - A bod 1 prílohy č. 3 kompenzačného zákona, podľa ktorého stanovil MFP na 20%. 52. Uvedený postup posudkového lekára žalovaného v spojení s absenciou dostatočného vysvetlenia dôvodov takéhoto odklonu od záverov vyplývajúcich z odborného lekárskeho kardiologického nálezu v lekárskom posudku, ako aj v rozhodnutí vo veci samej, nie je v súlade so zákonom, a to o to viac, že posudkový lekár správneho orgánu druhého stupňa v rámci odvolacieho konania nevyšetril žalobkyňu, ani ju k vykonaniu posúdenia MFP neprizval. Takéto procesné pochybenie nie je možné zhojiť ani dodatočne podaným písomným vysvetlením učineným posudkovým lekárom žalovaného (zo dňa 09.11.2017) v priebehu súdneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí vo vyjadrení k obsahu správnej žaloby zo dňa 15.11.2017, adresovanému súdu. Dôvody určenia miery funkčnej poruchy a jej percentuálneho vyjadrenia podľa zaradenia jednotlivých diagnostikovaných zdravotných postihnutí žalobkyne pod príslušné položky prílohy č. 3 kompenzačného zákona uvádzané v predmetnom vyjadrení posudkového lekára žalovaného mali tvoriť obsah preskúmavaných rozhodnutí, vrátane odôvodnenia odklonu vyhodnotenia konštatovanej klasifikácie NYHA I v rozpore s kardiologickým nálezom, ktorý zrejme nie len na základe ukazovateľa EF ĽK 60 % stanovil funkčné postihnutie na klasifikačnú hodnotu NYHA II. 53. V tejto súvislosti správny súd zároveň dodáva, že posudkový lekár v rámci vyhodnotenia miery funkčnej poruchy účastníka konania nie je oprávnený diagnostické objektívne závery, obsiahnuté v predkladaných nálezoch z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu dotknutého účastníka konania, meniť bez predchádzajúcej konzultácie s príslušným odborným lekárom alebo bez predchádzajúceho odborného lekárskeho vyšetrenia realizovaného v spolupráci s odborným lekárom v rámci výkonu posudkovej činnosti, prípadne bez predvolania fyzickej osoby na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu (postupom podľa § 11 ods. 9 kompenzačného zákona). Odhliadnuc od uvedeného posudkový lekár taktiež nepostupoval pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne v súlade s ustanovením § 9 ods. 10 kompenzačného zákona, keď ju za týmto účelom neprizval na základe žiadosti žalobkyne (zo dňa 02.03.2017), aby bola prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu pre účely posúdenia jej žiadosti o vydanie preukazu a parkovacieho preukazu, hoci to výslovne takto neformulovala, ale úmysel žalobkyne je zrejmý. Hoci uvedená žiadosť žalobkyne bola podaná v rámci prvostupňových správnych konaní, túto je možné bez ďalšieho považovať za záväzný prejav vôle, ktorý sa vzhľadom na jednotu administratívneho konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t. j. v rámci oboch stupňov administratívnych konaní, vzťahuje aj na odvolacie administratívne konanie, pokiaľ účastník konania neprejaví opak. 54. Rovnako v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje dostatočné, pre účastníka konania a pre laickú verejnosť zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie záveru, že jednotlivé diagnózy sa navzájom neovplyvňujú s následkom násobenia ich vzájomných nepriaznivých účinkov tak, aby boli splnené podmienky navýšenia MFP o 10 % podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona. Len samotné konštatovanie o vzájomnom neovplyvňovaní sa zistených diagnostikovaných zdravotných postihnutí žalobkyne, bez uvedenia presvedčivej a logickej úvahy, nepostačuje a nezodpovedá zákonnej požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 55. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že správne orgány oboch stupňov sa pri znalosti určitých obmedzení samostatného bežného pohybu žalobkyne - jej premiestňovania sa za účelom absolvovania početných lekárskych vyšetrení, nevysporiadali s otázkou posúdenia jej reálnej schopnosti na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť (pokiaľ prichádza do úvahy také cestovanie za vyššie uvedeným účelom), taktiež sa nezaoberali schopnosťou žalobkyne pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy. S prihliadnutím na opis pohybu žalobkyne vyplývajúci z jednotlivých lekárskych správ a na možnosti straty rovnováhy aj pri použití opory francúzskej barly, ako aj vo vyššie uvedenom kontexte požiadaviek zákona, neznie presvedčivo konštatovanie posudkového lekára vo vyjadrení zo dňa 09.11.2017, že instabilita žalobkyne pri chôdzi je vhodne korigovaná francúzskymi barlami, pričom pri zhoršení mobility pomôžu aj ďalšie ortopedické kompenzačné pomôcky ako chodítko alebo štvorkolka. 56. Vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky napadnutých rozhodnutí a na procesné pochybenia v priebehu konaní predchádzajúcich ich vydaniu, správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia postrádajú riadne odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože vo vzťahu k vyššie uvádzaným skutočnostiam neobsahujú vysvetlenie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, sledujúc účel predmetnej právnej úpravy, t. j. napomôcť pri začlenení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených kompenzačným zákonom. V tomto ohľade nepostačuje len vymenovanie diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych správ a konštatovanie, že tieto sa vzájomne neovplyvňujú. 57. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d), f) a g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 58. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 59. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)