Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200047 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2017200047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska č.8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny číslo: TTl/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 11.10.2016 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny č.TTl/ OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016, ktorým tento prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobkyni podľa § 45 ods. 14 zák.č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňal preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, nakoľko sa zmenili skutočnosti na trvanie nároku na preukaz stanovené v § 16 ods. 1, 2 zákona. Zároveň prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 2. Žalobkyňa v žalobe namietala, že je presvedčená o tom, že spĺňa všetky zákonné podmienky na priznanie finančného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pre ŤZP a na kompenzácie ktoré jej boli priznané. Je presvedčená, že jej zdravotný stav je naďalej vážny a je odkázaná na to, aby používala z dôvodu jej zlého zdravotného stavu motorové vozidlo. 3. K predmetnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 24.4.2017, v ktorom poukázal, že žalobkyni bol odňatý parkovací preukaz na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu, pričom na základe podaného odvolania bol zdravotný stav posudzovaný opätovne a v konaní bolo doplnené dokazovanie lekárskym a komplexným posudkom. Po preskúmaní dospel žalovaný k záveru, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a preto toto odvolanie zamietol. Žalovaný poukázal, že posudkový lekár skonštatoval v lekárskom posudku, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% podľa prílohy č.3, časti XII.A.5.b. - pohybový a podporný aparát, chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach svalov, osteoporóza, osteomalácia, osteopatia, ťažká forma so zvýšenou lomivosťou kostí, s výrazným obmedzením pohyblivosti a výskytom jednej a viacerých kompresívnych zlomenín tela stavca v rozpätí miery funkčnej poruchy 50% až 70% k zákonu o peňažných príspevkoch. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je liečená pre ulceróznu kolitídu (zápal čriev), stav je na liečbe stabilizovaný. Je tiež liečená na Bechterevovu chorobu s parciálnym obmedzením rozvíjania hrudno-driekovej chrbtice a manifestnú osteoporózu s kompresívnou deformitou 2.driekového stavca. Je orientovaná primerane veku. Postoj a chôdzu zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok. Nie sú zdokumentované obmedzenia pohyblivosti na horných a dolných končatinách, poruchy úchopu, ani zmyslové poruchy a poruchy kontinencie. Žalobkyňa bola posúdená v r.2012, kedy pre zhoršenie aktivity ochorenia, neskôr aj zápal ľavého bedrového kĺbu a kompresívnu zlomeninu 2. driekového stavca, musela používať francúzske barle a bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súčasnosti nemá zápalové ochorenie bedrových kĺbov, nemá obmedzenie pohyblivosti v nich, ochorenie je na liečbe stabilizované, nová patologická zlomenina nie je zdokumentovaná. Posudkový lekár dospel k záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa v prostriedku verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystúpiť z neho ako aj zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a v prostriedku železničnej dopravy, nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny č: TTl/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016 súd zistil, že žalobkyni bol podľa § 45 ods. 14 zák.č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, nakoľko sa zmenili skutočnosti na trvanie nároku na preukaz stanovené v § 16 ods. 1, 2 zákona. V prvostupňovom rozhodnutí je skonštatované, že na základe doložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov prišlo u menovanej k zlepšeniu zdravotného stavu, pretože žalobkyňa so sprievodcom je schopná chôdze, nemá zásadné obmedzenia v mobilite, chôdza je bez opory a nemá zdokumentované závažnejšie poruchy hybnosti. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 20.5.2016, v ktorom namietala, že jej zdravotný stav sa nezmenil, stále trpí bolesťami chrbta, stuhlosť, bolesť bedrových kĺbov, únava, slabosť, neustále so zvýšeným zápalom, pri ktorom je nútená používať francúzske barle. Nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k MHD, nastupovať, vystupovať a udržať s v nej. Je nútená používať na prepravu osobné motorové vozidlo, pričom jej vznikajú zvýšené výdavky na jeho prevádzku. Je odkázaná na používanie parkovacieho preukazu z dôvodu parkovania na miestach vyhradených pre ŤZP. 6. Žalovaný ako druhostupňový správy orgán svojim rozhodnutím číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že pri hodnotení záverov zohľadnil prvostupňový správny orgán všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovom materiáli a v rámci odvolania bol vypracovaný nový lekársky posudok na posúdenie odkázanosti menovanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom na posúdenie sú relevantné objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych posudkoch, z ktorých nebolo zistené, že u menovanej je také postihnutie, ktoré by podmieňovalo jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák.č.447/2008 Z.z. a nebola u nej zistená ani praktická alebo úplná slepota oboch očí. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na lekársky posudok č.UPS/US1/SSVOPPCKPC1/SOC/2016/7467 zo dňa 2.8.2016, v ktorom bola u žalobkyni určená funkčná miera poruchy 50% podľa prílohy č.3, časť XII.A.5.b. k zák.č.447/2008 Z.z. a to v zmysle § 2 ods. 3 zák.č.447/2008 Z.z.. V tomto komplexnom posudku posudkový lekár nenavrhol v oblasti mobility žiadne kompenzácie, ani v oblasti komunikácie a z toho dôvodu, že žalobkyňa je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy, nastupovať, vystupovať do vozidla hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkový lekár vykonal posúdenie bez prítomnosti fyzickej osoby vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného bol aj lekársky posudok na účely podľa § 11 zák.č.447/2008 Z.z. č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7467 zo dňa 19.7.2016, kde je v závere konštatované, že žalobkyňa je liečená pre ulceróznu kolitídu (zápal čriev), stav je na liečbe stabilizovaný. Je tiež liečená na Bechterevovu chorobu s parciálnym obmedzením rozvíjania hrudno-driekovej chrbtice a manifestnú osteoporózu s kompresívnou deformitou 2.driekového stavca. V r.2012, kedy bola žalobkyni priznaná kompenzácia, bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný tak, že bol u nej zistený zápal ľavého bedrového kĺbu a kompresívna zlomenina 2. driekového stavca, musela používať pri chôdzi francúzske barle a bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súčasnosti nemá zápalové ochorenie bedrových kĺbov a nie je obmedzenie pohyblivosti v nich, ochorenie je na liečbe stabilizované, nová patologická zlomenina nie je zdokumentovaná. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím toho času nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť iné situácie v ňom, nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí a preto nemá oprávnenie na používanie parkovacieho preukazu podľa § 11 ods. 13 zák.č.447/2008 Z.z.. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 07.08.2017 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 8. Podľa § 11 zák.č.447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (13) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (14) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 je potvrdenie, ktoré obsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie, alebo či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je schopná udeliť písomný súhlas a odôvodnenie. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. (16) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 1 písm. g) je vyjadrenie, či zdravotný stav fyzickej osoby vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) Na účely posúdenia potreby osobitnej starostlivosti podľa prvej vety sa miera funkčnej poruchy podľa tohto zákona neposudzuje. Na posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu 1) odseky 1 až 11 platia primerane. Podľa § 14 ods. 6 písm. c) zák.č.447/2008 Z.z. (6) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 17 ods. 1 zák.č.447/2008 Z.z. (1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa § 45 ods. 14 zák.č.447/2008 Z.z. (14) Príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí. Podľa § 53 ods. 1 zák.č.447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa§ 47 ods. 1, ods.3 správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 9. Krajský súd konštatuje, že jediným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V tomto smere krajský súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny č.TTl/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2016/38276 zo dňa 10.05.2016, konštatuje vo svojom odôvodnení, že podľa doložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov prišlo u menovanej k zlepšeniu v zdravotnom stave, mobilita je v norme a nemá poruchy hybnosti zdokumentované v lekárskych správach. Nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Následne je tam citované ust. § 14 ods. 10 zák.č.447/2008 Z.z.. Prvostupňový správny orgán záverom konštatuje, že menovaná nespĺňa podmienku vyhotovenia preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a preto bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Krajský súd musí konštatovať, že takéto rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené, pretože v rozhodnutí je nedostatočným spôsobom uvedené ako sa zmenili pomery ohľadne zdravotného stavu a ktoré skutočnosti ovplyvnili tvrdenie, že u žalobkyne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, v akom smere bola ovplyvnená zlepšením zdravotného stavu jej mobilita, resp. sebestačnosť, samostatnosť a samoobslužnosť. 10. Tento procesný nedostatok prvostupňového rozhodnutia neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí č.UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7501 zo dňa 10.08.2016, keď k samotnému odvolaniu na posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom žalovaný skonštatoval, že v odvolacom konaní posudkový lekár posudzoval odkázanosť menovanej podľa zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych posudkoch. Pri hodnotení záverov zohľadnil všetky nálezy nachádzajúce sa v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu, postupoval nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového správneho orgánu, vydal nový lekársky posudok ohľadne miery funkčnej poruchy, určil podľa najzávažnejšieho ochorenia a posúdil odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pre posúdenie sú relevantné objektívne zaznamenané skutočnosti v predložených lekárskych nálezoch. Žalovaný ďalej konštatoval, že u menovanej t. j. u žalobkyne nebolo zistené také zdravotné postihnutie, ktoré by podmieňovalo odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ďalej žalovaný len cituje ustanovenie § 17 a § 45 ods. 14 zák.č.447/2008 Z.z. a záverom opätovne konštatuje, že zdravotný stav žalobkyne nie je taký, že by bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu očí. Je pravdou, že žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazuje na lekársky posudok zo dňa 2.8.2016 ako aj lekársku správu zo dňa 19.7.2016, avšak keďže tieto dokumenty nie sú neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné, aby žalovaný, pokiaľ tak nevykonal prvostupňový správny orgán, jasne a zrozumiteľne ozrejmil, na základe akých nových skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa už nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č.447/2008 Z.z., t. j. že nemá nárok na parkovací preukaz ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a základné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a ktoré sú konštatované v lekárskych správach a komplexnom posudku preniesol do dôvodov svojho rozhodnutia. 11. Odôvodnenie rozhodnutia je dôležitou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia a plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností ( § 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktorí budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak sa správny orgán nedrží týmito skutočnosťami, je rozhodnutie nepreskúmateľné, t.j. nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na to, aby došlo k jeho zrušeniu. 12. Záverom krajský súd musí konštatovať, že pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán riadne nevyhodnotili skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomu, že došlo u žalobkyne k zmene jej zdravotného stavu, obe ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to i napriek tomu, že správny orgán t. j. žalovaný tieto okolnosti podrobne vysvetlil vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré však nie je rozhodnutím, ktoré súd preskúmava v rámci svojej preskúmavacej činnosti. 13. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.