Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200338 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200338.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu Občianske združenie Pinus, Jašíkova 24, Bratislava - Ružinov proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2014/38226/KR zo dňa 12.3.20104 a Č.z.: 2013/189886 - oznámenie č. 142/§60/2013/VAOTP SR - 3 zo dňa 29.11.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica číslo 2014/38226/KR zo dňa 12.3.2014 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica Č.z.: 2013/189886 - oznámenie č. 142/ §60/2013/VAOTP SR - 3 zo dňa 29.11.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí zo dňa 12.3.2014 a 29.11.2013 vydaných žalovaným vo forme oznámenia a vyjadrenia k odvolaniu. Poukazoval na to, že v postavení prevádzkovateľa chránených dielní žalovaného dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením 60 zák. č. 6/2004 Z.z. požiadal o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní a príspevku na dopravu zamestnancov za tretí štvrťrok 2013 vo výške 2 643,10 eur, žalovaný v skutočnosti refundoval náklady vo výške 646,56 eur, čo v porovnaní so žiadosťou predloženými dokladmi, preukazujúcimi výšku skutočne vynaložených nákladov predstavovalo krátenie príspevku o 345,54 eur (tento bol požadovaný vo výške 992,10 eur) bez uvedenia dôvodov jeho krátenia. Následne vydal rozhodnutie terminologicky označené ako oznámenie č. 142/§60/2013/VAOTP SR-3, ktorým rozhodol, že požadovaný príspevok bude poskytnutý v celkovej výške 646,56 eur. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu opätovne rozhodol prvostupňový orgán písomnosťou označenou ako „Odvolanie“ - vyjadrenie č. 2014/38226/KR, ktorým odvolaniu nevyhovel. Žalobca má za to, že nezákonným postupom žalovaného a jeho rozhodnutím o nevyplatení a krátení príspevku bol ukrátený na svojich právach. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný iba konštatoval, že skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal boli už uvedené v jeho odvolaní proti žiadostiam o poskytnutie príspevku za druhý štvrťrok roku 2013 a sú predmetom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré prebieha na Krajskom súde v Trnave pod č. k. 20S/1/2014. Žalobca mal za to, že žalovaný vychádzal nesprávne z predpokladu, že koná na základe svojej právomoci podľa § 13 ods. 1 písm. o) zák. č. 5/2004 Zb. v rámci uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce, hoci tieto sú zaradené do siedmej časti zákona a príspevky podľa § 60 do ôsmej časti: „Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím“. Podľa jeho názoru je na príspevok podľa § 60 v spojení s § 70 ods. 6 po splnení zákonom stanovených podmienok právny nárok a žalovaný bol oprávnený príspevok na dopravu neposkytnúť iba v prípade poskytnutia príspevku podľa § 53b a príspevok na prevádzkové náklady pomerne krátiť iba v súvislosti s nižším rozsahom pracovného času, pričom podľa správ zo žalovaným vykonaných kontrol neboli zistené žiadne nedostatky a žalovaný ani nikdy nekonal a nepostupoval voči nemu tak, ako v tomto prípade. Rozhodnutie nevyplatiť príspevok na dopravu žalovaný založil na svojvoľnej úvahe o porušení zákazu vyplývajúceho z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 394/2012 Zb. o obmedzení platieb v hotovosti, hoci takéto porušenie zákona musí byť prejednané podľa § 10 ods. 7 v správnom konaní príslušným daňovým alebo colným orgánom, v súvislosti s čím absencia právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného, ktorému kontrola dodržiavania zákona č. 394/2012 ani neprislúcha. Aj v prípade krátenia príspevku na prevádzkové náklady žalovaný postupoval podľa interných predpisov vydaných k § 60 zákona o službách zamestnanosti, ktoré nie sú relevantným prameňom práva nakoľko orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci upravuje zákon, nie je oprávnený konať nad rozsah svojich zákonných právomocí (alikvotný prepočet nákladov na počet ZP zamestnancov nie je zákonom stanovený). Príspevok podľa § 60 sa podľa žalobcu viaže na status chránenej dielne bez ohľadu na pomer zdravých a zdravotne postihnutých zamestnancov, pričom jeho výška je stanovená zákonom. Rozhodnutia žalovaného, hoci označené ako oznámenia, sú rozhodnutiami orgánu vrchnostenskej moci o subjektívnom práve právnickej osoby, preto musia podliehať súdnemu prieskumu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., pričom podľa § 247 O.s.p. tomuto prieskumu môžu podliehať len rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť, alebo rozhodnutia, proti ktorým zákon opravný prostriedok nepripúšťa. V danom prípade zákon č. 5/2004 Z.z. pôsobnosť správneho poriadku explicitne nevylučuje, z čoho možno vyvodzovať, že vznik právoplatnosti rozhodnutí treba podriadiť režimu správneho poriadku, ktorý sa podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. aplikuje, v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne ak osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v celom rozsahu. Žalobca má súčasne za to, že žalovaný o jeho odvolaní rozhodol ako nepríslušný orgán a že pokiaľ odvolaniu nemienil vyhovieť, mal podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku vec predložiť odvolaciemu orgánu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.6.2014, doručenom súdu dňa 30.6.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že pri svojom postupe aplikoval ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje iba na konania podľa § 13 ods. 1 písm. e), medzi ktoré príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 nepatria. Aplikácia ustanovenia § 60 bola pre úrady práce zjednotená na metodických stretnutiach, pričom žalobca vzal na vedomie, že náklad je oprávnený, ak spĺňa podmienky výslovne uvedené v žiadosti v časti „Oprávnené náklady“, okrem iného podmienku hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti a je vynaložený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca podpísal vyhlásenie o vedomosti, že sa na neho vzťahujú povinnosti príjemcu príspevku zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu SR v zmysle Schémy de minimis na podporu zamestnanosti „Schéma DM-1/2007“. Pri poskytnutí príspevku postupoval podľa § 60 ods. 6 zák. č. 5/2004 Z.z. v spojení s Usmernením Riadiaceho orgánu č. N3/2007 a uvedenou schémou, žalobcovi uhradil iba preukázané oprávnené náklady, pričom rešpektoval podmienku účelnosti, t.j. priamu väzbu na podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím, a ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci neexistuje záväzný výklad zákona, pričom konštatoval, že žalobcove tvrdenia vychádzajú iba z jeho vlastnej interpretácie zákona, pričom dodal, že výklad zákonov robí Najvyšší súd svojou rozhodovacou činnosťou. Súd prejednal vec so súhlasom účastníkov podľa § 250f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Predmetom súdneho preskúmania bol postup žalovaného pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, v súvislosti s ktorým správny orgán vydal dňa 29.11.2013 Oznámenie č. 142/§60/2013/ VAOTP SR-3 o poskytnutí príspevku na úhradu prevádzkových nákladov vo výške 646,56 eur, a to na základe žalobcom podanej žiadosti zo dňa 7.10.2013. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 5/2004 o službách zamestnanosti sa príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov poskytuje právnickej alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada. Zákon č. 5/2004 Z.z. vo svojich ustanoveniach konkretizuje prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska ako aj náklady na dopravu zamestnancov a stanovuje maximálnu ročnú výšku príspevku, o postupe príslušného správneho orgánu pri neposkytnutí požadovaného príspevku, či jeho poskytnutí v menšom ako oprávnenou osobou požadovanom rozsahu, sa však nezmieňuje. V ustanovení § 70 ods. 1 vymenúva konania, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, medzi ktorými konanie o príspevku podľa § 60 nie je uvedené. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Konanie žalovaného o žiadosti žalobcu na poskytnutie príspevku podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. je konaním orgánu štátnej správy o práve právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom osobitný zákon - zákon č. 5/2004 Z.z. vlastnú úpravu priznania príspevku v nižšej ako požadovanej výške, resp. jeho nepriznania neobsahuje. Požiadavka žalobcu na postup správneho orgánu podľa zák. č. 71/1967 Zb. a v rámci toho aj vydanie rozhodnutia s náležitosťami upravenými v tomto zákone preto je legitímna, má oporu v ustanovení všeobecného procesného predpisu § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., ako aj v okolnostiach prípadu a v princípoch dobrej verejnej správy, ktoré ako súčasť princípov európskeho správneho práva sú uvedené v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe a medzi ktoré okrem iného patrí princíp viazanosti právom, princíp právnej istoty zahŕňajúci požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem ako aj postupu orgánov verejnej moci a princíp transparentnosti verejnej moci nedosiahnuteľnej bez garantovania konkrétnych procesných práv účastníka, vrátane práva na vydanie a oznámenie rozhodnutia, jeho adekvátne odôvodnenie, informáciu o opravnom prostriedku a preskúmanie rozhodnutia. V danom prípade, hoci „oznámenie“ žalovaného zo dňa 29.11.2013 a „vyjadrenie“ k odvolaniu zo dňa 12.3.2014 majú charakter rozhodnutia o práve žalobcu a podľa obsahu týchto písomností ich bolo potrebné považovať za rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a za rozhodnutie o odvolaní účastníka, tieto súčasne nespĺňajú náležitosti rozhodnutia vyžadované ustanovením § 47 zák. č. 71/1967 Zb. V danom prípade došlo zo strany správneho orgánu k procesnému pochybeniu v tom, že o odvolaní rozhodol, bez opory v zákone, opätovne prvostupňový správny orgán. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte dodať, že aj keď zákon č. 5/2004 Z.z., ani Dohoda pre prípad nevyplatenia príspevku nestanovujú povinnosť vydať rozhodnutie, súd má za to, že jeho vydanie je logickým predpokladom pre to, aby sa žalobca mohol v konaní brániť proti postupu, z jeho pohľadu nezákonnému. K otázke procesnej úpravy takéhoto konania a rozhodovania súd uvádza, že aj keď nie je dôvodné vyžadovať výslovnú aplikáciu úpravy zák.č. 71/1967 Zb. je nutné trvať na tom, aby vydané rozhodnutie obsahovalo náležitosti, ktoré sú podmienkou a predpokladom pre ďalší postup v konaní, logicky spočívajúci v možnosti podať opravný prostriedok, povinnosti druhostupňového orgánu vo veci rozhodnúť (ust. § 250l O.s.p. nezveruje rozhodovanie o opravnom prostriedku súdu a opravný prostriedok ani nie je zákonom vylúčený) a následnej možnosti domáhať sa súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia. Vec prejednávajúci súd preto napadnuté rozhodnutia pre ich nepreskúmateľnosť a súčasne pre vadu v postupe správneho orgánu (nedostatok kompetencie pre rozhodnutie o odvolaní) podľa § 250j ods. 2 písm. d) a písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca návrh na priznanie ich náhrady nepodal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.