Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200338 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200338.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Občianske združenie Pinus, Jašíkova 24, Bratislava - Ružinov proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2014/38226/KR zo dňa 12.3.20104 a Č.z.: 2013/189886 - oznámenie č. 142/§60/2013/VAOTP SR - 3 zo dňa 29.11.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica číslo 2014/38226/KR zo dňa 12.3.2014 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica Č.z.: 2013/189886 - oznámenie č. 142/ §60/2013/VAOTP SR - 3 zo dňa 29.11.2013 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí zo dňa 12.3.2014 a 29.11.2013 vydaných žalovaným vo forme oznámenia a vyjadrenia k odvolaniu. Poukazoval na to, že v postavení prevádzkovateľa chránených dielní žalovaného dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením 60 zák. č. 6/2004 Z.z. požiadal o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní a príspevku na dopravu zamestnancov za tretí štvrťrok 2013 vo výške 2 643,10 eur, žalovaný v skutočnosti refundoval náklady vo výške 646,56 eur, čo v porovnaní so žiadosťou predloženými dokladmi, preukazujúcimi výšku skutočne vynaložených nákladov predstavovalo krátenie príspevku o 345,54 eur (tento bol požadovaný vo výške 992,10 eur) bez uvedenia dôvodov jeho krátenia. Následne vydal rozhodnutie terminologicky označené ako oznámenie č. 142/§60/2013/VAOTP SR-3, ktorým rozhodol, že požadovaný príspevok bude poskytnutý v celkovej výške 646,56 eur. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu opätovne rozhodol prvostupňový orgán písomnosťou označenou ako „Odvolanie“ - vyjadrenie č. 2014/38226/KR, ktorým odvolaniu nevyhovel. Žalobca má za to, že nezákonným postupom žalovaného a jeho rozhodnutím o nevyplatení a krátení príspevku bol ukrátený na svojich právach. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný iba konštatoval, že skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal boli už uvedené v jeho odvolaní proti žiadostiam o poskytnutie príspevku za druhý štvrťrok roku 2013 a sú predmetom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré prebieha na Krajskom súde v Trnave pod č. k. 20S/1/2014. Žalobca mal za to, že žalovaný vychádzal nesprávne z predpokladu, že koná na základe svojej právomoci podľa § 13 ods. 1 písm. o) zák. č. 5/2004 Zb. v rámci uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce, hoci tieto sú zaradené do siedmej časti zákona a príspevky podľa § 60 do ôsmej časti: „Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím“. Podľa jeho názoru je na príspevok podľa § 60 v spojení s § 70 ods. 6 po splnení zákonom stanovených podmienok právny nárok a žalovaný bol oprávnený príspevok na dopravu neposkytnúť iba v prípade poskytnutia príspevku podľa § 53b a príspevok na prevádzkové náklady pomerne krátiť iba v súvislosti s nižším rozsahom pracovného času, pričom podľa správ zo žalovaným vykonaných kontrol neboli zistené žiadne nedostatky a žalovaný ani nikdy nekonal a nepostupoval voči nemu tak, ako v tomto prípade. Rozhodnutie nevyplatiť príspevok na dopravu žalovaný založil na svojvoľnej úvahe o porušení zákazu vyplývajúceho z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 394/2012 Zb. o obmedzení platieb v hotovosti, hoci takéto porušenie zákona musí byť prejednané podľa § 10 ods. 7 v správnom konaní príslušným daňovým alebo colným orgánom, v súvislosti s čím absencia právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného, ktorému kontrola dodržiavania zákona č. 394/2012 ani neprislúcha. Aj v prípade krátenia príspevku na prevádzkové náklady žalovaný postupoval podľa interných predpisov vydaných k § 60 zákona o službách zamestnanosti, ktoré nie sú relevantným prameňom práva nakoľko orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci upravuje zákon, nie je oprávnený konať nad rozsah svojich zákonných právomocí (alikvotný prepočet nákladov na počet ZP zamestnancov nie je zákonom stanovený). Príspevok podľa § 60 sa podľa žalobcu viaže na status chránenej dielne bez ohľadu na pomer zdravých a zdravotne postihnutých zamestnancov, pričom jeho výška je stanovená zákonom. Rozhodnutia žalovaného, hoci označené ako oznámenia, sú rozhodnutiami orgánu vrchnostenskej moci o subjektívnom práve právnickej osoby, preto musia podliehať súdnemu prieskumu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., pričom podľa § 247 O.s.p. tomuto prieskumu môžu podliehať len rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť, alebo rozhodnutia, proti ktorým zákon opravný prostriedok nepripúšťa. V danom prípade zákon č. 5/2004 Z.z. pôsobnosť správneho poriadku explicitne nevylučuje, z čoho možno vyvodzovať, že vznik právoplatnosti rozhodnutí treba podriadiť režimu správneho poriadku, ktorý sa podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. aplikuje, v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne ak osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v celom rozsahu. Žalobca má súčasne za to, že žalovaný o jeho odvolaní rozhodol ako nepríslušný orgán a že pokiaľ odvolaniu nemienil vyhovieť, mal podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku vec predložiť odvolaciemu orgánu. 2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.6.2014, doručenom súdu dňa 30.6.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že pri svojom postupe aplikoval ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje iba na konania podľa § 13 ods. 1 písm. e), medzi ktoré príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 nepatria. Aplikácia ustanovenia § 60 bola pre úrady práce zjednotená na metodických stretnutiach, pričom žalobca vzal na vedomie, že náklad je oprávnený, ak spĺňa podmienky výslovne uvedené v žiadosti v časti „Oprávnené náklady“, okrem iného podmienku hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti a je vynaložený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca podpísal vyhlásenie o vedomosti, že sa na neho vzťahujú povinnosti príjemcu príspevku zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu SR v zmysle Schémy de minimis na podporu zamestnanosti „Schéma DM-1/2007“. Pri poskytnutí príspevku postupoval podľa § 60 ods. 6 zák. č. 5/2004 Z.z. v spojení s Usmernením Riadiaceho orgánu č. N3/2007 a uvedenou schémou, žalobcovi uhradil iba preukázané oprávnené náklady, pričom rešpektoval podmienku účelnosti, t.j. priamu väzbu na podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím, a ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci neexistuje záväzný výklad zákona, pričom konštatoval, že žalobcove tvrdenia vychádzajú iba z jeho vlastnej interpretácie zákona, pričom dodal, že výklad zákonov robí Najvyšší súd svojou rozhodovacou činnosťou. 3.Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/34/2014-58 zo dňa 7.4.2015 zrušil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica číslo 2014/38226/KR zo dňa 12.3.2014 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica Č.z.: 2013/189886-oznámenie č. 142/§60/2013/VAOTP SR-3 zo dňa 29.11.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a písm. e) v tom čase platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. 4.Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k. 10Sžso/66/2015 zo dňa 7.12.2016 došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/34/2014, a to podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu bolo konštatované, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom bližšie nezdôvodnil v čom mal byť postup súdu prvého stupňa nesprávny. 5.Správny súd vec opätovne prejednal postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 6.Predmetom súdneho preskúmania bol postup žalovaného pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, v súvislosti s ktorým správny orgán vydal dňa 29.11.2013 Oznámenie č. 142/§60/2013/ VAOTP SR-3 o poskytnutí príspevku na úhradu prevádzkových nákladov vo výške 646,56 eur, a to na základe žalobcom podanej žiadosti zo dňa 7.10.2013. 7.Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 5/2004 o službách zamestnanosti sa príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov poskytuje právnickej alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada. Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 71/1967 Správneho poriadku, ak tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Zákon č. 5/2004 Z.z. vo svojich ustanoveniach konkretizuje prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska ako aj náklady na dopravu zamestnancov a stanovuje maximálnu ročnú výšku príspevku, o postupe príslušného správneho orgánu pri neposkytnutí požadovaného príspevku, či jeho poskytnutí v menšom ako oprávnenou osobou požadovanom rozsahu, sa však nezmieňuje. V ustanovení § 70 ods. 1 vymenúva konania, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, medzi ktorými konanie o príspevku podľa § 60 nie je uvedené. 8.Konanie žalovaného o žiadosti žalobcu na poskytnutie príspevku podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. je konaním orgánu štátnej správy o práve právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom osobitný zákon - zákon č. 5/2004 Z.z. vlastnú úpravu priznania príspevku v nižšej ako požadovanej výške, resp. jeho nepriznania neobsahuje. K námietke žalovaného, že na konanie o poskytnutí príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) správny súd uvádza, že z ust. § 1 ods. 1 predmetného zákona vyplýva, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, teda aj na konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o práve žiadateľa na poskytnutie predmetného príspevku. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon teda vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným spojením „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. V prípade, ak takáto konštatácia v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho súdnictva absentuje, a teda ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a povinnosťou orgánu verejnej správy je dôsledne ho aplikovať. Je potrebné konštatovať, že zákon o službách zamestnanosti patrí do skupiny predpisov, ktoré sú k správnemu poriadku vo vzťahu subsidiarity, t.j. správny poriadok sa použije rešpektujúc odchýlky, ktoré sú uvedené v samotnom zákone o službách zamestnanosti pozitívne. Opačné vyjadrenie vzťahu tohto osobitného zákona k správnemu poriadku, teda negatívne v tomto prípade nemožno použiť, nakoľko z obsahu ustanovení zákona o službách zamestnanosti nevyplýva, že sa na tento osobitný zákon správny poriadok nevzťahuje. 9.Požiadavka žalobcu na postup správneho orgánu podľa zák. č. 71/1967 Zb. a v rámci toho aj vydanie rozhodnutia s náležitosťami upravenými v tomto zákone preto je legitímna, má oporu v ustanovení všeobecného procesného predpisu § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., ako aj v okolnostiach prípadu a v princípoch dobrej verejnej správy, ktoré ako súčasť princípov európskeho správneho práva sú uvedené v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe a medzi ktoré okrem iného patrí princíp viazanosti právom, princíp právnej istoty zahŕňajúci požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem ako aj postupu orgánov verejnej moci a princíp transparentnosti verejnej moci nedosiahnuteľnej bez garantovania konkrétnych procesných práv účastníka, vrátane práva na vydanie a oznámenie rozhodnutia, jeho adekvátne odôvodnenie, informáciu o opravnom prostriedku a preskúmanie rozhodnutia. 10.V danom prípade, hoci „oznámenie“ žalovaného zo dňa 29.11.2013 a „vyjadrenie“ k odvolaniu zo dňa 12.3.2014 majú charakter rozhodnutia o práve žalobcu, podliehajú súdnemu prieskumu a podľa obsahu týchto písomností ich bolo potrebné považovať za rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a za rozhodnutie o odvolaní účastníka, aj napriek tomu, že nespĺňajú náležitosti rozhodnutia vyžadované ustanovením § 47 zák. č. 71/1967 Zb. V danom prípade došlo zo strany správneho orgánu k procesnému pochybeniu v tom, že o odvolaní rozhodol, bez opory v zákone, opätovne prvostupňový správny orgán. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte dodať, že aj keď zákon č. 5/2004 Z.z., ani Dohoda pre prípad nevyplatenia príspevku nestanovujú povinnosť vydať rozhodnutie, súd má za to, že jeho vydanie je logickým predpokladom pre to, aby sa žalobca mohol v konaní brániť proti postupu, z jeho pohľadu nezákonnému. 11.Súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že žalovaný postupoval tiež v rozpore s § 57 Správneho poriadku, podľa ktorého, ak správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie môže o odvolaní sám rozhodnúť, o čo v tomto prípade nejde, nakoľko odvolaniu nebolo vyhovené v plnom rozsahu. Ak však nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Správny orgán aj napriek procesnému postupu danému v uvedenom ustanovení o odvolaní rozhodol sám a nakoľko mu v plnom rozsahu nevyhovel, vec mal správne predložiť nadriadenému orgánu na rozhodnutie o podanom odvolaní. 12.Vec prejednávajúci súd preto opätovne napadnuté rozhodnutia pre ich nepreskúmateľnosť a súčasne pre vadu spočívajúcu v postupe správneho orgánu (nedostatok kompetencie pre rozhodnutie o odvolaní) podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie vo vyššie naznačenom smere. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžo/202/2015 zo dňa 3.8.2016, keď v totožnej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 20S/1/2014 bol rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.3.2015 potvrdený. 13.O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca návrh na priznanie ich náhrady nepodal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.