Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/38/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208891 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111208891.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: Ing. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, P., zastúpený advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, so sídlom Paulínska 15/A Trnava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 21C/25/2011 - 126 zo dňa 17. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v sume 225,46 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal vypratania žalovaného z bytu č. XX na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome XX b.j. na I. ulici č. XX v P., vchod č. XX, označený súpisným číslom XXXX, pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne a príslušenstva. Prvostupňový súd po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 126 ods. 1, 2, § 685 ods. 1, § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním, ako aj z rozhodovacej činnosti Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Trnave bolo súdu známe, že medzi žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. a JUDr. Dušanom Pohovejom, ako správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv k veciam patriacich do konkurznej podstaty úpadcu. Obaja správcovia konkurznej podstaty zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých sú správcami, pri súpise majetku okrem iného aj byt, ktorý užíva žalovaný. Keďže tento duplicitný zápis bolo potrebné vyriešiť a o tejto otázke prebiehali súdne konania, na Krajskom súde v Bratislave sa vedie konanie pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. V ďalšom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia veci vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p., správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., ktoré konanie prebehlo pred Okresným súdom v Trnave pod číslom konania 44Cbi/6/2007 a v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 21CoKr/4/2008 a bolo právoplatne skončené. V tomto konaní návrh JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. o vylúčenie veci, vrátane predmetného bytu, bol zamietnutý, Najvyšší súd SR dovolanie JUDr. Dušana Pohoveja odmietol. Porovnajúc výsledky dôkazov v konaní s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd dospel k názoru, že žaloba v predmetnej veci je nedôvodná, bezzákladná, preto túto žalobu zamietol. Súd dospel k záveru, že nájomný vzťah žalovaného k bytu vznikol, tento vzťah bol uzatvorený s oprávnenou osobou, preto by bolo v rozpore s právom, ale aj dobrými mravmi vypratávať žalovaného z bytu, ktorý užíva. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal žalovanému náhradu trov konania v súvislosti s jeho zastupovaním vo veci advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolateľ podal odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) (§ 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Žalobca považuje vyslovený právny názor prvostupňového súdu, že došlo ku uzavretiu platnej nájomnej zmluvy k bytu, pretože táto bola uzatvorená s oprávnenou osobou, za nesprávny a v rozpore so zisteným skutkovým a právnym stavom. Žalovaný nájomnú zmluvu uzatvoril dňa 02.07.1999 s TAZ a.s. Predmetný byt, ktorý žalovaný užíva, nepatrí do majetku podliehajúcemu konkurzu úpadcu TAZ a.s. spravovaného JUDr. Dušanom Pohovejom (sp. zn. 44 Cbi/6/2007), a teda TAZ a.s. nikdy nebola vlastníkom predmetného bytu, a teda nemohla uzavrieť platnú nájomnú zmluvu ako oprávnená osoba - prenajímateľ. Žalobca odmieta argumentáciu súdu o nevyprataní predmetného bytu pre rozpor s dobrými mravmi a má za to, že práve nevypratanie bytu je v rozpore s dobrými mravmi a navyše nepriamo favorizuje (ne)existenciu nájomného vzťahu s vlastníckym právom žalobcu, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím súdu preukázané. Žalobca považuje odôvodnenie platného uzatvorenia nájomnej zmluvy pre nedostatočné vzhľadom na skutkový a právny stav. Na nárok uplatnený touto žalobou nie je možné aplikovať ustanovenia antidiskriminačného zákona a to vzhľadom na jeho vecnú pôsobnosť (§ 3 ods. 1, 2 s § 5 ods. 1 a 2) . Žalobca ako správca úpadcu žalovanému žiadnu službu spočívajúcu v práve bývania neposkytoval. Žalobca každý právny vzťah a ku každému bytu posudzoval a posudzuje samostatne, s odbornou starostlivosťou a na základe všetkých jemu dostupných podkladov. Inak tomu nebolo ani v prípade zatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným zo dňa 02.07.1999 (na ktorú sa v rozsudku odvoláva), ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a TAZ a.s. Navyše súd sa vo svojom odôvodnení nezaoberá v čom konkrétnom vidí diskriminujúce konanie žalobcu, ktorý sa tak môže len domnievať v zmysle vyššie uvedených skutočností. Vzhľadom na takmer neprekonateľné niekoľkoročné prekážky, ktorým musel žalobca čeliť pri získavaní podkladov a údajov o nájomných vzťahoch k bytom (viaceré listiny neboli žalobcovi odovzdané doposiaľ) vo vlastníctve úpadcu TAZ š.p. v konkurze, žalobca nemal vedomosť o osobách nájomcov z dôvodu porušenia povinností JUDr. Dušan Pohoveja na odovzdanie dokumentácie k nájomcom. Žalobca počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb k bytom rešpektoval pokojný, faktický stav (vtedy bez objektívnej možnosti skúmania stavu právneho) a vychádzal z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami, ktorým svedčí právo byty užívať na základe platných nájomných zmlúv. Bolo by absurdné a za daného stavu nemysliteľné, aby žalobca vychádzal z opačného predpokladu a v korešpondencii s osobami užívajúcimi byty týchto označoval napr. ako vážení domnelí nájomcovia, resp. aby požadoval vysťahovanie všetkých užívateľov, pokiaľ nepreukážu existenciu nájomného vzťahu. Žalobca v korešpondencii so žalovaným preto aj tohto označoval pojmom nájomca, avšak len do času, kým nezistil, že žalovaný nájomcom nie. Takýto spôsob označovania nevyvoláva žiadne právne následky. Zo skutočnosti, že na účet žalobcu prichádzali platby žalovaných vo výške, ktorá žalobcom nebola určená ani dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý žalobcom nebol určený ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať fakt, že žalobca prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to dokonca nájomnú zmluvu na dobu neurčitú (!). Mnohé platby boli na účty žalobcu navyše poukazované identifikovaním len prostredníctvom variabilného symbolu, príp. priezviskom. Žalobca nemohol mať ani len subjektívnu predstavu, nieto ešte objektívnu vedomosť, s kým mal - podľa názoru súdu - údajne uzavrieť nájomnú zmluvu. Poukázanie nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou, ktorá sa v popise platby označí nejakým popisom, nemožno ani pri najbenevolentnejšom a najotvorenejšom (až arbitrárnom) výklade práva považovať sa uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, Správa mestského majetku, príspevková organizácia mesta Trnava, TT-KOMFORT s.r.o., Mesto Trnava, Správa katastra Trnava a mnohé ďalšie subjekty a organizácie, ktoré žalobca vyzýval na poskytnutie súčinnosti za účelom získania akýchkoľvek podkladov vzťahujúcich sa k predmetným bytom, žalobcovi opakovane odmietali vydať vyžiadané listiny. Relevantné listiny preukazujúce právne vzťahy k viacerým bytom žalobca nemá doposiaľ. Jedinú vôľu, ktorú žalobca kedy prezentoval, bola vôľa žalobcu nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu speňažiť. Plnenia, ktoré žalovaný plnil v súvislosti s užívaním bytu, žalobca považuje za zaplnenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci - bytu bez právneho dôvodu. Na základe uvedených skutočností je prima facie zrejmé, že na strane žalobcu nikdy nebola daná vôľa (§ 37 ods. 1 O.z.) uzavrieť nájomné zmluvy a z uvedeného preto ani nedošlo (nemohlo dôjsť) k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa a ani jej prejav žalobcu ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 O.z.), a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca si bol a je vedomý, že takýmto konaním by porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keďže uzatváraním nájomných vzťahov na dobu neurčitú k nehnuteľnostiam zapísaným v súpise majetku Úpadcu by zaťažoval konkurznú podstatu a poškodzoval primárne záujmy konkurzných veriteľov (byť uspokojený čo najrýchlejšie a v čo najväčšom rozsahu). Žalobca taktiež neuvažoval o uzatváraní nájomných zmlúv z dôvodu, že na takýto postup nemal (a ani oň nežiadal) veriteľským výborom, ako príslušným orgánom (§ 82 ods. 2 písm. a) ZoKR), udelený záväzný pokyn. Len na základe udeleného záväzného pokynu príslušným orgánom (veriteľským výborom) by bol žalobca ako správca oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy, a to za podmienok stanovených záväzným pokynom. Odvolateľ taktiež nesúhlasil s názorom, že žalobca nespochybnil nájomný vzťah žalovaných k bytu, napriek tomu, že skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s., s ktorou mali žalovaní nájomnú zmluvu bolo spochybnené. Práve naopak, jednoznačne ho spochybnil podaním žaloby o vypratanie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril počas odvolacieho konania prostredníctvom právnej zástupkyne, vo vyjadrení uviedol, že žalobca popísané skutkové okolnosti uvádza jednostranne a žalobca nimi ospravedlňuje, z akého dôvodu nemohol podniknúť nič konkrétne v predmetnej veci skôr, nakoľko nemal listiny k tomuto nehnuteľného majetku, najmä nájomnú zmluvu, a teda nevedel určiť, kto jednotlivé byty užíva na základe akého právneho titulu. Tvrdenie žalobcu odvolateľ považoval za účelové, pretože počas konania žalobca ničím nepreukázal, že by oslovil nájomcov za účelom tieto listiny získať a konkrétne žalovaný ich všetky k dispozícii a bol k jednaniam prístupný. Žalobca vo svojom vyjadrení sám uvádza, že 16.03.2009 previedol všetky bytové domy tvoriace majetok štátneho podniku v konkurze na kupujúceho TAZ - správa a predaj bytom nájomcom, s.r.o. a to za minimálne stanovené ceny, za ktoré sa mali tieto predávať nájomcom. Preto tento nový vlastník následne stanovoval a prijímal jednotlivé platby, ktoré boli presne konkretizované ako nájom a služby spojené s nájmom. V nájomných zmluvách bolo dokonca stanovené označenie konkrétneho právneho predpisu, o ktoré sa jednotlivé časti nájmu opierajú a presné konkrétne predpisy boli stanovené i v časti úhrady za poskytovanie jednotlivých služieb. Ak teda žalobca takéto platby prijímal, komunikoval s jednotlivými nájomcami tak, že vo svojej korešpondencii vo vzťahu k platbám presne používal výrazy, že platby nájomného, napr. v mesiaci apríl 20.04.2009, kde za nájom platil, tiež jún 2011, kde uvádza rovnako konkretizáciu účtu, výšku nájmu a účtu, vykazuje toto jeho správanie jednoznačne vôľové prejavy viažuce sa k nájomnému vzťahu. Za celé obdobie 1998 až doteraz ani jediný úkon žalobcu nesmeroval k spochybneniu nájomného vzťahu a prípadnej výzvy na vypratanie až do podania návrhu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca riadne komunikoval so žalovaným, ale aj s ostatnými nájomcami bytov vo veci odkúpenia bytov, čím nadväzoval na ich žiadosti o odpredaj (žiadosť žalovaného z 09.12.2008 a odpoveď žalobcu z 03.03.2009) kde žalobca píše, že po určení obstarávacích cien bezodkladne prikročí k prevodom bytov na nájomcov v súlade s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov. Za týmto účelom žalobca požiadal o sprístupnenie bytov, aby znalec určil zostatkovú kúpnu cenu. Ako deň ohliadky uviedol 09.03.2010. Žalovaný si nemohol preveriť, či v jednotlivých štádiách zmien vlastníckych vzťahov uzatvára zmluvu s vlastníkom, keď ako radový občan k určitým listinám žiadny prístup nemal (napríklad k privatizačnému projektu a pod.) Žalovaný mohol teda postupovať iba v rámci verejných listín, ktorým je kataster, kde si mohol preveriť platné vlastníctvo v momente uzatvárania zmluvného vzťahu. Údaje v katastri sú záväzné až do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobu (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Na odvolacom pojednávaní žalovaný predkladal listinné dôkazy, zmluvu o pracovných a mzdových podmienkach uzatvorenú medzi TAZ SIPOX, a.s. a Ing. S. D., zo dňa 14.05.1998, list žalobcu zo dňa 25.06.2010, vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009, zo dňa 10.06.2010 predpis mesačných zálohových platieb zo dňa 01.04.2010, predpis mesačných zálohových platieb zo dňa 01.12.2010, vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010, zo dňa 31.05.2011, vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2011, zo dňa 31.05.2012, list správcu nehnuteľnosti I. D. - neodkúpené byty platia nájom ako doteraz zo dňa 01.01.2012, oznámenie žalobcu o čísle účtu, a variabilnom symbole, na ktorý je potrebné platiť nájomné, predpis mesačných zálohových platieb zo dňa 01.04.2010,výzvu spoločnosti TAZ- správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. zo dňa 30.09.2010, výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.03.2010, odpoveď žalobcu k žiadostiam o odkúpenie bytov zo dňa 09.12.2008, podanie informácie žalobcu žalovanému o správe a predaji bytov nájomcom zo dňa 20.4.2009, zápisnicu o obhliadke bytu žalovaného zo dňa 08.03.2010. Na pojednávaniach 15.04.2013 a 29.04.2013 sa k veci vyjadril právny zástupca žalobcu. Vo vyjadrení uviedol že v danom prípade objektívne nemohlo prísť k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne, a to vzhľadom na to, že neboli splnené základné náležitosti. Nebol splnený predpoklad prejavu vôle žalobcu takýto právny úkon uzavrieť. Nebola prejavená vôľa, by sa mala týkať konkrétnych náležitostí právneho úkonu, t.j. malo by byť dojednané trvanie zmluvy, výška nájomného a ostatné zákonom predpokladané nevyhnutné náležitosti, ktoré však v danom prípade dojednané neboli. Skutočnosť konkludentného uzavretia zmluvy počas konania na prvom stupni netvrdil ani žalovaný, keďže argumentoval skôr tým, že mal v minulosti vzniknúť spoločný nájom s jeho matkou, ktorá bola vypočúvaná ako svedkyňa. Pre žalovaného je však smerodajnou v tomto konaní zmluva z 02.07.1999. Od momentu, odkedy začal disponovať žalobca v tomto konaní s bytmi, nebola zmenená výška platieb za užívanie bytov až doposiaľ a svedčí to len o tom, že žalobca nevystupoval voči žalovanému v tomto konaní ako prenajímateľ. Je potrebné prihliadnuť k tomu, že žalovaný nebol nikdy zamestnaný či už v štátnom podniku alebo v podniku po privatizácii. Ostalo sporným, či žalovanému mal byť reálne pridelený byt a či by mal nárok na odkúpenie tohto bytu za zostatkovú cenu. Zo strany žalobcu určite nešlo o konkludentný prejav vôle na uzavretie nájomnej zmluvy a neurobil ani žiadne kroky, ktoré by smerovali k uzavretiu tejto zmluvy. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé, že žalobca je povinný mať k uzavretiu nájomnej zmluvy záväzný pokyn veriteľského výboru. veriteľský výbor takýto pokyn nedal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo/266/2007, s podobným skutkovým stavom a NS SR dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov a nebola preukázaná konkludentná akceptácia návrhu. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim akúkoľvek pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť v zmysle § 35 ods. 1 OZ. V zmysle § 37 OZ takýto prejav vôle nie je určitý, zrozumiteľný a nie je použiteľný pre argumentáciu o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca vo výpovedi na pojednávaniach uviedol, že JUDr. Pohovej, ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. agendu bytov patriacich do konkurznej podstaty spravoval od roku 2000 do roku 2009. JUDr. Pohovej aj po právoplatne ukončenom spore na Krajskom súde v Trnave, ktorým bola jeho žaloba o vylúčenie majetku konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. zamietnutá z dôvodu, že nie je vlastníkom veci, odmietol žalobcovi protokolárne odovzdať byty, odmietol odovzdať akékoľvek listiny týkajúce sa bytov. Žalobca ako správca nevedel nič o konkrétnych osobách, ktoré byty užívajú. Informácie mal len od nájomcov, ale žalobca ako správca musí podľa zákona vynakladať náležitú starostlivosť, musel preskúmavať nároky jednotlivých osôb a nemohol byt, ktorého trhová hodnota je niekoľko desiatok tisíc eur, predávať niekomu bez overenia listín. Až na základe doporučenia Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Pohovej odovzdal žalobcovi časť agendy k 390-tim bytom. Žalobca však musel byť dôsledný, pretože od nájomcov mal informácie o tom, že niektoré byty sú problémové, pretože sa s niektorými obchodovalo (nešlo ale o prípad žalovaného), ešte pred vyhlásením konkurzu na TAZ, a.s., mali niektoré rodiny mali pridelené aj 3 byty od JUDr. Pohoveja, na manželku, na dcéru, atď. Počítali s tým, že tieto byty im budú prevedené za zostatkovú cenu. Žalobca však tento stav nemohol akceptovať. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením prvostupňového súdu o tom, že jeho postup bol v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca musel dôsledne preskúmať nároky žalovaného, musel zvoliť princíp priority spočívajúci v tom, že nájomcovia, ktorí mali pridelené byt ako prví, tak títo nájomcovia sa preverovali najskôr. Postupne, ako žalobca získaval listiny z archívov a od nájomcov vybavoval agendu bytov. Žalovaný platil za užívanie bytu úhrady a nájomné žalobcovi vo výške, ktorú určil ešte JUDr. Pohovej. Nájomné a úhrady za služby žalovaný platil na účty zriadené žalobcom na prijímanie platieb nájomného a služieb. Čísla účtov a ďalšie údaje k platbám boli oznamované formou vývesky vo vchode bytového domu. Vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytov robil správca nehnuteľnosti I. D. a doručoval ho jednotlivým nájomcom bytov, žalobca mal so správcom uzatvorenú zmluvu o výkone správy. Žalobca sa stretol niekoľkokrát so žalovaným, jeho matkou a ich právnou zástupkyňou, pretože žalovaný mal záujem o odkúpenie bytu. Žalobcovi boli predkladané na stretnutiach listiny tákajúce sa nájmu bytu žalovaného, žalobca však nárok žalovaného na odkúpenie bytu spochybňoval, čo dával najavo. V dome na I. ulici, kde býva žalovaný je približne 30 bytov. V roku 2009, keď bolo na základe rozhodnutí súdov jasné, že byty sú správne zapísané v zozname konkurznej podstaty žalobcu neboli odpredané žiadne byty. začal ich odpredávať žalobca. Väčšina bytov bola odpredaná nájomcom za zostatkové ceny, pretože žalobca nemal o týchto nárokoch pochybnosti, keďže nájomcovia predložili rozhodnutia o pridelení bytu ešte vtedajším štátnym podnikom (TAZ š.p.) Na odpredaj týchto bytov veriteľský výbor záväzný pokyn nedával, pretože sa vychádzalo z toho, že nárok nájomcu je jednoznačný. Na pojednávaniach sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného, vo vyjadrení uviedla, že matka žalovaného, Ing. D. bola štipendistkou TAZ a.s. Trnava, bola zaradená v poradovníku uchádzačov o byt už v roku 1980. Žiadosť o pridelenie bytu podala v roku 1998 v uvedenom roku byt aj dostala, uzavrela nájomnú zmluvu, pričom žalovaný bol v zmluve uvedený ako spolubývajúca osoba. Následne mala osobné a zdravotné problémy, z bytu odišla a byt ostal užívať žalovaný na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02.07.1999. Byt bol v zlom technickom stave, žalovaný a jeho matka investovali do rekonštrukcie bytu 237.000 Sk (vrátane kúpy kuchynskej linky), čo preukázali faktúrami a pokladničnými blokmi. Do bytu investovali s tým, že si ho raz budú môcť kúpiť. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bola ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná spoločnosť TAZ a.s. so sídlom v Trnave, takže nebolo možné zistiť, že zmluva je uzatvorená s nevlastníkom. Či už žalovaný, jeho právny zástupca alebo správca nehnuteľnosti, ktorí komunikovali so žalovaným prostredníctvom listov, vývesiek, vždy žalovaného oslovovali ako nájomca, preto žalovaný nemal akékoľvek pochybnosti o tom, že nájomný vzťah medzi účastníkmi existuje. Riadne platil požadované platby nájomného a úhrad za služby. Hlavne pri komunikácii o odkúpení bytu nemohol mať žalovaný pochybnosti o tom, že je riadnym nájomcom bytu. Žalobca žalovanému podával informácie o stave a postupe pri predaji bytu. Oznámil mu termín ohliadky bytu za účelom určenia jeho ceny znalcom. Ohliadka sa riadne uskutočnila. Žalovaný byt užíva od roku 1998, na základe uvedeného sa vždy domnieval, že je riadnym nájomcom bytu preto jeho vypratanie z bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že platby nájomného a úhrad za služby platil na účet žalobcu riadne a včas. Žalovaného nikdy nenapadlo, že by mal platiť neoprávnenému vlastníkovi. Vo všetkej korešpondencii sa uvádzalo, že je nájomcom bytu. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa § 37 ods. 1 cit. zák.právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 686 ods. 1 nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. V danom prípade sa žalobca domáhal vypratania bytu žalovaným. Podstatným pre rozhodnutie sporu bolo vysporiadať sa so spornou otázkou medzi účastníkmi, či žalovaný je riadnym nájomcom bytu a má právo naďalej byt užívať na základe uzavretej nájomnej zmluvy, alebo žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu a je ho povinný vypratať. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a doplneným dokazovaním odvolacím súdom dospel odvolací súd k záveru, že žalobca užíva byt bytu č. XX na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome na I. ulici č. XX v P. oprávnene, na základe uzavretej nájomnej zmluvy so žalovaným a preto byt nie je povinný vypratať. Z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájom bytu vyplýva, že zmluva o nájme bytu nemusí byť uzatvorená písomne. V danom prípade podľa názoru súdu došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu medzi účastníkmi konkludentne, ich konaním. Právne úkony vyjadrené inak ako slovami, t.j. konkludentne, pričom prejav vôle nesmie vzbudzovať pochybnosť o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, musí byť vyložený podľa toho, čo spôsob ich vyjadrovania obvykle znamená. Pritom je potrebné prihliadnuť ako ku skutočnej vôli toho, kto právny úkon uskutočnil, tak na druhej strane k ochrane dobrej viery a rozumného očakávania toho, komu bol právny úkon určený. Žalobca koncom roka 2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súd v Trnave sp. zn. 44 Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu a v ktorom konaní bol úspešný, vedel, že aj byt žalovaného má zapísaný v súpise majetku úpadcu bez poznámky a vlastníctvo bytu prestalo byť sporné. Od uvedenej doby sa teda žalobca správal ako správca majetku (bytu), ktorého vlastníkom bol úpadca, TAZ š.p. v konkurze. Uvedená skutočnosť vyplynula z výpovede samotného žalobcu, ktorý vo výpovedi uviedol, že so správcom bytov na I. ulici č.XX (kde sa nachádza aj byt žalovaného) s I. D. uzavrel zmluvu o výkone správy a postupne v roku 2009 začal jednotlivé byty odpredávať. Zároveň žalobca komunikoval so všetkými užívateľmi bytov na I. ulici prostredníctvom listov a prostredníctvom oznamov vo vchode bytového domu. Všetkých užívateľov bytov označoval nájomcami, pričom im oznamoval čísla účtov, a ďalšie údaje potrebné na platenie nájomného a úhrad za služby (výšku platieb), podával im informácie o správe a predaji bytov (list žalobcu zo dňa 09.12.2008, 20.04.2009), určoval dátum ohliadky bytu pre určenie ceny bytu znalcom (08.03.2010), doručoval vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009, za rok 2010 (zo dňa 10.06.2010, 31.05.2011) určoval predpis mesačných zálohových platieb (zo dňa 01.04.2010, 01.12.2010). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný na základe informácií poskytnutých žalobcom riadne platil úhrady nájomného a služieb, poskytol súčinnosť pri ohliadke bytu. Žalobca všetky platby poskytované žalovaným prijímal. Podľa názoru odvolacieho súdu všetku uvedenú korešpondenciu je potrebné považovať za korešpondenciu žalobcu, pretože ak aj niektoré listiny vypracovával správca nehnuteľnosti I. D., hlavne predpisy platieb a vyúčtovania služieb a nájomného, robil tak na základe zmluvy o výkone správy, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom. Žalobca počas konania nepoukázal na skutočnosť, že by I. D. prekročil rozsah svojich právomocí vyplývajúcich mu zo zmluvy o výkone správy, takže z uvedeného možno vyvodiť záver, že I. D. konal v súlade s pokynmi žalobcu. Uvedené konanie žalobcu - podrobne popísaná jeho komunikácia so žalovaným - podľa názoru odvolacieho súdu je prejavom vôle žalobcu, ktorá nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že žalobca prejavil vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu s žalovaným, pretože spôsob jeho vyjadrovania obvykle znamená, že takto komunikujú subjekty záväzkového vzťahu založeného nájomnou zmluvou. Podľa názoru odvolacieho súdu nájomná zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená najneskôr dňa 10.06.2010, kedy žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie úhrad za služby a nájomného za užívanie bytu a dovtedy komunikovali písomne spôsobom hore uvedeným. Tvrdenia žalobcu, že nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o nájme bytu, pretože nemal k dispozícii relevantné listiny a ak ich aj mal, musel si ich overiť, súd považoval za účelové. Žalobca mohol už v roku 2008 osloviť predovšetkým žalovaného, aby mu listiny poskytol (všetky mal a založil ich do súdneho spisu) a k overeniu správnosti listín postačovalo šetrenie v rámci možností žalobcu, dopytom na ostatných obyvateľov domu, z ktorých väčšina, ako povedal sám žalobca vo výpovedi, užívala byty dlhodobo. Pri posudzovaní právneho úkonu je potrebné chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený, čo vyplýva z citovaného ust. § 35 ods. 3 OZ. Žalovaný bol v tomto prípade jednoznačne dobromyseľný, pretože disponoval aj písomnou zmluvou o nájme bytu zo dňa 02.07.1999 (aj keď neplatnou, čo sa však prejavilo až koncom roka 2008), a z tejto zmluvy odvodzoval všetky svoje práva a povinnosti nájomcu. V súvislosti s citovaným ustanovením § 37 ods. 1 OZ sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle. Prejav vôle je neurčitý, ak nie je istý jeho obsah a je nezrozumiteľný, ak osoba uskutočňujúca právny úkonu nedosiahla jasné vyjadrenie tejto vôle. Podľa názoru odvolacieho súdu hore popísaným spôsobom, posudzovaním obsahu jednotlivých listín, žalobca prejavoval vôľu uzavrieť zmluvu o nájme bytu, jeho prejav je určitý a zrozumiteľný. Podľa názoru odvolacieho súdu teda konkludentne došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o nájme bytu, ktorá má všetky podstatné náležitosti podľa cit. ust. § 685 ods. 1 a 686 ods. 1 OZ. Žalobca prenechal žalovanému byt č. XX na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome na I. ulici č. XX v P., ktorý žalovaný užíva od roku 1998 (najprv ako spolubývajúca osoba, neskôr ako nájomca), za dohodnuté nájomné, vyplývajúce z oznámení žalobcu, na dobu neurčitú. Pre úplnosť je potrebné dodať, že nájom bytu je chránený (§ 685 ods. 1 posledná veta), čo znamená, že nájomca ako slabšia zmluvná strana je zákonom chránená (obmedzené dôvody výpovede, nájom za regulované ceny). Ustálená súdna prax uvádza, že ak účastníci v zmluve o nájme bytu nejednoznačne upravili dobu nájmu, takéto dojednanie je síce neplatné, ale nespôsobuje neplatnosť celej nájomnej zmluvy, dôsledkom je len založenie nájomného vzťahu na dobu neurčitú (viď rozhodnutie NS SR 28 Cdo 2187/2001). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 225,46 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 60,07 eur, vyjadrenie k odvolaniu doručenému súdu dňa 15.04.2013, účasť na pojednávaniach dňa 15.04.2013 a 29.04.2013, (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby vo výške 15,01 eur, účasť na pojednávaní 20.05.2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, režijný paušál 4 krát 7,81 eur, pričom súčet uvedených položiek predstavuje sumu 225,46 eur. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.