Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/192/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209071 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111209071.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcom: 1. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., E. XX, 2. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., E. XX, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 17C/66/2011-135 zo dňa 18. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vypratania bytu odporcami v 1. a 3. rade. Súd konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Odporcom nepriznal právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 126 Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, z rozhodovacej činnosti Okresného súdu Trnava ako aj Krajského súdu Trnava je súdu známe, že medzi navrhovateľom, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. a JUDr. Dušanom Pohovejom, ako správcom konkurznej podstaty TAZ a.s. v likvidácii, prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv týkajúcich sa vecí patriacich do konkurznej podstaty toho ktorého správcu. Obaja správcovia konkurznej podstaty zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých sú správcami, pri súpise majetku okrem iného aj byt, ktorý užívajú odporcovia a tento duplicitný zápis bolo potrebné vyriešiť. O tejto spornej otázke prebiehali súdne konania a v jednom z nich sa domáhal vylúčenia vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. Ing. Pavol Korytár. Konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 68 Cbi/10/2000 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. V druhom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., ktoré prebehlo pred Okresným súdom Trnava, pod č.k. 44 Cbi/6/2007, v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Trnave, pod sp. zn. 21 CoKr 4/2008 a bolo právoplatne skončené. V tomto konaní návrh JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. o vylúčenie veci (vrátane bytu, ktorý je predmetom tohto sporu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. bol zamietnutý, Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd SR dovolanie JUDr. Dušana Pohoveja odmietol. Súd prvého stupňa zaoberajúc sa otázkou vlastníctva bytu, ktorý užívajú odporcovia, logickým výkladom dospel k záveru, že ak bol zamietnutý návrh na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. nemôže byť v budúcnosti rozhodnuté zásadne odlišne, z čoho vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania súd však nemal za preukázané, pretože nájomnú zmluvu k predmetnému bytu s odporcami v 1. až 3. rade uzavrel v zastúpení spoločnosti TAZ, a.s., ktorá nebola jeho vlastníkom, ako jej správca Správa mestského majetku Trnava príspevková organizácia, že automaticky nemali nájomný vzťah k predmetnému bytu odporcovia v 1. až 3. rade, pretože predmetná nájomná zmluva z uvedeného dôvodu nebola s nimi platne uzavretá, pretože aj z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva a je v nej uvedené, že odporcovia v 1. až 3. rade uzatvárali túto nájomnú zmluvu titulom prechodu nájmu na nich a aj z konania, z výpovede odporcov v 1. až 3. rade vyplýva, že v predmetnom byte zostali bývať po tom, čo ich otec zomrel, ktorý bol jeho nájomcom, preto súd mal za to, že v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nájomca predmetného bytu t.j. otec odporcov zomrel, stali sa jeho nájomcami jeho deti, t.j. odporcovia v 1. až 3. rade, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemali vlastný byt, pričom na základe uvedeného prechodu nájmu zo zákona, nemusela byť uzavretá s odporcami v 1. až 3. rade osobitná nájomná zmluva, aby právne účinky prechodu nájmu bytu u nich nastali, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by otec odporcov nebol platne uzavrel nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, alebo že by neplatne previedol výmenu iného bytu za predmetný byt, preto súd návrh navrhovateľa proti odporcom v 1. až 3. rade zamietol ako nedôvodný. Nakoľko navrhovateľ nepodal návrh na vypratanie predmetného bytu odporcami v 1. až 3. rade z dôvodu toho, že im nájomný pomer skončil, z dôvodu dania im platnej výpovede nájmu k predmetnému bytu, ale sa pridržiaval dôvodov uvedených v návrhu, že odporcovia v 1. až 3. rade neplatne uzavreli nájomnú zmluvu dňa 07.02.2006, preto im nájomný pomer k predmetnému bytu nevznikol, súd pri rozhodovaní v predmetnej veci mal za to, že nemôže prekročiť dôvody uvedené v návrhu, preto na výpovede z nájmu bytu dané odporcom neprihliadol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, pretože rozsudok považoval za nesprávny, došlo k naplneniu dôvodov odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. h) O.s.p., súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb k bytom rešpektoval pokojný (faktický) stav (vtedy bez objektívnej možnosti skúmania stavu právneho) a vychádzal z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami, ktorým svedčí právo byty užívať na základe platných nájomných zmlúv. Zo skutočnosti, že na účet navrhovateľa sporadicky prichádzali platby odporcov vo výške, ktorá navrhovateľom nebola určená, ani dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý navrhovateľom nebol určený ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať fakt, že navrhovateľ prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to dokonca nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Mnohé platby boli na účty navrhovateľa navyše poukazované identifikovaním len prostredníctvom variabilného symbolu prípadne priezviskom. V tomto smere je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ ako správca úpadcu spravoval celkovo 390 bytov. Navrhovateľ pri ustanovení do funkcie správcu úpadcu pritom nedisponoval žiadnymi dokladmi vzťahujúcimi sa k predmetným bytom. JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. v likvidácii a mnohé ďalšie subjekty a organizácie, ktoré navrhovateľ vyzýval na poskytnutie súčinnosti, navrhovateľovi buď opakovane odmietli doklady poskytnúť, alebo ich poskytli nekompletné. Jedinú vôľu, ktorú navrhovateľ kedy prezentoval, bola vôľa navrhovateľa nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu speňažiť. Navrhovateľ taktiež neuvažoval o uzatváraní nájomných zmlúv z dôvodu, že na takýto postup nemal veriteľským výborom ako príslušným orgánom udelený záväzný pokyn (§ 82 ods. 2 písm. a) ZaKR). Len na základe udeleného záväzného pokynu príslušným orgánom (veriteľským výborom) by bol navrhovateľ ako správca oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy a to za podmienok stanovených záväzným pokynom. Navrhovateľ naďalej trvá na tom, že odporcovia v 1. a 2. rade užívajú byt číslo XX na XX. nadzemnom podlaží v bytovom dome na E. ulici číslo XX v W. bez právneho dôvodu a teda sa domáha jeho vypratania. Navrhovateľ nespochybňuje, že dňa 07.02.2006 žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ a.s. v likvidácii (v tom čase zastúpená Správou mestského majetku Trnava, príspevková organizácia). Túto zmluvu však uzavreli odporcovia v 1. a 2. rade s TAZ, a.s. v likvidácii, ktorá nebola v čase jej uzatvárania prenajímateľom. Ako vyplýva z článku 2 bodu 2 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi TAZ a.s. a správcom Správou mestského majetku Trnava, nové nájomné zmluvy na základe pridelenia bytu, prechodu nájmu bytu, spoločného nájmu bytu a výmeny bytov je správca oprávnený uzatvárať iba po predchádzajúcom súhlase vlastníka bytu, ktorým sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze. Navyše v čase uzatvárania nových zmlúv zo strany Správy mestského majetku, príspevkovej organizácie bol Okresným súdom Trnava, spisová značka 13 C 179/99 nariadený predbežným opatrením zákaz nakladať s bytovými domami, z obsahu ktorého implicitne vyplýva aj zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, t.j zriaďovať k nim práva tretích osôb - nájomcov. Zmluva o nájme bytu právneho predchodcu odporcov bola uzatvorená dňa 11.04.2005 za rovnakých právnych a skutkových okolností ako zmluva o prechode nájmu bytu odporcov v 1. a 2. rade a teda S. D. užíval predmetný byt rovnako bez právneho dôvodu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že sa žalobou zo dňa 26.04.2011 domáhal vypratania predmetného bytu, primárne vypratania z dôvodu neplatne uzatvorenej nájomnej zmluvy, a teda neexistencie záväzkovo- právneho vzťahu medzi ním a odporcami. Navrhovateľ však v záujme zachovania právnej istoty a pre prípad nestotožnenia sa súdu s poskytnutou právnou argumentáciou, poukázal na výpoveď z nájmu predmetného bytu voči odporcom z dôvodu nezaplatenia nájomného za dlhší čas ako 3 mesiace a to dňa 04.03.2011, ktorá bola odporcom riadne doručená (odporcovi 1) 29.03.2011, odporcovi 2) dňa 29.03.2011 a odporcovi 3) 11.04.2011). Vzhľadom na uplynutie výpovednej trojmesačnej lehoty navrhovateľ mal za to, že tieto osoby užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu a navyše naďalej neplatia nájomné. Hoci hrubo porušujú povinnosti nájomcov a výpoveď z nájmu bytu im bola riadne doručená, z hľadiska hospodárnosti konania a operatívneho riešenia problému navrhovateľom ako vlastníkom na viaceré sťažnosti a urgencie ostatných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome nebol daný dôvod na podanie opakovanej výpovede zo strany navrhovateľa odporcom, ale o urýchlené konanie súdu. Navrhovateľ má za to, že súd mal prihliadnuť na výpoveď z nájmu predmetného bytu. Navrhovateľ v zmysle dispozičnej zásady, ktorá ovláda sporové konanie, je až do vydania rozhodnutia vo veci samej oprávnený disponovať konaním, predmetom konania, ako aj voliť a meniť líniu svojej právnej argumentácie a tak uvádzať nové skutočnosti na podporu nároku, ktorého sa domáha žalobou. Poukázanie na podanú výpoveď z nájmu predmetného bytu je len doplnením argumentácie žalobcu, ktorá nie je snahou o zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 95 O.s.p., nakoľko navrhovateľ sa žalobou domáha vypratania bytu. Navyše na podanie výpovede z nájmu predmetného bytu navrhovateľ poukazoval v priebehu celého konania. Uvedené deklaruje aj dostupná judikatúra: „Doplnenie žaloby o skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok aj z hľadísk uvedených v inom ustanovení nie je zmenou žaloby v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ má za to, že aj v prípade posúdenia nových skutočností zo strany súdu ako zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p. navrhovateľ nie je povinný označovať právny dôvod vypratania bytu v zmysle zásady „iura novit curia“. Aj v prípade označenia niekoľkých právnych dôvodov, navrhovateľ sa stále domáha jediného, a to vypratania predmetného bytu. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (§ 201 a § 204 O.s.p.) a zistil, že prvostupňový súd svojim postupom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 686 ods. 1 nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vypratania bytu č. XX na E. XX, pôvodne odporcami v 1. až 3. rade. Voči odporkyni v 2. rade zobral návrh späť, v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, preto predmetom sporu je vypratanie bytu odporcami v 1. a 2. rade označenými v úvodnej časti tohto uznesenia. Podstatným pre rozhodnutie sporu bolo vysporiadať sa so spornou otázkou medzi účastníkmi, či odporcovia sú riadnymi nájomcami bytu a majú právo naďalej byt užívať na základe uzavretej nájomnej zmluvy, alebo odporcovia užívajú byt bez právneho dôvodu a je sú ho povinní vypratať. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že na odporcov prešiel nájom bytu po ich právnom predchodcovi, otcovi, zo zákona, pretože s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti v súlade s § 706 OZ a nebolo potrebné s nimi uzatvárať písomnú nájomnú zmluvu. Z uvedeného dôvodu skonštatoval, že byt užívajú oprávnene a návrh navrhovateľa zamietol. Závery súdu vyvodené z nedostatočne vykonaného dokazovania však nemožno považovať za správne. V spise sa nachádza písomná zmluva o nájme bytu zo dňa 07.02.2006 uzavretá medzi prenajímateľom TAZ a.s. v likvidácii Trnava a odporcami ako nájomcami. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že táto zmluva je neplatná, pretože prenajímateľ nebol vlastníkom bytu a rovnako bola neplatná zmluva o nájme bytu uzavretá medzi právnym predchodcom odporcov, ich otcom S. D. zo dňa 11.04.2005, pretože bola uzavretá za rovnakých právnych a skutkových okolností ako zmluva o prechode nájmu bytu odporcov v 1. a 2. rade. S. D. užíval predmetný byt rovnako bez právneho dôvodu, ako odporcovia. Súd prvého stupňa zmluvu o nájme bytu zo dňa 07.02.2006 uzavretú s odporcami nehodnotil. Vzhľadom ku skutočnosti, že prenajímateľ bytu, TAZ a.s. v likvidácii Trnava nebol vlastníkom bytu, zmluva nemohla byť uzavretá platne. Uvedená skutočnosť však vyšla najavo až koncom roka 2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súd v Trnave sp. zn. 44 Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností (vrátane bytu, ktorí užívajú odporcovia) zo súpisu majetku úpadcu a v ktorom konaní bol navrhovateľ úspešný. Navrhovateľ a aj tretie osoby sa dozvedeli, že aj byt odporcov má navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty TAZ š.p. v konkurze zapísaný v súpise majetku úpadcu bez poznámky a vlastníctvo bytu prestalo byť sporné. Súd prvého stupňa oprávnenie byt užívať odporcami vyvodil zo skutočnosti, že na nich prešlo nájmu bytu zo zákona ( §706 OZ), po ich otcovi, ktorý zomrel. Ak súd dospel k uvedenému záveru, musel sa však zaoberať spornou otázkou, či otec odporcov (ich právny predchodca) bol nájomcom bytu, pretože len ak nájomca zomrie, stávajú sa nájomcami jeho deti. Ak je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že otec odporcov Ladislav Daniš zmluvu o nájme bytu zo dňa 11.4.2005 uzatváral za rovnakých právnych a skutkových okolností, ako zmluvu uzatvárali odporcovia, aj táto zmluva je neplatná, pretože prenajímateľ nebol vlastníkom bytu a nebol oprávnený s ním disponovať. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ od doby, od kedy vedel, že je vlastníkom bytov (a aj viacerých nehnuteľností), sa ako vlastník správal a komunikoval s užívateľmi bytov. V danom prípade je tiež potrebné posúdiť komunikáciu navrhovateľa s odporcami (individuálnu, ale aj spoločnú týkajúcu sa všetkých užívateľov bytov v bytovom dome), vyhodnotiť ju z hľadiska ustanovení § 35 ods. 1, 2, 3 a § 37 ods. 1 OZ týkajúcich sa právnych úkonov, keďže zmluva o nájme bytu nemusí byť uzavretá písomne (§ 686 ods. 1 OZ) a prichádza do úvahy aj konkludentné uzavretie zmluvy o nájme bytu. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o nájme bytu je potrebné ustáliť dátum, ku ktorému sa tak stalo a z akých dôvodov. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie v podobnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava sp. zn. 21C/25/2011 (navrhovateľ zhodný, odporca Ing. J. Y.), na KS Trnava sp. zn. 23Co 38/2013. Navrhovateľ sa domáhal vypratania bytu pôvodne z dôvodu, že odporcovia užívajú byt bez právneho dôvodu. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 20.07.2011 oznámil, že súdu predkladá doručené výpovede z nájmu bytu odporcom v1 až 3. rade (č.l.68-75). Z ďalších podaní doručených súdu 30.05.2012 (č.l. 99), 03.08.2012 (č.l. 109), zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.10.2012 (č.l. 119) vyplýva, že navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že odporcom dal výpoveď z nájomnej zmluvy dňa 4.3.2011, na túto výpoveď žiada prihliadnuť a navrhuje byt vypratať aj z dôvodu výpovede z nájmu bytu z dôvodu, že odporcovia nezaplatili nájomné za obdobie 1/2010, 4/2010 až 8/2010, 10/2010 až 12/2010. Súd prvého stupňa sa skončením nájmu bytu z dôvodu danej výpovede nezaoberal, čo odôvodnil tým, že nakoľko navrhovateľ nepodal návrh na vypratanie predmetného bytu odporcami v 1. až 3. rade z dôvodu toho, že im nájomný pomer skončil, z dôvodu dania im platnej výpovede nájmu k predmetnému bytu, ale sa pridržiaval dôvodov uvedených v návrhu, že odporcovia v 1. až 3. rade neplatne uzavreli nájomnú zmluvu dňa 07.02.2006, preto im nájomný pomer k predmetnému bytu nevznikol, súd pri rozhodovaní v predmetnej veci mal za to, že nemôže prekročiť dôvody uvedené v návrhu, preto na výpovede z nájmu bytu dané odporcom neprihliadol. Právny názor súdu prvého stupňa však neobstojí, navyše nie je pravdou, že navrhovateľ zotrvával na dôvodoch vypratania uvedených v návrhu, pretože aj na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku 18.10.2012 navrhoval návrhu vyhovieť a prihliadnuť k výpovedi z nájmu bytu. Navrhovateľ má právo meniť právnu kvalifikáciu návrhu na začatie konania až do rozhodnutia vo veci samej (dokonca právnu kvalifikáciu nie je ani povinný uvádzať), je to jeho základné dispozičné právo a tiež má právo poukazovať na nové, ďalšie skutkové okolnosti, pre ktoré sa svojho nároku domáha. Petit návrhu v tomto prípade ostal nezmenený, navrhovateľ sa domáhal pôvodne vypratania bytu odporcami z dôvodu, že odporcovia užívajú byt bez právneho dôvodu, neskôr, písomnými podaniami a na pojednávaní, ako už súd hore uviedol, rozšíril dôvod vypratania aj z dôvodu platnej výpovede z nájmu bytu (podľa tvrdenia navrhovateľa neplatnosť výpovede odporcovia nenapadli na súde), preto nešlo o zmenu návrhu na začatie konania (len o zmenu právnej kvalifikácie) ako na to správne poukázal navrhovateľ v odvolaní. Povinnosťou súdu bolo sa v danom prípade zaoberať aj výpoveďou z nájmu bytu v prípade, ak dospel k záveru, že zmluva o nájme bytu bola uzavretá platne. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal potrebné dokazovanie pre prijatie záverov o zamietnutí návrhu navrhovateľa, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní, vykonať dôkazy a tieto vyhodnotiť tak, aby rozsudok obsahoval náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. Súd vykoná dokazovanie zmluvou o nájme bytu zo dňa 11.04.2005 uzavretou s právnym predchodcom odporcov, S. D., posúdi či sa uzatvárala za rovnakých právnych a skutkových okolností, ako zmluva s odporcami a vyhodnotí, či bolo uzatvorená platne. Ak bola uzavretá platne, posúdi výpoveď z nájmu bytu zo dňa 4.3.2011 a vyhodnotí, či nedošlo k zániku nájmu bytu výpoveďou z nájmu bytu. Ak dospeje k záveru, že bola uzavretá neplatne, vykoná dokazovanie písomnou komunikáciou medzi navrhovateľom ako vlastníkom bytu a odporcami od doby, kedy sa navrhovateľ dozvedel, že je vlastníkom bytu, ktorý užívajú odporcovia (koncom roka 2008). Písomnú komunikáciu vyhodnotí v tom smere, či došlo, alebo nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme bytu konkludentne (odvolací súd poukazuje na vec 21C/25/2011, ktorá je síce podobná, ale týka sa iného bytového domu). V prípade, ak súd dospeje k záveru, že nájom bytu vznikol konkludentne, ustáli ku ktorému dňu a z akých dôvodov. Následne sa bude sa zaoberať platnosťou, resp. neplatnosťou výpovede z nájmu bytu zo dňa 4.3.2011, (posúdi len formálne dôvody výpovede, jej riadne doručenie ak nebola odporcami napadnutá súdnou cestou). V prípade, ak z vykonaného dokazovania vyvodí záver, že nájom bytu nevznikol, prípadne že nájom bytu síce vznikol, ale zanikol výpoveďou, návrhu navrhovateľa vyhovie. V opačnom prípade návrh navrhovateľa zamietne. Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba zrušujúcim (kasačným) rozhodnutím. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.