Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/79/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200537 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2011200537.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Roberta Foltána v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 006 103 81, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 205/00014/2010/R zo dňa 16.08. 2011 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 21.09. 2011 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) pobočka Trnava o uložení pokuty 830 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 05.08. 2010 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pani MUDr. D. O., v rámci ktorého bolo skonštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v období od 29.12. 2009 do 04.01. 2010 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke túto neposkytol správne. U pacientky, ktorá bola rizikovou pacientkou, nebola na začiatku hospitalizácie nasadená profylaktická liečba tromboembolickej choroby, ale až na 6. deň hospitalizácie, i keď neexistovala kontraindikácia skoršieho nasadenia liečby. U pacientky tiež nebolo realizované EEG vyšetrenie, nebola dodiagnostikovaná príčina ťažkého neurologického deficitu po odznení kumulácie (prípadne statusu) epileptických záchvatov kontrolnými zobrazovacími vyšetreniami mozgu (CT resp. MR), neboli vyšetrené laboratórne parametre pri zásadnom zhoršení zdravotného stavu dňa 04.01. 2010, nebola terapeuticky korigovaná hypokaliémia zistená dňa 01.01. 2010 a oneskorene bola nasadená ATB liečba. V žalobných dôvodoch namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 34 Správneho poriadku, nakoľko odvolací orgán nezohľadnil, že prvostupňový správny orgán dostatočne nevykonal dokazovanie, ďalej nedal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom, pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo stanovísk pribratých konzultantov. Pri posudzovaní právneho stavu vychádzal z nedostatočne zistených objektívnych podkladov, neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa na ústnom pojednávaní a klásť otázky svedkom a znalcom. Bolo pochybením, ak boli v konaní zohľadnené odborné stanoviská označené žalobkyňou ako odborné stanoviská podané neznámymi osobami označené ako konzultanti, vytkla žalovanému, že sa nezoberal jej námietkami podanými proti Protokolu o vykonanom dohľade, nesúhlasila s tým, že by neboli podložené argumentmi. Spochybnila vyslovený záver o zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za jej riadne neposkytnutie, pričom porušenie povinnosti nepovažuje za dostatočne konkretizované. Žalovaný bagatelizoval závery vykonaného dokazovania, nezohľadnil, že príčinou úmrtia nebola tromboembolická choroba. Vyjadrovala sa k okolnostiam týkajúcim sa diagnózy infarkt myokardu, bez ohľadu na to, že pochybenie v súvislosti s touto diagnózou nebolo v napadnutom rozhodnutí skonštatované. V nadväznosti na nevykonanie EEG vyšetrenia, ktoré podľa nej vykonané byť nemalo považuje za rozhodujúce, že pacientke bola poskytnutá liečba lege artis. Nepovažuje za dôvodné stanovenie statusu epileptikus, vzhľadom na preukázané ťažké imobilizujúce postihnutie pacientky ešte v roku 2009 nepovažuje za dôvodné tvrdenie o vplyve nerealizácie CT/MRI vyšetrenia pacientky na jej zdravotný stav. Nesúhlasila s tým, že nevyšetrenie laboratórnych parametrov malo zásadný vplyv na zhoršenie jej zdravotného stavu ani s tým, že nekorigovaná hypokaliémia by bola príčinou úmrtia. Žiaden z pribratých odborníkov nezohľadnil toxikologickú anamnézu pacientky a jej dôsledky na organizmus pacientky. Nestotožnila sa so záverom o zodpovednosti za porušenie § 4 v spojení s § 6 zák.č. 576/2004 Z.z. a obe rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe spochybnil všetky žalobné dôvody s poukazom na dodržanie právnej úpravy v zmysle zák. č. 71/1967 Zb., zák. č. 576/2004 Z.z. a zák. č. 581/2004 Z.z. a skutočnosť, že pri prijímaní záveru o porušení povinností nebagatelizoval závery vykonaného dokazovania a zohľadnil aj skutočnosť, že príčinou úmrtia pacientky nebola tromboembolická choroba. Nepovažuje však za riadne preukázané tvrdenie o postupe lege artis v súvislosti s kumuláciou epileptických záchvatov, poukázal na dôvodnosť požiadavky CT/MRI vyšetrenia, v súvislosti s potrebou opakovaných biochemických vyšetrení poukázal na odborné stanovisko prof. MUDr. G. E. PhD., neregulovná hypokalémia nebola hodnotená ako príčina úmrtia, toxikologická anamnéza bola v konaní zohľadnená, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa nemohol zbaviť povinnosti vykonať všetky potrebné vyšetrenia s poukazom na nemožnosť transportu pacientky na cerebrálnej jednotke. Podstatnou skutočnosťou pre skonštatovanie zodpovednosti za neposkytnutie zdravotnej starostlivosti správne je zistenie, že v príslušnom období nevykonal všetky zdravotné výkony na správne stanovenie diagnózy a včasnej a účinnej liečby. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne v celom rozsahu trvala na všetkých žalobných dôvodoch. Zdôraznila zásadný význam procesných pochybení spočívajúcich v nedostatočnom dokazovaní, predovšetkým v nadväznosti na nezabezpečenie znaleckého posudku a neuskutočnenie ústneho pojednávania, na ktorom by mohli byť napr. kladené otázky znalcovi. Rovnako zdôraznila nezohľadnenie zistenej príčiny úmrtia, preukázané nasadenie ATB liečby obratom a nezohľadnenie, že k zlyhaniu organizmu došlo aj vzhľadom na zistené užívanie návykových látok. Poverená zástupkyňa žalovaného trvala na tom, že sa v správnom konaní riadne vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými v priebehu konania. K vytýkaným pochybeniam v súvislosti s dokazovaním uviedla, že § 34 Správneho poriadku len príkladmo uvádza dôkazné prostriedky, ktoré môžu byť použité. Nepovažuje za odôvodnené spochybnenie odbornej spôsobilosti a zaujatosť pribratých konzultantov, ktorí boli pribratí do konania postupom v súlade s § 43 zák. č. 581/2004 Z.z. Skutok bol v rozhodnutí dostatočne identifikovaný, tak aby nebol zameniteľný. K námietke nevykonania ústneho pojednávania uviedla, že § 21 Správneho poriadku uvádza, kedy správny orgán nariadi vo veci ústne pojednávanie, jedná sa len o fakultatívnu možnosť s prihliadnutím na priebeh konania. Tak v priebehu správneho konania vo veci pokuty, ako aj v súvislosti s vykonávaním dohľadu sa uskutočnili opakované osobné stretnutia, tak so štatutárnym zástupcom žalobkyne, ako aj s ošetrujúcimi lekármi, žalobkyňa mala možnosť nahliadnuť do spisu, ktorý obsahuje všetky doklady pre rozhodnutie. Tromboembolická choroba nebola nikdy konštatovaná ako príčina úmrtia, ATB liečba bola nasadená až s odstupom 5 dní, po odoznení epi záchvatov neboli vykonané kontrolné neurologické vyšetrenia na zistenie dôvodov pretrvávajúceho neurologického deficitu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle právnej úpravy Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie č. ZS 205/00014/2010 vydané ÚDZS pobočka Trnava o uložení pokuty 830 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 05.08. 2010 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pani MUDr. D. O., v rámci ktorého bolo skonštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v období od 29.12. 2009 do 04.01. 2010 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke túto neposkytol správne. U pacientky, ktorá bola rizikovou pacientkou, nebola na začiatku hospitalizácie nasadená profylaktická liečba tromboembolickej choroby, ale až na 6. deň hospitalizácie, i keď neexistovala kontraindikácia skoršieho nasadenia liečby. U pacientky tiež nebolo realizované EEG vyšetrenie, nebola dodiagnostikovaná príčina ťažkého neurologického deficitu po odznení kumulácie (prípadne statusu) epileptických záchvatov kontrolnými zobrazovacími vyšetreniami mozgu (CT resp. MR), neboli vyšetrené laboratórne parametre pri zásadnom zhoršení zdravotného stavu dňa 04.01. 2010, nebola terapeuticky korigovaná hypokaliémia zistená dňa 01.01. 2010 a oneskorene bola nasadená ATB liečba. Pri rozhodovaní vo veci bolo upustené od pôvodne zisteného porušenia v súvislosti s diagnostikou infarktu myokardu. Rozhodnutie bolo vydané v konaní o uložení pokuty začatom z vlastného podnetu správneho orgánu. Vychádzalo zo záverov ukončeného výkonu dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke v súvislosti s prešetrovaním podnetu pacientkinej sestry, ktorá vyjadrila nespokojnosť s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Odôvodnenie rozhodnutia uviedlo vecné údaje týkajúce sa zdravotného stavu, jeho vývoja a poskytovania liečby v rámci hospitalizácie MUDr. D. O. v dňoch 29.12. 2009 - 04.01. 2010. Pacientka bola prijatá dňa 29.12. 2009 na neurologickom oddelení s tým, že o 19,45 hod. mala epileptický záchvat s poruchou vedomia, druhý záchvat mala v sanitke ZZS, na oddelenie bola prijatá s diagnózou epi paroxyzmov, sledovaná a liečená, po tom čo prebehol generalizovaný epi paroxyzmus bola pacientka preložená na cerebrálnu jednotku oddelenia, kde bola popisovaná kóma s fokálnymi facio-brachiokrurálnymi paroxyzmami, po zlepšení stavu vedomia problémy s dýchaním, po zlepšení stavu odňatá ventilačná podpora, pretrvávali neurologické a kardiologické problémy, dňa 04.01. 2010 bola opäť v kóme, problémy s činnosťou srdca, kardiológom skonštatovaný infaustný stav, dňa XX.XX. XXXX došlo k úmrtiu, ako priama príčina smrti bol uvedený infarkt myokardu, prvotná príčina kumulované epileptické záchvaty, iné závažné choroby: akútna bronchitída, anémia, paraparéza dolnej končatiny. Na základe vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 174/2010 o vykonanom dohľade zo dňa 12.04. 2010. Žalobkyni bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Proti Protokolu žalobkyňa podala námietky obsahujúce vyjadrenie primára neurologickej kliniky a ošetrujúceho kardiológa, kde okrem iného bolo zdôraznené, že vzhľadom na stav pacientky (porucha vedomia, cirkulačná instabilita) nebolo možné realizovať prevozy pacientky, či už na CT, MR alebo RTG pľúc, ktoré sú v budove na opačnom konci areálu nemocnice. Podobná situácia bola aj s EEG vyšetrením, ktoré v tomto čase (novoročné sviatky) bolo nedostupné. Rovnako bolo spochybnené, že boli u nej splnené EKG kritériá pre trombolytickú, či invazívnu liečbu infarktu myokardu. Jednotlivé námietky boli po vyjadrení odborných konzultantov prerokované aj so žalobkyňou ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a prvostupňový orgán prehodnotil svoje predchádzajúce konštatovanie o pochybení v súvislosti s diagnostikou infarktu myokardu. Ohľadne ostatných zistených pochybení bol prijatý záver, že námietkami nebola vyvrátená zodpovednosť za porušenie povinností poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (§ 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.). Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie povinností bolo žalobkyni oznámené dňa 06.10. 2010 písomne, pričom zároveň bola upozornená na rozsah svojich práv v zmysle § 33 Správneho poriadku. Protokol o vykonanom dohľade bol žalobkyni poskytnutý 26.04. 2010, kedy bol prerokovaný a boli jej poskytnuté aj stanoviská konzultantov k podaným námietkam z protokolu. Napriek tomu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v stanovenej lehote nezaslal vyjadrenie vo veci začatého správneho konania a ani nerealizoval žiadne zo svojich základných práv za účastníka správneho konania. Výška pokuty 820 eur (v zmysle § 64 ods. 2 písm. b zák. č. 581/2004 Z.z. ohraničená sumou 9958 eur) bola odôvodnená závažnosťou zistených nedostatkov a ich následkov. Na druhej strane bolo prihliadnuté na fakt, že takto nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť nemala za bezprostredný následok úmrtie pacientky. Pacientka bola už v závažnom stave prijatá na hospitalizáciu, navyše jej zdravotný stav bol podmienený aj užívaním opiátov a derivátov a závislosťou na alkohole, potvrdenými toxikologickým vyšetrením. Tiež bolo zohľadnené, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci splnenia Úradom uloženej povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré by mohli byť zárukou predchádzaniam obdobným pochybeniam. S cieľom, aby uloženie pokuty pôsobilo preventívne a nie likvidačne bola uložená pokuta v dolnej polovici. Proti rozhodnutiu podala včas rozklad žalobkyňa a namietala porušenie ustanovení § 34 Správneho poriadku, z dôvodov zhodných so žalobou. Poukázala na splnenie uloženej povinnosti prijať nápravné opatrenia, zdôraznila význam určenia príčiny úmrtia a zásadný význam nevykonania ústneho jednania ako procesnej vady predmetného konania. Namietala bagatelizovanie výsledkov dokazovania, preukázanie adekvátnosti poskytnutej liečby, neerudovanosť stanovísk odborných konzultantov v tom, že sa vôbec nevysporiadali s argumentami uvedenými v námietkach. Nesúhlasila s tým, že by bola daná zodpovednosť nemocnice, ktorú by mala vyvrátiť, z čoho pri svojom rozhodovaní vychádzal správny orgán. V napadnutom rozhodnutí č.k. ZS 205/00014/2010/R zo dňa 16.08. 2011 správny orgán druhého stupňa, predseda ÚDZS, rozklad zamietol a rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom potvrdil. Po opísaní predchádzajúceho priebehu správneho konania vyhodnotil jednotlivé námietky. Rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom, po riadnom prerokovaní všetkých námietok účastníka za prítomnosti jeho zástupcov. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, prvostupňový správny orgán dal účastníkovi viackrát možnosť vyjadriť sa k prípadu a to nielen písomne, ale aj ústne: 26.02. 2010 na stretnutí so zástupcami účastníka pri výkone dohľadu, dňa 26.04. 2010 pri prerokovaní protokolu, dňa 05.08. 2010 pri prerokovaní námietok voči protokolu. Pripomenul, že účastník nevyužil možnosť vyjadriť sa k veci a k podkladom pre rozhodnutie na základe výzvy uvedenej priamo v upovedomení o začatí správneho konania. Nevykonanie ústneho pojednávania nie je procesnou vadou správneho konania o uložení pokuty, nakoľko § 21 Správneho poriadku dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť nariadenie ústneho pojednávania. Zohľadnené odborné stanoviská prof. MUDr. G. E. PhD. a Doc. MUDr. O. E. CSc., ako odborníkov z príslušných špecializovaných odborov považuje za dostačujúce z hľadiska odbornosti pre posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke. V súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku poukázal na rozsudok NS SR č. 4 Sžso/10/2008 zo dňa 26.02. 2009, v zmysle ktorého Správny poriadok v žiadnom so svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné posudky konzultantov úradu. Všetky vyjadrenia účastníkov boli vyhodnotené v rámci dôkazov postupom v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku a prvostupňový orgán rozhodol na základe náležitého zistenia stavu veci. Stotožnil aj so správnosťou postupu pri ukladaní pokuty a vyslovil záver o tom, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. Podľa § 32 zák.č. 71/1967 o správnom konaní (Správneho poriadku), (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Nepovažuje za dôvodné poukazy na nerešpektovanie ust. § 34 Správneho poriadku s poukazom na nevypočutie účastníka, resp. jednotlivých lekárov a nevypracovanie znaleckého posudku. Ako bolo podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí tak štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní. Rovnako bol žalobkyni daný k dispozícii Protokol č. 151/2010, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tie boli po konzultácii s odborným konzultantom úradu znovu prerokované so žalobkyňou. To, že žalobkyňa nevyužila možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie na základe výzvy uvedenej priamo v upovedomení o začatí správneho konania vo veci pokuty, nemôže byť považované za vadu správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o pokute. Súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade nezaoberal námietkami podanými k Protokolu o vykonanom dohľade č. 174/2010. Ako vyplynulo z rozhodnutí, aj z vyjadrenia k žalobe, zodpovednosť žalobkyne za porušenie povinností nesúvisí priamo so skutočnosťou, aká diagnóza bola určená ako príčina smrti, ale vyplýva z preukázaného porušenia povinností v súvislosti s liečbou ochorenia, pre ktoré bola MUDr. D. O. hospitalizovaná, ako aj následné, resp. súvisiace zdravotné komplikácie, pri liečbe ktorých žalobkyňa nepostupovala lege artis. Jednotlivé pochybenia žalobkyne boli konkrétne uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia a právne závery boli dostatočne podrobne a presvedčivo uvedené v odôvodnení. Nie je v rozpore s právnou úpravou, ak na prejednanie veci v správnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie. Správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom na doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný. Podľa názoru súdu nie je dôvodný ani žalobný dôvod, že správne orgány dostatočne nepreukázali porušenia povinností poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. K otázke nenariadenia znaleckého dokazovania súd uvádza, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 zák. č. 581/2004 Z.z. na zistenie stavu veci pribral do konania dvoch konzultantov z oblasti neurológie a kardiológie. Zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovania výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok na účely ako podkladu pre rozhodnutie vo veci pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborných konzultantov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.