Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/130/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610203991 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610203991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Bratislava, Viedenská cesta 5, proti odporcom: v 1. rade R. J., trvale bytom D., J. C. XXXX/XX a v 2. rade W. N., trvale bytom A. XX, prechodne bytom D., D. XXXX/X (u pani X. Y.), o zaplatenie 816,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 7C/131/2010-50 zo dňa 14. decembra 2010 v zamietajúcej časti takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odvolací súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 816,40 eur s 10% ročným úrokom z omeškania od 02.02.2009 do zaplatenia v splátkach po 20 eur mesačne počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd prvého stupňa vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Bolo preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcami zmluvu o úvere. Navrhovateľ poskytol odporcom finančné prostriedky, ktoré boli povinní splácať v pravidelných mesačných splátkach. So splácaním svojho záväzku sa dostali do omeškania, v súlade s obchodnými podmienkami navrhovateľ zosplatnil zvyšok úveru a vyzval odporcov na jeho úhradu. Odporcovia napriek tomu dlh neuhradili. Súd prvého stupňa preto odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 816,40 eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť úveru. Navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvého stupňa právne odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ustanovenia § 52, 53 ods. 1 a 5 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. a § 160 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporcovia ako spotrebitelia, ktorí nemajú postavenie podnikateľov a nemohli ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok. Z tohto dôvodu dohodu uvedenú v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu posúdil ako neplatné aj všetky ostatné dojednania v zmluve a v obchodných podmienkach, vychádzajúce z dohody o voľbe obchodného práva. Navrhovateľovi z tohto dôvodu nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 43,21 eur za každý mesiac omeškania, ani zmluvnú paušálnu náhradu nákladov v sume 165,96 eur. V danom prípade sa jednalo o predpísanú štandardnú zmluvu, pri ktorej nemajú odporcovia žiadny vplyv na jej obsah. S odvolaním sa na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa povolil odporcom zaplatenie priznanej sumy v mesačných splátkach po 20 eur. Splátky uloženej povinnosti súd prvého stupňa povolil odporcom s prihliadnutím na ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, keďže nemajú stály príjem zo závislej činnosti. Odporkyňa v 1. rade je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V časti trov konania postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolania navrhovateľ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na právny vzťah účastníkov aplikoval súd ustanovenie Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ súhlasí s vyjadrením súdu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nesúhlasí však s tým, že nie je možné v danej veci aplikovať Obchodný zákonník. Podľa § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy, t.j. medzi absolútne obchody, ktoré sa vyznačujú tým, že podliehajú režimu Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, ktorí sa ich zúčastňujú a dominantným znakom je skôr obsahová náplň obchodu, než povaha účastníkov. Nemožno teda konštatovať, že dohoda uvedená v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka je neprijateľnou podmienkou. Navrhovateľ poukazuje na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená i v súlade so znením z.č. 258/2001 Z.z. Akcesorické záväzky podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sledujú právny režim hlavného záväzku. Obchodným zákonníkom sa teda budú spravovať vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov a záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Teda i bez dohody o uplatnení Obchodného zákonníka sa bude riadiť Obchodným zákonníkom i zabezpečenie pohľadávky. Navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením súdu a má za to, že v dôsledku jednoduchého označenia dohody o Obchodnom zákonníku za neprijateľnú podmienku sa súd nezaoberal jednotlivými právami a povinnosťami zmluvných strán a ich súladu s právnou úpravou platnou v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa v 1. rade. Plne rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Senica. Odporkyňa v 1. rade má v úmysle zaplatiť svoj dlh, ale sumu 816,40 eur nemá. Je pre ňu veľmi nepríjemné a zahanbujúce, že znova musí ísť na súd, kde bude opakovať svoje tvrdenia. Pre ňu znamená 20 eur veľmi veľa a napriek tomu ich ochotne spoločnosti TELERVIS PLUS posiela. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov, a vec je i správne právne posúdená. Z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, pričom odporcovia obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť ani neovplyvnili. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a v časti neprijateľnej zmluvnej podmienky správne návrh navrhovateľa zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešným účastníkom ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnili. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.