Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200007 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200007.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. I. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. S. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: PaedDr. O. G., J. S. XXXX/XX, XXX XX N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10. 2009 t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. októbra 2011 p o t v r dz u j e. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok s poukazom na § 293bs ods. 1 a § 67 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a skutočnosť, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 07.11. 2008 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žiadosť bola zamietnutá aj s odkazom na článok 4-6 Dohody medzi Československou republikou a ZSSR o sociálnom zabezpečení. Odôvodnenie rozhodnutia uviedlo, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 07.11. 2008 je 3.695,- Sk mesačne, čo je menej ako 1,2 násobok sumy životného minima (6.468,- Sk). Ďalej poukázalo na preukázanú dobu poistenia 11 534 dní, z čoho je 8 841 dní potvrdené nositeľom poistenia Ruskej federácie (v zmysle priloženého osobného listu dôchodkového poistenia), bol odôvodnený spôsob výpočtu dôchodkovej dávky, výška priemerného osobného mzdového bodu, údaje z rozhodujúceho obdobia, aktuálna dôchodková hodnota, chýbajúca doba do dovŕšenia dôchodkového veku 704 dní a v nadväznosti na to bola vypočítaná výška dôchodkovej dávky postupom podľa § 68 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Zároveň odôvodnenie obsahovalo informáciu, že na zohľadnenie zárobkov dosiahnutých v období 1995-2001, t.j. po presídlení navrhovateľa na územie Slovenska, bolo v zmysle článku 5 ods. 1 Dohody medzi ČSR a ZSSR akceptované, že v tomto období navrhovateľ pracoval na území SR, preto boli zohľadnené len zárobky dosiahnuté v SR. Ďalej odôvodnenie uviedlo, že týmto je realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 34 Sd/3/2010 zo dňa 26.10. 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 9 So/31/2011 zo dňa 08.07. 2011. Prílohou rozhodnutia bol Osobný list dôchodkového poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a namietal, že odporkyňa nerešpektovala právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým ju súd zaviazal pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu zohľadniť výšky príjmov v Ruskej federácii v rozhodujúcom období a rovnako zohľadniť novozistené a doteraz nezahrnuté údaje o dobách poistenia za roky 1970-1979. Zdôraznil, že rozhodnutie je nekompetentné, nie je vydané v záujme občana. Spochybnil správnosť výkladu textu Dohody medzi ČSR a ZSSR, keď použitý výraz „pracoval“ bol nesprávne vyložený ako „bol zárobkovo činný“. Výklad použitý odporkyňou nie je možný, nakoľko on po presídlení na územie SR nepracoval, bol živnostník, preto na jeho prípad nie je možná aplikácia článku 5 ods. 1, ale je potrebné aplikovať článok 5 ods. 2. Prijatým postupom odporkyne, ktorý považuje za svojvoľný, bol diskriminovaný, sociálne vylúčený a deklasovaný. Zdôraznil, že na rozdiel od občanov, ktorí presídlili do SR z iných krajín, on nemôže požiadať o dôchodok za odpracovaných 24 rokov a 8 mesiacov Ruskú federáciu, pretože Dohoda ukladá jeho sociálne zabezpečenie ako povinnosť pre SR. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 9 So/31/2011 zo dňa 08.07. 2011, v zmysle ktorého je nesprávny právny záver krajského súdu vyslovený v rozsudku č.k. 34 Sd/3/2010 zo dňa 26.10. 2010, že odporkyňa má pre výpočet osobného mzdového bodu zohľadniť aj zárobky dosiahnuté navrhovateľom počas doby zamestnania na území Ruskej federácie. Výlučným dôvodom, pre ktorý Najvyšší súdu SR potvrdil napadnutý rozsudok bola potreba posúdenia nároku navrhovateľa na základe celej doby poistenia, teda aj doby získanej na území Ruskej federácie v roku 1970-1979, ktorá v pôvodnom preskúmavanom rozhodnutí zohľadnená nebola. Vzhľadom na to, že rozhodnutím bol rešpektovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR, žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Doplňujúcim podaním súdu došlým 03.08. 2012 navrhovateľ zotrval na dôvodnosti svojho odvolania a so zdôraznením obsahu článku 2 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení, informácie k výkladu textu Zmluvy v zmysle článku 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, poskytnutej na jeho žiadosť MZV SR. Žiadal, aby súd uložil odporkyni na jeho prípad aplikovať ust. článku 5 ods. 2. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pri rozhodovaní v danej veci je problematická aplikácia medzinárodnej zmluvy, vo veci jej výkladu je kompetentné Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré požiadali o výklad. Založila do súdneho spisu stanovisko zo dňa 18.11. 2011, generálneho riaditeľa sekcie právnej a konzulárnych služieb F. G.. Má za to, že v činnosti odporkyne bol nezákonne použitý svojský výklad čl. 5 ods. 2 Zmluvy a na postavenie navrhovateľa bol nesprávnym spôsobom vykladaný a aplikovaný pojem „zamestnanec“ a „zamestnanie“. Pri rozhodovacej činnosti odporkyne dochádzalo k nesprávnemu postupu, automatickému preberaniu stanovísk a názorov medzi jednotlivými pracovníkmi, ktorí v danej veci konali, na preukázanie čoho predložila súdu Doplňujúce vyjadrenie navrhovateľa k postupu zodpovedných pracovníkov sociálnej poisťovne - ústredie pri vydávaní rozhodnutí a vyjadrení, datované dňa 30.10. 2012. Zdôraznila, že pri rozhodovaní vo veci odporkyňa poprela vlastnú definíciu SZČO uverejnenú na svojej internetovej stránke. Problém nastal aj preto, že odporkyňa (ne)pristúpila k aplikácii ustanovenia článku 5 ods. 2 napriek tomu, že listom zo dňa 06.10. 2009 požiadala firmu PPA CONTROL, a.s., na účely článku 5 ods. 2 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení o spoluprácu, spočívajúcu v oznámení priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca v obdobiach a funkciách zodpovedajúcich zamestnaniu navrhovateľa na území Ruskej federácie. Listom zo dňa 21.10. 2009 spoločnosť PPA CONTROL požadované údaje doručila odporkyni. Už z tohto vyplýva, že pôvodným zámerom odporkyne bolo rozhodovať podľa čl. 5 ods. 2. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaná vysloveným právnym názorom súdu. Prítomná zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa vyhlášky MZV č. 116/1960 Zb. o Dohode medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení Čl. 2 1. Táto Dohoda sa vzťahuje na všetky druhy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zavedené podľa právnych predpisov zmluvných strán. 2. Sociálnym zabezpečením sa rozumejú všetky druhy materiálneho zabezpečenia (peňažné i vecné dávky), ktoré poskytujú občanom orgány štátu, družstevné a spoločenské organizácie Československej republiky a Sväzu sovietskych socialistických republík v starobe, v prípade choroby, v materstve, pri invalidite bez ohľadu na jej príčiny, rodinám pri strate živiteľa a i. Čl. 4 1. Pri priznávaní dôchodkov a iných dávok s plne započítava doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom, tak aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov. 2. Započítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán, vykonáva sa podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonávala práca alebo jej na roveň postavená činnosť. Čl. 5 1. Občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany a územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej presídlili. 2. Občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky. Podľa § 67 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56) Podľa § 63 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (7) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. (8) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 7. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 7, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Podľa § 60 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Z obsahu predloženého spisu je preukázané, že žiadosťou o predčasný starobný dôchodok zo dňa 07.11. 2008 navrhovateľ požiadal o dôchodkovú dávku, pričom do prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností uviedol obdobie 12.09. 1966 až 30.11. 1984 u zamestnávateľa Uralmotažautomatika, obdobie 01.12. 1984 až 9.12. 1984 nezamestnaný neevidovaný, obdobie 10.12. 1984 až 08.12. 1988 Uralmedbiostrojmotaž Sverdlovsk, obdobie 09.02. 1988 až 14.02. 1988 nezamestnaný neevidovaný, obdobie 15.02. 1988 až 02.01.1990 Uralautostrojmotáž Čeljabinsk, obdobie 03.01. 1990 až 20.05. 1995 Uralfilial INTEX Jekaterinburg, obdobie 01.01. 1995 až 16.01. 2001 SZČO, od 17.11. 2001 až do podania žiadosti nezamestnaný neevidovaný. Žiadosťou zo dňa 14.04. 2009 žiadala Sociálna poisťovňa ruskú stranu o potvrdenie informácie o možnosti započítania doby zamestnania v Ruskej federácii na účely čl. 4 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení. Požadované doklady boli predložené dňa 09.12. 2008. Dňa 29.09. 2009 bol predložený ďalší preklad potvrdenie od ruského nositeľa poistenia týkajúci sa obdobia 12.09. 1966 až 20.05. 1995 s tým, že informácie za obdobie 23.02. 1970 až 23.04. 1979 budú poskytnuté neskôr. Dňa 05.10. 2009 odporkyňa požiadala zamestnávateľa PPA CONTROL, a.s., Bratislava o oznámenie priemerného mesačného hrubého zárobku za príslušné obdobia vo funkcii zodpovedajúcej odboru obdobnému tomu, v ktorom pracoval navrhovateľ v Ruskej federácii. Oznámenie bolo doručené 21.10. 2009. Rozhodnutím zo dňa 24.11. 2009 odporkyňa navrhovateľovi zamietla žiadosť o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 07.11. 2008 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného mimina pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nárok bol zamietnutý aj s odkazom na čl. 6 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení (ďalej len Dohoda). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že pri skúmaní splnenia podmienok pre vznik nároku v zmysle § 67 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo za rozhodujúce obdobie určené obdobie kalendárnych rokov 1984 až 2007 určené podľa § 63 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., nakoľko navrhovateľ nezískal v rozhodujúcom období určenom podľa § 63 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Suma predčasného starobného dôchodku vyčíslená na 2.910,- Sk mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5078 x 26,1316 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 249,14 - 396,71917, následne bola zvýšená o 5 % v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. na 3.056,- Sk, pričom táto suma neprevyšuje 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 6.468,- Sk. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, podľa ktorého bolo do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobie od 12.09. 1966 do 16.05. 2002, osobný vymeriavací základ bol určený z rozhodujúceho obdobia 01.01. 1995 až 16.05. 2002. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a namietal jeho nesprávnosť, nakoľko čl. 5 ods. 1 Dohody medzi ČSR a ZSSR z 1959 nevylučuje vymeriavanie dôchodku zo zárobkov, resp. priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie v krajine, do ktorej sa občan presídlil, za roky odpracované na území krajiny, z ktorej sa presídlil. Článok 5 ods. 2 nehovorí, že táto schéma neplatí v prípade, ak občan na území krajiny, do ktorej sa presídlil pracoval. Odporkyňou použitý výklad zákona spôsobil, že zo zárobkov 24 rokov a 8 mesiacov potvrdených ruskou stranou, nemá nárok na výmer dôchodku ani predčasne, ani po dovŕšení 62 rokov. Do SR prišiel v roku 1995, v roku 1998 mu bolo udelené štátne občianstvo, na území SR podnikal a platil odvody do Sociálnej poisťovne. V rozhodnutí citovaný výklad zákona ponúka vysvetlenie, že ak by na SR vôbec nepracoval jeho zárobky za odpracované roky v Ruskej federácii by sa neignorovali. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 34 Sd/3/2010 zo dňa 26.10. 2010 súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že nie je možné akceptovať postup odporkyne, ktorá doby zamestnania odpracované na území ZSSR (teraz Ruskej federácie) síce do obdobia dôchodkového poistenia zohľadnila, ale na určenie osobného vymeriavacieho základu zohľadnila až doby poistenia od 01.01. 1995, t.j. od doby, kedy začal navrhovateľ začal žiť a bol resp. mal byť dôchodkovo poistený na Slovensku. Aj vzhľadom na použitú argumentáciu navrhovateľa je treba rozhodovanie odporkyne rozčleniť na dve časti. Pri období pred rokom 1995 je treba zohľadniť nielen preukázané doby zamestnania, ale aj zistené príjmy navrhovateľa v Rusku a údaje použiť na výpočet osobného vymeriavacieho základu. Pre stanovenie rozhodujúceho obdobia nie je zatiaľ preukázateľne dôvodné použitie ustanovenia § 63 ods. 8 vety druhej, ale je potrebné znova vyhodnotiť splnenie podmienky § 63 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. pri zohľadnení zamestnania a príjmov na území Ruskej federácie a až v nadväznosti na to posúvať obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod pre rok 1984. Toto obdobie je v zmysle článku 4 Dohody potrebné započítať nielen ako dobu zamestnania, ale je treba zohľadniť na účely výpočtu osobných mzdových bodov aj príjmy z tejto doby zamestnania. Len takýto postup zodpovedá potrebe aplikácie Dohody uzavretej v čase, keď v zmysle § 10 zák. č. 55/1956 Zb. len doba zamestnania a logicky z toho vyplývajúca existencia preukázaného príjmu boli podmienkou pre stanovenie výšky dávky starobného dôchodku. Pre obdobie po roku 1995 nie je možné prijať právny názor navrhovateľa, že ak on v tomto období nepracoval bolo potrebné použiť ustanovenie čl. 5 ods. 2 Dohody a zohľadniť výšku priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo dávky v krajine, do ktorej sa presídlil. Článok 2 Dohody zrovnoprávnil na účely konania o dávkach sociálneho zabezpečenia príslušníkov oboch zmluvných strán a toto zrovnoprávnenie vylučuje aj prípadnú pozitívnu diskrimináciu ktoréhokoľvek občana, a na ktorého sa tento dohovor vzťahuje. Pre obdobie po presťahovaní sa na území SR, kedy navrhovateľ už bol poistencom spadal podľa zák. č. 100/1988 Zb. a následne podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je preto na jeho postavenie potrebné aplikovať výlučne úpravu týchto slovenských právnych predpisov bez ohľadu na to, že navrhovateľ na území SR nepracoval. Pojem „pracoval“ v zmysle čl. 5 ods.1 Dohody je v tejto súvislosti potrebné vykladať oveľa širšie, až tak, že má pokryť každú účasť na dôchodkovom poistení. Napadnuté rozhodnutie teda zrušil z dvoch dôvodov, jednak z dôvodu pochybenia pri stanovení rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, výšky príjmov v Ruskej federácii a zároveň z dôvodu nezohľadnenia novozistených údajov o dobách poisteniach za roky 1970-1979. Na základe odvolania odporkyne Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 9 So/31/2011 zo dňa 08.07. 2011 síce prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil, ale zároveň uviedol, že keďže navrhovateľ po presídlení na územie SR pracoval ako SZČO, potom odporkyňa stanovila priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa z vymeriavacích základov v kalendárnych rokoch 1995 až 2002, dosiahnutých z poistenia na území SR, teda podľa článku 5 ods. 1 Dohody v súlade so zákonom. Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa má pre výpočet osobného mzdového bodu zohľadniť aj zárobky dosiahnuté navrhovateľom počas doby zamestnania na území Ruskej federácie, tento záver krajského súdu bol nesprávny. Za nesprávny a bez opory v zákone považoval odvolací súd aj názor krajského súdu, že pri posudzovaní nárokov navrhovateľa sa má vychádzať z ustanovení Ústavy ČSR z 09.05. 1948 a zák. č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom na uvedené nie je možné vyhovieť požiadavke navrhovateľa na výpočet jeho predčasného starobného dôchodku podľa ods. 2 článku 5 Dohody z priemerného ročného zárobku zamestnanca podobného odboru a kvalifikácie v SR. Za takejto situácie Najvyšší súd SR považoval za preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia len skutočnosť, že nebolo znovu rozhodnuté vo veci žiadosti o predčasný starobný dôchodok po tom, ako boli zistené nové údaje o dobách poistenia v období 23.02. 1970 do 24.02. 1979. Po zohľadnení novozistených a riadne preukázaných dôb poistenia v spornom období v zmysle potvrdenia nositeľa poistenia Ruskej federácie zo dňa 27.10. 2009 /č.l. 6/ bolo vydané napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.10. 2011. Pri skúmaní splnenia podmienok pre vznik nároku v zmysle § 67 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo za rozhodujúce obdobie určené obdobie kalendárnych rokov 1984 až 2007 určené podľa § 63 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., nakoľko navrhovateľ nezískal v rozhodujúcom období určenom podľa § 63 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Suma predčasného starobného dôchodku vyčíslená na 3.519,- Sk mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5078 x 31,600 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 249,14 - 479,73840, následne bola zvýšená o 5 % v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. na 3.695,- Sk pričom táto suma neprevyšuje 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 6.468,- Sk. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie sú splnené zákonné podmienky. Tak správny orgán, ako aj krajský súd sú pri svojom rozhodovaní v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. viazané právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9 So/31/2011 zo dňa 08.07. 2011. Najvyšší súd SR jednoznačne vyslovil, že dôvodom pre zrušenie predchádzajúceho napadnutého rozhodnutia nemala byť skutočnosť nesprávnej aplikácie zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s článkom 2-6 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení, resp. nesprávna aplikácia článku 5 na situáciu navrhovateľa, ako to ustálil krajský súd. Jediným dôvodom na zrušenie rozhodnutia zo dňa 24.11. 2009 bola skutočnosť nezohľadnenia novopreukázaných dôb poistenia osvedčených potvrdením nositeľa poistenia Ruskej federácie za obdobie rokov 1970-1979. Po tom, čo odporkyňa rešpektovala vyslovený názor Najvyššieho súdu SR a preukázané obdobia poistenia v rozsahu 23.02. 1970- 02.09. 1974, 10.07. 1975-30.10. 1975, 24.01. 1977-07.02. 1977, 01.07. 1977-30.09. 1977, 01.06. 1978-30.09. 1978, 24.01. 1979-24.02. 1979 zohľadnila pri stanovovaní výpočtu výšky dôchodkovej dávky nie sú preukázané žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za irelevantné aj poukazy na zmätočnosť postupu odporkyne, ktorá si okrem iného v rámci zisťovania podkladov pre výpočet dôchodkovej dávky pôvodne zabezpečovala informácie o priemerných mesačných hrubých zárobkoch zamestnancov z obdobného odboru a kvalifikácie na Slovensku, zodpovedajúcich pracovnému zaradeniu navrhovateľa na území Ruskej federácie pred presídlením, čo nasvedčovalo predpokladu postupu podľa čl. 5 ods. 1 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení. Súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 250s ods. 2 O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.