Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200093 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2013200093.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXXX/XX, XXX XX F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.10.2011, t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 24. októbra 2011 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.10.2011 odporkyňa podľa ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala navrhovateľovi od 12.10.2010 starobný dôchodok v sume 136,20 Eur. Podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. , ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, zvýšila odporkyňa navrhovateľovi od 01.01.2011 starobný dôchodok na sumu 138,70 Eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ získal k 12.10.2010 11534 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 31 rokov a 219 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím navrhovateľ splnil podmienku na priznanie starobného dôchodku. Zároveň bol odôvodnený spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku, výška priemerného osobného mzdového bodu, údaje z rozhodujúceho obdobia a v nadväznosti na to bola vypočítaná výška dôchodkovej dávky postupom podľa ust. § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Odôvodnenie obsahovalo taktiež informáciu, že navrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2009 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, pričom týchto 22 kalendárnych rokov nezískal navrhovateľ ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 8 druhej vety zákona o sociálnom poistení vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Prílohou rozhodnutia bol Osobný list dôchodkového poistenia. 2. Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni dňa 12.12.2011 a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Namietal osobný mzdový bod, ktorý podľa navrhovateľa nezohľadňuje jeho zárobky za odpracovaných 31 rokov a 219 dní, počas ktorých bol riadne poistený. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.01.2012 uviedla, že hodnota osobného mzdového bodu, ktorého výšku namieta navrhovateľ, je po úprave podľa § 63 ods. 4 písm. g) zákona v znení zákona č. 584/2005 Z. z. 0,4531. K určeniu jej hodnoty odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ sa v roku 1995 presídlil z Ruskej federácie do Slovenskej republiky. V Slovenskej republike bol po presídlení dôchodkovo poistený od 01.01.1995 do 16.11.2011 ako samostatne zárobkovo činná osoba, od 17.11.2001 bol nezamestnaný. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2009 navrhovateľ na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, pretože hrubé zárobky získané na území Ruskej federácie v zmysle Dohody medzi Československou republikou a Zväzom Sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení neboli zhodnotené, pričom uvedené je v súlade so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/31/2011 zo dňa 08.07.2011, v predchádzajúcom preskúmavacom konaní o rozhodnutí o predčasný starobný dôchodok navrhovateľa. Osobný mzdový bod navrhovateľa bol preto zistený z nižšieho počtu kalendárnych rokov v období od roku 1995 do 2002. Odporkyňa uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 2,3334. Navrhovateľ získal v rozhodujúcom období úhrnom 2 693 dní dôchodkového poistenia, to znamená 7,3781 rokov, podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je 2,3334 : 7,3781 = 0,3163. Podľa § 63 ods. 4 písm. g) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 584/2005 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v roku 2010 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s tým je hodnota osobného mzdového bodu 0,4531. Podľa právnych predpisov Ruskej federácie navrhovateľ získal dobu poistenia celkom v rozsahu 8 841 dní. Navrhovateľovi bolo zhodnotené celkom obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Ruskej federácie a Slovenskej republiky v počte 11 534 dní, čo je 31,6000 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu 12.10.2010 je 9,2246. Suma starobného dôchodku navrhovateľa tak bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,453) rokov obdobia dôchodkového poistenia (31,6000 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,2246), čo je 132,10 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené, žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutie č. 481 012 9010 zo dňa 24.10.2011 ako vecne správne potvrdiť. 4. Doplňujúcim podaním zo dňa 02.08.2012, došlým súdu dňa 03.08.2012, navrhovateľ zotrval na dôvodnosti svojho odvolania a žiadal, aby súd uložil odporkyni zahrnúť v súlade s čl. 5 ods. 2 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom Sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení do výpočtu priemerného osobného mzdového bodu všetky jeho príjmy v Ruskej federácii, resp. priemerné mesačné zárobky obdobného odboru a kvalifikácie v SR podľa údajov, ktoré si odporkyňa vyžiadala a následne získala od firmy PPA CONTROL dňa 21.10.2009. 5. V ďalšom doplňujúcom podaní zo dňa 21.10.2014, došlým súdu dňa 21.10.2014, navrhovateľ uviedol, že odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na ustanovenia medzinárodnej zmluvy, nakoľko väčšinu svojho produktívneho veku - 24 rokov a 8 mesiacov + 5 rokov vysokoškolského štúdia odpracoval na území Ruskej federácie, resp. ZSSR a za uvedené obdobie zo zárobkov tam dosiahnutých mu odporkyňa nepriznala dôchodok. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí neakceptovala čl. 4 ods. 1 Dohody medzi ČSR a ZSSR, platnej od 09.08.1960. V úvodnej časti rozhodnutia sa čisto formálne odporkyňa odvoláva na čl. 6 Dohody, ktorý je podľa navrhovateľa pre výpočet jeho dôchodku nepodstatný. Navrhovateľ sa dovoláva aplikácie čl. 5 ods. 2 Dohody. Spochybnil správnosť výkladu textu Dohody medzi ČSR a ZSSR, keď použitý výraz „zárobok“ bol nesprávne použitý v súvislosti so samostatne zárobkovou činnosťou, nakoľko SZČO nedosahuje mzdu, resp. zárobok, čo je odmena zo závislej činnosti. Postup odporkyne označil navrhovateľ za svojvoľný a rozporný s účelom Dohody, rovnako i s čl. 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, podľa ktorého musí byť medzinárodná zmluva vykladaná v dobrej viere, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy. 6. Doplňujúcim vyjadrením zo dňa 04.02.2015, došlým súdu dňa 10.02.2015, odporkyňa uviedla, že podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Dohody pri priznávaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, vrátane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti, ako vo svojom, tak aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov. Započítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán, vykoná sa podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonávala práca alebo jej na roveň postavená činnosť. Zo znenia čl. 5 ods. 1 a 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymerajú dôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí žiadnu pracovnú činnosť po presídlení nevykonávali. Činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby je na účely účasti na dôchodkovom zabezpečení (poistení) v zmysle čl. 4 Dohody postavená na roveň zamestnaniu. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ sa v roku 1995 presídlil z Ruskej federácie do Slovenskej republiky, pričom v Slovenskej republike bol po presídlení dôchodkovo poistený od 01.01.1995 do 16.11.2001 ako samostatne zárobkovo činná osoba a získal vymeriavacie základy v rokoch 1995 až 2001, preto v zmysle čl. 5 ods. 1 citovanej Dohody boli zohľadnené len zárobky dosiahnuté v Slovenskej republike. Od 17.11.2001 bol navrhovateľ nezamestnaný. Odporkyňa preto hodnotila dobu samostatnej zárobkovej činnosti navrhovateľa na území Slovenskej republiky ako dobu výkonu práce a pre výšku dôchodku zohľadnila príjmy - vymeriavacie základy z dôchodkového poistenia získaného v Slovenskej republike z tejto činnosti získané v rokoch 1995 až 2001 v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohody a teda v súlade so zákonom. 7. Uznesením č. k. 38Sd/17/2013 - 30 zo dňa 17.05.2013 súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok preskúmavanom v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 38Sd/1/2012. 8. Po zániku dôvodov prerušenia konania krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zápisnicou z pojednávania vo veci 38Sd/1/2012 zo dňa 30.10.2012, uznesením o prerušení konania zo 17.05.2013, právoplatným rozsudkom vo veci 38Sd/1/2012 a jeho potvrdením rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/52/2013, vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 18.11.2014, 06.03.2017 a 29.05.2017 a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom nie je dôvodné. 9. Podľa rozsudku tunajšieho súdu č.k. 38Sd/1/2012 - 73 zo dňa 30.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/52/2013 zo dňa 25.06.2014 súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2011, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok s poukazom na § 293bs ods. 1 a § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 07.11.2008 nie je vyššia ako 1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žiadosť bola zamietnutá aj s odkazom na čl. 4 - 6 Dohody medzi Československou republikou a ZSSR o sociálnom zabezpečení. 10. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 sa navrhovateľ nezúčastnil. Svoju neúčasť ospravedlnil písomne, a to podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2017 s odôvodnením, že v termíne pojednávania je pozvaný štátnym orgánom Ruskej federácie so všetkými materiálmi za účelom posúdenia porušovania medzinárodnej zmluvy, a to Dohody medzi Ruskou federáciou a SR o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ o termíne pojednávania vedel od 11.04.2017, kedy prevzal predvolanie na termín, pričom z leteniek, ktoré predložil navrhovateľ ako dôkaz, že bude odcestovaný, vyplýva, že tieto si objednával 11.05.2017, to znamená mesiac po tom ako vedel o nariadení pojednávania. Okrem toho, navrhovateľ ani nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. 11. Poverená zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v ich písomných vyjadreniach zo dňa 13.01.2012 a 04.02.2015. V súvislosti s predmetnou vecou uviedla, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný v súlade s čl. 5 ods. 1 ako aj čl. 4 ods. 1 a 2 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení. 12. Podľa § 244 ods. 1 až 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (1). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“) (2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (3). 13. Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (1). Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (2). 14. Podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Vyhlášky MZV č. 116/1960 Zb. o Dohode medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení, táto Dohoda sa vzťahuje na všetky druhy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zavedené podľa právnych predpisov zmluvných strán (1). Sociálnym zabezpečením sa rozumejú všetky druhy materiálneho zabezpečenia (peňažné i vecné dávky), ktoré poskytujú občanom orgány štátu, družstevné a spoločenské organizácie Československej republiky a Sväzu sovietskych socialistických republík v starobe, v prípade choroby, v materstve, pri invalidite bez ohľadu na jej príčiny, rodinám pri strate živiteľa a i (2). 15. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Vyhlášky MZV č. 116/1960 Zb. o Dohode medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení, pri priznávaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom, tak aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov (1). Započítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán, vykonáva sa podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonávala práca alebo jej na roveň postavená činnosť (2). 16. Podľa čl. 5 ods. 1 s 2 Vyhlášky MZV č. 116/1960 Zb. o Dohode medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany a územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej presídlili (1). Občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky (2). 17. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (1). Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak (2). 18. Podľa § 63 ods. 1, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor (1). Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok (6). Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov (7). 19. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. 20. Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 21. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 22. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 2000, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby. 23. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2001, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. 24. Z obsahu predloženého spisu je preukázané, že navrhovateľ uviedol do prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností obdobie 12.09.1966 až 30.11.1984 u zamestnávateľa Uralmotažautomatika, obdobie 01.12.1984 až 09.12.1984 nezamestnaný neevidovaný, obdobie 10.12.1984 až 08.12.1988 Uralmedbiostrojmotáž Sverdlovsk, obdobie 09.12.1988 až 14.02.1988 nezamestnaný neevidovaný, obdobie 15.02.1988 až 02.01.1990 Uralautostrojmotáž Čeljabinsk, obdobie 03.01.1990 až 20.05.1995 Uralfilial INTEX Jekaterinburg, obdobie 01.01.1995 až 16.11.2001 SZČO, od 17.11.2001 nezamestnaný neevidovaný. 25. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa, že do výpočtu priemerného osobného mzdového bodu majú byť zarátané všetky jeho príjmy v Ruskej federácii, resp. priemerné mesačné zárobky obdobného odboru a kvalifikácie v SR podľa údajov, ktoré si odporkyňa vyžiadala a následne získala od firmy PPA CONTROL dňa 21.10.2009, krajský súd uvádza, že keďže navrhovateľ po presídlení z Ruskej federácie na územie SR pracoval ako SZČO, odporkyňa stanovila priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa z vymeriavacích základov v kalendárnych rokoch 1995 až 2002, dosiahnutých z poistenia na území SR, teda podľa čl. 5 ods. 1 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení v súlade so zákonom, tak ako konštatoval súd už v odôvodnení rozhodnutia 38Sd/1/2012. Tento názor uviedol už v rozhodnutí č. k. 9So/32/2011 zo dňa 08.07.2011 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, nie je možné prijať právny názor navrhovateľa, že na výpočet dôchodkovej dávky je potrebné zohľadniť čl. 5 ods. 2 predmetnej Dohody a zohľadniť výšku priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo dávky v krajine, do ktorej sa presídlil. Článok 2 Dohody zrovnoprávnil na účely konania o dávkach sociálneho zabezpečenia príslušníkov oboch zmluvných strán a toto zrovnoprávnenie vylučuje aj prípadnú pozitívnu diskrimináciu ktoréhokoľvek občana, na ktorého sa táto Dohoda vzťahuje. Navrhovateľ vykonával po presídlení na území SR samostatne zárobkovú činnosť, pričom táto činnosť je v zmysle čl. 4 Dohody medzi ČSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení na účely účasti na dôchodkovom zabezpečení (poistení) postavená na roveň zamestnaniu, ktorá zakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení na území Slovenskej republiky, a preto nie je možný postup podľa čl. 5 ods. 2 Dohody. Odporkyňa správne hodnotila dobu samostatnej zárobkovej činnosti navrhovateľa na území Slovenskej republiky ako dobu výkonu práce a pre výšku dôchodku správne zohľadnila jeho príjmy z tejto činnosti v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohody. I z citovaného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že pred 01.01.2001 sa pre účasť SZČO na dôchodkovom zabezpečení (sociálnom poistení) nevyžadovalo dosiahnutie príjmu z tejto činnosti vo výške viac ako 100.000 Sk, preto odporkyňa správne hodnotila dobu samostatnej zárobkovej činnosti navrhovateľa na území Slovenskej republiky ako dobu výkonu práce a pre výšku dôchodku zohľadnila jeho príjmy z tejto činnosti v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohody. Taktiež nie je možné zohľadňovať ani príjmy navrhovateľa dosiahnuté v Ruskej federácii, nakoľko navrhovateľ dosahoval po presídlení na územie Slovenskej republiky zárobky, resp. príjmy v zmysle čl. 5 ods. 1 Dohody. Obdobný názor vyslovil vo svojom rozhodnutí č. k. 9So/52/2013 zo dňa 25.06.2014 i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorým potvrdil rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 38Sd/1/2012 - 73 zo dňa 30.10.2012. 26. Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.10.2011 je vecne správne a preto ho súd podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.