Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/67/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210202152 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2210202152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: D. T., bytom J., F. K. XXX, Maďarská republika, zastúpená advokátkou JUDr. Evou Goconovou, Dunajská Streda, Széchényiho 8, proti odporcom: v 1. rade Obec Baka, Baka 262, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Bubniakovou, Dunajská Streda, Krížna 8, v 2. rade Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, v 3. rade Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava, Karloveská 2, IČO: 00 156 752, a v 4. rade Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36 022 047, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/47/2010-75 zo dňa 13. októbra 2010 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení, že sporné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po nebohom D. T., E. T. a U. T., rod. T. je zrejmý, keďže bez tohto určenia nemôže prebehnúť dedičské konanie. Po zhodnotení predložených listinných dokladov a výsluchu účastníkov konania na strane odporcov poukázal na nariadenie SNR č. 104/45 Sb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení noviel, nariadenie SNR č. 64/1946 Sb. n. SNR, z.č. 90/1947 Sb., nariadenie SNR č. 108/1945 Sb., nariadenie Sboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR. Vec posúdil podľa ustanovení §§ 115, 116 ods. 1, § 132 ods. 1, § 562 a 566 zákona č. 141/1950, ako aj uhorského súkromného práva. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že konfiškačné rozhodnutie nebolo vydané. Jej tvrdenie nepreukazujú oznámenia z archívov, že rozhodnutie o konfiškácií sa v nich nenachádza. Zápis vlastníckeho práva československému štátu zo dňa 14.07.1960 v pozemkovej knihe skutočnosť o existencii konfiškačného rozhodnutia potvrdzuje. Štát získal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam konfiškátom. Pokiaľ by navrhovateľka túto skutočnosť akokoľvek spochybňovala, nemohlo byť jej návrhu vyhovené. Prevzatím nehnuteľností štátom a ich užívaním v dobrej viere uplynula aj vydržacia lehota, čo opäť svedčí vlastníckemu právu k sporným nehnuteľnostiam pre štát. Vydržacia lehota začala plynúť najneskôr odo dňa 01.01.1951 a jednoznačne do roku 1964 - teda do prijatia zákona č. 40/1964 Zb. - uplynula. Navrhovateľka nemohla z tohto dôvodu byť úspešná v spore. Poukazujúc na platnú právnu úpravu novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. (účinnou od 01.01.1992) sa v zmysle § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu vykonanú pred dňom 01.01.1992. Účinky vydržania v zmysle tejto právnej úpravy v súdenom prípade mohli nastať najskôr k 01.01.1992, avšak jednoznačne pred podaním návrhu navrhovateľkou. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvého stupňa vyriekol, že sporné nehnuteľnosti štát získal do vlastníctva alternatívne, a to konfiškáciou alebo vlastníctvo vydržal. Súdu prvého stupňa vyčítala, že sa nevysporiadal s judikátmi, uvádzanými navrhovateľkou. Poukazovala na judikát NS ČR č. 22 Cdo 1115/2001, podľa ktorého o dobrú vieru štátu a oprávnenú držbu nemôže ísť, ak nebol štát so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, už pri uchopení držby. Navrhovateľka trvala na svoji doterajších tvrdeniach. Navrhovala, aby súd napadnutý rozsudok zmenil, návrhu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania. Pre prípad, ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, navrhovala pripustiť dovolanie na odlišnosť prípadu navrhovateľky od prípadu riešeného judikatúrou, ak štát nadobudol nehnuteľnosti konfiškáciou a ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok titulom vydržania štátom, v dovolacom konaní by malo byť definované kedy a za akých podmienok môže nastať dobrá viera a oprávnená držba štátu k nehnuteľnostiam, ktorých držby sa ujal bez právneho dôvodu. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia v prvom, druhom a treťom rade. Odporkyňa v 1. rade trvala na svojich vyjadreniach. Nehnuteľnosti prešli do jej vlastníctva delimitáciou po dobromyseľnom vydržaní štátom. Odporca v druhom rade považoval odvolanie navrhovateľky za nedôvodné. Odporca v 3. rade nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k objektívnym záverom a správne vo veci rozhodol. Rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny navrhoval potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia dopĺňa ďalšie dôvody. Od doby opustenia majetku právnymi predchodcami navrhovateľky nie v rámci výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československou republikou, ale na základe ich slobodného rozhodnutia - pravdepodobne pred 19.02.1946 - sporné nehnuteľnosti po konfiškácii užíval Československý štát, resp. správcovia alebo štátne podniky, ktoré niektoré časti majetku právnych predchodcov navrhovateľky prevzali na základe zmluvy. Do užívania predmetných nehnuteľností vstúpil československý štát na základe konfiškačného rozhodnutia, o čom svedčí zápis v pozemkovej knihe zo dňa 14.07.1960. Sporné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a na základe právneho dôvodu. Od toho času štát nerušene užíval tieto nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa mylne domnieva, že súd vo veci rozhodol o alternatívnom nadobudnutí vlastníctva sporných nehnuteľností štátom. Jednoznačne uzatvoril, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva na základe konfiškačného rozhodnutia, keďže navrhovateľka existenciu takéhoto rozhodnutia nevyvrátila. O konfiškácií sporných nehnuteľnosti sa právni predchodcovia navrhovateľky dozvedeli z listu Krajského národného výboru v Bratislave zo dňa 18.06.1952. I keby navrhovateľka bez pochybností preukázala, že ku konfiškácií sporných nehnuteľností nedošlo a neprešli na štát na základe zápisu zo dňa 14.07.1960, sporné nehnuteľnosti štát vydržal najneskôr od 01.01.1992. Ku dňu podania návrhu navrhovateľkou 29.12.2005 sporné nehnuteľnosti jednoznačne patrili do vlastníctva štátu, pretože najneskôr do 01.01.2002 došlo k vydržaniu tohto majetku odporcami. Treba poukázať na to, že navrhovateľka ani jej právni predchodcovia sa o sporné nehnuteľnosti po ich opustení nezaujímali od roku 1946, resp. 1952, teda viac ako 50 rokov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil podľa ustan. § 238 ods. 3 O.s.p. na základe návrhu navrhovateľky, že dovolanie je prípustné. V skúmanom prípade dôvody, uvedené navrhovateľkou v návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania, nie sú dôvodmi, ktoré už neboli vyriešené v súdnej praxi a v judikatúre, nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. tak, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že o trovách konania súd prvého stupňa nerozhodoval, toto rozhodnutie ponechal na samostatné uznesenie. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.