Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/14/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200029 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200029.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar. XX. Q. XXXX, bytom V. č. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Hviezdoslavova č. 6, Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S./XXXX/XXXX zo dňa 27. januára 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, Centra právnej pomoci, kancelária Žilina č. S./XXXX/XXXX zo dňa 27. 01. 2020, ktorým nebol žalobcovi z dôvodu zrejmej bezúspešnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. priznaný nárok na právnu pomoc vo veci jeho žaloby o ochranu osobnosti. Konanie vo veci samej vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 15C 58/2016 súvisí s nevyhovením žalobcovej žiadosti o poskytnutie kontaktnej návštevy zo strany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. 2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepriznanie právnej pomoci žalobcovi odôvodnil s poukazom na znenie odôvodnenia uznesenia ÚS SR č. I. ÚS 429/2017-21 zo dňa 31. 08. 2017. Predmetným uznesením Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na nepovolenie návštevy priamym kontaktom. V odôvodnení Ústavný súd SR uviedol, že postup orgánov prokuratúry bol zákonný a nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označených práv. ÚS SR konštatoval, že nakoľko je sťažovateľ zaradený v strednom stupni stráženia, v diferenciačnej skupine C, návštevy sa preto u neho vykonávajú spravidla nepriamym kontaktom. Pôvodne povoľované návštevy priamym kontaktom slúžili prevýchove sťažovateľa, čo však neviedlo k zmene správania sťažovateľa. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej argumentoval, že podmienkou existencie zásahu do práva na ochranu osobnosti je neoprávnenosť tohto zásahu. Uvedenú prejudiciálnu otázku ÚS SR vyriešil v zmienenom uznesení ako neopodstatnenú a nezistil porušenie práv žalobcu. S prihliadnutím na právny názor vyslovený v uznesení ÚS SR preto absentuje podmienka nezákonnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. 3. Žalobca v žalobe namietal s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že žalovaný výslovne nevylúčil neúspešnosť jeho žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie, pre nepreskúmateľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu a pre porušenie pravidiel správneho konania. Žalovaný neprípustne prejudikoval výsledok sporu vo veci samej a prevzal na seba práva OS PN. Tiež nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie a nie je mu známe z akých skutočností žalovaný pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia aj na základe odporúčania žalobcu vychádzal z predchádzajúceho spisu, v ktorom žalobcovi bola pôvodne právna pomoc poskytnutá a následne odňatá. Podkladom preskúmavaného rozhodnutia tak boli listiny, ktoré pochádzajú z vlastnej produkcie žalobcu alebo boli vydané na jeho podnet, a nie sú mu teda neznáme. Zotrval na názore, že bolo jeho povinnosťou prihliadať na názor Ústavného súdu SR s poukazom na zachovanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania. Zdôraznil, že je jeho povinnosťou filtrovať žiadosti, pri ktorých je vzhľadom na všetky okolnosti možné rozumne očakávať, že spor bude neúspešný, ak sa k veci vyjadrila vyššia súdna inštancia. S poukazom na uvedené argumenty sa domáhal zamietnutia správnej žaloby. 5. V podanej replike žalobca zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach. 6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech. 7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 8. Žalobou doručenou na Okresný súd Piešťany dňa 11. 03. 2016 sa začalo konanie v právnej veci žalobcu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000 eur proti žalovanému ZVJS, ÚVTOS Leopoldov. Žalobca v žalobe namietal neoprávnený zásah žalovaného do jeho práv nepovolením kontaktnej návštevy. 9. Uznesením sp. zn. I. ÚS 429/2017 zo dňa 31. 08. 2017 Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na nepovolenie návštev priamym kontaktom. V odôvodnení Ústavný súd SR konštatoval, že postup orgánov prokuratúry (Krajskej prokuratúry a Generálnej prokuratúry) bol zákonný a nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označených práv. Ústavný súd SR konštatoval, že nakoľko je sťažovateľ zaradený v strednom stupni stráženia, v diferenciačnej skupine C, návštevy sa preto u neho vykonávajú spravidla nepriamym kontaktom. Pôvodne povoľované návštevy priamym kontaktom slúžili prevýchove sťažovateľa, čo však neviedlo k zmene správania sťažovateľa. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej argumentoval, že podmienkou existencie zásahu do práva na ochranu osobnosti je neoprávnenosť tohto zásahu. Uvedenú prejudiciálnu otázku ÚS SR vyriešil v zmienenom uznesení ako neopodstatnenú a nezistil porušenie práv žalobcu. S prihliadnutím na právny názor vyslovený v uznesení ÚS SR preto absentuje podmienka nezákonnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. 10. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 02. 01. 2020 a doručenou žalovanému dňa 07. 01. 2020 obrátil na žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci v už prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 15C 58/2016 vedenom voči ÚVTOS Leopoldov. Vo vzťahu ku skutkovým otázkam odkázal na spis žalovaného č. S./XXXXX/XXXX, v ktorom mu bola priznaná právna pomoc a následne z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze mu bola právna pomoc odňatá. 11. Žalovaný po zabezpečení potrebných podkladov preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2020 žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na právny názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení Ústavného súdu SR. Preto mal za to, že vo veci samej nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu a že z toho dôvodu ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej aj zákon) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a. jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b. nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c. hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 13. Podľa § 6 ods. 2 zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. 14. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 15. Podľa § 25 ods. 1 zákona na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 17. Podľa § 40 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. 18. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 19. Podľa § 194 ods. 1 a 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 20. S poukazom na dokazovanie vykonané žalovaným správny súd zistil, že žalobca sa domáhal poskytnutia právnej pomoci v spore s ÚVTOS v Leopoldove o ochranu osobnosti, v ktorom namietal neoprávnené neposkytnutie kontaktnej návštevy zo strany riaditeľa ústavu, ktorého konkrétny postup už bol skôr predmetom kontroly zákonnosti. Nielen orgány prokuratúry, ale aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. I. ÚS 429/2017-21 zo dňa 31.8.2017 nezistili porušenie príslušných právnych predpisov. Naopak Ústavný súd SR v predmetnom uznesení konštatoval, že postup orgánov prokuratúry bol zákonný a nezistil porušenie práv žalobcu. Ústavný súd SR poukázal, že nakoľko je sťažovateľ zaradený v strednom stupni stráženia, v diferenciačnej skupine C, návštevy sa u neho vykonávajú spravidla nepriamym kontaktom, pričom opak je výnimkou. V minulosti povoľované návštevy priamym kontaktom slúžili prevýchove sťažovateľa, čo však neviedlo k zmene jeho správania. 21. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupoval správne, ak na uvedenú skutočnosť v zmysle ustanovenia § 40 Spr. poriadku prihliadal pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ako na prejudiciálnu otázku vyriešenú iným právomocným (príslušným) orgánom v záujme zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovacej praxe, a na ktorú bude musieť minimálne prihliadať aj vo veci konajúci Okresný súd Piešťany v súlade s ustanovením § 193, resp. § 194 CSP. Právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v odôvodnení jeho vyššie uvedeného uznesenia tak dal jasnú odpoveď na otázku zákonnosti rozhodnutia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov týkajúcu sa povoľovania kontaktných návštev žalobcu, ktorú žalovaný nemohol nechať bez povšimnutia. 22. S poukazom na túto argumentáciu preto aj správny súd má za to, že žalobca v prejednávanom prípade nesplnil zákonné podmienky na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu vo veci samej. 23. Správny súd nesúhlasí ani s názorom žalobcu o ujme na jeho právach v dôsledku tvrdenej neposkytnutej súčinnosti zo strany žalovaného podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal jedine z informácií a podkladov, o ktorých mal žalovaný aj v súvislosti s inými jeho konaniami a kauzami vedomosť. Z toho dôvodu nemohol žalovaný svojim postupom, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, ukrátiť žalobcu na jeho právach v žalobe namietaným spôsobom. 24. Vzhľadom na zistenie, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý ma oporu v obsahu administratívneho spisu a bol správne právne posúdený, nezistiac dôvodnosť žalobných bodov, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 25. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 26. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania. 27. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.