Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 25Sa/33/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200328 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200328.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: S. K., bytom O. Z. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou na tunajšom súde domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.06.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2018. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.06.2019 zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2018, proti ktorému žalobca podal včas odvolanie, a to tak, že zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku, pričom sa žalovaný nestotožnil len s formuláciou výroku prvostupňového rozhodnutia a zmenil túto formuláciu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 69 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa čl. 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“) zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku s odôvodnením, že určený počet odpracovaných rokov k 03. 12.2007, t. j. 43 rokov a 86 dní bol správny a námietka žalobcu, že celková doba poistenia do 15.06.2009 je 16 341dní, t. j. 44 rokov a 281 dní, pričom česká doba je 10 817 dní a slovenská doba je 5 524 dní, je podľa žalovaného neopodstatnená, nakoľko bol priznaný žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 03.12.2007 a ďalšia žalobcom získaná doba dôchodkového poistenia je získaná až po priznaní starobného dôchodku. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné započítať doby, ktoré žalobca získal v II. pracovnej kategórii, pretože ustanovenia o pracovných kategóriách sa na účely výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku nevzťahujú. Ďalej žalovaný uviedol, že námietka žalobcu ohľadne toho, či bol vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) alebo ako zamestnanec v období od 01.05.1994 do 31.12.1995 je neopodstatnená, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na výpočet sumy predčasného starobného dôchodku. 3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že nesúhlasí s názorom správnych orgánov, že počet odpracovaných rokov sa má počítať len k 03.12.2007, ale až do roku 2017, do roku kedy reálne pracoval a bol dôchodkovo poistený, resp. poukazuje na odlišnú dobu odpracovaných rokov, ktorá mu bola vypočítaná Sociálnou poisťovňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia. Ďalej žalobca tvrdí, že správne orgány neakceptovali dobu, ktorú odpracoval v zaradení do II. pracovnej kategórie v rokoch 1967 až 1992 na účely vypočítania sumy starobného dôchodku, čím mal byť výpočet sumy starobného dôchodku odlišný a tým pádom bol poškodený na svojich právach. Žalobca tvrdí, že počas celého pracovného života bol vedený na účely dôchodkového poistenia ako zamestnanec a nikdy nie ako SŽČO, pričom správne orgány túto skutočnosť nebrali do úvahy, čím mu bola vypočítaná nesprávna suma starobného dôchodku. Žalobca má za to, že správne orgány nepostupovali správne a podľa zákonných ustanovení, čím mu bola vypočítaná odlišná a nesprávna suma starobného dôchodku. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd preskúmal zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí, pričom žiada aby krajský súd rozhodnutie správnych orgánov zrušil v celom rozsahu z dôvodu, že sú nezákonné a vecne nesprávne a žiada, aby vrátil vec I. stupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že jeho postup výpočtu sumy starobného dôchodku bol správny a zákonný, pričom sa pridŕža argumentácie uvedenej v I. stupňovom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí o odvolaní a žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Zároveň žiada krajský súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. 5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že považuje názor žalovaného za nesprávny a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobnom návrhu a v ostatných podaniach adresovaných žalovanému. 6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadny z účastníkov konania nepožadoval nariadenie pojednávania. Krajský súd po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami účastníkov konania a s administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov: 7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 7.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 8. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.06.2019, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2018, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočítanie a určenie novej výšky riadneho starobného dôchodku a vyplatenie rozdielu z pôvodnej a novej dôchodkovej dávky zmenil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom žalovaný zmenil len formuláciu výroku rozhodnutia, a to, že zamieta žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku. 9. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 03.12.2007 žalobca podal žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku ku dňu podania žiadosti. Sociálna poisťovňa posúdila žiadosť v zmysle § 67 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a rozhodla dňa 19.08.2008, že žalobca má nárok na priznanie predčasného starobného dôchodku a určila jeho výšku. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, žalobca získal 15 784 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 43,2357 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca dňom 25.04.2011 dosiahol dôchodkový vek. 10. Podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 10.1. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. 10.2. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. 10.3. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. 10.4. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon nestanovuje inak. 10.5. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 10.6. Podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok z dôvodu zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórii, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.20003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 11. Dňa 28.11.2018 podal žalobca žiadosť o prepočítanie a určenie novej výšky riadneho starobného dôchodku a vyplatenie rozdielu z pôvodnej a novej dôchodkovej dávky, ktorú prvostupňový orgán zamietol rozhodnutím č. 490 425 3030 0 zo dňa 27.12.2018 a to podľa § 69 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“) s tým, že starobný dôchodok bol priznaný v správnej výške a uviedol presný spôsob výpočtu starobného dôchodku. 12. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že od 3.12.2007 bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok, čím nárok na určenie sumy starobného dôchodku žalobcovi nevznikol. Prvostupňový orgán zastáva názor, že ustanovenia § 274 zákona č. 4461/2003 Z. z. sa nevzťahujú na predčasný starobný dôchodok a doba získaná v II. pracovnej kategórii sa nezohľadňuje na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku. Podľa prvostupňového orgánu v konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok bolo preukázané, že k 3.12.2007 žalobca získal 43 rokov a 86 dní dôchodkového poistenia t.j. 15 781 dní z toho podľa právnych predpisov Českej republiky 25 rokov 112 dní poistenia vo zvýhodnenej II. pracovnej kategórii. Žalobca vykonával zamestnanie v II. pracovnej kategórii do 30.04.1994, avšak dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii po 31.12.1992 nie je možné zhodnotiť, pretože podľa potvrdenie Českej správy sociálneho zabezpečenia, žalobca vykonával zamestnanie zaradené do II. kategórie len do 31.12.1992, pričom o tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky je oprávnená posúdiť a rozhodnúť výlučne Česká správa sociálneho poistenia. Prvostupňový orgán ďalej tvrdil, že rozhodnutiami zo dňa 7.04.2011, 20.02.2014, 24.03.2015, 20.04.2016 a 17.03.2017 bol žalobcovi starobný dôchodok zvýšení, z dôvodu, že v týchto rokoch bol dôchodkovo poistení. 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom nesúhlasil s názorom prvostupňového orgánu. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výpočtom sumy dôchodku, nakoľko odpracoval viac rokov ako tvrdil pro stupňový orgán, pričom pracoval až do 25.4.2017, čím bola jeho doba poistenia dlhšia. Žalobca tvrdí, že správne orgány mu nezapočítali dobu dôchodkového poistenia od roku 2009 do roku 2017, resp. že nesprávne určila počet odpracovaných rokov, čím by sa zmenila základná výmera starobného dôchodku. Ďalej žalobca tvrdí, že správne orgány neakceptovali jeho zaradenie do II. pracovnej kategórie počas rokov 1967 až 1992, čím žalobcu ukrátila na starobnom dôchodku, nakoľko, ak by toto zaradenie akceptovala, tak by určená suma žalobcovho dôchodku bola vyššia. Žalobca v odvolaní namietal aj skutočnosť, že v posudzovanom období pri určení výšky dôchodku ho prvostupňový orgán považoval v rokoch 1994 až 1995 za SZČO, hoci v tom období vykonával prácu ako zamestnanec a nie ako SZČO. Žalobca v odvolaní žiadal prehodnotiť celý jeho nevýhodný stav, vykonať nový výpočet starobného dôchodku z celej doby odpracovaných rokov a zaradenia do II. pracovnej kategórie, určenie novej výšky starobného dôchodku a doplatiť finančný rozdiel medzi skutočným stavom a doposiaľ platným stavom a neodkladne tento finančný rozdiel doplatiť za 3 roky dozadu. 14. O žalobcovom odvolaní rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.06.2019 tak, ako je uvedené v bode 2. Tohto rozhodnutia. 15. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním dospel k záveru, že správne orgány sa riadili citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne aplikovali na danú vec, riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, vyjadril sa k odvolacím dôvodom žalobcu. 16. Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali v žalobcovom prípade správne a zákonne vypočítali správnu sumu predčasného starobného dôchodku, resp. starobného dôchodku. Pretože žalobcovi bol od 03.12.2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, nárok na určenie sumy starobného dôchodku žalobcovi nevznikol. Po dovŕšení dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok premenil, resp. sa označuje starobný dôchodok, avšak základ na výpočet zostal podľa ustanovení o predčasnom starobnom dôchodku, nakoľko žalobcovi bola poskytnutá dávka z predčasného starobného dôchodku a nie dávka zo starobného dôchodku. Poistencovi, ktorému sa priznal predčasný starobný dôchodok, už nevznikne nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok (rozsudok NS SR 7 So/69/2016). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/32/2011 z 27.02.2012 (R 79/2013), podľa ktorého „Ak bol poistencovi priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok, potom mu nevzniká právo na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 zákona č. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-461/2003- ucinnost-od-01.01.2023>461/2003 Z .z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-461/2003-ucinnost- od-01.01.2023> o sociálnom poistení v znení platnom v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok ani po dovŕšení dôchodkového veku. Právny podklad pre prepočet predčasného starobného dôchodku po dovŕšení veku, potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok, nie je daný.“ 17. Tvrdenie žalobcu, že mu mala byť započítaná doba až do roku 2017 a tým pádom získal vyššiu dobu dôchodkového poistenia je nesprávne, nakoľko na účely predčasného starobného dôchodku sa počíta len doba do podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Obdobie, na ktoré žalobca poukazuje, získal až po priznaní predčasného starobného dôchodku a teda sa na účely výpočtu sumy dôchodku už nevzťahuje. Za obdobie, kedy žalobca bol dôchodkovo poistený aj po priznaní predčasného starobného dôchodku, mu Sociálna poisťovňa zvýšila predčasný starobný dôchodok ďalšími rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné. Žalobca tvrdí, že Česká správa sociálneho zabezpečenia vypočítala odlišnú dobu dôchodkového poistenia ako správne orgány. Je to z toho titulu, že v Českej republike požiadal o starobný dôchodok až dňa 10.06.2009 a preto doba dôchodkového poistenia bola dlhšia. Avšak v Slovenskej republike žalobca požiadal o predčasný starobný dôchodok už k 03.12.2007 a z toho dôvodu správne orgány počítali dobu dôchodkového dôchodkového poistenia k 03.12.2007. 18. Tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný mal započítať aj obdobie, kedy vykonával prácu, ktorá bola zaradená do II. pracovnej kategórie v zmysle § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023 v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý hovorí, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú, je nesprávne a to z dôvodu, že toto ustanovenie sa neaplikuje na predčasný starobný dôchodok, ale len na starobný dôchodok a žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Táto skutočnosť vyplýva aj z § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý hovorí, že suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Tu nie je uvedený predčasný starobný dôchodok, ale iné dávky, a to preto, že zákon č. 100/1988 Zb. predčasný starobný dôchodok nepoznal. Táto dávka bola zaradená do slovenského právneho poriadku až zákonom č. 461/2003 Z. z. Žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pričom ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2946523-2946525&f=2> na účely porovnávacieho výpočtu sumy dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno použiť, lebo uvedené ustanovenie možno použiť len na rozhodovanie o nárokoch, vyplývajúcich zo zaradenia navrhovateľa do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie v konaní o priznaní starobného, pomerného starobného alebo invalidného dôchodku (NS SR 4 So/24/2008, R 59/2012). Zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 01.01.2004. Nárok na dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 sa teda netýka predčasného starobného dôchodku, lebo takýto druh dôchodkovej dávky právny predpis do tohto dňa neupravoval, a to bez ohľadu na to, že dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom (NS SR 7 So/82/2012). 19. Nemožno tiež ponechať bez povšimnutia, že žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by sa po dosiahnutí dôchodkového veku domáhal rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku (v ktorom by malo byť zohľadnené obdobie, počas ktorého vykonával prácu zaradenú do II. pracovnej kategórie). V prípade, ak by žalovaný akceptoval zaradenie do II. pracovnej kategórie, tak toto akceptovanie by nemalo v konečnom dôsledku vplyv na výšku predčasného starobného dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný. Malo by to vplyv iba na možnosť priznania starobného dôchodku v skoršom veku a na výšku starobného dôchodku určeného podľa zákona č. 100/1988 Zb., resp. podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a nie na výšku predčasného starobného dôchodku podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý mu bol priznaný prvostupňovým orgánom. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že správne orgány ho od 01.5.1994 až do 01.12.1995 brali ako SZČO a nie ako zamestnanca a z toho dôvodu je tak isto základný výpočet sumy starobného dôchodku nesprávny. S týmto nemožno súhlasiť, pretože skutočnosť či v danom období bol zamestnanec alebo SZČO nemá súvis s výpočtom výšky dôchodku. Výška odvádzaného percentuálneho dôchodkového poistného do Sociálnej poisťovne je rovnaká tak pri SZČO ako pri zamestnancovi. Naviac žalobca nedoložil žiadny dôkaz o tom, že v danom období bol poistený ako zamestnanec. Z osobného listu dôchodkového poistenia vydaného prvostupňovým orgánom zo dňa 27.12.2018, ako aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 10.01.1996 vyplýva, že žalobca bol poistený práve ako SZČO. 20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol v zmysle § 190 SSP. 21. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 22. V prejedávanom prípade procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, krajský súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.